Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/22/2018 z 16. 4. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2019, sp. zn. 6Asan/22/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7016201316.1
Najvyšší súd | 6Asan/22/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:7016201316.1 | 2019-04-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), § 461 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c31bade6-5a7b-4ea2-9233-23c2b90214c9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201316.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Asan/22/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201316
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7016201316.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a
členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci (žalobcu)
sťažovateľa: LABAŠ, s. r. o., Textilná 1, 040 01 Košice, IČO: 36 183 181, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240
482, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. SK/0770/99/2015 zo dňa 07.11.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2016 zo dňa 03.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust.
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0770/99/2015 zo dňa 07.11.2016 v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. V/0212/08/15 zo dňa 18.09.2015 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. V odvolacom konaní žalovaný znížil výšku sankcie z 8.000,- eur na
2.500,- eur.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval nedôvodnosť námietky žalobcu, že správne orgány
vychádzali z nepreskúmateľného dôkazu, a to z protokolu o skúškach, ktorým sa nepreukázala jeho
vysoká preukazná hodnota, pretože vo väčšine prípadov skúšky boli neakreditované a akreditované
skúšky považoval za nepreskúmateľné vzhľadom na to, že nebolo zisťované, akými meradlami boli
vykonané.

3. Podľa názoru krajského súdu žalovaný pri posudzovaní porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich
z § 6 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007 Z.
z.“ alebo „zákon o ochrane spotrebiteľa“) nesporne vychádzal len z výsledkov akreditovaných skúšok,
ktoré boli v protokole označené. Na výsledky neakreditovaných skúšok pri rozhodovaní o tom, či a v
akom rozsahu žalobca porušil povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa neprihliadal. Z



toho dôvodu aj zmenil výrok prvostupňového správneho rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia žalovaného.

4. To, že žalovaný neprihliadal na výsledky neakreditovaných skúšok malo za následok aj zníženie
uloženej sankcie. Žalobca neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné pochybovať, či skúšky
boli vykonané kalibrovanými meradlami a iba samotné jeho tvrdenie podľa názoru krajského súdu
nemôže bezdôvodne spochybniť výsledky akreditovaných skúšok inštitúcie, ktorá má na ich vykonanie
akreditáciu. Skutočnosť, že uvedený subjekt v protokole podrobne nešpecifikoval meradlá, ktorými mali
byť merané veličiny, nemal za následok pochybnosti o dôkazoch, že skúšané výrobky nezodpovedajú
norme a sú nebezpečné.

5. Správny súd súhlasil s názorom žalovaného o rozsahu poučovacej povinnosti voči žalobcovi, a teda
jeho námietku, že tým, že nebol poučený o možnosti ponechať si časti kontrolnej vzorky pre svoju
potrebu, nebola zachovaná rovnosť zbraní a právo na obhajobu, nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný,
resp. správny orgán prvého stupňa nebol povinný na možnosť uplatnenia tohto práva upozorniť. Z
administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca nemal možnosť toto svoje právo využiť a ak ho
z rôznych dôvodov, napríklad aj z neznalosti nevyužil, táto okolnosť nemá za následok nezákonný
postup pri získavaní dôkazu o bezpečnosti predávaného výrobku. Pri kontrole bol prítomný vedúci skladu
(zamestnanec žalobcu), teda osoba, ktorá v čase kontroly bola oprávnená konať v mene žalobcu, čo
dokazuje aj to, že táto osoba vlastnoručne podpísala výsledky kontroly a opatrila ich pečiatkou obchodnej
spoločnosti žalobcu.

6. V inšpekčnom zázname zo dňa 06.02.2015 bolo uvedené, že kontrolovaný výrobok inšpektori SOI
pri kontrole zabalili, zapečatili a označili predpísaným spôsobom za prítomnosti vedúceho skladu,
zamestnanca žalobcu. V spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by takto zabalené a zapečatené
vzorky boli doručené akreditovanému subjektu v porušenom stave, a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný
nezabezpečil ustálenosť podmienok pri preprave vzorky do Českej republiky je neopodstatnená a ničím
neodôvodnená. Iba samotné vyslovenie pochybností nemôže mať za následok záver, že pri prevoze
došlo k takému vplyvu prostredia, ktoré mohlo ovplyvniť výsledky skúšok.

