Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/439/2016 z 20. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. júna 2017, sp. zn. 1Co/439/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7606213956.3 Krajský súd Košice | 1Co/439/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7606213956.3 | 2017-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30175dd7-b8a2-4c65-ae05-c7845994c98a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7606213956.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/439/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606213956
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7606213956.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu G. L., Y. J. H. L. Č.. XXX, zastúpeného
JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. č. 5, proti
žalovanému D. U., Y. J. A. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Martinom Okálym, advokátom so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7, za účasti intervenienta Slovenskej kancelárie poisťovateľov so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného a intervenienta
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.05.2016 č.k. 1C/209/2006 - 314 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný a intervenient sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 983,52
eura a na súdnom poplatku Okresnému súdu Spišská Nová Ves 39,- eur všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov a štát nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom škody spočívajúcej
v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX J. H. Z. L. A.
XX.XX L. Z. A. D. J. V. Š. XXX O. E. Š. W. Č.. M.. /. H. A. H. P. J. P. H. L., U. E. E. P. U. W. J. A. G., H. P. A.
I. chcel odbočiť doľava z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu, pričom nedal prednosť v jazde motocyklistovi,
ktorý išiel od H. L. H. P. H. P. J.. V tom čase od H. L. prichádzal neosvetlený motocykel, ktorý viedol
nevodič - žalobca - N. X. D. V.. G. XXX, následkom čoho došlo k zrážke. Vodič motocykla - žalobca
utrpel ťažké zranenie a to trieštivú otvorenú zlomeninu obidvoch kostí ľavého predkolenia s posunutím
úlomkov, zlomeninu 10. a 11. rebra v lopatkovej čiare vľavo, zlomeniu 10. a 11. rebra v lopatkovej čiare
vľavo s minimálnym posunutím úlomkov a pomliaždenia a odreniny obidvoch kolien, s predpokladanou
práceneschopnosťou viac ako 6 mesiacov. Počas dopravnej nehody bolo následným vyšetrením zistené,
že žalobca jazdil pod vplyvom alkoholu, ktorého hladina dosahovala 1,8 promile. Súd ďalej vychádzal
zo Znaleckého posudku znalca Ing. Petra Onderuša, z ktorého vyplýva, že žalovaný odbočujúci vľavo
neskoro reagoval na oproti idúci motocykel, ktorému nedal prednosť v jazde. Na základe uvedených
zistení a po vykonanom dokazovaní, výsluchom účastníkov a svedkov súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je čiastočne dôvodný. Súd bol toho názoru, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, v dôsledku čoho sa žalovaný ako prevádzkovateľ vozidla
zodpovednosti nemôže zbaviť. Súd mal teda za to, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre



zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka a nie sú dané
liberačné dôvody s poukazom na ust. § 428 práv veta Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri vedené
motorového vozidla porušil ust. § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z., čo je zrejmé zo záveru protokolu
o nehode v cestnej premávke ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu policajného orgánu. Zároveň bolo
konštatované aj porušenie § 30 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. zo strany
žalobcu. Súd zároveň určil mieru spoluzavinenia žalobcu v zmysle č. 441 Občianskeho zákonníka vo
výške 90 % s poukazom na to, že najväčšou mierou na tejto dopravnej nehode sa podieľal žalobca tým,
že jazdil na neosvetlenom motocykli pod vplyvom alkoholu s množstvom 1,8 promile a bez vodičského
oprávnenia. Zavinenie žalovaného podľa názoru súdu spočíva v tom, že ako vodič odbočujúci vľavo bol
povinný dať prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu, ktoré viedol žalobca, čo však neurobil. Celková
výška bolestného predstavuje sumu 3.150,- eur, pričom žalobca podľa záverov znalca spĺňa podmienky
na zvýšenie odškodnenia za bolesť. Výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
je 887,5 boda, čo predstavuje sumu 1.767,58 eura. Po zvýšení tak žalobcovi tak patrí výška odškodnenia
za bolesť v sume 6.300,- eur (3.150 er x 2) a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.535,16
eura (1.767,58 x 2), čo spolu predstavuje sumu 9.835,16 eura. S prihliadnutím na súdom určenú 90
% výšku spoluzavinenia žalobcu žalobcovi tak priznal súd sumu 983,52 eura. Súd zároveň poukázal
na skutočnosť, že výrok rozsudku , ktorým v prevyšujúcej časti nad sumu 983,52 eura zamietol návrh
žalobcu, nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania teda zostalo už len zaplatenie sumy 983,52
eura.

