Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/78/2017 z 18. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 18. apríla 2018, sp. zn. 26Cob/78/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4415204773.2 Krajský súd Nitra | 26Cob/78/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4415204773.2 | 2018-04-18 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfe43ac0-8f0b-4b53-b7b0-8f0462c9851c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4415204773.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/78/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415204773
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415204773.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu
JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: LUKE Consulting, s.r.o., so
sídlom Palárikova 1083, Čadca, IČO: 36 386 278, zastúpený: Advokátska kancelária VARMUS s.
r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s
poliklinikou Nové Zámky, so sídlom Slovenská 11/A, Nové Zámky, IČO: 17 336 112, o zaplatenie
9.027,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 14Cb/103/2015 - 245 zo dňa 1. júna 2017 voči výroku I. výlučne v časti, v ktorej súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.821,82 eura s príslušenstvom a voči výroku IV., ktorým súd rozhodol o
trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/103/2015 - 245 zo dňa 1. júna 2017 v
napadnutej časti r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky výrokom I. rozsudku č. k. 14Cb/103/2015 - 245 zo dňa 01.06.2017 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.957,72 eura s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od
09.04.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd žalobu v časti
o zaplatenie 780,-- eur s úrokmi z omeškania zamietol. Výrokom III. súd konanie o zaplatenie 289,63
eura s úrokmi z omeškania zastavil a napokon výrokom IV. priznal žalobcovi náhradu trov konania v
pomere 76,3 %.

2. Rozhodol tak na základe skutkových zistení, podľa ktorých medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie
zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo „hydraulické vyregulovanie a osadenie termostatických ventilov
v lôžkovej časti (monoblok 13 poschodí)“ za plnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia žalovaného.

ZoD bola uzatvorená na základe výsledkov verejného obstarávania a žalobca ako zhotoviteľ ju podpísal
v presne nezistený deň. Žalovaný ako objednávateľ ZoD podpísal dňa 09.08.2012. Cena diela bola
dohodnutá vo výške 34.410,17 eura (28.675,14 eura + DPH) podľa tabuľky č. 1 - cenovej kalkulácie s
tým, že sú v nej zahrnuté náklady zhotoviteľa a všetky náležitosti nevyhnutné na riadne vykonanie a
zabezpečenie celého predmetu zmluvy v zmysle súťažných podkladov. Cena diela mohla byť upravená
len v prípade prác naviac alebo ekonomicky oprávnených nákladov vyplývajúcich z legislatívnych zmien
v SR. Práce naviac podľa požiadavky objednávateľa alebo vzniknuté v súvislosti s realizáciou diela v
prípade ich vplyvu na zmenu zmluvnej ceny mali byť zapísané do SD, odsúhlasené projektantom a
obidvomi zmluvnými stranami a mali byť riešené dodatkom k zmluve. Žalobca sa zaviazal zrealizovať
predmet zmluvy v termíne do 30.09.2012. Za osoby poverené prebrať predmet zákazky bol v zmluve
označený P. V. a B. C.. Zmluvu bolo možné meniť a dopĺňať len na základe vzájomnej dohody formou
písomných a očíslovaných dodatkov.



3. Zo SD súd zistil, že práce na predmete diela boli vykonávané v čase od 10.09.2012 (prvý záznam)
do 12.10.2012 (posledný záznam) - listy č. 0190981 až 0190992, kedy prevzatie ukončených prác bez
závad potvrdil pečiatkou žalovaného a svojim podpisom zamestnanec žalovaného P. V.. Žalobca ako
zhotoviteľ vyhotovil s dátumom 30.10.2012 súpis prác a dodávok č. 1 (teda č. 12760234/1), ktorým ako
dodávateľ odovzdal žalovanému ako objednávateľovi práce, výkony a dodávky spolu v cene 27.647,844
eura bez DPH a žalovaný ich prebral. Uvedenú cenu + DPH - celkom 33.177,41 eura žalovaný žalobcovi
zaplatil v dvoch splátkach, a to dňa 27.11.2012 (23.224,19 eura) a 13.12.2012 (9.953,22 eura) - rozdiel
oproti zmluvne dohodnutej cene bol 1.232,76 eura. S dátumom 30.10.2012 vyhotovil žalobca aj súpis
prác a dodávok č. 2 (teda č. 12760234/2), ktorý za seba ako zhotoviteľa podpísal 16.11.2012 a za
žalovaného ako objednávateľa zostal tento súpis nepodpísaný. Žalobca v ňom špecifikoval práce a
dodávky naviac, ktoré čo do druhu a množstva ocenil spolu na 7.522,79 eura bez DPH. K tomuto súpisu
prác a dodávok č. 2 vyhotovil žalobca Dodatok č. 1 k ZoD zo dňa 09.08.2012, ktorý za seba podpísal
20.11.2012, ale zo strany žalovaného zostal nepodpísaný, resp. žalovaný ho odmietol podpísať. V tomto
súpise práce naviac a ich cenu špecifikoval v súlade so súpisom prác a dodávok č. 2 a celkovú cenu
diela vyčíslil na 35.170,63 eura + DPH vo výške 7.034,13 eura. V zmysle tohto dodatku sa mala zmeniť
ZoD - konkrétne tabuľka č. 1 v bode 5.1 ZoD.

