Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/412/2012 z 24. 3. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. marca 2013, sp. zn. 14CoE/412/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7212213565.1
Krajský súd Košice | 14CoE/412/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7212213565.1 | 2013-03-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 EP, § 41 EP, § 45 ZRK, § 40 ZRK, § 52 OZ, /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ba5b7b2-c2ec-465e-84b2-3e05eb666a69
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212213565.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/412/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212213565
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212213565.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy
49, Bratislava, IČO: 44 703 015 zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska
kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava , IČO: 36 856 584 proti povinnej: P. D., nar. X.XX.XXXX, F. 5, O.,
o vymoženie 2.082,13 eura s prísl. vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Uhríkovou, Exekútorský
úrad Bratislava, Tomášikova 5/A, Bratislava pod sp. zn. Ex 1978/2012, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II, č. k. 39Er/1471/2012-23 zo dňa 19.6.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Účastníkom   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. Ex  1978/2012 zamietol.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 20.4.2012 domáhal vykonania
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 2.082,13 eura na základe exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave č. II/XXXX-XXXX zo dňa 28.2.2012. Dňa 11.5.2012 doručila
súdna exekútorka súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a Smernice Rady Európskej
únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá
medzi právnym predchodcom  oprávneného Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinnou dňa 15.3.2006
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovskú doložku
zakomponovanú v bode 18  Všeobecných obchodných podmienok platných od 1.6.2006 a uzavrel,
že dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere
možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým



obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O.
z. neplatná. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby zrušil
napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 205 ods. 2 písm. a/  v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.
Mal za to, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve
a je v súlade s právne záväznými aktmi Európskeho spoločenstva a Európskej únie, s konštantnou
judikatúrou ESD, právnym poriadkom Slovenskej republiky a s dobrými mravmi.

S poukazom na ustanovenia § 35, § 44 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,  § 159,
§ 161 ods. 1, § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
uviedol, že rozhodcovský rozsudok a rozsudok všeobecného súdu sú rovnocenné a právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd je povinný
nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnený nesúhlasil
s posúdením rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Pokiaľ súd prvého stupňa posudzoval rozhodcovskú doložku podľa prílohy Smernice Rady 93/13/EHS
z 5.4.1993 bod 1 písm. q/, odvolateľ tvrdil, že v danom prípade k takémuto záveru nemohol dôjsť
eurokonformným výkladom pre nesprávny preklad tejto časti smernice. Citoval český, anglický, nemecký
a francúzsky preklad a zdôraznil, že zo všetkých jazykových mutácií predmetného ustanovenia možno
jednoznačne vyvodiť záver, že klauzula v spotrebiteľskej zmluve nesmie od spotrebiteľa vyžadovať,
aby spory riešil výlučne takým druhom arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych
predpisov. Slovenské rozhodcovské konanie je regulované zákonom o rozhodcovskom konaní, v
rámci ktorého je rozhodca povinný aplikovať platné právo Slovenskej republiky a teda i normy na
ochranu spotrebiteľa, preto v zmysle prílohy Smernice rozhodcovskú doložku nemožno klasifikovať ako
neprijateľnú. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
by bolo možné posudzovať len podľa generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní zdôraznil, že poskytujú záruky,
aby sa spotrebiteľ dojednaním rozhodcovskej doložky nedostal do nevýhodnejšej pozície, ako v rámci
občianskeho súdneho konania. Poukázal na to, že  zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v ustanovení § 93b
ods. 1 ukladal aj Slovenskej sporiteľni, a.s. ako banke pri uzatváraní zmluvy povinnosť ponúknuť svojim
klientom uzatvoriť rozhodcovskú doložku; banka si teda len plnila svoju zákonnú povinnosť, pričom
dojednávanie rozhodcovskej doložky podľa zákona o bankách vykazuje znaky špeciálnej právnej úpravy
vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku a v Zákone o rozhodcovskom
konaní. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná,
len preto lebo nebola individuálne dojednaná, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konania a
neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenie prípadného sporu, lebo voľbu ponecháva výlučne
na dodávateľovi. Zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky slovenská právna úprava nevylučuje,
preto súd prvého stupňa mal pri posudzovaní rozhodcovskej doložky hlbšie skúmať a porovnať
postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom a klasickom súdnom konaní.

