Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoP/1/2019 z 19. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. novembra 2019, sp. zn. 23CoP/1/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8316210064.2 Krajský súd Prešov | 23CoP/1/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8316210064.2 | 2019-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1e92166-9261-45c2-8832-9a82d5d60845 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8316210064.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/1/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210064
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316210064.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany
Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny R., pracovisko H., za účasti
rodičov G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. R. XXX/XXA, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Radovanom
Bilým, advokátom, Kukorelliho 52, 066 01 Humenné a matky X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. R. XXX/
XXA, XXX XX H., zastúpenej advokátskou kanceláriou C&B PARTNERS s.r.o., Štefánikova 17, 066 01
Humenné, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a
otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/427/2016-514 zo dňa 09.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že na čas po rozvode je otec povinný prispievať na výživu mal. Y. sumou 300 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 14.10.2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. Y. na čas po
rozvode sumou 200 eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozsudok odôvodnil tým,
že matka mal. Y. podala na súd návrh na rozvod manželstva, pričom žiadala, aby súd otca zaviazal
prispievať na výživu mal. Y. sumou 650 eur mesačne. Rozsudkom zo 16.08.2017 súd manželstvo rodičov
rozviedol, zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu mal. Y. sumou
150 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Upravil styk otca s maloletou, v prevyšujúcej
časti návrh matky zamietol. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie matka i otec, odvolací
súd rozsudkom z 28.02.2018 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku a zrušil
rozsudok vo výroku o výživnom, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie pri ďalšom rozhodovaní vychádzal z právneho
názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie z peňažného denníka otca zistil, že v roku 2016 bol
ročný príjem otca 40.587,75 eur. Medzi pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky otca patrili výdavky
na zdravotné poistenie 60,06 eur, sociálne poistenie 142,20 eur, spolu cca 200 eur mesačne. Otec
maloletej v roku 2016 platil poistné za motorové vozidlá vo výške 54,77 eur a 119,79 eur. V roku 2016
mal otec pomerne vysoké mesačné náklady na telefón, viac ako 60 eur, výdavky na pohonné hmoty
v priemere 209 eur a na diétach vo výške cca 1.267,52 eur. Okrem týchto výdavkov si otec uplatnil
v daňovom priznaní na rok 2016 daň na auto vo výške 189,75 eur, daň za auto vo výške 52,41 eur,
prehliadku motorového vozidla po 2 x 148,06 eur a prehliadku motorového vozidla vo výške 197,71
eur. V roku 2017 bol ročný príjem otca 38.485,25 eur (pri rovnakých výdavkoch ako v roku 2016). Súd
zistil, že príjmové pomery otca odôvodňujú určenie výživného z jeho strany vyššej ako bola stanovená
pôvodným rozsudkom, ale nie vo výške požadovanej matkou. Súd vychádzal zo zárobkových možností
matky maloletej, oprávnených výdavkov a nákladov maloletej, ako aj z informácii týkajúcich sa príjmov
a výdavkov otca maloletej. Otec mal v roku 2016 priemerný mesačný príjem 3.382,31 eur a v roku
2017 priemerný príjem 3.207,10 eur. Tento príjem však nie je rozhodujúci pre určenie výšky výživného



