Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/249/2013 z 8. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. júla 2013, sp. zn. 16CoE/249/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812213101.1 Krajský súd Košice | 16CoE/249/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7812213101.1 | 2013-07-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, OSP, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f34f466c-1c0e-4805-8b72-80718e15c3a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812213101.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/249/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812213101
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812213101.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V. XXXX/X, A., zastúpeného: Q. G.,
pracovníčkou Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 921,87 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 9Er/1280/2012-11 zo dňa 20.12.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 04.10.2012 navrhol vykonať exekúciu voči
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
31.10.2011, sp. zn. SR 00774/11, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 926,87 Eur spolu s
0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 926,87 Eur od 02.11.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom
vo výške 6% ročne zo sumy 926,87 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia a nahradeniu trov konania v
sume 266,32 Eur. Podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, po podaní návrhu na začatie
rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný zaplatil spolu sumu
5,00 Eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu sumy vo výške 926,87 €, pričom zostatok tejto sumy
po započítaní čiastočnej úhrady predstavuje 921,87 €. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu v rozsahu
sumy vo výške 921,87 € s príslušenstvom špecifikovaným v návrhu na vykonanie exekúcie.

Dňa 15.11.2012 bola na súd prvého stupňa postúpená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným exekučným titulom a žiadal
udeliť poverenie pre vymoženie istiny 921,87 € s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikoval.

Súd prvého stupňa poukázal na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/ a 5, § 54 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere, ich súlad respektíve rozpor
so zákonom a konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola dňa 25.10.2010 uzavretá Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350 Eur. Poskytnutý
úver sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 58 Eur. Podľa názoru súdu prvého stupňa



je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o
osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa
akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa mal
za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie
spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa následne uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti. Z
tohto titulu preskúmal súd prvého stupňa Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
Zmluvy o úvere a konštatoval, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané
na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205
ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a zároveň má konanie inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p..
Podľa názoru oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.

Citoval ust. § 44 ods. 2 a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a namietal, že súd
v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom
na Nález ÚS SR 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k
zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom
súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Podľa jeho názoru postupom súdu v
tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 citovaného zákona)
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru
je prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní. Ďalej
oprávnený namietal, že v prípade, ak súd svoje rozhodnutie založil na rozpore exekučného titulu
s objektívnym právom, musí náležite odôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k
názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil
len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským (§ 52 OZ) bez
toho, aby prihliadal na splnenie podmienok stanovených pre vznik spotrebiteľského vzťahu. Podľa
názoru oprávneného je rozhodnutie súdu založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre
nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Ďalej namietal, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať
ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou tohto ustanovenia možno dospieť k záveru,
že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským,
lebo v pochybnostiach či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa prikloniť k záveru o
existencii vzťahu spotrebiteľského „argumentum ad absurdum“. Súd musí mať pri posúdení vzťahu ako



spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári
je spotrebiteľom. Súd musí mať teda zistené, že sa poskytnutý úver netýka jej podnikateľskej činnosti
alebo výkonu povolania, a že fyzická osoba nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Oprávnený bol
toho názoru, že súd sa týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Ak
exekučný súd posudzoval exekučný titul tak z vecnej ako aj právnej stránky, mal posúdiť aj to do akej
miery a v akej časti je exekučný titul v súlade so zákonom a v tejto časti mal vykonávať dokazovanie. Súd
však takto nepostupoval, ale iba konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Nie každý rozpor
so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu. V civilnom práve existuje princíp
tzv. delenej neplatnosti podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd svojím postupom pozbavil
oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú
možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci „res iudicata“. Navyše mal súd
pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby dodržiaval zásadu „pacta sunt servanda“ zmluvy
sa musia dodržiavať a z toho vyplývajúcu zásadu reštriktívneho výkladu dôvodov neplatnosti právneho
úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis, prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a že neodôvodnil
prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 00774/11 zo
dňa 31.10.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom pri Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, a to rozhodcom JUDr. Michalom
Rašalom. Pohľadávka oprávneného vznikla na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
21.12.2009. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok oprávneného poskytnúť povinnému úver vo výške
350 Eur a povinný sa zmluvne zaviazal splatiť poskytnutý úver v 12-tich mesačných splátkach po 58 Eur.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie



poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví :

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
posudzovanom prípade súd prvého stupňa pristúpil k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku tým, že preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
rozhodcovský súd vo veci konal a vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto
konaní.

Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru poskytovanej spoločnosťou Pohotovosť, a.s., kde v bode 15 Všeobecných podmienok
je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky budú riešené pred

a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,



b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom
súde.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinnou od 01.01.2008, zaviedol
do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované ustanovenie
označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu, spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami
zo zmluvy o úvere a dojednaný v rozhodcovskej doložke možno považovať za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných
strán. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak podľa takej doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom
takejto formulácie je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie
sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového
procesu podľa predstáv oprávneného. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s
posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná.

V rozhodcovskom konaní oprávnený ako žalobca uplatňoval proti povinnému ako žalovanému nároky
zo zmenky, ktorá bola vystavená povinným na zabezpečenie jeho pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmenka bola ( ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku ) vystavená dňa 21.12.2009, t.j. v deň uzavretia úverovej zmluvy.

Čo sa týka posúdenia zmenky, ktorou účastníci zabezpečili svoj vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere,
odvolací súd uvádza, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 270/2008
Z.z. účinného od 1.1.2008 kde podľa § 4 ods. 6 tohto zákona, v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Účastníci konania teda uzavreli zmluvu o úvere a zmenka bola vystavená v čase, keď Slovenská
republika bola už členským štátom Európskej únie (od 1.5.2004). Odo dňa pristúpenia sa ustanovenia



pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením stali
záväznými aj pre Slovenskú republiku.

Smernica č. 93/13/EHS bola prebratá do nášho vnútroštátneho práva novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorá zakotvila do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmúv.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu
- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie,
alebo neprijatie návrhu.

Povinný predmetnou zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 3
ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon podnikania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len
všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku,
akú podnikateľskú činnosť povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom
činnosti uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie Zákona o spotrebiteľských
úveroch. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ
(oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však
oprávnený neurobil.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol



v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 1.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.