4. Výrok o trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že
každý z účastníkov mal vo veci len čiastočný.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný aj intervenient. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu
náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že zastáva názor, že zákonom predpísaná povinnosť dať
prednosť vjazde oproti idúcemu vozidlu sa nemôže aplikovať vždy bez možnosti liberácie v každom
prípade. Z vykonaného znaleckého dokazovania a výsluchu znalca z odboru cestnej dopravy bolo
preukázané, že po technickej stránke viedol vozidlo správe. Pri vedení motorového vozidla nebol pod
vplyvom alkoholu a práve opomenutím konania žalobcom - nerozsvietením stretávacích svetiel na
motocykli zadal žalobca príčinu, v dôsledku ktorej došlo k samotnej zrážke. Žalobca vytvoril stav, pre
ktorý nemal možnosť pozorovať dostatočne včas na to, aby s vozidlom nevytvoril pre jazdu prekážku,
do ktorej narazil. Žalobca si nepočínal v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu z predpisov
o cestnej premávke ako vodičovi. Žalobca bol jednak pod vplyvom alkoholu, neosvetlený, ale najmä
nejazdil na vozovke vpravo. Ak by sa bol pohyboval po pravej strane vozovky, vôbec by nedošlo k stretu
s jeho vozidlom, nakoľko by mal väčší časový priestor ako je vzdialenosť na prípadnú korekciu v riadení,
ako aj ho vôbec zbadať. Podľa jeho názoru žalobca zodpovedá za vzniknutú škodu sám a preto mal súd
žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Vzhľadom za uvedené považuje za nesprávny aj výrok o trovách
konania. Je toho názoru, že u žalobcu nie je u obidvoch strán čiastočný neúspech v rovnakom pomere,
resp. približnom zhodnom pomere, ktorý by odôvodňoval aplikáciu ustanovenia, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu. Nestotožňuje sa preto ani s výrokom o povinnosti zaplatiť okresnému súdu
poplatok zo žalobného návrhu v sume 39,- eur a preto napáda aj tento výrok a domáha sa jeho zmeny
odvolaním.

6. Intervenient v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a
vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok zmenil a žalobu zamietol. Podľa jeho názoru, súdom
prvej inštancie tvrdená okolnosť majúca povahu v prevádzke nie je daná. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorej podľa jeho názoru nie je možné na prejednávanú
vec aplikovať, pretože v prípade neosvetleného cyklistu oproti idúceho rýchlosťou 10 až 15 km v
hodine má vodič motorového vozidla oveľa väčšiu možnosť včas zareagovať na vzniknutú náhlu
dopravnú situáciu a predísť kolízii, keďže jeho možný reakčný čas je neporovnateľne dlhší, ako pri
tej istej dopravnej situácii, ak sa oproti nemu pohybuje motocyklista rýchlosťou 75 km v hodine. Ďalej
vyslovil nesúhlas s vysloveným záverom súdu, že žalovaný porušil ustanovenia dopravných predpisov
tým, že ako vodič odbočujúci vľavo bol povinný dať prednosť vjazde protiidúcemu motocyklu, ktorý
viedol žalobca, čo neurobil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo za
zhoršenie vizuálnych podmienok (za tzv. nautického súmraku približne o 04.00 hodine ráno), kedy
vodič motorového vozidla (žalovaný) nevidel prichádzajúci motocykel, ktorý riadil žalobca z dôvodu,
že motocykel nebol osvetlený. Ak sa vezme ohľad na túto skutočnosť, nemožno tvrdiť, že žalovaný



