{"guid": "2eaa292d-0e60-42f4-b14a-a972f0c3b9cd:fc5b2f9a-3857-4b4c-b7be-f6f25b1d901e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7018200391.2", "spisova_znacka": "8S/24/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/24/2018 z 13. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 13. marca 2019, sp. zn. 8S/24/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7018200391.2", "identifikacne_cislo": "7018200391", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2019-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/137/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 30 ods. 2 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/137/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/137-2010/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2010/137#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc5b2f9a-3857-4b4c-b7be-f6f25b1d901e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200391.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200391.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200391.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200391
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200391.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Pavlom Naďom a členmi senátu JUDr. Danou
Bystrianskou a JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci žalobcu: BIO-plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, so
sídlom Spišský Hrušov 195, IČO: 36 183 628, právne zastúpeného JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou,
so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia,
ústredie, so sídlom Jeséniova 17D, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 23950005
18/1020-3566/D1a zo dňa 02.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I.   Žalobu   z a m i e t a  .

II.  Účastníkom   n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. 23950005 18/1020-3566/D1a zo dňa 02.02.2018 žalovaný ako
správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany ovzdušia č.
2395404617/7456-33839/Hus zo dňa 06.11.2017. Predmetným rozhodnutím správneho orgánu bolo
rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“) vo výške 3000,- Eur podľa § 30 ods. 2 písm. b/ zákona o ovzduší
a podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17.02.2018.

2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca porušil povinnosti
ustanovené v § 14 ods. 3 zákona o ovzduší v nadväznosti na § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej
evidencie o palivách v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 367/2015 Z. z. (ďalej
len „vyhláška“) tým, že na prevádzkovanej čerpacej stanici pohonných látok BIO-plus, Popradská 837,
Veľká Lomnica - Západ 2 predával motorovú naftu, ktorá nespĺňala požiadavku uvedenú v prílohe č. 2
k vyhláške v parametri - obsah metylesterov mastných kyselín.

3. Uvedené porušenie povinnosti žalobcu podľa zákona o ovzduší bolo zistené kontrolou vykonanou
Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia Košice ( ďalej len
„SIŽP-IŽP Košice) dňa 23.05.2017, ktorej výsledky sú popísané v Protokole o výsledku kontroly č.
92/2017 zo dňa 15.06.2017, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 25.07.2017.

4. Žalobca sa vyjadril ku kontrolným zisteniam listom zo dňa 26.06.2017, v ktorom nesúhlasil s
výsledkami kontroly a navrhol, aby bola vykonaná opakovaná skúška z uschovanej kontrolovanej
vzorky v inom akreditovanom skúšobnom laboratóriu, nakoľko závery skúšky akreditovaného laboratória



VÚRUP, a.s., Bratislava považoval za neobjektívne. SIŽP-IŽP Košice vyhodnotila námietky žalobcu ako
neopodstatnené, pretože nevyvrátil kontrolou zistené porušenie povinností a následne začala listom č.
7456-31586/53/2017/Hus zo dňa 10.10.2017 správne konanie vo veci uloženia pokuty. SIŽP-IŽP Košice
vydala dňa 06.11.2017 rozhodnutie č. 2395404617/7456-33839/Hus zo dňa 06.11.2017, ktorým uložila
žalobcovi pokutu vo výške 3000,- Eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 3 zákona o
ovzduší. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal listom zo dňa 28.11.2017, ktorý bol doručený SIŽP-
IŽP Košice v zákonom stanovenej lehote.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu pri uložení
pokuty žalobcovi je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ovzduší ako aj ustanoveniami
správneho poriadku. Poukázal na to, že odobratá vzorka motorovej nafty (identifikačný kód vzorky:
17/05/23/NM/012/KE) na základe výsledkov analýz akreditovaného laboratória VÚRUP, a.s., Bratislava,
uvedených v protokole o skúške č. 170609/012 zo dňa 09.06.2017, nevyhovela v parametri - obsah
metylesterov mastných kyselín (FAME), ktorý prevyšoval maximálny povolený limit 7,0 % V/V. Podľa
normy STN EN 14078 reprodukovateľnosť stanovenia obsahu FAME pre limitnú hodnotu 7,0 % V/V
je 0,5 % V/V. Po zohľadnení ustanovení normy a STN EN ISO 4529 z uvedenej reprodukovateľnosti
stanovenia obsahu FAME (0,59 x 0,5% V/V) vyplýva maximálny povolený limit 7,3 % V/V (7,0% V/V + 0,3
% V/V) a teda vyššie zistenú hodnotu FAME 7,5 % V/V nemožno považovať za vyhovujúcu požiadavkám
vyhlášky.

6. Žalovaný považoval odber vzorky a výsledok analýzy skúšky daného parametra motorového vozidla
za hodnoverný a nespochybniteľný, pretože laboratórium VÚRUP, a.s., Bratislava je pre tieto služby
akreditované podľa osvedčenia o akreditácii č. I-025 a osvedčenia o akreditácii č. S-119 (akreditácie
vydané Slovenskou národnou akreditačnou službou). Spoločnosť VÚRUP, a.s., Bratislava podľa zmluvy
o dielo zo dňa 19.05.2016 poskytuje Slovenskej inšpekcii životného prostredia služby spojené s
odberom, transportom a analýzou vzoriek motorových palív na základe výsledkov výberového konania
podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. VÚRUP ako akreditované skúšobné laboratórium postupuje podľa noriem,
podľa ktorých sa uskutočňuje celkový odber vzoriek motorových palív, od samotného odberu vzorky
motorového paliva do novej čistej vzorkovnice, ktorá je skontrolovaná osobou zastupujúcou predajcu
palív prítomnou pri odbere, cez uskladnenie vzorky v prispôsobených vozidlách s klimatizáciou, až po
prepravu vzorky do laboratória a samotnú analýzu vzorky motorového vozidla, vrátane uskladnenia
vzorky priamo v akreditovanom laboratóriu. Pri kontrole dňa 23.05.2017 bola podľa žalovaného
vyššie uvedená vzorka motorovej nafty odobratá pracovníkom akreditovaného laboratória VÚRUP,
a.s., Bratislava do novej vzorkovnice, ktorá bola riadne uzavretá, zapečatená a opatrená podpismi
pracovníka SIŽP IŽP Košice, ako aj pracovníka čerpacej stanice. Poverený zástupca spoločnosti, O. H.,
vedúci čerpacej stanice, zúčastnený pri odbere vzoriek nemal voči spôsobu odberu pripomienky a pri
kontrole prevzal kópiu záznamu o vykonaní odberu vzoriek o priebehu vykonanej kontroly. Odobratie
kontrolných vzoriek inšpekciou vyslovene pre potreby kontrolovaného subjektu nie je ustanovené v
zákone o ovzduší, vo vyhláške ani v príslušných technických normách.