7. Krajský súd nepovažoval za opodstatnenú ani žalobnú námietku, že jediným podkladom pre
rozhodnutie správneho orgánu bol inšpekčný záznam, pretože rozhodnutie vychádzalo nielen z
inšpekčných záznamov zo dňa 06.02.2015 a 07.05.2015, ale aj z výsledkov vykonaných skúšok
akreditovanou skúšobňou. S obsahom inšpekčného záznamu sa oboznámil žalobca, čo vyplýva aj z
jeho vyjadrenia k inšpekčnému záznamu zo dňa 03.08.2015, v ktorom poukazuje na obsah inšpekčných
záznamov. Žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania a bolo mu umožnené vyjadriť sa k
podkladom pre rozhodnutie, vrátane protokolu o skúškach, ktoré mu boli odovzdané ešte pred začatím
správneho konania.

8. Za nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu, že žalovaný nenariadil vo veci ústne
pojednávanie a neoznámil mu, že bude vykonávať dôkazy mimo ústneho pojednávania. Keďže na
konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, správny orgán mal právo zvážiť potrebu
nariadenia ústneho pojednávania ako jedného z prostriedkov pre úplné a presné zistenie skutočného
stavu veci. Podľa názoru súdu v preskúmavanom prípade nebola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť
nenariadením ústneho pojednávania, pretože správny orgán zvolením administratívnej formy konania si
zabezpečil úplné a dostatočné podklady pre rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach (napríklad sp. zn. 4Sžo/262/2015) zdôraznil, že v konaní o správnych deliktoch sa v plnom
rozsahu uplatňuje zásada písomnosti konania.

9. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v prejednávanej veci by ústne
pojednávanie nesplnilo svoj účel, keďže vec bola spoľahlivo zistená a existoval dostatok dôkazov,
na základe ktorých mohol správny orgán jednoznačne konštatovať, že došlo k porušeniu zákona.
Nariadenie ústneho pojednávania by neprispelo k objasneniu veci. Žalovaný svoje názory oprel
o najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú konkrétne uviedol v žalobou
napadnutom rozhodnutí (napríklad sp. zn. 2Sžo/53/2013, 2Sžp/10/2011, 4Sžo/262/2015). Námietky
žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže z nich
nie je zrejmé, na základe akých podkladov správne orgány rozhodovali, nie je opodstatnená a dôvodná,
keďže tieto podklady z oboch rozhodnutí sú zrejmé a jednoznačné a žalobca sa mal možnosť s nimi



oboznámiť vzhľadom na to, že inšpekčné záznamy a protokoly o skúškach boli ponechané na prevádzke
žalobcu.

10. Žalobná námietka týkajúca sa žurnalizácie administratívneho spisu bola podľa názoru súdu
neopodstatnená a nemala za následok nezákonnosť napádaných rozhodnutí. Súd sa preto s touto
námietkou nezaoberal.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

11. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2016 zo dňa 03.05.2018
podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu dňa 11.07.2018 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 ods. 1 SSP, nakoľko podľa
jeho názoru Krajský súd v Košiciach porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 440 ods. 1 písm. g) SSP/ a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu /§ 440 ods. 1 písm. h) SSP/. Sťažovateľ žiadal podľa § 462 ods. 2 SSP zmeniť napadnutý rozsudok
tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušuje a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V prípade, že kasačný súd napadnutý rozsudok nezmení,
navrhol napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie
konanie. Zároveň požadoval priznať právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že z rozsudku správneho súdu ani z protokolu
žalovaného nie je zrejmé ako sa žalovaný aj správny súd vysporiadal s konkrétnymi námietkami
(uvedenými napríklad v žalobnom bode 1) o tom, že protokol o skúškach neobsahuje identifikácie
a špecifikácie meradiel, ktorými osoba skúšajúca zápalky skúšala a merala. Oceľová mierka je
určeným meradlom, sušiareň je určeným výrobkom, stopky sú tak isto určeným meradlom, pričom
nezabezpečenie špecifikácie týchto meradiel a určených výrobkov spôsobuje nepreskúmateľnosť
protokolu ako dôkazného prostriedku v prípade preskúmavania ich zákonného použitia ako dôkazného
prostriedku z dôvodu správnosti ich ciachovania, respektíve opatrenia úradnou overovacou značkou.
Rovnako inšpekčný záznam nemôže slúžiť ako dôkaz, pokiaľ nebol v správnom konaní vykonaný.