porušil akýkoľvek dopravný predpis z dôvodu, že nedal prednosť prichádzajúcemu motocyklu. Žalovaný
nebol povinný dať prednosť motocyklu, ktorý nevidel, nemohol vidieť a nemohol teda predpokladať
jeho prítomnosť na cestnej komunikácii. Žalovaný teda neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu z
dopravných právnych predpisov. Naopak je nepochybné, že žalobca sa dopustil niekoľkých závažných
porušení právnych predpisov, keď jazdil na motocykli bez potrebného vodičského oprávnenia, bez
osvetlenia a v čase zhoršenej viditeľnosti, pričom bol pod vplyvom alkoholu. S ohľadom na tieto závažné
porušenia dopravných predpisov nemožno protiprávne konanie žalobcu nijakým spôsobom zľahčovať.
Tvrdí preto, že výlučne protiprávnym konaním žalobcu došlo k zapríčineniu dopravnej nehody. Má
teda za to, že zo strany žalovaného boli preukázané všetky nevyhnutné predpoklady na zbavenie sa
zodpovednosti v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Mal teda za to, že škoda bola spôsobená výlučne
zavinením poškodeného.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku
a vo výroku o trovách konania a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 389 v spojení s § 380 C.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného a intervenienta nie sú dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci ak dospel k záveru, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a ktorý
následne aj správne právne posúdil ak ustálil, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v rozsahu
10 %. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací
súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

9. K odvolania žalovaného a intervenienta je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné,
ak vychádzajú z názoru, že žalobca zodpovedá za vzniknutú škodu sám, nakoľko výlučne jeho
protiprávnym konaním došlo k zapríčineniu dopravnej nehody.

10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

12. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

13. Citované zákonné ustanovenie upravuje situáciu, keď škoda nevznikla len následkom konania
škodcu, ale k jej vzniku prispel aj samotný poškodený. Jej riešenie je predmetom tohto zákonného
ustanovenia, zo znenia ktorého vyplýva, že rozlišuje, či účasť poškodeného bola jedinou príčinou vzniku
škody, alebo či bola iba jednou z viacerých takýchto príčin. V prvom prípade znáša ju poškodený sám.
V druhom prípade znášajú poškodení pomerne. Vzniká mu teda povinnosť hradiť si vzniknutú škodu, či
už na zdraví alebo na majetku sám, a to podľa miery jeho účasti na spôsobení škody. Výlučné zavinenie
poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu prevádzkovateľa za škodu, avšak len v tom prípade,
ak bola škoda vyvolaná osobitnou povahovou prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale
nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 Občianskeho zákonníka).

14. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne ustálil, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke, ak s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici mal za to, že
nespozorovanie žalobcu žalovaným jazdiacom pod vplyvom alkoholu stredom vozovky na neosvetlenom
motocykli je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke a teda nie je daný liberačný dôvod upravený v
ust. § 428 Občianskeho zákonníka.

15. Súd dospel aj k správnemu záveru ohľadom účasti poškodeného na vzniknutej škode, ktorá bola
jednou z príčin vzniku škody. V tejto súvislosti súd správne zohľadnil skutočnosť, že žalobca jazdil



na motocykli neosvetlený v nočnej dobe a na ťarchu je mu skutočnosť, že na motocykli jazdil bez
vodičského oprávnenia a po požití alkoholických nápojov. Ako vyplýva zo záverov protokolu o nehode
v cestnej premávke, dopravnú nehodu zavinil žalovaný porušením ust. § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996
Z.z., podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým
vozidlám i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. Odvolací súd sa s týmto
záverom stotožňuje, vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, že na strane žalovaného došlo
k porušeniu dopravných predpisov. Vzhľadom na uvedené zavinené protiprávne konanie žalovaného
ale aj žalobcu správne súd prvej inštancie, vychádzajúc z ust. § 441 Občianskeho zákonníka ustálil
spoluúčasť účastníkov na vzniknutej škode v rozsahu 90 % a 10 % v neprospech žalobcu. Nemožno
preto súhlasiť s názorom odvolateľov, že ku vzniku dopravnej nehody, a teda aj k vzniku škody došlo
výlučným protiprávnym konaním žalobcu.

16. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie ohľadom priznanej výšky
náhrady škody je potrebné uviesť, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo po 01.04.1999, teda
po účinnosti vyhl. č. 19/1999 Zb., ktorá zmenila hodnotu jedného bodu na sumu 60,- Sk. Aj keď z ust.
§ 14a uvedenej vyhlášky vyplýva, že pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky sa postupuje podľa
doterajších predpisov. Nič to nemení na závere, že pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia je potrebné vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase ustálenia zdravotného stavu, teda v
danom prípade po 01.04.1999.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným a intervenientom uvádzané
odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca,
preto odvolací súd uložil žalovanému a intervenientovi povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v celom rozsahu.

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).