7. V súvislosti s žalobcom predloženými výsledkami akreditovaného skúšobného laboratória EUROFINS
BEL/NOVAMANN s.r.o., Nové Zámky, pracovisko Skúšobné laboratórium Trebišov (protokol o skúške
č. 89040/2017), a to z vlastného odberu vzorky motorovej nafty dňa 04.07.2017 (nie v deň kontroly
dňa 23.05.2017), v ktorom analyzovaný obsah FAME z odobratej vzorky spĺňal vyhláškou stanovenú
limitnú hodnotu, žalovaný konštatoval, že uvedený dôkaz je neakceptovateľný, pretože samotný odber
kontrolnej vzorky motorovej nafty, tiež uskladnenie a transport zabezpečil žalobca sám a nebol vykonaný
oprávnenou osobou akreditovaného skúšobného laboratória v zmysle vyhlášky a platných technických
noriem.

8. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že žalobca síce považoval dovtedajšiu argumentáciu
SIŽP IŽP Košice za nedostatočnú, avšak sám nenavrhol taký dôkaz, ktorý by vyvrátil zistené výsledky.
Naopak podsúva ako povinnosť inšpekcie odobratie a ponechanie kontrolnej vzorky motorovej nafty pre
potreby kontrolovaného subjektu, tiež poukazuje na rozdielne výsledky analýz z dvoch akreditovaných
laboratórií, pričom nezohľadňuje samotný odber vzorky. Pri stanovení výšky pokuty žalovaný vychádzal
zo závažnosti zisteného nedostatku a prihliadal na skutočnosť, že nešlo o prvé porušenie zákona o
ovzduší zo strany žalobcu. Za rovnaké porušenie povinnosti (prekročený parameter FAME) už boli
žalobcovi uložené dve pokuty, a to rozhodnutím č.  23 950 001 13/28-35/Juš zo dňa 03.01.2013 vo



výške 1000,- Eur a rozhodnutím č. 23 950 002 15/4028-11612/Ver zo dňa 04.05.2015 tiež vo výške
1000,- Eur. Výška pokuty je preto podľa jeho názoru primeraná k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo
zákona o ovzduší. Konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by
vyvrátili alebo spochybnili správnosť prvostupňového rozhodnutia o pokute a taktiež nepredložil žiadne
nové dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili uvedené porušenie zákona o ovzduší. Mal za to, že je
jednoznačne preukázané, že sa naplnila skutková podstata pre uloženie pokuty podľa § 30 ods. 2 písm.
b/ zákona o ovzduší a aj výška pokuty zodpovedá rozsahu posudzovania podľa § 30 ods. 13 zákona
o ovzduší.

9. Správnou žalobou vo veci správneho trestania zo dňa 29.03.2018 doručenou správnemu súdu v
zákonnej lehote toho istého dňa, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 23950005 18/1020-3566/D1a zo dňa 02.02.2018.

10. Žalobca primárne požadoval kasáciu, t.j. požaduje a domáha sa, aby správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.02.2018 pod č. 23 950 005 18/1020-3566/Dla, doručené 07.02.2018,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia, č. 23 954
046 17/7456-33839/Hus zo dňa 06.11.2017, potvrdil. Zároveň žalobca v súlade s § 191 ods. 3 SSP
navrhuje i zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, t.j. rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia, pod č. 23
954 046 17/7456-33839/Hus, ktoré je zo dňa 06.11.2017, žalobcovi doručené 16.11.2017, ktorým bolo
rozhodnuté o uložení pokuty žalobcovi vo výške: 3 000,- Eur. Zrušenie i prvostupňového rozhodnutia
žalobca navrhuje z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho orgánu súvisí s rozhodnutím prvostupňového
orgánu. Zároveň žalobca navrhuje, aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, prípadne
vrátená vec na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu žalovaného. Eventuálne ak správny súd nezruší
rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovaného, tak žalobca navrhuje, aby
toto rozhodnutie zmenil, t.j. žalobca uplatňuje moderačný návrh - upustenie od uloženia sankcie alebo
zníženie výšky sankcie. Uvedený eventuálny návrh ako moderačné oprávnenie žalobca uplatňuje z
toho dôvodu, že vzhľadom na prebiehajúce administratívne konanie a postup žalovaného, navrhuje
žalobca upustenie od uloženia sankcie alebo zníženie výšky sankcie. Výška pokuty je podľa jeho názoru
neprimerane vysoká.

11. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 21.06.2017 žalobcovi Inšpektorát životného prostredia
Košice, doručil protokol č. 92/2017 o výsledku kontroly na prevádzke čerpacej stanice motorových
palív BIO-plus. Popradská 837, 059 52 Veľká Lomnica - Západ II, kde bola vykonaná kontrola už
žalobcu ako predajcu dňa 23.05.2017, protokol bol spísaný 15.06.2017. Pri kontrole boli odobraté 2
vzorky pohonných látok: vzorka automobilového benzínu ( BA 95 Natural), 4,5l a vzorka motorovej
nafty ( NM), 4,5l. Následne správny orgán prvého stupňa vykonal kontrolu uvedených vzoriek v
skúšobnom laboratóriu VÚRUP, a.s., Vlčie hrdo, P.O.BOX 50, 820 03 Bratislava 23. Čo sa týka vzorky
automobilového benzínu BA 95 Natural, podľa výsledkov skúšky, tento spĺňal požiadavku na kvalitu palív
v zmysle príslušnej vyhlášky. U vzorky motorovej nafty NM, podľa Protokolu o skúške č.170609/012 zo
dňa 09.06.2017, podľa týchto výsledkov, vzorka motorovej nafty nespĺňa všetky požiadavky v zmysle
vyhlášky, presahuje maximálny povolený limit 7,0 % V/V a to i po zohľadnení ustanovení normy STN
EN ISO 4259 - maximálny povolený limit 7,3 % a podľa Vašich výsledkov z odobratej vzorky vyplýva
vyššia hodnota obsahu FAME t.j. 7,5% V/V. Žalobca s týmto výsledkom kontroly nesúhlasil. Žiadal,
aby bola vykonaná opakovaná skúška z kontrolnej vzorky, ktorá je uschovaná, avšak nie v laboratóriu
žalovaného, resp. inšpektorátu, ktorý vykonal kontrolu. Žalobca navrhol vykonanie skúšky u iného
akreditovaného skúšobného laboratória, spochybnil uvedené skúšky ako neobjektívne a to i vzhľadom k
tomu ako bol vykonaný odber vzoriek. Následne prvostupňový orgán žalovaného - Inšpektorát životného
prostredia Košice, zaslal dňa 03.07.2017, žalobcovi výzvu doručenú dňa 17.07.2017, z ktorej podľa
žalobcu vyplývalo, že prvostupňový orgán žalovaného tvrdil, že vzorka motorovej nafty bola odobratá
pracovníkom akreditovaného laboratória do novej vzorkovnice, riadne uzavretá, zapečatená a opatrená
podpismi. K uchovaniu druhej kontrolnej vzorky motorového paliva u kontrolovaného subjektu - žalobcu,
inšpektorát tvrdil, že údajne ide o neoprávnenú požiadavku predajcu. Odvoláva sa na § 14 ods.
12 zákona o ovzduší, že podnikateľ uvedený v § 14 ods. 3 zákona o ovzduší je povinný umožniť
zamestnancom orgánu kontrolu plnenia ustanovených povinností, predkladať im potrebné podklady a na
vlastné náklady poskytovať inšpekcii potrebné množstvo vzorky paliva na kontrolu ich kvality. Inšpektorát
podľa žalobcu neuviedol, a to v priebehu celého konania, prečo vzorka nebola ponechaná i u žalobcu.



Žalobca prípisom zo dňa 21.07.2017, doručený príslušnému inšpektorátu dňa 25.07.2017, predložil
originál Protokolu o skúške č. 89040/2017, kde skúška bola vykonaná 04.07.2017-21.07.2017.

12.  Žalobca si dal zo svojej kontrolnej vzorky, ktorá je uchovaná u žalobcu (keďže kontrolóri odmietli
žalobcovi zanechať vzorku, riaditeľ spoločnosti dal príkaz zamestnancovi, aby odobral motorovú naftu
tak, ako kontrolóri - vzorku a túto uchoval), vyhotoviť rozbor dňa 04.07.2017. Išlo o odobratú vzorku z
motorovej nafty, z ktorej i akreditované laboratórium žalovaného vykonalo skúšku. Pre žalobcu vykonalo
skúšku taktiež akreditované laboratórium s výsledkom merania - obsah metylesterolu mastných kyselín
(FAME) 7,3, t.j. z uvedeného vyplýva, že vzorka motorovej nafty spĺňa všetky požiadavky v zmysle STN
EN 14078. Z výsledku skúšky vyplýva, že žalobcom zabezpečená kontrola a výsledok tejto kontroly je
rozdielny, t.j. je splnený maximálny povolený limit 7,3 % V/V a spĺňa všetky požiadavky v zmysle STN
EN 14078. I v tomto prípise sme navrhovali vykonanie skúšky i u iného akreditovaného skúšobného
laboratória, t.j. vykonanie rozboru odobratej vzorky u iného skúšobného laboratória. Dňa 25.07.2017 bol
u prvostupňového orgánu žalobcu spísaný protokol o výsledku kontroly č. 92/2017, kde boli opätovne
prerokované výsledky kontroly. I v uvedenom protokole je uvedené, že zástupca žalobcu trval na
vykonaní opätovnej opakovanej skúške i u iného resp. toho istého akreditovaného laboratória.

13. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, Odbor inšpekcie
a ochrany ovzdušia, Rumanova 14, 040 53 Košice, dňa 06.11.2017 vydala rozhodnutie pod č.j.: 23 954
046 17/7456-33839/Hus. Na základe tohto rozhodnutia uložila žalobcovi pokutu za kontrolou zistené
nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o ovzduší vykonanou dňa 23.05.2017 u predajcu palív
- žalobcu, na prevádzke čerpacej stanice pohonných látok BIO-plus, Popradská 837, 059 52 Veľká
Lomnica - Západ 2, a to podľa § 30 ods. 2 písm. b/ zákona o ovzduší vo výške 3 000, -EUR. Malo
ísť o porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 3 zákona o ovzduší tým, že vzorka motorovej
nafty v parametri obsah metylesterolu mastných kyselín (ďalej len „obsah FAME“) s hodnotou 7,5 %
V/V na základe analýzy vykonanej akreditovaným skúšobným laboratóriom VÚRUP, a.s., Bratislava
nesplnila maximálny povolený limit 7,3 % V/V v zmysle vyhlášky č.228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú
požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách žalobcom. U oboch išlo o
vykonanie skúšok akreditovanými laboratóriami. Žalobca namietal postup pri odbere vzoriek a namietal
i to, že neboli vykonané ním navrhované dôkazy. Žalobca namietal i výšku pokuty. Navrhoval zrušenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalobcovi dňa 07.02.2018 bolo doručené rozhodnutie Slovenskej
inšpekcie životného prostredia, Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia, sídlo: Jeséniova 17D, 831
01 Bratislava, zo dňa 02.02.2018, pod č. 23 950 005 18/1020-3566/Dla, ktorým odvolanie spoločnosti
BIOplus,s. r. o., Spišská Nová Ves, sídlo: 053 63 Spišský Hrušov 195, zo dňa 28.11.2017 zamietol a
napadnuté Rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia
Košice, Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia, pod č. 23 954 046 17/7456-33839/Hus, ktoré je zo dňa
06.11.2017, žalobcovi doručené 16.11.2017, v celom rozsahu potvrdil.