13. Ďalej sťažovateľ namietal v žalobe nedostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaný vychádzal
len z vyjadrení a konania kontrolovaného zamestnanca. Podľa názoru sťažovateľa, by bolo popretím
princípu právneho štátu, keby sa dokazovanie správnych deliktov malo vykonávať len tvrdením
inšpektorov žalovaného, bez preukázania, že takéto tvrdenie žalovaného bolo v správnom konaní aj
vykonané a preukázané.

14. Súd sa podľa jeho  názoru v napadnutom rozsudku nevysporiadal, či vôbec existuje právny dôvod,
že tvrdenia inšpektorov v inšpekčnom zázname môžu slúžiť aj ako relevantné dôkazy v správnom
konaní, respektíve, ktorý právny predpis je tým predpisom, podľa ktorého žalovaný vyhotovuje inšpekčný
záznam. Je zrejmé, že sťažovateľ vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, v odvolaní
voči rozhodnutiu o uložení pokuty namietal skutkový stav, rozporoval ho a žalovaný aj súd tieto
vyjadrenia absolútne neakceptovali, lebo v inšpekčnom zázname bolo dostatočne dokázané, že skutok
sa stal. Takýto názor a postup žalovaného aj súdu je však podľa názoru sťažovateľa nesprávny a
porušuje všetky práva sťažovateľa na obhajobu a riadny proces. Z rozhodnutia správneho súdu sa
sťažovateľ nedozvedel ako sa súd vysporiadal s povahou danej veci, aby mohol konštatovať, že
žalovaný postupoval podľa § 21 správneho poriadku a prečo súd bezvýhradne verí len žalovanému.

15. K námietke nezákonnosti rozhodnutí, nezákonnosti podkladov pre rozhodnutie, k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a porušeniu práva na obhajobu v bode II. 1 kasačnej sťažnosti uviedol, že
tak žalovaný ako aj súd ex offo neskúmal zákonnosť postupu a vykonanie kontroly u sťažovateľa,
ani zákonnosť inšpekčného záznamu, ktorý považuje za kľúčový dôkaz pre napadnuté rozhodnutia.
Sťažovateľovi nebol zrejmý právny predpis, ktorý by upravoval postup a náležitosti žalovaného pri
vyhotovovaní inšpekčného záznamu. Nie je zákonom stanovené prečo sa poznámky inšpektorov
nazývajú „inšpekčný záznam“, kedy sa tento spisuje, kedy sa kontrola považuje za ukončenú, kedy
inšpektor uloží opatrenie na mieste, akým spôsobom sa má výrobok vyhlasovať za nebezpečný. Pokiaľ
žalovaný aj súd neuviedol príslušné právne ustanovenie, tak nemôže byť tento dôkazný prostriedok
považovaný za relevantný dôkaz.



16. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný postupoval svojvoľne a nezodpovedne, keď považoval predmetné
zápalky za nebezpečný výrobok, ktorý podľa § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa predstavuje pre
spotrebiteľa závažné riziko ohrozenia zdravia. Podľa § 8 písm. b) a § 5 ods. 6 zákona č. 128/2002 Z.
z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z.“) inšpektor nie je oprávnený vyhlasovať akýkoľvek výrobok
za nebezpečný a žalovaný mal rozhodnutím zakázať uvádzať predmetné zápalky na trh alebo nariadiť
stiahnutie výrobku z trhu. Sťažovateľ dal do pozornosti, že v protokole o skúškach je len uvedené, že
zápalky nevyhovujú technickej norme EN 1783. Až v inšpekčnom zázname zo dňa 07.05.2015 vyhlásili
inšpektori žalovaného predmetné zápalky za nebezpečný výrobok. Súčasne poukázal na nedostatky
zákona č. 128/2002 Z. z. Sťažovateľ považoval inšpekčný záznam, spôsob vyhlásenia zápaliek za
nebezpečný výrobok za nezákonný pre nedostatok dôvodov.

