Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/97/2012 z 29. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2013, sp. zn. 13Co/97/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8211207620.2
Krajský súd Prešov | 13Co/97/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8211207620.2 | 2013-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73c9daea-8009-493b-9ed4-31cdc50abd06
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211207620.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/97/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211207620
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8211207620.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám.
Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník,
Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 102,57 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 24.04.2012 pod č. k. 5C/231/2011-37, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti ohľadom zamietnutia nároku
na zmluvnú pokutu vo výške 6,56 Eur.

R u š í    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho prevyšujúcej zamietajúcej časti a v rozsahu tohto zrušenia
mu vec    v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 15,73 Eur
s 0,024 % denným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.06.2009 do zaplatenia do 3 dní od jeho
právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
102,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 96,01 Eur od 21.06.2009 až
do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru žalovanému vo výške 265,22 Eur, ktorý sa zaviazal uhradiť v 12-mesačných splátkach
po 27,35 Eur, teda spolu vo výške 328,20 Eur. Keďže žalovaný nesplácal úver podľa dohodnutých
podmienok, žalobca mu uložil odvolávajúc sa na úverové zmluvné podmienky pokutu vo výške 6,56 Eur.
Žalovaný od spísania zmluvy zaplatil len 249,49 Eur, takže jeho dlh predstavuje 102,57 Eur. Do konania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstúpilo vyššie označené združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa § 52 a násl. Obč. zákonníka a podľa ustanovení zákona
č. 258/2001 Zz. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu
23.06.2008. Uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedenie priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovanému bol dodaný tovar, na ktorý
bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 7.990,- Sk (265,22 Eur),



pričom, keďže je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný už zaplatil
na splatenie tohto úveru sumu 249,49 Eur, zostáva mu ešte vyrovnať rozdiel vo výške 15,73 Eur ako
neuhradený zostatok úveru, ktorý sa podľa zmluvy stal splatným celý 20.06.2009 (konečná lehota
splatnosti). Preto v tejto časti čo do istiny žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu, pokiaľ ide o
istinu, zamietol.

Žalobca tvrdil, že žalovaná čiastka pozostáva z čiastočne neuhradenej deviatej mesačnej splátky vo
výške 13,96 Eur, z neuhradenej desiatej a dvanástej splátky vo výške 82,05 Eur a z neuhradenej
zmluvnej pokuty vo výške 6,56 Eur. Je nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú
formu, inak je neplatná (§ 544 ods. 2 Obč. zákonníka). V konkrétnom prípade sa však účastníci dohodli
len na úverovej zmluve, ustanovenia o zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy, konkrétne v úverových
podmienkach, a to je pre prijatie záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty
nepostačujúce. Žalovaný nepodpísal úverové podmienky a preto nemožno z toho vyvodiť, že účastníci
uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej pokute. Nedošlo teda k uzavretiu platnej dohody o povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože nebola dodržaná písomná forma dohody, odhliadnuc už ďalej od toho,
že úverové podmienky sú písané voľne skoro nečitateľným miniatúrnym písmom, vo veľmi hustom
riadkovaní, čo robí text neprehľadným až nezrozumiteľným. Preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň priznal žalobcovi aj 0,024 % denný úrok z omeškania z priznanej istiny od 21.06.2009 do
zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. v znení účinnom od 1.1.2009. Úrok z omeškania bol priznaný od 21.06.2009, pretože k 20.06.2009
mal byť splatený celý úver.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal
v tejto časti o jeho zmenu tak, aby bolo vyhovené návrhu aj ohľadom sumy 96,01 Eur, zmluvnej
pokuty 6,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 21.06.2009 do zaplatenia. V
odvolaní uviedol, že konajúci súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, keď žalovanému podanie
vedľajšieho účastníka (vyjadrenie faxom z 23.04.2012) bolo oboznámené a mal možnosť vyjadriť sa k
nemu, ale žalobca napriek tomu, že o vyjadrenie vedľajšieho účastníka požiadal písomne, možnosť na
oboznámenie sa s ním a vyjadrenie k nemu nedostal. Tento nedostatok bol zhojený odvolacím súdom
na pojednávaní, keď s faxovým podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 23.04.2012 žalobcu oboznámil.

