{"guid": "2ead94e8-6d63-4b47-94d9-a87d8447a5b9:3107f00b-971b-4a70-a3c9-86b639412b6c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7612219972.2", "spisova_znacka": "1Co/72/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/72/2016 z 28. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. marca 2017, sp. zn. 1Co/72/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7612219972.2", "identifikacne_cislo": "7612219972", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Usačevová", "sudca_id": 619, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-usacevova-619", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5XObdo/152/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "a32d5a32-4839-4bf5-9f9b-394dc8af2ee8:12314558-5e5e-468c-ac4c-ddb22156b5df", "datum": "2018-07-10", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3107f00b-971b-4a70-a3c9-86b639412b6c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7612219972.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7612219972.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7612219972.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612219972
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612219972.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu R. H., S.. XX.X.XXXX, M. M. XX,
zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59 proti
žalovaným: 1/ F.Á. V., S.. X.X.XXXX, M. W. V. Q., X. X. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Burocim,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7, 2/ X. P., S.. XX.X.XXXX, M. M. XX, 3/ X..
Š. P., S.. X.X.XXXX, M. W. Q., Q. XX a 4/ X.Á. C., S.. XX.X.XXXX, M. W. Z., Y. XXXX/X, o nahradenie
prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12. júna
2014 č.k. 8C/197/2012 - 99 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade.

Žalovanému v 1. rade   p r i z n á v a   plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobcovi a žalovanému v 4. rade náhradu trov odvolacieho konania                             n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie voči žalovaným v 2. a 3. rade a zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného v 1. rade, že ako
predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti X/XX S. S. S. V. W. J. H., J. M., Z.. Ú. M., C.Í. S. H. Č.. XXX L. Q. R. „., J. Q. V. Q. Č. XXX/XX
J. W. XXXX X., S. V. X. C. Ú. J., v znení tak, ako to pripustil na pojednávaní dňa 21.2.2013. Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške
545,12 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žalovaným v 2., 3. a 4. rade trovy konania
nepriznáva.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu, že je jedným z podielových spoluvlastníkov
označenej nehnuteľnosti, ktorý podiel vo veľkosti X/XX J. S. S. S. C. Z. C. W.-XX/XX R. V. Z. H. J. Q.
W. W. Q. Q. Č.. W. XXXX/XX L. Ž.L. S. V. Q. Z. J. S. J. W. X/XX S. C. Z. C. W.-XX/XX, Y. V. M. Q. V.
Q.. X. P. L. Q.. L. A., Z. Q. S. Ž. V. V. Q. J. W. X/XX (Q.. P.) L. J. W. X/XX (Q.. A.) bez toho, aby mu
ponúkli na predaj svoje spoluvlastnícke podiely, čím porušili jeho predkupné právo, a hoci žalovaného v
1. rade v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadal, aby predmetný spoluvlastnícky podiel na
označenej nehnuteľnosti previedol na neho podľa rovnakých zmluvných podmienok ako ho nadobudol
on sám, žalovaný dobrovoľne previesť tento podiel na žalobcu odmietol, a preto sa domáha vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým sa nahradí prejav vôle žalovaného. Poukázal tiež na obranu žalovaného
v 1. rade, že návrh žalobcu bol podaný po uplynutí troch rokov, odkedy sa malo právo uplatniť.



3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 21.2.2013 na základe návrhu žalobcu pripustil
zmenu petitu žaloby tak, že súčasťou žalobného petitu sa stal text celej kúpnej zmluvy, v ktorej sa
žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného a na pojednávaní dňa 11.4.2013 podľa § 92 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku vyhovel návrhu žalobcu a pripustil do konania na strane žalovaných
ako žalovanú v 2. rade X. P., X.. Š. P. L. Ž. W. X. R., Z. W. Q. V. N., Ž.O. V. V. Q. S. J. S. Q. Ž. V. V.
Ž. W. X. R. L. L. Ž. W. X. R. X. C., ktorá uviedla, že o pozemky nemá záujem ani o predkupné právo a
konaním žalovaného v 1. rade jej právo porušené nebolo.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa W. J. H., J. M., Z.. Ú. M., C. S. H. Č.. XXX L. Q. R. „., J. Q., Q.. Č.. XXX/
XX J. W. XXXX X. (Ď. H. „. S.) W. Q. XX/XX, Z.Ž. L. Ž. W. X. L. X. R. X. J. V. Q. S. C. Z. C., Z. W. U. Z.
S. M. Q. Q. Č.. W.-XX/XX, pričom v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 27.1.2009 medzi žalovaným v 1.
rade ako kupujúcim a predávajúcimi L. A. L. X. P., S. C.Z. Z. C. U. Z. G. X,XX O. C. X. Ž. W. X. R. S. J.
S. W. Q. X/XX, Z. W. M. Q. Q. W.-XX/XX U. XX.X.XXXX, M. Ž. Q. V.Z. J. S. W. Q. X/XX S. C. Z. C., Z. W.
U. Z. S. M. Q. Q. Č.. W.-XX-XX. H. C. U. XX.X.XXXX Ž. W. Ž. S. J. V.Í. Q. J. W. X/XX, na ktorú žalovaný
žalobcovi odpovedal tak, že sporná nehnuteľnosť je dar od matky L. D., ktorá kúpila pozemok od X. P.
L. L. A., ktoré pred jeho odpredaním ponúkli pozemok žalobcovi na odkúpenie, čo žalobca odmietol.