17. Sťažovateľ namietal v bode II. 3 nenariadenie ústneho pojednávania, pretože v správnom konaní
došlo k rozporom vo vyjadreniach sťažovateľa a inšpektorov. Sťažovateľ v správnom konaní namietal
postup žalovaného a zistenia inšpektorov tak, ako sú opísané v ich poznámkach, že sa nezakladajú
na správnych skutkových záveroch a tieto rozpory sa dali odstrániť jedine výsluchom inšpektorov ako
aj tretej osoby, ktorá vykonala skúšky, nie iba tvrdením inšpektorov v inšpekčnom zázname. Žalovaný
aj súd riadne a dostatočne neodôvodnil povahu veci, aby bolo možné konštatovať, že v zmysle § 21
správneho poriadku žalovaný nemusel nariadiť pojednávanie.

18. Sťažovateľ poukázal na čl. 6 ods. 3 písm. c), d), 6 ods. 1 Dohovoru a bol toho názoru, že
požiadavka nezávislosti, nestrannosti, zákonného zriadenia a adekvátnej právomoci v zmysle čl. 6 ods.
1 Dohovoru sa neviaže iba na súd v pravom zmysle slova a môže ísť aj o orgán spĺňajúci takéto
požiadavky a stojaci mimo súdnej sústavy. Z povahy predmetnej veci je zrejmé, že vyšetrovateľom
správneho deliktu, žalobcom aj sudcom je v tomto prípade žalovaný v jednej osobe. Pokiaľ sťažovateľ
v správnom konaní namietal nevykonanie a nepreukázanie dôkazov o tvrdeniach inšpektorov aj
rozporoval kontrolné zistenia, je to dôvodom na nariadenie ústneho pojednávania podľa § 21 správneho
poriadku. Konštatoval, že žalovaný nedodržal zásadu vyhľadávaciu, prejednávaciu a zásadu správnej
úvahy. Súčasne poukazoval aj na porušenie odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 zo
strany žalovaného.

19. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom súdu o nenariadení ústneho pojednávania. Podľa jeho názoru
nie je vôbec podstatné, či sťažovateľ v čase kontroly alebo v konaní popieral skutkový stav opísaný
pracovníkmi žalovaného alebo ho nepopieral, resp. či predložil nové skutkové tvrdenia. Podstatné
je, či dôkazy boli v konaní pred správnym orgánom vykonané a či dostatočne preukázali spáchanie
skutku a zavinenia sťažovateľa, pričom absolútne nepostačuje ničím nepodložená možná domnienka,
že inšpekčný záznam bez ďalšieho je dôkazom.

20. Sťažovateľ ďalej namietal aj absenciu posúdenia zákonnosti postupu žalovaného súdom pri vydávaní
druhostupňového rozhodnutia. Porovnaním výrokov prvostupňového a druhostupňového správneho
orgánu je zrejmé, že žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia
len tým, že v druhostupňovom rozhodnutí vynechal „prílohu D“, ale už neuviedol, že zmenil aj výšku
pokuty. Uviedol, že uložil pokutu vo výške 2.500,- eur. Pre sťažovateľa je nezrozumiteľné či v danej veci
existujú dve rozhodnutia alebo len jedno a výroky sú neurčité. Rovnako nie je jednoznačne zrejmé, v
akých konkrétnych požiadavkách zápalky nevyhoveli požiadavkám EN 1783/príloha A, príloha B/, pričom
sťažovateľovi nepostačuje odvolávanie sa na iné listiny.

21. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí podľa sťažovateľa
rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností ako aj ich nejednoznačnosť. Navyše z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia
je zrejmé, že došlo k zmene nielen vypustením prílohy D, ale došlo aj k vypusteniu značného počtu
hodnotených kritérií podľa EN 1783, avšak výrok druhostupňového rozhodnutia neobsahuje skutočnosti,
ktoré boli oproti pôvodnému výroku vynechané, dokonca ani výrok prvostupňového rozhodnutia
neobsahuje, v čom konkrétne zápalky nemali vyhovovať EN 1783. Je zrejmé, že žalovaný upravil
svojím rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia aj tým, že časť výroku rozhodnutia
a značnú časť aj odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu vypustil, pričom sťažovateľ má za to,
že táto zmena spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný ani súd



nevychádzal zo základného predpokladu, že prvostupňovým správnym orgánom skutkovo ustálený a
založený predmet konania pozostávajúci z protiprávnych konaní sťažovateľa, resp. z účasti sťažovateľa
na nich, nebol zachovaný od začatia konania o uložení sankcie až po jeho právoplatné skončenie.
Predmetom záujmu je konanie sťažovateľa, teda skutok a nie samotný delikt. Preto bolo a je vadou ak
žalovaný, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou sa nevysporiadal s celým rozsahom predmetu konania,
resp. nevyčerpal celé meritum veci, a to spôsobom, ktorý mu ukladá správny poriadok.

22. Sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť protokolu o skúškach, pretože sa nepreukázala jeho vysoká
preukazná hodnota z dôvodu, že vo väčšine prípadov boli skúšky neakreditované. Akreditované skúšky
považuje za nespreskúmateľné vzhľadom na to, že nebolo preskúmané a zisťované akými meradlami
boli vykonané. Sťažovateľ uviedol, že súd sa nevysporiadal s protokolom o skúškach ako celku ale
rovnako ako žalovaný si z tohto dôkazného prostriedku vybral len to, čo je v jeho neprospech. Ak väčšina
častí protokolu je nezákonná, tak potom celý protokol je nezákonný nakoľko je vyhotovený a podpísaný
v celku. Sťažovateľ bol toho názoru, že kedykoľvek v priebehu celého správneho konania má právo
preskúmať zákonnosť postupu dokazovania žalovaným a pokiaľ nemôže vedieť aké konkrétne meradlá
boli pri meraniach použité, tak nie je preskúmateľné celé meranie a skúšky. Žalovaný nezabezpečil
pri kontrole ani v správnom konaní dôkaz, že zápalky boli dňa 07.05.2015 zakázané, boli vyrobené
a označené jednou šaržou, čo spôsobuje nepreskúmateľnoť, či aj v skutočnosti všetky zápalky mali
rovnaké vlastnosti ako len posudzovaná vzorka.

23. K námietke nepreskúmateľnosti spôsobu dopravy zápaliek na vykonanie skúšky uviedol, že pokiaľ
sa súd uspokojil s názorom žalovaného, že inšpektori SOI pri kontrole zabalili, zapečatili a označili
predpísaným spôsobom za prítomnosti vedúceho skladu, zamestnanca žalobcu, tak mal aspoň namiesto
žalovaného uviesť, podľa ktorého predpísaného spôsobu mali inšpektori SOI žalovaného výrobok
pri kontrole zabaliť, zapečatiť a označiť. V opačnom prípade ide o nedostatočné odôvodnenie súdu.
Sťažovateľ bol toho názoru, že aj keď zápalky sú určené do rôznych prostredí, avšak do vlhkého
prostredia nie sú určené a ak žalovaný nepresvedčil sťažovateľa, že zápalky neboli vo vlhkom prostredí
počas celého prevozu do skúšobne, tak je nepreskúmateľné, či tak aj v skutočnosti bolo.

24. Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s námietkou, že žalovaný
neuviedol v odôvodnení rozhodnutia konkrétne ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ktoré
skutočnosti (dôkazy) nepreskúmal a nepoužil na rozhodnutie. V bode 46. rozsudku súd nedôvodne
nahradil konanie žalovaného. Žalovaný inšpekčné záznamy zo dňa 06.02.2015 a 07.05.2015, výsledky
vykonaných skúšok akreditovanou skúšobňou, oznámenie o začatí správneho konania neuviedol v
rozhodnutiach ako skutočnosti, z ktorých vychádzal. Sťažovateľovi taktiež nie je zrejmé, či žalovaný
použil na rozhodnutie aj opatrenie na mieste na zákaz predaja zápaliek vydaného dňa 07.05.2015. Aj
toto odôvodnenie považoval za nedostatočné.

25. Sťažovateľ považoval odôvodnenie rozsudku za príliš formalistické, nedostatočne odôvodnené a
nesprávne právne posúdené. Súd vôbec neuviedol, v čom sú žalobné námietky neopodstatnené, prečo
považuje inšpekčný záznam za zákonný dôkaz, prečo vykonanie dôkazov žalovaným len pred sebou
samým považoval za správne a zákonné, prečo nevyhodnotil protokol o skúškach ako celok, či spôsob
vyhlásenia výrobku za nebezpečný bol správny a hlavne, či bol zákonný. Ďalej poukázal na to, že mu
nie je zrejmé, z ktorých akreditovaných skúšok žalovaný vychádzal pri druhostupňovom rozhodnutí, čo
považoval za arbitrárne.

26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, doručenom krajskému súdu dňa 16.10.2018, uviedol,
že sťažovateľ zopakoval svoje odvolacie námietky, s ktorými sa žalovaný ako aj krajský súd vysporiadal
už v rámci konania vedeného na krajskom súde a v tomto smere naň žalovaný v plnej miere odkázal.
Žalovaný mal za to, že námietky sťažovateľa sú neopodstatnené a nemajúce vplyv na zodpovednosť
sťažovateľa za zistený skutkový stav veci, keďže zistenia zaznamenané v inšpekčných záznamoch z
kontrol považuje žalovaný za spoľahlivo zistené a správne právne posúdené ako rozporné so zákonom
o ochrane spotrebiteľa a nemajúce vplyv ani na riadne odôvodnenú výšku uloženej pokuty. V súlade s
uvedeným žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť ako neopodstatnenú.

III.
Konanie na kasačnom súde



27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“)                      (§ 438
ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. §
449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

28. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137
ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.

29. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2016 zo dňa
03.05.2018, ktorým tento podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0770/99/2015 zo dňa 07.11.2016.

30. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 06.02.2015 bola
inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj na
základe písomného podnetu spotrebiteľa  č. 1498/14 vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. V kontrolovanej prevádzke Veľkoobchod
potravín LABAŠ, Textilná 1, Košice bola za účelom overenia bezpečnosti odobratá vzorka výrobku
bezpečnostné zápalky LABAŠ®, EAN 8 585026 900050 a bezpečnostné zápalky FRESH®, EAN 8
585026 900043. Odobraté vzorky boli zaslané na skúšanie subjektu - Technický a zkušební ústav
stavební Praha, s. p., odštepný závod Zkušební ústav lehkého průmyslu, České Budějovice. Predmetom
skúšky bolo preverenie mechanických a fyzikálnych vlastností zápaliek podľa EN 1783. Výsledok
skúšok týkajúci sa bezpečnostných zápaliek LABAŠ bol zadokumentovaný v protokole o skúške číslo:
100-051638 zo dňa 27.02.2015 a bezpečnostných zápaliek FRESH®, EAN 8 585026 900043 v protokole
o skúške číslo: 100-051639 zo dňa 27.02.2015. Na základe zisteného skutkového stavu bolo konanie
žalobcu vyhodnotené ako porušenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

31. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil v odvolacom konaní rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. V/0212/08/2015 zo dňa 18.09.2015,
ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) uložená peňažná pokuta vo výške 8.000,- eur tak, že žalobcovi pre porušenie
povinností podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého na trh možno uviesť,
ponúkať, alebo predávať len bezpečné výrobky, keď účastník konania ponúkal a predával jeden druh
výrobku - bezpečnostné zápalky LABAŠ®, EAN 8 585026 900050, ktorého vzorka bola za účelom
skúšania odobratá v prevádzkarni veľkoobchod potravín LABAŠ, Textilná 1, Košice dňa 06.02.2015, a
ktorého nebezpečnosť bola potvrdená protokolom o skúške č. 100-051638 zo dňa 27.02.2015, vydaným
subjektom - Technický a zkušební ústav stavební Praha, s. p. - odštepný závod Zkušební ústav lehkého
průmyslu, České Budějovice, nakoľko výrobok nevyhovel požiadavkám EN 1783 (príloha A, príloha
B, príloha D) a keď účastník konania ponúkal a predával jeden druh výrobku - bezpečnostné zápalky
FRESH®, EAN 8 585026 900043, ktorého vzorka bola za účelom skúšania odobratá v prevádzkarni
Veľkoobchod potravín LABAŠ, Textilná 1, Košice, dňa 06.02.2015, a ktorého nebezpečnosť bola
potvrdená protokolom o skúške č. 100-051639 zo dňa 27.02.2015, vydaným subjektom - Technický
a zkušební ústav stavební Praha, s. p. - odštepný závod Zkušební ústav lehkého průmyslu, České
Budějovice, nakoľko výrobok nevyhovel požiadavkám EN 1783 (príloha A, príloha B), za čo mu bola
podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 2.500,- eur.

IV.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

32. Podľa § 2 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľa sa na účely tohto zákona rozumie bezpečným
výrobkom výrobok, ktorý za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie
alebo údržby, nepredstavujú po dobu určenú výrobcom, alebo po dobu obvyklej použiteľnosti
nebezpečenstvo pre spotrebiteľa, alebo jeho používanie, predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na
bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo, alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá
požiadavkám podľa osobitného predpisu.



33. Podľa § 2 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa nebezpečným výrobkom je výrobok, ktorý nespĺňa
požiadavky uvedené v písm. g); za nebezpečný výrobok nemožno považovať výrobok iba preto, že bol
do obehu uvedený bezpečnejší výrobok.

34. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa na trh možno uviesť, ponúkať alebo predávať len
bezpečné výrobky; to neplatí pre použité výrobky dodané ako starožitnosti alebo pre výrobky, ktoré sa
majú pred použitím opraviť alebo obnoviť, ak o to dodávateľ preukázateľne informoval osobu, ktorej
výrobok dodáva.

35. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom, alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa, uloží orgán
dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi, alebo osobe podľa § 9a, alebo § 26 pokutu
do 66.400,- eur; za opakované porušenie povinností počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166.000,- eur.

36. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia
povinností.

37. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, okrem § 20 ods. 3 písm. e) - h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

38. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

39. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe,
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

40. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

41.  Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

42. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

43. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

44. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

45. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

47. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

48. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených



týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

49. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

50. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi.

51. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.  V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

52. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z
toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe,
a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.

53. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody podanej kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a
súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktoré vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa kasačný súd stotožňuje v celom
rozsahu.

54. K námietke sťažovateľa v bode II. 1 kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že inšpekčný záznam je
záznamom z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori SOI opíšu zistený stav na mieste samom, oprávnená
osoba má možnosť sa k nemu vyjadriť a správnosť záznamu potvrdí svojím podpisom. Inšpekčný
záznam je základným dokumentom, ktorý informuje o výsledku kontroly, popisuje zistený skutkový stav
a zistené nedostatky. V danom prípade bol inšpekčný záznam nesporne prerokovaný so zamestnancom
žalobcu prítomným pri kontrole, pánom Ladislavom Kiššom a bol riadne opatrený pečiatkou a podpisom
osoby prítomnej pri kontrole.

55. Kasačný súd nevidí dôvod nezákonnosti postupu vykonanej kontroly u sťažovateľa. Rovnako
zákonnosť inšpekčného záznamu nespochybňuje ani námietka sťažovateľa, v zmysle ktorej žalovaný
podľa jeho názoru nemá stanovený zákonný postup na vyhotovovanie výstupu z vykonanej kontroly.
Kasačný súd uvádza, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Vykonávanie dôkazov v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku patrí správnemu orgánu.
Inšpekčný záznam predstavuje jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia v rovine skutkových zistení.
Rovnako kasačný súd považuje námietku sťažovateľa, v zmysle ktorej bol spôsob vyhlásenia zápaliek
za nebezpečný výrobok zamestnancami SOI nezákonný, za nedôvodnú, pretože relevantné je až právne
posúdenie skutkových zistení v rozhodnutí správneho orgánu.

