Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/37/2017 z 29. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. marca 2017, sp. zn. 11CoE/37/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4115224660.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/37/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4115224660.1 | 2017-03-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b22e6d5b-8632-4c33-abd2-6998334d8b35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4115224660.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/37/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115224660
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115224660.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Nitra, B. Slančíkovej 3, Nitra, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Súkromná
detektívna kancelária R.S. NÁDEJ s. r. o., Škultétyho 20, Nitra, IČO: 36 532 614, o vymoženie sumy
6.900 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24Er/955/2015 a u súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 2420-15, o odvolaní
povinného zo dňa 16. 12. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/955/2015-21 zo dňa
15. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a na
odklad exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 56 ods. 2, 6, 8, § 57 ods. 1, 2 a 58 ods. 1, 5 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne
Bratislava, pobočka Nitra, č. k. 700-1111939215-GC04/15 zo dňa 01. 07. 2015.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 20. 09. 2016 doručil súdny exekútor súdu návrh povinného
na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu žiadal zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti.
Povinný v návrhu uviedol, že výsledok hospodárenia povinného je za posledné dva účtovné roky
v celkovej strate viac ako 110.000,- eur. K svojmu tvrdeniu predložil ako dôkazy súvahu, výkaz
zisku a straty, posledné dve účtovné uzávierky. Povinný ďalej uviedol, že toho času vykonáva všetky
úkony smerujúce k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Povinný zároveň žiadal o odklad exekúcie podľa
ustanovenia § 56 ods.2 Exekučného poriadku, a to až do vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie,
resp. do nadobudnutia jeho právoplatnosti.

5. Súdny exekútor na výzvu súdu zaslal správu o priebehu exekučného konania, v ktorej uviedol aktuálne
majetkové pomery povinného. Podľa aktuálnych lustrácií povinný nevlastní nehnuteľnosť v rámci celého
územia SR, povinný je vlastníkom motorového vozidla: motocykel YAMAHA, r.v. 1998, osobné vozidlo
MITSUBISHI, r.v. 1997, osobné vozidlo FIAT, r.v.2000, príves nákladný do 750 kg, r.v. 2004, osobné
vozidlo FIAT SEICENTO, r.v. 2005, osobné vozidlo FIAT PUNTO, r.v. 2007 a osobné vozidlo FIAT, r.v.
2001, povinný je držiteľom platnej zbrojnej licencie a vlastníkom krátkych i dlhých guľových zbraní (v
celkovom množstve 30), povinný má vedený účet v peňažnom ústave VÚB so zostatkom mínus 34,48
eur. Súdny exekútor zároveň predložil súdu exekučný spis.



6. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený k podaniu povinného uviedol, že zo správy o priebehu
exekučného konania vypracovanej dňa 14. 09. 2016 súdnym exekútorom vyplýva, že lustráciou bol vo
vlastníctve povinného zistený majetok, a teda nie je t. č. možné zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods.1
písm. h/. Z rovnakého dôvodu nie je možné povoliť ani odklad exekúcie, pretože nie je možné očakávať,
že exekúcia bude zastavená.

7. Skonštatoval, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal šetrenia o stave majetku povinného,
tak ako mu to ukladá Exekučný poriadok. V rámci exekučného konania bol zistený hnuteľný majetok
vo vlastníctve povinného.

8. Nakoľko nemajetnosť povinného nebola v exekučnom konaní objektívne súdnym exekútorom zistená
a oprávnený nevyjadril súhlas so zastavením exekúcie, súd dospel k záveru, že neexistuje žiadna
právna skutočnosť, ktorá by zákonne zdôvodňovala vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Dôvodom na zastavenie exekúcie nie je ani tvrdenie povinného o tom, že vykonáva všetky úkony
smerujúce k vyhláseniu konkurzu. Súd prvej inštancie tiež dodal, že samotným vyhlásením konkurzu sa
exekučné konanie zastaví v zmysle § 48 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a preto
nie je možné exekúciu zastaviť s odvolaním sa na možné budúce vyhlásenie konkurzu.

9. Nakoľko nie je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená, súd prvej inštancie zamietol návrh
povinného na odklad exekúcie.

10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

11. Uviedol, že exekučný súd nesprávne posúdil nemajetnosť povinného, pričom to, že povinný vlastní
hnuteľný majetok ešte neznamená, že tento sa dá riadne speňažiť, t. j. že súdny exekútor môže pristúpiť
k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí. Predmetné hnuteľné veci boli už v predchádzajúcich
konaniach spísané inými správnymi orgánmi, resp. súdnym exekútorom, nehovoriac o tom, že tieto
hnuteľné veci sú zjavne amortizované. Súdny exekútor si technický stav daných vecí mohol osobne
preveriť v sídle povinného a zvážiť možnosť vykonania dražby, pričom by zistil, že viaceré veci sú v zlom
stave. Poukázal tiež na to, že súdny exekútor by sa mal vyjadriť, či je reálny predpoklad predaja majetku
povinného a jeho speňaženia. Uviedol, že súd prvej inštancie ako exekučný súd mohol v zmysle ust.
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku sám rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku, t. j. nepotreboval vyjadrenie súhlasu oprávneného na zastavenie exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V súvislosti s nedostatočným preukázaním úkonov
smerujúcich na začatie konkurzného konania zo strany povinného (úpadcu) uviedol, že od tohto konania
upustil, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poplatku za vyhlásenie konkurzu.

12. Povinný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a predmetné exekučné
konanie zastavil, prípadne zrušil napadnuté uznesenie vo výroku I. a vrátil vec na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 15. 11. 2016 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 04. 08. 2015,
kedy bol súdnemu exekútorovi od oprávneného doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 31.
07. 2015 na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Nitra,
č. k. 700-1111939215-GC04/15 zo dňa 01. 07. 2015. Následne súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár
podaním zo dňa 10. 08. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 20. 08. 2015
poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného
exekučného titulu. Súdny exekútor podaním zo dňa 14. 09. 2016, doručenom dňa 20. 09. 2016, zaslal
súdu prvej inštancie podanie povinného zo dňa 05. 09. 2016, ktorým povinný navrhol zastavenie a odklad
exekúcie. K tomuto návrhu sa podaním zo dňa 26. 11. 2016, doručenom súdu prvej inštancie dňa 31.



10. 2016, vyjadril oprávnený. Dňa 15. 11. 2016 sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie,
ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie.

15. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe zamietnutia návrhu povinného na zastavenie
a odklad exekúcie.

20. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových
práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.

21. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch
dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia
súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť
exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez
návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným
vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré
nemožno v exekúcii pokračovať.

22. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu
od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, uvedeným odôvodnení napadnutého
uznesenia, v zmysle ktorého súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal šetrenia o stave majetku
povinného a v rámci exekučného konania bol zistený hnuteľný majetok vo vlastníctve povinného,
pričom nemajetnosť povinného nebola v exekučnom konaní objektívne súdnym exekútorom zistená a
oprávnený nevyjadril súhlas so zastavením exekúcie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozhodnutie exekučného súdu prvej inštancie.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.