4. Do súpisu prác a dodávok č. 2 žalobca ako práce naviac zahrnul:
8.1 posúvanie zariadenia a nábytku - mimo rozpočtu ZoD, odsúhlasené v SD - v sume 650,-- eur + DPH
(52 hodín á 12,50 eura),
8.2 opravu potrubia DN 15 - výmena skorodovaného potrubia na 11.poschodí - v sume 150,-- eur + DPH
(12 hodín á 12,50 eura),
8.3 zmenu umiestnenia diferenciálnych ventilov na základe požiadavky žalovaného a odsúhlasenia v
SD a nerozpočtovanú v ZoD - v sume 91,36 eura + DPH,
8.4 práce požadované podľa predloženej PD, odsúhlasené v SD a vzniknuté nezapočítaním demontáže
a montáže spiatočkových ventilov na radiátoroch - v sume 6.518,18 eura + DPH (demontáž 547 ks
závitovej armatúry á 2,56 eura a 70 ks á 2,794 eura + montáž závitových armatúr 547 ks závitovej
armatúry á 7,945 eura a 70 ks á 8,-- eur),
8.5 dodávku materiálu a montáž vypúšťacích ventilov do stúpačiek pri inštalácii ASV ventilov v sume
113,25 eura + DPH (18 ks á 0,676 eura + 2,320 eura + 3,296 eura) požadované podľa predloženej PD
a odsúhlasené v SD.

5. Žalobca vyhotovil ponuku na podprahovú zákazku žalovaného na základe jeho súťažných podkladov,
ktoré obsahovali všeobecné informácie, kritériá na hodnotenie ponúk a pravidlá ich uplatnenia, obchodné
podmienky realizácie predmetu obstarávania a jeho opis a v prílohe výkaz výmer. Predmet obstarávania
bol určený na základe priloženej PD vypracovanej firmou TECHNO - Štúdio s.r.o., ktorá riešila osadenie
termostatických radiátorových regulačných ventilov vo FNsP Nové Zámky a bola vypracovaná v súlade
s platnými STN. Uchádzač bol povinný vyplnený „Výkaz výmer“ a ponuku predložiť v súlade s technickou
správou. V prípade, že uchádzač v ponuke navrhol riešenie s inými prvkami vyregulovania, ako je
uvedené v PD, musel vykonať odborný prepočet. Žalobca vo svojej ponuke ocenil práce a dodávky
položkovite podľa výkazu výmer v súťažných podkladoch. Skutočnosť, že vo výkaze výmer v súťažných
podkladoch chýba položka - práce spočívajúce v demontáži a montáži dolných spiatočkových ventilov na
radiátoroch (napriek tomu, že materiál vo výkaze výmer bol) zistil až v čase realizácie predmetu diela. V
čase vyhodnotenia súťaže žalovaný mal o uvedenej skutočnosti vedomosť, keďže jeden z 5 záujemcov
o zákazku prihlásený s ponukou do obchodnej verejnej súťaže montáž týchto dolných spiatočkových
ventilov ako „radiátorové šróbenie RLV“ vo výkaze výmer ako práce naviac doplnil a ocenil.

6. Žalobca dňa 08.03.2013 vyhotovil protokol o konečnom prevzatí a odovzdaní dodávok a prác, podľa
ktorého „dodávka a montáž bola vykonaná podľa PD a realizácia zapísaná do SD - listy č. 0190981
- 0190992, dielo odovzdané do užívania zápisom do SD dňa 12.10.2012 a fakturované čiastkovým
súpisom prác a dodávok č. 1, ktorý bol vzájomne odsúhlasený. Navyše dodávky a práce uvedené v SD
a zapísané do súpisu prác a dodávok č. 2 a vzájomne neodsúhlasené - na tieto bol zaslaný dodatok k
zmluve č. 1 na odsúhlasenie“.

Žalobca cenu prác naviac vyfakturoval žalovanému fa č. 13660037 zo dňa 13.03.2013, spl. 08.04.2013
na sumu 9.027,35 eura (7.522,79 eura + DPH vo výške 1.504,56 eura). Žalovaný listom zo dňa
19.03.2013 vrátil žalobcovi uvedenú faktúru za práce naviac s poukazom na to, že dodatok č. 1 k ZoD
nepodpísal a práce boli vykonané podľa PD. Poukázal tiež na to, že ho nikto neinformoval o vzniku



udalosti, ktorá by bránila vykonávaniu prác a niet dôvodu a právneho podkladu na zvýšenie ceny, keďže
on svoju povinnosť splnil a vykonanú prácu zaplatil.