5. Po právnom posúdení sporu podľa § 140, § 40a veta prvá, § 100 ods. 1, § 101, § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka, § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) a vychádzajúc zo zistenia, že L. A. L. X. P. pred predajom svojho
spoluvlastníckeho podielu na označenej nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade nerešpektovali zákonné
predkupné právo ostatných spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, a to žalobcu, X. P., X.. Š.N. P. L. X.
C., keďže pred predajom spoluvlastníckeho podielu žalovanému v 1. rade neponúkli na predaj svoj
spoluvlastnícky podiel žalobcovi, ale ani ďalším podielovým spoluvlastníkom, pričom L. A. L. X. P. a
žalovaný v 1. rade nie sú blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie
konštatoval, že ak sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle, treba, aby tak urobil vo všeobecnej
premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od okamihu uzavretia kúpnej zmluvy, teda odo dňa 27.1.2009.
Poukazom na žalovaným v 1. rade vznesenú námietku premlčania uzavrel, že žalobca podal svoj návrh
po uplynutí trojročnej lehoty, nakoľko žalobca sa nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade domáhal
žalobou podanou na súd dňa 10.10.2012 a lehota mu márne uplynula dňa 28.1.2012, a preto žalobu
zamietol. Dôvodil, že sa stotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade, že začiatok plynutia premlčacej lehoty
začína plynúť dňom nasledujúcim odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz a týmto dňom je
deň nasledujúci po dni, kedy bola kúpna zmluva urobená, keďže vtedy vznikol právny dôvod, ktorý je
základom porušenia predkupného práva. Dodal, že platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2009
nie je závislá ani od rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ani od dátumu, kedy došlo k overeniu podpisu predávajúcich a ani doložka o tom, že účastník právneho
úkonu uznáva svoj podpis ako vlastný, nemá účinok na uzavretie samotného právneho úkonu.

6. Výrok o zastavení konania voči žalovaným v 2. a 3. rade odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 96 O.s.p.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p.  tak, že priznal
náhradu trov konania žalovanému v 1. rade, pozostávajúcu z náhrady trov jeho právneho zastúpenia,
ktoré žalovanému v 1. rade priznal v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. za sedem úkonov
právnej služby po 67,08 eur a za jeden úkon právnej služby po 61,85 eur, spolu s režijným paušálom
(7 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur), celkom vo výške 545,12 eur. Žalovaným v 2., 3. a 4. rade trovy konania
nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnili.

8. Proti výroku o zamietnutí žaloby tohto rozsudku a o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému
v 1. rade trovy konania podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vec nesprávne právne posúdil,
v dôsledku čoho nesprávne rozhodol, ak jeho žalobu zamietol z dôvodu, že nárok neuplatnil na súde
v zákonom stanovenej lehote, čím zanikla možnosť súdnej vymáhateľnosti jeho práva. Zopakoval, že
žalobu podal včas v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, vrátane jej zmeny pripustenej uznesením
dňa 21.2.2013, pretože sa objektívne nemohol domáhať od vlastníka nahradenia prejavu vôle v čase,
kým táto osoba nebola ešte podielovým spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti a svoje právo tak mohol
prvýkrát uplatniť až vtedy, keď sa žalovaný v 1. rade stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, teda
v momente, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho



práva k predmetu zmluvy, t.j. dňa 28.4.2010, kedy mal i reálnu možnosť z verejne dostupného listu
vlastníctva dozvedieť sa o existencii úkonu, ktorým bolo porušené jeho predkupné právo. Podľa názoru
žalobcu bola kúpna zmluva, na ktorej je ako dátum vyhotovenia napísaný deň 27.1.2009, perfektná až
dňom 22.4.2010, kedy X. P. ako predávajúca v 3. rade osvedčila svoj podpis na tejto zmluve, lebo sa
jednalo o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, pri ktorej je ex lege nevyhnutné, aby boli podpisy prevodcov
na zmluve osvedčené. Dodal, že potom, ako žalovaného v 1. rade vyzval na to, aby mu ponúkol na
predaj svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, nadobudnutý v dôsledku porušenia
predkupného práva žalobcu, žalovaný v 1. rade odstúpil od dotknutej zmluvy listinou, ktorú podpísal a
svoj podpis úradne overil dňa 17.12.2012 a následne túto listinu doručil na V.W. Z. H. s tým, že jeho
úmysel bol vrátiť vlastnícke právo na pôvodné vlastníčky, teda L. A. L. X. P., čo podľa názoru žalobcu
svedčí o tom, že žalovaný v 1. rade uznal dôvodnosť jeho nároku z porušenia predkupného práva, čo
má vplyv na predĺženie premlčacej lehoty na desaťročnú lehotu.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označiac odvolanie žalobcu za neopodstatnené,
navrhol potvrdiť rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru súdov, na rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 30.1.2008 sp.zn. 4Cdo/37/2007, v ktorom opätovne najvyšší súd potvrdil, že premlčacia doba na
uplatnenie nároku žalobcu začína plynúť odo dňa uzatvorenia právneho úkonu. Zdôraznil, že odvolanie
žalobcu proti výroku o trovách konania absentuje akékoľvek odôvodnenie, a preto sa k nemu vyjadriť
nevie.

10. Žalovaná v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa predkupného práva vzdáva a
nevyužíva právo odvolať sa.

11. Žalovaní v 2. rade a 4. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách citovaných zákonných ustanovení
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk žalobcom uplatneného odvolacieho
dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, aplikujúc pritom ustanovenia správnych právnych
predpisov, ktoré aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo
aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne
preukázaných vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

16. Odvolací súd v posudzovanom spore dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie
je naplnený.

17. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne uzavrel, že nárok žalobcu je
premlčaný. V nadväznosti na tento záver potom súd správne žalobu žalobcu zamietol. Žalobca v
odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,



s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v spore, preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku. K zmene skutkového ani
právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia
a na právny normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako aj na dôvody napadnutého zamietavého výroku
rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti
rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne a v súlade s konštantnou judikatúrou
súdov (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/37/2007) vyvodil,
že posudzované právo žalobcu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa tohto ustanovenia plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda začína plynúť objektívne. Predmetné právo (nárok) môže byť
vykonané resp. uplatnené po prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné
štádium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde (tzv. actio nata). Toto právo nie je nijako závislé
od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu (žalobcu) o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení).

19. Poukazom na uvedené je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade
nárok žalobcu uplatniť predkupné právo dospel dňa 27.1.2009, kedy bezpochyby bola uzavretá kúpna
zmluva (podpísaním zmluvnými stranami), ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu. Toto právo
žalobcu tak bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo
vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy
došlo k porušeniu práva nemožno posúvať až do dňa zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, pretože sa jedná o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon a ktorý
má právny význam pre prevod vlastníckeho práva a nie pre právny úkon ako taký. Správne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, od ktorej ani v posudzovanom spore nie je dôvod odchýliť sa, dospel
preto súd prvej inštancie k záveru, že premlčacia doba na uplatnenie predkupného práva žalobcovi
uplynula dňom 28.1.2012 a pokiaľ žalobca toto právo uplatnil žalobou podanou na súd dňa 10.10.2012,
bolo potrebné jeho žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietnuť. Na uvedenom závere
nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcu, že kúpna zmluva zo dňa 27.1.2009 bola perfektná až dňom
22.4.2010, kedy X. P. ako predávajúca v 3. rade osvedčila svoj podpis na tejto zmluve, pretože tak,
ako to správne konštatoval už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutej zamietavej časti rozsudku,
platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2009 nie je závislá ani od rozhodnutia správy katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani od dátumu, kedy došlo k overeniu podpisu
predávajúcich a ani doložka o tom, že účastník právneho úkonu uznáva svoj podpis ako vlastný, nemá
účinok na uzavretie samotného právneho úkonu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby, ako i o trovách konania, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok v jeho zamietavom výroku spolu s akcesorickým výrokom o trovách
konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v 1. rade odvolací súd priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. Žalobca bol v odvolacom konaní
neúspešný a preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a žalovaný v 4. rade si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto ich náhradu
odvolací súd nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "5XObdo/152/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "a32d5a32-4839-4bf5-9f9b-394dc8af2ee8:12314558-5e5e-468c-ac4c-ddb22156b5df", "datum": "2018-07-10", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/197/2012", "guid": "cf9bf432-5acd-407d-a91f-5e35570b9f1e:cf7bbb8b-c163-444f-a1d8-765c8da8ca00", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7dcfbd6-b162-4c49-896f-acfc9e4c0fb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.456.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 456/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 456/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.456.2017.2"}, {"guid": "a32d5a32-4839-4bf5-9f9b-394dc8af2ee8:12314558-5e5e-468c-ac4c-ddb22156b5df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6912212696.2", "spisova_znacka": "5XObdo/152/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5XObdo/152/2018 z 10. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6912212696.2"}]}