Oprávnený poukázal na rozhodnutia ESD vo veci Eco Swiss (C-126/97 - body 47 a 48), Kapferer
(C-234/04 - bod 20), Fallimento Olimiclub (C-2/08 - bod 22), Asturcom (C-40/08 - body 36 a 37, 40,
47 až 50) a Pohotovosť (C-76/10 - body 45 až 48) a uviedol, že európske právo nenúti súd členského
štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo
zabezpečiť presadenie európskeho práva. Podľa rozhodnutia Asturcom (C-40/08) sa pri posudzovaní,
či je vecná kontrola exekučného titulu exekučným súdom potrebná, má sa aplikovať vnútroštátna
úprava. Oprávnený pripustil, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní  je
teoreticky prípustné, ale len za splnenia podmienky, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa a že vnútroštátny právny poriadok umožňuje preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej
doložky  v rámci opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy pri zabezpečení rovnocennosti. Zdôraznil,
že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v exekučnom konaní skúmať, či právoplatný a
vykonateľný rozsudok súdu alebo rozhodcovského orgánu je inak vecne správny, čo korešponduje



s požiadavkou stability práva a právnych vzťahov. S poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2004
Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený uviedol, právna úprava pripúšťa, aby spory boli riešené
aj pred inými orgánmi, ako všeobecnými súdmi. Kontrola rozhodcovských rozsudkov všeobecnými
súdmi je zabezpečená inštitútom žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, všeobecné súdy
však nemajú postavenie nadradených súdov súdom rozhodcovským, pretože rozhodnutia vydané
všeobecnými i rozhodcovskými súdmi majú rovnaké vlastni a rovnaké právne následky. S poukazom
na  rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie
vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej
stránky. Oprávnený tvrdil, že  rozhodcovský rozsudok je záväzný pre všetky orgány. Materiálna
právoplatnosť rozhodcovského rozsudku môže byť prelomená len na základe osobitnej právnej úpravy,
preto podľa názoru oprávneného bez zvláštnej zákonnej úpravy nemožno len z ustanovenia § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní vyvodiť oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul s odôvodnením, že týmto rozsudkom nie je exekučný súd viazaný. Oprávnenie
exekučného súdu vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok nevyplýva podľa názoru oprávneného
ani z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože exekučný súd má len povinnosť podľa
tohto ustanovenia skúmať vlastnosti predložených dokumentov, a nie právny základ pre ich vydanie. V
nadväznosti na ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní môže v rozhodcovskom rozsudku
preskúmať iba to, či je plnenie ním priznané v súlade s právom.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § X14 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

K odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd nie je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že síce exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v Zákone o rozhodcovskom konaní. Tento právny
predpis umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku.
Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, je ex offo povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu
sa exekučné konanie nachádza.

Odvolací súd zdôrazňuje, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je
bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto
výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný
inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie o nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak
tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok  nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do
úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok
oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť
práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom



S. SL) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd
prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v
medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv
oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v
prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené, či  rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10.
2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, podľa ktorého ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné, preto
súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným
rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil
do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od
1.1.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie
sporov  v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je
spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného
rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Pokiaľ oprávnený poukazuje na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov  a  na  povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, čím ospravedlňuje svoj postup, táto jeho odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách
vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.



Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v článku 18.1 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne
sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená
rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo
Zákona o bankách v spojení s Občianskym zákonníkom.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť,
že nemá používať neprijateľné podmienky a má  poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený
musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
okrem iného aj z dôvodu, že v zmluve o úvere  nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva predovšetkým z ustanovenia §
44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie
exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako
aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa  §
3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 18 Všeobecných  obchodných
podmienok právneho predchodcu oprávneného. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú
z bankových obchodov uvedených pod písm. a/ a b/ alebo v súvislosti s nimi bude prejednávať a
rozhodovať rozhodcovský súd.



V zmluve o splátkovom úvere právneho predchodcu oprávneného a povinnou nie je zakotvená
rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je len súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
nebola teda individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami
oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola dojednaná v písomnej forme.
Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V
posudzovanej veci však všeobecné obchodné podmienky neboli zmluvnými stranami podpísané,
preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že s
rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.

Vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody účastníkov zmluvy o splátkovom úvere o tom, že ich
spory vzniknuté z tejto zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, nemal Stály rozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave právomoc spor prejednať a rozhodnúť.
Rozhodcovský súd  môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská
zmluva.. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť
podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo
v danej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami oprávneného
nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.