7. Z výpovede svedkyne Ing. J. U. (spoločník a konateľ firmy TECHNO - Štúdio s.r.o.) súd zistil,
že pre žalovaného PD vypracovala ona na základe jeho žiadosti a po vykonanej ohliadke objektu
nemocnice. PD pozostávala z grafickej a textovej časti. Textová časť pozostávala z technickej správy a
technickej špecifikácie. Výkaz výmer patril pod technickú špecifikáciu. Potvrdila, že v jej výkaze výmer
bolo špecifikované radiátorové šróbenie iba ako materiál, čo do typu a počtu a nebola tam uvedená jeho
montáž a demontáž v celom rozsahu. Podľa jej názoru výkaz však nebol smerodajný a zhotoviteľ to
mal vedieť, kde a ako ho mal osadiť. Radiátorové šróbenie je vo výkaze výmer uvedené ako montáž
a demontáž závitových armatúr - položky č. 25, 26, 28 a 29. V danom prípade bolo potrebné robiť
aj spodné šróbovanie, teda demontáž a montáž spodných závitových armatúr, čo však už vo výkaze
výmer, ktorý ona vyhotovila, neuviedla nedopatrením. Toto nebolo nutné, ale potrebné v prípade, že
by došlo k poškodeniu jedného radiátora, aby sa nemusel vypustiť celý systém. Technická správa bola
urobená tak, aby sa dal samostatne vypustiť každý radiátor. Svedkyňa potvrdila, že vo výkaze výmer,
ktorý zhotovila k PD, mala byť uvedená aj demontáž a montáž spodných závitových armatúr. Domnievala
sa, že objednávateľ použije ňou zhotovený výkaz výmer iba pre vlastnú potrebu. Uviedla, že v cene
medzi demontážou a montážou vrchného a spodného ventilu nie je žiaden rozdiel.
8. Z výpovede svedka P. V. zamestnaného u žalovaného vo funkcii vedúceho prevádzkovotechnického
odboru súd zistil, že potreba riešiť v nemocnici kúrenie vznikla z dôvodu nerovnomerného vykurovania
a aj podľa zákona musela mať nemocnica kúrenie vyregulované. Bola vypracovaná PD, ktorú poskytli
z jeho odboru oddeleniu verejného obstarávania. Bola vyhlásená obchodná verejná súťaž, po skončení
ktorej im bol oznámený víťaz a následne právne oddelenie vypracovalo zmluvu. Žalobca začal s
realizáciou od najvyššieho poschodia, menil najprv radiátorové ventily a potom regulačné, ktoré sa
osádzali do hlavných stúpajúcich vedení. Bolo to tesne pred vykurovacou sezónou, ale situáciu celkom
zvládli. Svedok potvrdil, že došlo k zmene umiestnenia diferenciálnych ventilov z JIS-ky do iného
podlažia, čo on riešil na žiadosť primára a riešil to s majstrom od žalobcu. Cenu v tejto súvislosti neriešili;
v tom čase žalobca nemal požiadavku na zvýšenie ceny. Táto zmena ani žiadna iná nebola zapísaná v
SD. SD mal k dispozícii, keď chcel, zvykol si ho prečítať a v prípade potreby robil do neho zápis. Nejaké
drobné technické veci sa riešili, ale na celý priebeh to nemalo vplyv. Potvrdil, že SD na záver podpísal
a podpísal aj zápisnicu o prevzatí diela. Po zrealizovaní diela boli vykonané skúšky a všetko fungovalo.
Zo strany B. C. zrejme boli skontrolované aj závitové armatúry, ale nikto nič nenamietal. Uviedol, že
práce naviac prevzali, ale odsúhlasené neboli. Oproti rozpočtu, resp. výkazu výmer boli vykonané práce
naviac, ale neboli odsúhlasené dodatkom k zmluve. Jeho počas prác nikto neoslovil s tým, že vznikla
potreba prác naviac. Veci, čo boli uvedené v zmluve, boli zaplatené. Radili sa s ekonómom, s právničkou
a oddelením verejného obstarávania a dospeli k záveru, že keby práce naviac uhradili, mali by problém
s kontrolou. On od projektantky vie, že vo výkaze výmer chýbala montáž nejakých 660 ks armatúr.
V dodávke materiálu vykázané boli, ale práce - demontáž starých a montáž nových už nebola vo
výkaze výmer projektantky. Podľa jeho názoru žalobca mal o tom vedieť a mal to nejakým spôsobom
zakalkulovať do ceny. Dohodli sa preto, a to aj s riaditeľom, že mu to nezaplatia. Pokiaľ ide o 18 ks
diferenciálnych ventilov - položky č. 80, 81 a 82 súpisu - on sa na ne a na ich umiestnenie nepamätá.
Pokiaľ ide o posúvanie nábytku, uviedol, že od neho ani od kolegu nikto nežiadal, aby zabezpečili
presúvanie nábytku. On si to ani v praxi nevie predstaviť, aby bol niekto k dispozícii žalobcovi a podľa
potreby presúval nábytok. Zrejme to žalobca robil sám. V jeho prítomnosti nikto nábytok nepresúval a on
sa nikdy nezaujímal o to, kto to robí. Je bežné, že maliari si presúvajú nábytok sami. Pokiaľ ide o havarijnú
situáciu na 11. poschodí počas tlakovej skúšky, keď začala vytekať voda, riešil to B. C.. On nevie kto to
odstraňoval, bola to náročná robota, ale je možné, že k tomu došlo, lebo potrubie bolo 30 rokov staré.
Žalobca vykonal naviac práce oproti rozpočtu, a to montáž spiatočkových ventilov - závitových armatúr
a je možné, že aj 18 ks vypúšťacích ventilov. Z projektu bolo zrejmé, že žalobca má vykonať tie práce,
ktoré žiada uhradiť ako práce naviac - práce naviac to boli oproti výkazu výmer.