explicitne. Je treba zohľadniť nevyhnutné výdavky otca spojené so stravovaním v zahraničí kde pracuje,
s jeho dochádzaním do zamestnania, s jeho ošatením, hygienickými potrebami, nevyhnutnými nákladmi
spojenými s odvodmi na zdravotné a sociálne poistenie, s prípadnou lekárskou starostlivosťou a pod..
Otec mesačne odvádza platby do zdravotnej a sociálnej poisťovne vo výške 208 eur mesačne. Ďalším
nevyhnutným nákladom je stravovanie, ktoré na rozdiel od ubytovania nie je hradené zamestnávateľom.
Otec maloletej si v peňažných denníkoch uviedol za rok 2016 diéty v priemernej výške 1.267,52 eur
mesačne a v roku 2017 1.027,50 eur mesačne. Súd s prihliadnutím na výpoveď svedka H. H., ktorý
tento výdavok uviedol vo výške 300 eur, považoval výdavky na stravovanie otca za nadhodnotené a
považoval za primeranú sumu 450 eur. Nevyhnutným výdavkom otca sú náklady na cestovné, ktoré súd
považuje za primerané vo výške 200 eur. Ako nie nevyhnutné vyhodnotil súd výdavky na leasingové
splátky a poistné za motorové vozidlá a ďalšie výdavky spojené s prevádzkou motorových vozidiel,
náklady na zakúpenie počítača 781,52 eur a telefónu 440 eur. Po odrátaní nevyhnutných nákladov
otca od príjmu otca tak priemerný mesačný príjem otca predstavoval 2.436,10 eur, t.j. menej ako 2.500
eur, čo je hranica, od ktorej by podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste uvažovať o výživnom vo
výške 450 eur. Súd zohľadnil aj ďalšie výdavky otca, výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú v
čase, kedy ju má u seba, súd aj zohľadnil sporenie pre maloletú a v dnešnej dobe nevyhnutné náklady
na mobilný telefón. S prihliadnutím na vek maloletej, jej odôvodnené potreby, ako aj na skutočnosť,
že na uspokojovanie jej potrieb sa má v rovnakej miere podieľať aj matka maloletej, súd zaviazal
otca prispievať na výživu mal. Y. sumou 200 eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozhodnutia a v
prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Uviedla, že súd prvej
inštancie sa nesprávne vysporiadal s výdavkami otca maloletej, nakoľko od prvej chvíle sú zmätočné a
zavádzajúce. Otec sa vyjadril, že maloletá u neho trávi 10 dní v mesiaci, čím by mal súd prihliadnuť na
skutočnosť, že za ten čas mal na maloletú výdavky vo výške 300 eur, čo považuje matka za scestné.
Maloletá ide k otcovi nachystaná nadštandardne so všetkými školskými pomôckami, liekmi, drogériou
a oblečením. Čiže otec nemá žiadne výdavky okrem raňajok na maloletú. Otec nepredložil dôkazy o
tom, že tvorí úspory pre maloletú na sporiacom účte. Otec sa účelovo snaží získať obraz človeka,
ktorý nemá dostatok financií na platenie požadovaného výživného. V čase spoločného žitia v spoločnej
domácnosti nemal problém s nedostatkom financií, pričom hradil nadštandardné veci, ako napr. dve
motorové vozidlá a iné výdavky. Ak uvádza súd, že jeho príjem v čistom je 463 eur, je potrebné odpovedať
na otázku, ako pri takomto príjme mohlo dôjsť zo strany banky k schváleniu úveru, kde splátka je 370
eur. Rozsudok uvádza výdavok otca 300 eur na stravu a vzápätí vo výpovedi tvrdí, že si uplatňuje
diéty. Z rozsudku vyplýva, že otec mesačne platil poistné za motorové vozidlo, a to sumu 54,77 eur
a 119,70 eur, pričom nie je známe akých motorových vozidiel sa týka, čoho sa týka a prečo sa hradí
mesačne. Suma 60 eur za paušál mobilného telefónu je nadštandardná a je možné primerané služby
získať aj za menšiu sumu. Pokiaľ otcovi finančná situácia dovoľuje si z príjmu 463 eur kúpiť mobilný
telefón za 440 eur, to len preukazuje vysokú životnú úroveň otca. Výdavok 11.000 eur na osobnú
spotrebu otec nevedel vysvetliť žiadnym spôsobom. Poukázala na chybné výpočty súdu prvej inštancie
pri priemernom mesačnom príjme otca, uviedla, že zo strany súdu boli vzaté do úvahy neopodstatnené,
špekulatívne, nevysvetlené a ničím nepodložené výdavky zo strany otca, ktoré práve naopak iba potvrdili
vysokú úroveň otca maloletej. Otec maloletej mal dostatok priestoru na to, aby dostatočne a relevantne
vysvetlil a ozrejmil súdu svoje výdavky a príjmy, ktoré počas konanie nevedel vysvetliť a nepretržite
sa odvolával na potrebu vysvetlenia zo strany jeho účtovníčky. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch
rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Miera životnej úrovne rodiča je zistiteľná rôznymi dôkazmi a
môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča. V tomto prípade poukazuje matka na položky
otca maloletej, ktoré uviedol ako jeho výdavky. Smerodajnou môže byť výška týchto položiek, ktoré nie
sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, neprimerané náklady na oblečenie, nadštandardné stravovanie sa
tak, ako uviedol otec. Výdavky matky sa od posledného konania zvýšili, a to položka mesačný predpis
úhrad užívania bytu vo výške 207,81 eur, nájom motorového vozidla pre potrebu maloletého dieťaťa, za
ktoré matka uhrádza sumu 100 eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj otec. Uviedol, že z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že čistý príjem otca
je vo výške 2.436,10 eur. Od hrubého príjmu otca súd odpočítal iba niektoré mesačné náklady spojené
s podnikaním, tento výpočet však nezodpovedá skutočnému stavu veci. Otec maloletej má príjmy len z
podnikateľskej činnosti. Podnikateľskú činnosť vykonáva na území X., čo vyžaduje nutnosť používania
motorového vozidla. S prevádzkou motorového vozidla sú spojené aj náklady a nielen na pohonné