Pokiaľ ide o úverové podmienky alebo úverové zmluvné podmienky žalobcu (z hľadiska obsahu ide o tie
isté úverové podmienky žalobcu), uviedol, že sú bez ohľadu na ich označenie neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, pričom táto neoddeliteľnosť spočíva v tom, že spolu s lícnou stranou úverovej zmluvy
tvoria jeden celok (uvedené sú na rube úverovej zmluvy a ďalších stranách), a teda nie sú samostatnou
prílohou k úverovej zmluve.

Ďalej nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na to, že úverová zmluva č. 3806163515 bola uzavretá dňa
23.06.2008. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Zz. sa zaviedlo do právneho poriadku
SR novelou účinnou od 1.1.2008. V § 8aa ods. 1 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
01.01.2008) zákona č. 258/2001 Zz. uvádza, že „zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods.
5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm.
k/) do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.“ Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov zverejnilo po prvýkrát v roku 2008 Ministerstvo financií SR dňa 29.4.2008 na svojej
webovej stránke so stavom ku dňu 31.03.2008. Teda žalobca konal v súlade s právnym legislatívnym
stavom v čase uzavretia úverovej zmluvy a preto v žiadnom prípade nie je možné poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v úverovej zmluve chýba priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver.

Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvého stupňa, že žalovaný nepodpísal úverové podmienky, a preto
nemožno z toho vyvodiť, že účastníci konania uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej pokute. Dohoda



o zmluvnej pokute je zapracovaná v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy, a preto je platným a rovnocenným dojednaním s ostatnými zmluvnými
dojednaniami a ako také majú ich ustanovenia rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania
uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých
listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná.
Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Teda ak žiadny
právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiaden
právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený
podpis. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci
zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané (RoNS ČR z 27.03.2008, sp.
zn. 26Cdo/2317/2006). Z tohto dôvodu dojednanie o zmluvnej pokute je urobené písomne a formou,
ktorú predpokladá zákon, a preto je v celom rozsahu platné.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril, vedľajší účastník na jeho strane v podaniach zo dňa
15.1.2013 a 23.4.2013 navrhol, aby odvolací súd vec prejednal v jeho neprítomnosti i v neprítomnosti
jeho právneho zástupcu.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Čo sa týka zamietnutia žaloby ohľadom zmluvnej pokuty
vo výške 6,56 Eur, v tejto súvislosti súd prvého stupňa správne zistil skutkový a správne ho aj právne
vyhodnotil. Preto odvolací súd v tejto časti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ žalobca napadol zamietajúcu časť rozsudku ohľadom konštatovania okresným súdom, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav a v tomto
štádiu konania je preto toto konštatovanie predčasné. Treba priznať odvolaciemu dôvodu ohľadom
zisťovania údaja o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver v náväznosti na list Ministerstva financií SR zo dňa 1.10.2012 (č. l. 62), v ktorom sa zdôrazňuje,
od akého dátumu boli veritelia povinní uvádzať priemernú hodnotu RPMN v zmluvách a formulároch,
a v tejto súvislosti vyhodnotiť Úverovú zmluvu zo dňa 23.06.2008. Až po doplnení dokazovania v
naznačenom smere je možné uzavrieť, či poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy možno považovať
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. platí opak.
Po ustálení tohto záveru sa bude musieť súd prvého stupňa vysporiadať so zvyšnou časťou návrhu v
jeho zamietajúcej časti vo výške 80,28 Eur a ohľadom tejto časti po doplnení dokazovania v naznačenom
smere znovu rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho prevyšujúcej zamietajúcej
časti a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.