9. Z výpovede svedka B. C., zamestnaného u žalovaného vo funkcii vedúceho údržby a referenta
pre odpadové hospodárstvo, súd zistil, že on bol tou osobou, ktorá mala riešiť so žalobcom technické
problémy. Uviedol, že vedel, čo sa má robiť. Komunikoval s ľuďmi od žalobcu, keď bol problém, zavolali
ho a išiel ho riešiť. Väčšinou problémy riešil s P. V., ktorý mal na starosti celý projekt. Potvrdil, že
bolo treba riešiť zmenu umiestnenia diferenciálnych ventilov na 1. poschodí budovy - umiestňovali sa
o poschodie nižšie. Bol aj pri tlakovej skúške, keď na 11. poschodí začalo tiecť potrubie - rúra bola
zhrdzavená, čo sa nedalo predvídať. Požiadal preto pracovníkov od žalobcu, aby to opravili, keď tam



už boli. Nevie, akým spôsobom to opravili - boli povinný riešiť havarijný stav, čo aj urobili. Pokiaľ ide o
kúrenie, mali to urobiť tak, aby to bolo funkčné. Práce sa robili na všetkých poschodiach a na všetkých
izbách. S pracovníkmi žalobcu nikto zo zamestnancov žalovaného po poschodiach nechodil - boli tam
len sestričky. Ku každému radiátoru nebol prístup, on nevie kto mal uvoľňovať priestor tak, aby bol prístup
k radiátorom. On to neriešil a ani nevie, kto to riešil. On v danom prípade nemal za úlohu riešiť otázku
rozpočtu alebo ceny diela ani prípadné navýšenie ceny diela a nemá poznatky o tom, či sa v konečnom
dôsledku navýšila cena práce oproti zmluve. On nebol oprávnený zmeniť rozsah zmluvy, nemal možnosť
riešiť SD a ani ho nevidel. V protokole je síce zapísaný, ale protokol nepodpisoval ani ho nevidel, riešil
to P. V.. On bol prítomný len pri preberaní časti dodávky. Svedok potvrdil, že v priebehu montáže bolo
zistené, že je potrebné osadiť vypúšťacie ventily na stúpačky - bolo to 18 kusov, keďže každá stúpačka
má svoj ventil. On osobne povedal, že tieto ventily je potrebné vymeniť, pretože sa nedala vypustiť voda
zo systému. Bolo to mimo projektu a ventily museli montážnici zakúpiť. Cenu neriešili a vedel o tom
aj P. V..

10. Na úvod svojich právnych záverov súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 489 Občianskeho
zákonníka, § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013.

11. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému
splnenia záväzkov, ktoré mali vzniknúť žalovanému nad rámec uzavretej ZoD zo dňa 09.08.2012.
V danom prípade považovali obidve strany sporu zmluvný vzťah z písomnej ZoD za vysporiadaný
prevzatím predmetu diela podľa ZoD bez závad najneskôr dňa 08.03.2013, kedy bol o tom spísaný
protokol. K odovzdaniu diela však preukázateľne došlo prv, keďže posledný zápis v SD bol vykonaný dňa
12.10.2012, čo zodpovedá skutočnosti, že predmetom diela bolo vyregulovanie vykurovacieho systému
a celý systém bol funkčný už v zimnom období 2012/2013 a cenu diela považovali strany sporu za
uhradenú už platbami v dňoch 27.11.2012 a 13.12.2012. Súd dospel k záveru, že strany sporu uzavreli
v danom prípade zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka a uzavretím takejto zmluvy vznikol
medzi nimi obchodnoprávny vzťah. V prejednávanom spore sa žalobca domáhal zaplatenia ceny prác
naviac podľa súpisu prác a dodávok č. 2.

Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca uvedené práce a dodávky pre žalovaného
vykonal, čo žalovaný nepopieral. Naopak, zamestnanci žalovaného vypočutí ako svedkovia (išlo o osoby
poverené žalovaným riešiť realizáciu projektu) potvrdili, že o vykonaní týchto prác mali v aktuálnom čase
vedomosť, resp. tieto boli s výnimkou presúvania nábytku vykonané na ich žiadosť. Tieto práce (vrátane
presúvania nábytku) boli vykonávané súbežne s prácami a dodávkami podľa písomnej ZoD.