hmoty, ale aj leasingové splátky, poistné, servisné prehliadky, výmena príslušenstva. Za povšimnutie
stojí konštatovanie súdu prvej inštancie, že cestovné patrí k nevyhnutným nákladom, ale samotné
náklady spojené s prevádzkou vozidla už nie. Súd prvej inštancie za nevyhnutné náklady nepovažoval
kúpu notebooku a telefónu, pričom tieto sú využívané pre potreby výkonu práce otca. Konštatovanie
súdu prvej inštancie, že stravné je primerané vo výške 450 eur mesačne je svojvoľné, bez akejkoľvek
argumentácie. Nie je zrejmé, prečo sa súd nevysporiadal aj s ďalšími nákladovými položkami v tom
smere, či sú alebo nie sú nevyhnutné na podnikanie. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že otec
maloletej sa minimálne 10 dní v mesiaci osobne stará o maloletú a zabezpečuje jej všetky potrebné
náklady. Ak teda súd stanovil v takejto situácii výživné 200 eur mesačne, fakticky tak stanovené výživné
predstavuje čiastku 300 eur mesačne. Vychádzajúc z peňažného denníka maloletej, priemerný čistý
mesačný príjem otca bol 463 eur. Otec je schopný ušetriť na diétach mesačne cca 300 eur, jeho príjem
tak predstavuje 763 eur. Z uvedeného príjmu uhrádza nasledovné náklady: úver 371,86 eur, inkaso
93,63 eur, výživné 200 eur, sporenie pre dcéru 30 eur, spolu 695,49 eur. Zostatok čistého príjmu tak
predstavuje sumu 67,51 eur, čo rozhodne nepostačuje ani na úhradu základných životných potrieb otca,
a tobôž nie keď sa o maloletú stará otec osobne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a zaviazal
otca prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že vyjadrenia otca sú zavádzajúce, nepodložené a
špekulatívne.

5. Opatrovník k odvolaniu rodičov uviedol, že výška stanoveného výživného je v súlade s potrebami
maloletého dieťaťa. V prípade, ak odvolací súd dospeje k zvýšeniu výživného, navrhuje, aby časť
výživného bola poukázaná na tvorbu úspor.

6. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že navrhol určiť výživné 150 eur mesačne.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

8. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. V danom prípade boli manželia mal. Y., nar. XX.XX.XXXX rozvedení dňom XX.XX.XXXX (k tomuto
dňu bol rozsudok o rozvode právoplatný). Predmetom konania je teda určenie výživného počnúc od
14.10.2017. Mal. Y. je od školského roku XXXX/XXXX žiačkou základnej školy. Zo skutkových zistení
súdu prvej inštancie vyplýva, že priemerný hrubý príjem otca za rok 2016 bol 3.382 eur, za rok 2017
3.207 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec vykonával svoju prácu v X., 10 dní v mesiaci je
na R., kedy sa stará o mal. Y.. Výdavky otca na stravu ako to vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní
dňa 09.01.2019, sú vo výške 810 eur (je nutné rešpektovať vyššiu cenu za stravu v krajine s vyššou
úrovňou cien), odvody 208 eur, náklady na cestovné 200 eur mesačne. Okrem toho platí splátku úveru
371 eur, inkaso 93 eur, ďalšie náklady na telefón 60 eur mesačne a na nadobudnutie počítača 98
eur mesačne, sumu 440 eur jednorázovo na mobilný telefón. Pokiaľ teda od hrubého príjmu otca sa
odpočíta suma jeho nevyhnutných nákladov (teda 810 eur, 208 eur, 200 eur, 371 eur, 93 eur, 98 eur
mesačne a 60 eur mesačne) zostáva otcovi k dispozícii cca 1.400 - 1.500 eur mesačne. Aj po zaplatení
nákladov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla okrem pohonných hmôt), ktorých presnú výšku
otec neuviedol, má otec k dispozícii cca 1.200 - 1.300 eur mesačne. Tomu zodpovedá aj životná úroveň
otca, ktorý v istom čase platil lízingové splátky dvoch áut, a ktorému banka poskytla úver so splátkou 371
eur. Je teda v možnostiach otca s prihliadnutím na vek a potreby mal. Y., platiť výživné vo výške 300 eur
mesačne, ktoré odvolací súd považuje za primerané veku a potrebám maloletej, a to aj s prihliadnutím
na to, že otec sa o maloletú stará 10 dní v mesiaci. Do budúcna však treba počítať s tým, že takto
stanovené výživné pri rastúcich potrebách mal. Y. bude potrebné zvyšovať.



10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať
na výživu mal. Y. sumou 300 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozvodu manželstva. Vzhľadom na
výšku príjmu otca súd neumožnil otcovi splatiť takéto výživné v splátkach a zaostalé výživné bude otec
povinný zaplatiť po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu jednorazovo. Podľa názoru odvolacieho
súdu nebolo potrebné zamietať návrh matky v prevyšujúcej časti, pretože súd týmto návrhom nie je
viazaný.

11. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože to žiaden z účastníkov konania nenavrhol.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).