56. K námietke uvedenej v bode II. 3 ohľadom nenariadenia ústneho pojednávania sa kasačný súd
stotožňuje s právnym názorom správneho súdu. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán



nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu,
alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda predpokladá dve formy konania pred
správnym orgánom, administratívnu (písomnú) a ústnu. Z dikcie zákona vyplýva, že ústne pojednávanie
sa uskutoční len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo, ak správny orgán ústne pojednávanie
nariadi, keď dospeje k záveru, že si to povaha veci vyžaduje.

57. Na konanie o správnom delikte žalobcu sa vzťahuje osobitný zákon, ktorým je zákon o ochrane
spotrebiteľa, ktorý povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu neukladá a subsidiárne
správny poriadok, ktorý vyžaduje pojednávanie nariadiť len ak to vyžaduje povaha veci.

58. Posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi
konania, ale správnemu orgánu, ktorý svoju diskrečnú právomoc uplatní v súlade s povahou danej veci.
Žalovaný mal za to, že postup ako aj rozhodnutie správneho orgánu je zákonné, nakoľko nenariadením
ústneho pojednávania správny orgán v danom prípade postupoval v súlade so správnym poriadkom.
Podľa názoru kasačného súdu by však ani nariadenie ústneho pojednávania nezmenilo skutkový stav
zistený v čase kontroly vykonanej inšpektormi SOI, v priebehu ktorej inšpektori SOI zistili porušenie § 6
ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakladá objektívnu zodpovednosť žalobcu.

59. K namietaným skutočnostiam v bode II. 4 kasačný súd uvádza, že preskúmaním prvostupňového
rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací orgán zistil viacero dôvodov
na jeho zmenu, výsledkom čoho bolo vydanie druhostupňového rozhodnutia v súlade s § 59 ods.
2 správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného na strane 3 žalovaný
dostatočným spôsobom špecifikoval skutočnosti, ktoré viedli k zmene prvostupňového rozhodnutia tak,
ako uviedol vo výrokovej časti.

60. Kasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu ohľadom sťažovateľom namietanej
nepreskúmateľnosti protokolu o skúškach. Žalovaný pri posudzovaní porušenia povinností žalobcu
vyplývajúcich z § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzal iba z výsledkov akreditovaných
skúšok, ktoré boli v protokole označené. Na výsledky neakreditovaných skúšok pri rozhodovaní o tom, či
a v akom rozsahu žalobcu porušil povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, neprihliadal,
a preto aj zmenil výrok prvostupňového správneho rozhodnutia a v súlade so správnym poriadkom
oprávnene znížil výšku sankcie.

61. Kasačný súd hodnotí námietku sťažovateľa ohľadom spôsobu prepravy, prostredia ovplyvňujúceho
vlastnosti zápaliek, v ktorom boli tieto uskladnené, za výlučne subjektívnu, nakoľko toto tvrdenie nie je
ničím objektívne preukázané.

62. V zmysle vyššie uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci
za dostačujúce. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom
konštatuje, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými
krajským súdom v preskúmavanom rozsudku, a síce, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade
so zákonom.

63.  Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležitým spôsobom odôvodnil.

64. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že žalovaný postupoval v danej veci
v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, a preto krajský súd podľa
názoru kasačného súdu nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.

65. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa uvedené v žalobe za nedôvodné a
rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol,
kasačný súd sa s týmto právnym názorom v celom rozsahu stotožnil.

66. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a
skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy.



67. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

68. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa (žalobcu) sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa vyššie citovaného ust. § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

69. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 167 ods.
1 v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania,
pretože vo veci nemal úspech.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov  3 : 0 (§ 3
ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.