12. V súvislosti s rozsahom predmetu diela dospel súd k záveru, že rozsah predmetu diela bol daný PD
vrátane jej technickej časti a súčasťou predmetu diela bola aj demontáž a montáž dolných spiatočkových
ventilov, ktoré práce z hľadiska zabezpečenia funkčnosti diela boli potrebné, čo v konaní neboli sporné.
Žalobca vykonal aj túto časť diela, a to s vedomím žalovaného, ktorý sám túto časť predmetu diela
považoval za predmet písomnej ZoD. V danom prípade nedošlo preto vykonaním tejto časti predmetu
diela ani k zmene, ani k rozšíreniu predmetu diela podľa PD. Pokiaľ ide o úhradu ceny tejto časti
predmetu diela - konkrétne teda demontáže a montáže dolných závitových armatúr, je pravda, že táto
nebola položkou vo výkaze výmer, ktorý bol súčasťou súťažného návrhu žalobcu. K uvedenému však
súd poznamenáva, že táto položka nebola ani vo výkaze výmer, ktorý bol súčasťou súťažných podkladov,
a ktorej chyby sa nedopatrením dopustila projektantka, čo sama priznala. V súvislosti s nedopatrením
projektantky sa k nedopatreniam dopustil aj sám žalobca, ktorý opomenul do súťažného návrhu do ceny
diela zahrnúť aj demontáž a montáž dolných ventilov napriek tomu, že z technickej správy mohol vedieť
o nutnosti týchto prác a naviac, keď materiál a cena materiálu boli vo výkaze výmer uvedené. Uvedenú
chybu mohol zistiť v čase hodnotenia súťažných návrhov aj sám žalovaný, keďže už v tom čase jeden zo
záujemcov o zákazku vo svojom súťažnom návrhu urobil aj cenu vo výkaze výmer neuvedenej montáže
dolných ventilov a tým súťažný návrh doplnil o potrebné práce naviac. V prípade, že by bol žalovaný k
vyhodnoteniu súťažných podkladov postupoval zodpovednejšie, bol by zistil chybu projektantky a žiadal
vysvetlenie od ostatných záujemcov o zákazku vrátane žalobcu, resp. by bol hodnotil súťažné návrhy
inak, prípadne súťaž aj zrušil. Domnienku žalovaného, že žalobca chýbajúcu položku zakomponoval
do iných položiek výkazu výmer, považoval súd za účelovú, keďže z výkazu výmer bolo zrejmé, že
súčasťou iných položiek nebola. Nehovoriac o tom, že žalobcu v čase hodnotenia jeho súťažného návrhu
kontaktoval práve v súvislosti s predmetnými armatúrami. Na základe uvedeného dospel súd k záveru,



že prvotným dôvodom vzniknutej situácie bola chyba, ktorej sa nedopatrením dopustila projektantka
(sama uviedla, že keď výkaz výmer k PD už urobila, je zaň aj zodpovedná). Neúplnosť výkazu výmer
a následne aj súťažných podkladov a neúplnosť cenovej ponuky žalobcu nemožno teda pripísať na
ťarchu žalobcu, ktorý predmet diela vykonal v súlade s technickou správou ako súčasťou PD. Na základe
uvedeného dospel súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej ceny predmetu diela,
teda vrátane demontáže a montáže dolných radiátorových ventilov (položka č. 76 až 79 súpisu č. 2)
vo výške 6.518,18 eura + DPH vo výške 1.303,64 eura - spolu 7.821,82 eura vrátane DPH. Pokiaľ ide
o jednotkovú cenu, súd bral do úvahy vyjadrenie projektantky, že rozdiel v cene medzi demontážou a
montážou horných a dolných ventilov nie je. Súd s poukazom na uvedené považoval žalobu v tejto časti
za dôvodnú.

13. Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia ceny prác a dodávky materiálu, ktoré plnenie sa stalo
potrebným v súvislosti s realizáciou predmetu diela podľa písomnej ZoD, a to montáž 18 kusov
vypúšťacích ventilov v súvislosti s inštaláciou ASV ventilov do stúpačiek - položky 80, 81 a 82 súpisu
prác a dodávok č. 2 v cene 113,25 eura bez DPH. Táto dodávka nebola súčasťou písomnej ZoD zo dňa
09.08.2012, keďže toto plnenie nebolo ani súčasťou PD, ani výkazu výmer, ktorý bol súčasťou technickej
správy a písomný dodatok k ZoD (na písomnej forme dodatkov sa strany sporu dohodli v samotnej
písomnej ZoD) nebol uzavretý, resp. žalovaný ho odmietol podpísať. Nepodpísal ho napriek tomu, že
predmet diela aj s touto dodávkou prevzal, dokonca žalobca 18 kusov vypúšťacích ventilov zakúpil a
namontoval na základe jeho požiadavky, čo nepochybne vyplynulo z vykonaného dokazovania. Súd
dospel k záveru, že v tomto prípade došlo medzi žalobcom a žalovaným v rozsahu plnenia k ústnemu
uzavretiu ZoD podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka, a to bez dohody o jeho cene. Žalobca svoj záväzok
z takto uzavretej zmluvy splnil, žalovaný ako objednávateľ plnenie prevzal, ale cenu diela, ktorej výšku
v konaní žiadnym spôsobom nenamietal, žalobcovi ako zhotoviteľovi nezaplatil, teda svoj záväzok z
uzavretej zmluvy nesplnil. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba v tejto časti, t. j. o
zaplatenie 135,90 eura (113,25 eura + 20 % DPH vo výške 22,65 eura) bola podaná dôvodne.

14. Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia ceny vo výške 650,-- eur + DPH (položka č. 1 v súpise prác
a dodávok č. 2) za presúvanie nábytku, resp. zariadenia v súvislosti s realizáciou predmetu diela podľa
písomnej ZoD. V prejednávanom spore, v ktorom nebolo sporné, že žalobca tieto práce vykonal, nebolo
sporné ani to, že v súvislosti s ich vykonaním nedošlo medzi stranami sporu k žiadnej dohode, resp.
presúvanie zariadenia vôbec spolu neriešili. Súd v prejednávanom spore nezistil, resp. žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal časový rozsah vykonávania týchto prác (52 hodín), ale ani výšku hodinovej
sadzby za tieto práce (12,50 eura/1 hod). Pravdou je, že v SD pri dňoch 11.9. až 14.9., 17.9. až 28.9.
a 1.10.2012 je uvedené presúvanie zariadenia a nábytku, ale z uvedených zápisov nevyplýva počet
hodín, počas ktorých tieto práce žalobca vykonával. Žalobca na preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti
takéhoto nároku neuniesol dôkazné bremeno. Súd nezistil, resp. nepovažoval za preukázané, aký
majetkový prospech žalovanému vykonaním prác súvisiacich s presúvaním zariadenia žalovanému
vznikol, resp. v akom rozsahu sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil (§ 451 a nasl. Obč. zákonníka),
teda ani to, v akom rozsahu by bol žalovaný povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať (§
456 Obč. zákonníka) - v danom prípade peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie spočívajúce
vo výkonoch. Súd preto v tejto časti, t. j. 780,-- eur (650,-- eur + DPH vo výške 130,-- eur), žalobu
zamietol. V danom prípade súd akceptoval obranu žalovaného a nebral do úvahy znalecký posudok
súdneho znalca prof. Ing. Karola Honnera, PhD. č. 10/2016, keďže ide o znalca z odboru energetika,
tepelné energetické zariadenia, vykurovanie a vykurovacie zariadenia a pokiaľ vyčíslil aj hodnotu prác -
presúvanie zariadenia a nábytku, súd záver jeho znaleckého posudku nemohol považovať v tejto časti
za relevantný znalecký posudok, ale iba za jeho súkromný komentár.

15. Žalobca sa žalobou domáhal aj ďalších dvoch nárokov uvedených v súpise prác a dodávok č. 2, a
to nároku súvisiaceho s riešením havarijnej situácie na 11. poschodí nemocnice (položka č. 2 vo výške
180,-- eur (150,-- eur + DPH vo výške 30,-- eur) a nároku titulom prác naviac v súvislosti so zmenou
umiestnenia diferenciálnych ventilov - položky č. 3, 4, 5 a 74, 75 - spolu vo výške 109,63 eura (91,36
eura + DPH vo výške 18,27 eura). Na pojednávaní dňa 16.03.2017 však konateľ žalobcu vzal žalobu
v tomto rozsahu späť, na základe čoho súd prvej inštancie s poukazom na § 144 a 145 ods. 2 CSP
konanie zastavil.

16. Na záver súd prvej inštancie zosumarizoval, že žaloba bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie
7.957,72 eura (6.518,18 eura + 113,25 eura + 20 % DPH). Žalobcovi tiež vznikol nárok na úroky z



omeškania vo výške 8,75 % ročne od 09.04.2013 podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a nar. vl. 87/1995 Z.
z., keďže zmluva bola uzavretá a k plneniu došlo ešte v roku 2012, a preto v tejto časti súd nárok
žalobcovi priznal (výrok č. I. rozsudku). V časti o zaplatenie 780,-- eur (650,-- eur + 20% DPH) s úrokmi
z omeškania súd žalobu zamietol (výrok č. II. rozsudku) a konanie o zaplatenie 289,63 eura (150,-- eur
+ 91,36 eura + 20 % DPH) s úrokmi z omeškania konanie zastavil (výrok č. III. rozsudku).

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1
CSP. Súd prvej inštancie rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil pomerným úspechom
žalobcu v konaní. Žalobca mal úspech v pomere 76,30 %, keďže bol úspešný v rozsahu 88,15 %
(o zaplatenie 7.957,72 eura) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 11,85 % (v časti žaloby o zaplatenie
1.069,63 eura, pričom súd považoval za úspech žalovaného aj zastavenie konania o zaplatenie 289,63
eura, ktoré zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca). Súd ďalej uviedol, že o výške náhrady
účelne vynaložených trov žalobcu bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

18. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včasné odvolanie. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v
časti výrokov I. (ktorým súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie celkom 7.957,72 eura s príslušenstvom
vo forme úrokov z omeškania, avšak iba v rozsahu o zaplatenie 7.821,82 eura s príslušenstvom vo
forme úrokov z omeškania) a IV. (ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania). Namietal,
že súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 7.821,82 eura s príslušenstvom vo forme
úrokov z omeškania, pričom vôbec neozrejmil právny titul - právny podklad takéhoto rozhodnutia súdu.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k priznaniu uvedenej peňažnej pohľadávky odporuje
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého je povinnosťou súdu okrem iného jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné právne argumenty strán a tiež uviesť, ako vec právne posúdil, pričom
odôvodnenie rozsudku má byť presvedčivé. V odôvodnení rozsudku nie je uvedené, na základe akého
hmotnoprávneho titulu súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť uvedenú pohľadávku. V prvej
vete odseku 18. odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že demontáž a montáž
dolných spiatočkových ventilov je súčasťou predmetu diela. Na základe toho žalovaný usudzuje, že
povinnosť zaplatiť sumu 7.821,82 eura nebola deklarovaná z titulu bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného. Na rovnakom mieste súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie celej ceny predmetu diela. Na základe uvedeného žalovaný usudzuje, že podľa názoru súdu
žalovaný nezaplatil celú cenu diela.

19. V ďalšom odvolateľ poukázal okrem iného aj na nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka:

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa v § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe
rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

Podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne
ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného
zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto
činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa
zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o
ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.



Podľa § 547 ods. 4 Obchodného zákonníka ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej
zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.

Podľa § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od
zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako
10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi
časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.

Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa
odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia
ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola
určená na základe rozpočtu.

20. Z kogentných ustanovení týkajúcich sa zmluvy o dielo vyplýva, že cena za dielo môže byť riešená
v zmluve o dielo týmito spôsobmi:
- dohodnutie konkrétnej ceny za dielo v zmluve,
- určenie spôsobu určenia ceny v zmluve,
- strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia - v takomto prípade je objednávateľ povinný
zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok.

21. V danom prípade je z príslušného článku zmluvy o dielo zrejmé, že nešlo o určenie spôsobu určenia
ceny za dielo a ani o prejavenie vôle strán uzavrieť zmluvu bez tohto určenia, ale cena diela bola
dohodnutá na sumu 28.675,14 eura + DPH, t. j. vo výške 34.410,17 eura vrátane DPH. Bod 5.1 zmluvy
obsahuje dohodu, kedy môže byť cena upravená, pričom je zrejmé, že cena o dielo sa dodatkom
k zmluve upraví iba vtedy, ak dôjde k prácam naviac, teda k takým prácam, ktoré nie sú súčasťou
diela. Žalobca žalovanému faktúrou č. 12660131 vyúčtoval cenu diela v sume 33 177,41 eura vrátane
DPH a žalovaný túto fakturovanú sumu v dvoch splátkach aj zaplatil. Bolo tak uhradených približne
96,42 % zmluvnej ceny o dielo. Čo sa týka rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou za dielo a
cenou vyúčtovanou predmetnou faktúrou, súd prvej inštancie návrh na zmenu žaloby uznesením zo dňa
12.04.2017 nepripustil. Žalovaný sa domnieva, že súd prvej inštancie nemôže deklaratívnym rozsudkom
konštituovať právo žalobcu na zaplatenie ešte nejakej inej ceny za dielo, teda takej ceny, ktorá je
cenou navyše oproti cene za dielo dohodnutej v zmluve. Rozsudok v tejto časti preto podľa žalovaného
vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, pretože súd nevysvetlil, na základe akého hmotnoprávneho
titulu má žalovaný povinnosť zaplatiť aj túto špeciálnu časť ceny diela, ktorá nebola dohodnutá. Z
odôvodnenia rozsudku nie je jasné, aký význam má pre vec hľadanie „vinníka“ za to, že vo výkaze výmer
nebola uvedená demontáž a montáž dolných spiatočkových ventilov armatúr, aký má táto okolnosť
súvis s vecou, aké právne následky z toho vyplývajú a či je zavinenie neuvedenia tejto položky do
výkazu výmer právnou skutočnosťou, ktorá zakladá právo žalobcu na dodatočné peňažné plnenie zo
strany žalovaného. Súd prvej inštancie neriešil, že pri zmluve o dielo je zhotoviteľ profesionálom, od
ktorého sa očakáva odborná starostlivosť, a ktorého zákonnou povinnosťou je objednávateľa upozorniť
na prípadnú nevhodnosť jeho pokynov. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neodpovedal na
právnu argumentáciu žalovaného (ustanovenia § 551 a § 547 Obchodného zákonníka). Žalovaný je
názoru, že neexistuje hmotnoprávny titul, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi
7.821,82 eura s príslušenstvom vo forme úrokov z omeškania. Odvolateľ (žalovaný) v tomto smere
zdôraznil relevantnosť ustanovenia § 547 Obchodného zákonníka. V zmluve bola dohodnutá pevná
cena a ak by aj išlo o cenu určenú na základe rozpočtu nezaručujúceho úplnosť, žalobca sa nemôže
oprávnene domáhať zvýšenia ceny, pretože predmetné činnosti žalobcu boli predvídateľné v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o dielo. Ak by aj tieto činnosti predvídateľné neboli, žalobcovi by nárok
na určenie zvýšenia ceny zanikol, pretože žalovanému neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej
sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že
prekročenie ceny je nevyhnutné (§ 547 ods. 6 Obchodného zákonníka). V danom prípade obe strany
sporu považujú rozpočet, na základe ktorého bola dohodnutá pevná cena, za rozpočet záväzný a za taký,
ktorého úplnosť sa zaručuje. Nie je potom zrejmé na základe akého hmotnoprávneho titulu má žalovaný
žalobcovi ešte plniť, ak aj podľa súdu prvej inštancie bola demontáž a montáž dolných spiatočkových
ventilov súčasťou predmetu diela.



22. Nakoľko s vyriešením otázky oprávnenosti žaloby v napadnutej meritórnej časti súvisí aj výrok o
priznaní nároku na náhradu trov konania, v prípade úspechu pred odvolacím súdom by neobstál ani
výrok súdu prvej inštancie ohľadne náhrady trov konania.

23. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd prvoinštančný
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietne a žalobcovi prizná náhradu
trov konania v pomere 96,98 %.

24. K odvolaniu žalovaného sa vo svojej replike písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalobca. Nesúhlasil s námietkou žalovaného, že žalobca neoznámil potrebu prekročenia
rozpočtovanej sumy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nej dozvedel. Ako to správne zhodnotil aj
súd prvej inštancie, zamestnanci žalovaného (čiže osoby poverené žalovaným riešiť realizáciu projektu
v aktuálnom čase) mali vedomosť o vykonaných prácach naviac, čo potvrdili vo svojej výpovedi a s
výnimkou presúvanie nábytku boli tieto práce naviac vykonané na žiadosť zamestnancov žalovaného.
Práce boli súbežne vykonávané s prácami a dodávkami podľa písomnej zmluvy o dielo. Žalobca si
splnil notifikačnú povinnosť, nakoľko žalovaný o prácach vedel, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi. Súd
prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaný mohol zistiť potrebu predmetných prác naviac už
v čase hodnotenia súťažných návrhov, keďže jeden zo záujemcov o zákazku vo svojom súťažnom
návrhu nacenil aj vo výkaze výmer neuvedenú montáž dolných ventilov. Ak by bol žalovaný postupoval
zodpovednejšie, bol by zistil chybu projektantky. Toto pochybenie nemôže byť na ťarchu žalobcu.
Žalobca nemohol do svojej cenovej ponuky naceniť to, čo vo výkaze výmer nebolo. Žalobca ihneď
po zistení potreby výkonu ďalších prác mal snahu situáciu vyriešiť, pričom kontaktoval projektantku a
tiež kompetentné osoby žalovaného. Kompetentné osoby žalovaného, s ktorými žalobca riešil všetky
problémy súvisiace s potrebou prác naviac, vedeli o tom, že tieto práce nie sú zahrnuté vo výkaze výmer
a tiež vyžadovali ich vykonanie a na záver všetky práce odsúhlasili v stavebnom denníku a vo výkresoch
ako dokladoch o skutočnom vykonaní diela je poznačené aj nastavenie ventilov.

25. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil právne
závery svojho rozhodnutia, keďže v odseku 19. odôvodnenia súd jasne vysvetľuje, že medzi žalovaným
a žalobcom došlo v rozsahu plnenia k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka bez dohody o cene. Žalobca svoj záväzok z takto dohodnutej zmluvy splnil, žalovaný ako
objednávateľ plnenie prevzal, ale cenu diela, ktorej výšku žiadnym spôsobom nenamietal, žalobcovi
nezaplatil. Súd správne zhodnotil, že cena predmetných prác nebola uvedená v zmluve o dielo, čo súd
správne zhodnotil ako chybu, ktorá nemôže byť na ťarchu žalobcu, a žalobcovi preto priznal právo na
zaplatenie ceny za vykonané práce. Nezaplatenie ceny predmetných prác naviac by bolo bezdôvodným
obohatením žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa žalobcu spĺňa náležitosti riadneho
odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

26. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok potvrdil
a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v danom prípade
opodstatnené a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti
zrušiť.

28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

29. Odvolací súd mal v danom prípade za to, že k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces v danom prípade došlo v dôsledku nedostatočnosti a sčasti aj nezrozumiteľnosti odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktorá má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP znamená právo strany sporu
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa strane odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť



opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia
je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie obsiahnutého v práve na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.
1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. III. ÚS 909/04,
III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/06).

30. Nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa
k odvolaním napadnutej časti výroku I. odvolací súd vidí vo vnútornej protirečivosti právnych záverov
prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie právo na zaplatenie sumy 7.821,82 eura s príslušenstvom
za demontáž a montáž dolných radiátorových ventilov žalobcovi voči žalovanému priznal bez toho,
aby sa pokúsil vysvetliť, na základe akých právnych úvah dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo
„na zaplatenie celej ceny predmetu diela, teda vrátane demontáže a montáže dolných radiátorových
ventilov“. Súd prvej inštancie pritom v odôvodnení rozsudku neposkytuje vysvetlenie toho, na základe
akých právnych úvah dospel k záveru, že súčasťou ceny diela je nad rámec ceny dohodnutej stranami
v zmluve navyše ešte aj suma vo výške 7.821,82 eura. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
je zrejmé iba to, že súd prvej inštancie sa pri svojich úvahách evidentne neriadil tými ustanoveniami
Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, ktoré v prípade ceny diela dohodnutej v zmluve umožňujú
zhotoviteľovi za určitých špecifických v zákone definovaných podmienok a za dodržania predpísaného
postupu, aby sa domáhal jej zvýšenia. Odvolací súd tým rovnako ako žalovaný má na mysli ustanovenia
§ 547 Obchodného zákonníka upravujúce cenu podľa rozpočtu.

31. Súd prvej inštancie sa s uvedenými otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie veci nevysporiadal ani
napriek tomu, že žalovaný s takýmito námietkami prišiel už v priebehu prvoinštančného konania. Preto
je potrebné rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutej časti považovať za arbitrárne.

32. Absenciu dostatočného a zrozumiteľného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne
posúdenia okolností, ktoré mali rozhodujúci vplyv na posúdenie žalobou uplatneného nároku, odvolací
súd považuje za odňatie práva na spravodlivý proces, keďže nedostatočne odôvodnený rozsudok
odvolateľovi znemožňuje plne rozvinúť polemiku s jeho dôvodmi a podať vyčerpávajúce odvolanie. Tento
nedostatok spôsobujúci odňatie práva na spravodlivý súdny proces už v odvolacom konaní vzhľadom
na jeho povahu nie je možné napraviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvoinštančný rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude zvoliť taký procesný postup, aby
k uvedenému porušeniu procesných práv strán sporu opätovne nedošlo, pričom v novom rozhodnutí
vo veci sa vysporiada tiež s ostatnými otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie veci, ktoré boli stranami
uplatnené v rámci procesného útoku a obrany.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická



osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.