14. Žalobca navrhol, aby súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu, vrátane ich postupu v administratívnom
konaní a to hlavne v rozsahu žalovaných námietok. Žalovaný, pri vydávaní rozhodnutia ako odvolací
orgán, sa riadne nevysporiadal a nevyhodnotil žalobcom prezentovanú námietku - nevykonanie
navrhovaného dôkazu v prvostupňovom konaní - opätovné vykonanie skúšky z odobratej vzorky
motorovej nafty a to v laboratóriu žalovaného alebo v inom akreditovanom laboratóriu. Taktiež sa
žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal s namietaným postupom zabezpečenia - odobratia vzorky pri
vykonaní kontroly, a to i napriek tomu, že v rámci prvostupňového konania a v rámci odvolacieho konania
bolo žalobcom uvedené namietané. Žalobca namieta tvrdenia žalovaného, v ktorých žalovaný tvrdí, že
postup prvostupňového orgánu pri uložení pokuty je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o
ovzduší ako aj ustanoveniami Správneho poriadku. Poukázal na znenie § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 3 účastník konania je
povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Podľa ods. 4 vykonanie dôkazov patrí správnemu
orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza,
že žalovaným vykonané skúšky a výsledky z odobratej vzorky sú hodnoverné a nespochybniteľné,
pretože ho vykonalo jeho akreditované laboratórium. Žalovaný mal predložený originál protokolu o
skúške, ktorú si dal zabezpečiť žalobca, uvedené bolo žalovanému - prvostupňovému orgánu doručené
dňa 25.07.2017 osobne a nachádza sa v spise. Žalobcom predložený výsledok skúšky tiež vykonalo
akreditované laboratórium. Žalovaný ako odvolací orgán tvrdí, čo sa týka predloženého protokolu o



skúške, ktorý si dal vyhotoviť žalobca, že tento dôkaz je neakceptovateľný, namietal samotný odber
kontrolnej vzorky, uskladnenie a transport, pretože si ho zabezpečil žalobca sám a nie oprávnená
osoba - akreditované skúšobné laboratórium. Žalobca namietal postup odobratia vzorky pri kontrole
prvostupňovým orgánom žalovaného, t.j. že pri odbere vzoriek nebola ponechaná jedna vzorka pre
potreby žalobcu. Keby to tak bolo, žalobca by si bol dal vyhotoviť rozbor - skúšku z tejto odobratej vzorky
s vedomím žalovaného. Žalovaný by potom nemohol namietať celkový výsledok skúšky, ktorú si dal
vyhotoviť sám žalobca. Žalovaný pri odbere vzorky neponechal vzorku žalobcovi ako kontrolovanému
subjektu a žalovaný a ani prvostupňový orgán sa pri vysporiadaní s týmto odberom neodvoláva na
žiaden zákonný predpis, ktorý by postup pri odoberaní vzoriek a ponechaniu vzoriek resp. neponechaniu
vzoriek u kontrolovaného subjektu nezaoberal. Taktiež žalovaný vo svojom rozhodnutí sa podľa názoru
žalobcu nevysporiadal s tým, prečo odmietli navrhovaný dôkaz žalobcom - vykonanie ďalšej skúšky
zo žalovaného odobratej vzorky v laboratóriu žalovaného resp. u iného akreditovaného laboratória. Z
uvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že žalovaný a prvostupňový orgán vôbec nevykonali navrhnutý
dôkaz, pretože sú toho názoru, že len nimi vykonaný dôkaz je správny. Z uvedeného vyplýva, že skutkový
stav nebol zistený v dostatočnom rozsahu, a žalovaný a prvostupňový orgán žalovaného vec nesprávne
právne posúdili, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

15. Z dôvodu, že ide o žalobu vo veci správneho trestania, žalobca poukazuje a namieta celkovú
nezákonnosť jednotlivých rozhodnutí z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov, nedodržania postupu
pri zabezpečovaní dôkazov žalovaným. Čo sa týka výšky uloženia pokuty, žalobca je toho názoru, že
výška pokuty je neprimerane vysoká a nie je riadne odôvodnená, tak v prvostupňovom ako i v odvolacom
rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca predáva na čerpacej stanici motorovú naftu, ktorej dodávateľom
je iný podnikateľský subjekt, má riadne zabezpečené skladovanie, výdaj a žiadnym iným spôsobom
žalobca nemôže ovplyvniť kvalitu dodávaného tovaru. Taktiež poukázal na to, že využíva toto moderačné
oprávnenie i vzhľadom na skutkový stav, ktorý podľa jeho názoru, nie jeho zavinením, nebol riadne
zistený.

16. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 03.08.2018,
v ktorom okrem iného uviedol, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Košice, odbor inšpekcie ochrany ovzdušia uložila žalobcovi rozhodnutím č. 23 954 046
17/7456-33839/Hus zo dňa 06.11.2017 pokutu podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z.
z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší) vo výške 3 000 eur podľa §
30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 3 zákona o
ovzduší. Žalobca porušil túto povinnosť v nadväznosti na § 5 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení
vyhlášky MŽP SR č. 367/2015 Z.z. (ďalej len „citovaná vyhláška\") tým, že na prevádzkovanej čerpacej
stanici pohonných látok BIO-plus, Popradská 837, 059 52 Velká Lomnica - Západ 2 predával motorovú
naftu, ktorá nespĺňala požiadavku uvedenú v prílohe č. 2 k vyhláške v parametri - obsah metylesterov
mastných kyselín (ďalej len „ obsah FAME\"). Konkrétne v odobratej vzorke motorovej nafty pri kontrole
(identifikačný kód vzorky: 17/05/23/NM/012/KE) na základe výsledkov analýz akreditovaného laboratória
VÚRUP, a.s., Bratislava, uvedených v Protokole o skúške č. 170609/012 zo dňa 09.06.2017 bola
stanovená hodnota FAME 7,5 % V/V a teda prevyšovala vyhláškou ustanovený maximálny povolený
limit 7,0 % V/V obsahu FAME, po zohľadnení ustanovení normy STN EN ISO 4529 maximálny povolený
limit 7,3 % V/V (Protokol o výsledku kontroly č. 92/2017 zo dňa 15.06.2017, str. 3). Kontrola u žalobcu
bola vykonaná SIŽP-IŽP Košice dňa 23.05.2017 a výsledky sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly
č. 92/2017 zo dňa 15.06.2017 (dokument č. 1 spisového materiálu prvostupňového orgánu SIŽP-IŽP
Košice).

17. Prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobcu viackrát a v dostatočnej miere zaoberal v
rámci štátneho dozoru (list SIŽP-IŽP Košice č. 5490-20812/53/2017/Hus zo dňa 27.06.2017 a list SIŽP-
IŽP Košice č. 5490-21558/53/2017/Hus zo dňa 03.07.2017 dokumenty č. 5 a č. 7 spisového materiálu
prvostupňového orgánu SIŽP-IŽP Košice) a správneho konania o uložení pokuty, vrátane odôvodnenia
rozhodnutia o pokute prvostupňového správneho orgánu. SIŽP-IŽP Košice zabezpečil odber vzorky
motorovej nafty (identifikačný kód vzorky: 17/05/23/NM/012/KE) prostredníctvom akreditovaného
laboratória VÚRUP, a. s., Bratislava v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. h) zákona o ovzduší a
podľa ustanovení § 7 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) vyhlášky. Odbery a analýzy vzoriek motorových
palív SIŽP zabezpečuje prostredníctvom akreditovanej spoločnosti VÚRUP, a. s., Bratislava. Spoločnosť



VÚRUP, a. s., Bratislava podľa zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2016 poskytuje Slovenskej inšpekcii
životného prostredia služby spojené s odberom, transportom a analýzou vzoriek motorových palív
na základe výsledkov výberového konania podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je pre tieto služby
akreditovaná podľa Osvedčenia o akreditácii č. 1-025 a Osvedčenia o akreditácii č. S-119 (akreditácie
vydané Slovenskou národnou akreditačnou službou). Uvedené akreditácie okrem iného osvedčujú
spôsobilosť vykonávať skúšky nezávisle, nestranne a dôveryhodne. Správnosť postupov skúšobného
laboratória VÚRUP, a. s., Bratislava pri odberoch vzoriek, analýzach a vyhodnocovaní výsledkov
je kontrolovaná pravidelnými dohľadmi Slovenskou národnou akreditačnou službou. Odber vzoriek
bol vykonaný akreditovaným laboratóriom VÚRUP, a. s., Bratislava v súlade s citovanými právnymi
predpismi a technickými normami a postupmi, konkrétne s normou STN EN 14 275. Na základe
uvedeného žalovaný nemal pochybnosť o správnosti zisteného skutkového stavu. Výsledok skúšky
parametra - obsah FAME analyzovanej vzorky motorovej nafty akreditovaným laboratóriom VÚRUP. a.
s., Bratislava považuje za správny a je akceptovaný bez výhrad. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti je preto vylúčená čo i len teoretická hypotéza o nesprávnosti postupu odoberania vzorky.
Námietku žalobcu. že pri odbere vzoriek nebola ponechaná jedna vzorka pre potreby žalobcu, je
nutné považovať za výlučne tendenčné tvrdenie. Na doplnenie uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že žalovaný má povinnosť postupovať tak ako tvrdí žalobca. Námietka žalobcu predstavuje
iba nesprávny a subjektívny názor žalobcu. Pri porovnávaní výsledkov analytických skúšok vykonaných
v dvoch nezávislých akreditovaných laboratóriách je možné porovnávať iba hodnoty parametrov, ktoré
boli stanovené v identických vzorkách. Mal za to, že v prípade hodnoty parametra, ktorú uvádza
žalobca, nie je doložené, že ide o hodnotu získanú analýzou tej istej identickej vzorky. V prípade
potreby vykonania rozhodcovskej analýzy parametra obsahu FAME je vzorka odobratej motorovej nafty
(identifikačný kód vzorky: 17/05/23/NM/012/KE) uschovaná v laboratóriu VÚRUP, a. s., Bratislava v
súlade s technickými normami.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení uzavrel, že so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä však
so zreteľom na skutočnosť, že žalobca sa odvoláva na výsledky vzorky, ktorá nie je identická so vzorkou
odobratou pri kontrole, je podľa názoru žalovaného tvrdenie žalobcu nutné považovať za zavádzajúce
a skresľujúce tvrdenie. Pokuta uložená žalobcovi podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší vo výške
3 000,- Eur predstavuje len 1,76 % z maximálne stanovenej výšky rozpätia. Prvostupňový správny
orgán v odôvodnení výšky pokuty vychádzal zo závažnosti zisteného nedostatku, keďže si žalobca
nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ovzduší. Vyšší obsah FAME má za následok
zníženie oxidačnej stability motorovej nafty. To môže mať za následok tvorbu polymérnych zlúčenín
a úsad na vstrekovacích tryskách, čo môže podľa žalovaného vyústiť do zvýšenia dymivosti motora,
čím dochádza k väčšiemu úniku nespálených znečisťujúcich látok do ovzdušia. SIŽP-IŽP Košice pri
ukladaní pokuty taktiež prihliadol na skutočnosť, že v prípade žalobcu nešlo o prvé porušenie zákona
o ovzduší. Porušenie zákona o ovzduší v tej istej veci bolo na úseku ochrany ovzdušia u žalobcu
opakovane zistené aj v minulosti. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že výška pokuty je vo vzťahu
k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ovzduší primeraná. Bol toho názoru, že vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti a na fakt, že zo strany žalobcu nešlo o prvé porušenie zákona o ovzduší
a že uložená pokuta predstavuje len 1,76% z maximálnej možnej výšky pokuty, ktorú je v súlade s
ustanovením § 30 ods. 2 zákona o ovzduší možné uložiť, považoval za zrejmé, že žalobcova námietka
vo vzťahu k výške pokuty a jeho návrh na zníženie pokuty sú neopodstatnené.

19. Žalovaný preto všetky argumenty a tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe žalobcu odmieta v
celom rozsahu, nesúhlasí s nimi a považuje ich len za tendenčné, účelové a ničím nepodložené tvrdenia
s cieľom zbaviť sa zodpovednosti. V predloženej žalobe žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti,
argumenty alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali žalobcovo porušenie zákona o ovzduší,
za ktoré mu bola uložená pokuta. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalovaný navrhol správnemu
súdu, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

20. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a to podaním doručeným správnemu súdu dňa
13.12.2018 (čl. 63), v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca si dal zo svojej kontrolnej vzorky, ktorá je
uchovaná i u žalobcu vyhotoviť rozbor dňa 04.07.2017. Išlo o odobratú vzorku z motorovej nafty, z ktorej
i akreditované laboratórium žalovaného vykonalo skúšku. V žalobe uviedol, že túto skúšku tiež vykonalo
akreditované laboratórium, avšak výsledok bol taký, že sú splnené všetky požiadavky v zmysle STN
EN 14078. Preto žalobca v rámci prvostupňového konania požadoval opätovne opakovanie skúšky i u



iného, resp. toho istého akreditovaného laboratória. Prvostupňový orgán žalovaného túto skúšku podľa
žalobcu nevykonal. Poukázal na to, že bola odobratá vzorka samotným žalobcom, ktorá bola podrobená
skúške taktiež akreditovaným laboratóriom, avšak s inými výsledkami - vyhovujúcimi. Žalovaný podľa
neho vychádza z výsledkov skúšky jeho akreditovaného laboratória, s ktorým má uzavretú zmluvu a tie
sú rozdielne. Konštatoval, že keď sú rozdielne výsledky skúšok, žalovaný resp. jeho prvostupňový orgán,
žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo bolo odmietnuté vykonanie opätovnej skúšky u iného, resp. toho
istého akreditovaného laboratória, aby sa predišlo nezrovnalostiam. Každé akreditované laboratórium
musí vyhotovovať skúšky tak, aby sa predišlo nezrovnalostiam. Každé akreditované laboratórium
musí vyhotovovať skúšky tak, aby výsledky boli hodnoverné a nespochybniteľné a z uvedeného
podľa jeho názoru vyplýva, že závery dvoch akreditovaných laboratórií sú rozdielne. Z tohto dôvodu
žalobca namieta postup odobratia vzorky. Žalobca opakovane namietal tú skutočnosť, že žalovaný pri
odbere vzorky neponechal vzorku žalobcovi ako kontrolovaného subjektu a ani pri predchádzajúcich
rozhodnutiach a taktiež ani pri vyjadrení k žalobe neuviedol, na základe akého právneho predpisu,
resp. postupu žalovaný postupuje pri odoberaní vzoriek, keď je vzorka odobratá orgánmi žalovaného,
taktiež môže s ňou byť manipulované. Žalobca zároveň vyslovil otázku ako môže byť kontrolovaný
výsledok skúšky, keď žalobca nemá k dispozícii taktiež vzorku, ktorú odobralo akreditované laboratórium
žalovaného, t.j. žalobca nemá možnosť ďalšej kontroly správneho vyhodnotenia vzoriek. Žalobca ďalej
tvrdil, že výsledky vzorky, ktoré boli podrobené skúške ním vybraným akreditovaným laboratóriom, sú
identické so vzorkou odobratou pri kontrole. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalovaný je toho názoru,
že tieto vzorky identické nie sú, mal vykonať opätovnú skúšku zo žalovaným odobratej vzorky v
laboratóriu žalovaného, resp. u iného akreditovaného laboratória. Ďalej žalobca poukázal opätovne na
neprimeranú výšku pokuty. Žalobca predáva na čerpacej stanici motorovú naftu, ktorú nakupuje od iného
podnikateľského subjektu. Má riadne zabezpečené skladovanie, výdaj a nemôže žiadnym spôsobom
ovplyvniť kvalitu dodávaného tovaru.

21. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 18.01.2019,
v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k žalobe, ktoré aj citoval.
Nemal pochybnosť o správnosti zisteného skutkového stavu. Výsledok skúšky parametra - obsah FAME
analyzovanej vzorky motorovej nafty akreditovaným laboratóriom VÚRUP, a.s., Bratislava považoval
za správny a zo strany žalovaného akceptovaný bez výhrad. Opätovne poukázal na to, že námietka
žalobca, že ak pri odbere vzoriek nebola ponechaná jedna vzorka pre potreby žalobcu a že môže
byť ňou manipulované je podľa jeho názoru neopodstatnená a je nutné ju považovať výlučne za
tendenčné tvrdenie. V súvislosti s výškou uloženej pokuty túto žalovaný považoval za primeranú k
závažnosti porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ovzduší a vzhľadom na skutočnosť, že zo
strany žalobcu nešlo o prvé porušenie zákona o ovzduší. Záverom konštatoval, že všetky argumenty
a tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení odmieta v celom rozsahu, nesúhlasí s nimi a považuje ich za
tendenčné, účelové a ničím nepodložené tvrdenia s cieľom zbaviť sa zodpovednosti. V predloženom
vyjadrení žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, argumenty a dôkazy, ktoré by spochybňovali alebo
vyvracali žalobcovo porušenie zákona o ovzduší, za ktoré mu bola uložená pokuta.

22. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach
žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP) a v právnej konfrontácii žalobných bodov s obsahom argumentácie
žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobu
žalobcu je potrebné zamietnuť v zmysle § 190 SSP.

23. Správny súd posúdil správnu žalobu doručenú správnemu súdu dňa 29.03.2018 ako správnu žalobu
vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP /3. časť 2. hlava SSP/. Predmetom prieskumu
v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č. 23950005 18/1020-3566/D1a zo dňa 02.02.2018,
ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie
ochrany ovzdušia č. 2395404617/7456-33839/Hus zo dňa 06.11.2017. Predmetným rozhodnutím
správneho orgánu bolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“) vo výške 3000,- Eur podľa § 30 ods. 2 písm. b/
zákona o ovzduší a podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov.



24. Podľa § 14 ods. 3 zákona o ovzduší palivá určené na spaľovanie v zariadeniach stacionárnych
zdrojov alebo určené na pohon mobilných zdrojov, pre ktoré sú ustanovené požiadavky na kvalitu,
sa môžu uvádzať na trh v Slovenskej republike, ak spĺňajú tieto požiadavky. Ak ide o odpady a
palivá z nich vyrobené, možno uvádzať na trh v Slovenskej republike len ustanovené druhy palív;
to sa nevzťahuje na odpady a palivá z nich vyrobené, ktoré sú určené na spaľovanie v spaľovniach
odpadov alebo v zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov. Podnikateľ, ktorý vyrába, dováža a predáva
palivá, je povinný viesť prevádzkovú evidenciu o palivách v ustanovenom rozsahu, preukazovať kvalitu
palív ustanoveným spôsobom a poskytovať ustanovené údaje spotrebiteľom, do Národného emisného
informačného systému a okresnému úradu.

25. Podľa § 24 ods. 4 zákona o ovzduší inšpekcia za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,
ktoré zistila kontrolnou činnosťou, ukladá pokuty.

26. Podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší okresný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 330 Eur do
170 000 Eur podnikateľovi, ktorý vyrába, dováža a predáva palivá, ak poruší povinnosti o požiadavkách
na kvalitu palív ustanovené v § 14 ods. 3.

27. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky motorová nafta musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 2 a nejde
o výnimku podľa § 6 ods. 1, 3 a 4.

28. Podľa prílohy č. 2 vyhlášky, ktorá ustanovuje požiadavky na kvalitu motorovej nafty, limitnou hranicou
pre parameter - obsah metylesterov mastných kyselín je 7,0 %.

29. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

30. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. V predmetnej veci žalobca ako prevádzkovateľ čerpacej stanice pohonných látok BIO-plus,
Popradská 837, Veľká Lomnica - Západ 2 nesúhlasil so závermi uvedenými v Protokole o výsledku
kontroly č. 92/2017 zo dňa 15.06.2017 a síce, že žalobca predával motorovú naftu, ktorá nespĺňala
požiadavku uvedenú v prílohe č. 2 k vyhláške v perimetri - obsah metylesterov mastných kyselín, keď
kontrolovaná vzorka odobratá z čerpacej stanice dňa 23.05.2017 prekročila najvyššiu prípustnú hodnotu
tohto perimetru (ktorá pri zohľadnení normy STN EN ISO 4529 má najvyšší povolený limit 7,3 %),
nakoľko táto vykazovala hodnotu 7,5 %. V dôsledku uvedeného SIŽP-IŽP Košice vydala dňa 06.11.2017
rozhodnutie č. 2395404617/7456-33839/Hus zo dňa 06.11.2017, ktorým uložila žalobcovi pokutu vo
výške 3000,- Eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 3 zákona o ovzduší.

33. Žalobca namieta predovšetkým tú skutočnosť, že pri kontrole vykonanej dňa 23.05.2017 SIŽP-IŽP
Košice nedošlo k uloženiu druhej kontrolnej vzorky motorového paliva u žalobcu ako kontrolovaného
subjektu. Druhá námietka žalobcu smeruje proti výsledkom akreditovaného skúšobného laboratória
VÚRUP, a.s., ktorý konštatoval prekročenie najvyššej prípustnej mieri obsahu metylesterov mastných
kyselín v testovanej vzorke motorovej nafty, ktoré považuje za neobjektívne. A treťou námietkou žalobcu
je, že správny orgán prvého ani druhého stupňa nevyhovel jeho žiadosti na vykonanie opätovnej
opakovanej skúšky motorovej nafty v predmetnej prevádzke aj vo svetle žalobcom predložených
výsledkov rozboru, ktorý si dal vyhotoviť žalobca dňa 04.07.2017.

34. Vo vzťahu k prvej námietke žalobcu správny súd konštatuje, že žalovanému z ustanovení žiadneho
právneho predpisu, či už zákona alebo podzákonného právneho aktu nevyplýva povinnosť uchovávať
druhú kontrolnú vzorku motorovej nafty u samotného kontrolovaného subjektu (podnikateľa). Pri výkone
kontroly motorového paliva sa vychádza z predpokladu, že inšpekcia životného prostredia ako kontrolný
orgán, ktorému zákon o ovzduší zveruje výkon štátneho dozoru v oblasti ochrany ovzdušia, sa pri svojich
záveroch opiera od výsledky akreditovaného skúšobného orgánu, pričom obe tieto inštitúcie musia pri
kontrole postupovať v súlade so zákonom. Pri kontrole v predmetnej veci bol navyše prítomný zástupca



žalobcu O. H., vedúci čerpacej stanice, ktorý dozeral na proces odoberania vzorky motorovej nafty
spoločnosťou VÚRUP, a.s.

35. Pokiaľ ide o námietku smerujúcou proti výsledkom laboratória VÚRUP, a.s., správny súd poukazuje
na tú skutočnosť, že ide o akreditovanú spoločnosť, ktorá realizuje odbery a analýzy vzoriek
motorových palív pre SIŽP. Uvedená spoločnosť spĺňa prísne normy, pričom je držiteľom Osvedčenia
o akreditácii č. 1-025 a Osvedčenia o akreditácii č. S-119, ktoré sú vydávané Slovenskou národnou
akreditačnou službou. Správnosť postupov skúšobného laboratória je kontrolovaná pravidelnými
dohľadmi Slovenskou národnou akreditačnou službou. Žalobca v tejto časti navyše neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vecne spochybniť výsledky tohto akreditovaného laboratória.
Žalobca sa len obmedzil na konštatovanie o neobjektívnosti týchto výsledkov, v žiadnom zo svojich
písomných prednesov však toto svoje konštatovanie bližšie nešpecifikoval v čom presne vidí
neobjektívnosť výsledkov, nakoľko akreditované laboratórium posudzovalo kontrolnú vzorku, ktorá bola
odobratá a uložená do novej vzorkovnice za prítomnosti osoby, ktorá zastupovala žalobcu pri odbere.
Žalobca zároveň nespochybnil ani proces samotného prevozu vzorky do laboratória, neuviedol tiež
ani skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávnu manipuláciu alebo vyhodnocovanie
kontrolnej vzorky. Z uvedených dôvodov túto argumentáciu žalobcu správny súd považoval za účelovú
a námietku za nedôvodnú.

36. Námietku žalobcu týkajúcu sa je zamietnutia jeho žiadosti o vykonanie opakovanej opätovnej
kontroly motorovej nafty v prevádzke žalobcu správny súd taktiež považuje za nedôvodnú. Žiaden zo
žalobných dôvodov uvádzaných žalobcom správny súd nevyhodnotil ako taký, ktorý by bol spôsobilý
spochybniť výsledok kontroly uvedený v protokole o výsledku kontroly č. 92/2017 zo dňa 15.06.2017
v spojitosti so zápisnicou o prerokovaní tohto protokolu zo dňa 25.07.2017, preto podľa názoru
správneho súdu ani neexistoval dôvod pre vykonanie opakovanej kontrolnej skúšky zo vzorky odobratej
motorovej nafty uschovanej v laboratóriu VÚRUP, a.s. Bratislava. Správny súd sa plne  stotožňuje s
tvrdením žalovaného, že pri porovnaní výsledkov analytických skúšok vykonaných v dvoch nezávislých
akreditovaných laboratóriách je možné porovnávať iba hodnoty parametrov, ktoré boli stanovené v
identických vzorkách. V prípade hodnoty parametra, ktorú uvádza žalobca nie je možné preukázať, že
ide o hodnotu získanú analýzou tej istej identickej vzorky. Výsledky predkladané žalobcom (protokol
o skúške č. 89040/2017 akreditovaného skúšobného laboratória EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o.,
Nové Zámky, pracovisko Skúšobné laboratórium Trebišov) nemôžu objektívne spochybniť výsledky
laboratória VÚRUP, a.s., nakoľko vychádzajú zo vzorky motorovej nafty odobratej samotným žalobcom
(nie oprávnenou osobou akreditovaného laboratória) dňa 04.07.2017, a teda nie v deň predmetnej
kontroly v tejto právnej veci dňa 23.05.2017, taktiež samotný žalobca zabezpečoval transport odobratej
vzorky do laboratória. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval výsledky predložené žalobcom za
nepreukázateľné.

37. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k určeniu druhu a výmery uloženej
sankcie uviedol, že prihliadol na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na jeho následky,
na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľ.
Druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s touto otázkou konštatoval, že
prvostupňový správny orgán posúdil dôkaznú situáciu v súlade so zákonom a vymeral sankciu v súlade
so zákonom a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil zo zisteným skutkovým stavom
a závermi prvostupňového správneho orgánu.

38. V danom prípade  správny súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď  je určenie výšky pokuty
výsledkom správneho uváženia, neznamená to, že správny orgán môže postupovať ľubovoľne. Je jeho
povinnosťou zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad úvahy vymedzuje, zadovážiť
si potrebné dôkazy, vyvodiť z nich skutkové zistenia a právne závery a až potom na základe zákonom
povoleného správneho uváženia pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a hraníc, ktoré vymedzuje,
dospieť pri dodržaní zásad logického uvažovania k určeniu výšky pokuty.

39. Za vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu mal správny súd za preukázané, že sa žalobca
dopustil správneho deliktu podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší, tým že porušil povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o ovzduší.



40. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na
návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

41. Podľa § 198 ods. 2 až 4 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže
byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech. Rozsudok správneho súdu podľa
odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej
uloženia.

42.  Z uvedeného vyplýva, že zákon  pre uplatnenie sankčnej moderácie  ustanovuje tri dôvody, ktoré
sa viažu na spôsob  rozhodovania správneho súdu a to a/ neprimeranosť  sankcie  povahe skutku,
b/ likvidačný charakter  sankcie pre žalobcu a c/  dosiahnutie účelu správneho trestania samotným
prejednaním veci.  Pod neprimeranosťou  sankcie k povahe skutku  je pritom  nutné rozumieť takú
sankciu,  ktorá bola určená v rozpore  so zásadou individualizácie sankcie, t.j. žalobcovi bol uložený
nespravodlivý druh sankcie, alebo jej výška.  V zásade  rozhodnutie moderačným spôsobom prichádza
do úvahy iba v prípade,  keď orgán verejnej správy  pri ukladaní sankcie nevybočil  zo zákonného rámca
správnej úvahy,  teda  druh a výška sankcie  navonok nie sú v rozpore so zákonom, teda vo všeobecnosti
za príslušný správny delikt v širšom zmysle  bolo možné  takúto sankciu  v predmetnej výške uložiť.
Dôvody  pochybenia  zo strany žalovaného orgánu verejnej správy môžu byť rôzne, ale  primárne sú
založené na nesprávnom vyhodnotení potreby  uloženia  príslušnej sankcie  vo vzťahu k spáchanému
skutku.  Neprimeranosť sankcie  k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže
byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude  vždy závislý od okolností
konkrétneho prípadu.  Dosiahnutie  účelu správneho trestania  samotným prejednaním  veci prichádza
do úvahy  iba pri menej závažných  správnych deliktoch.

43. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku  sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2011  k výške
uloženej pokuty uviedol :  „...v rámci  určeného rozpätia  je síce vecou  voľného uváženia, to však
neznamená,  že môže byť uložená v ľubovoľnej výške.  Voľná úvaha  aj pri takomto rozhodovaní  je
myšlienkový proces,  v rámci ktorého  má príslušný orgán zvažovať  závažnosť porušenia predpisov  vo
vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky,  dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala   nielen
požiadavky represie,  ale aj preventívny účel  s prognózou  budúceho pozitívneho správania  sa dotknutej
osoby. Pri uložení  pokuty správny orgán  prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania  následkov
protiprávneho konania.“

44. Žalobca v spojitosti s výškou uloženej sankcie (pokuta vo výške 3000,- Eur) správnemu súdu predložil
eventuálny (moderačný) návrh, v ktorom žiadal upustiť od uloženia sankcie, alternatívne zmeniť výšku
sankcie, tak že ju správny súd zníži. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že považuje výšku pokuty
za neprimerane vysokú.

45. Správny súd mal za to, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný v tejto veci pri svojom
rozhodovaní pri ukladaní sankcie nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy.  V prvom rade sa
správny súd  v danom prípade zaoberal  dôvodom sankčnej moderácie stanoveným v ust. § 198  ods.
1 písm. b/ SSP, a teda či sú dané skutočnosti, pre ktoré by mal správny upustiť od uloženia sankcie,
a to z dôvodu, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Správny
súd nemal za preukázané naplnenie tohto dôvodu, nakoľko či už z vyjadrenia žalovaného ako aj z
vlastnej rozhodovacej činnosti mal súd za zrejmé, že nejde o prvú sankciu uloženú žalobcovi za predaj
pohonných hmôt v kvalite, ktorá nie je v súlade s požiadavkami platných technických noriem (rozhodnutie
žalovaného č.  23 950 001 13/28-35/Juš zo dňa 03.01.2013, ktorým bola uložená pokuta vo výške
1000,- Eur, rozhodnutím č. 23 950 002 15/4028-11612/Ver zo dňa 04.05.2015 tiež vo výške 1000,- Eur,
konanie vedené pred Krajským súdom v Košiciach č.k. 6S/14/2005-51 zo dňa 21.03.2006 o preskúmaní
rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 100 000,- Sk). Z uvedeného dôvodu je správny súd toho názoru,



že v predmetnej veci len samotné prejednanie veci pred správnym súdom, resp. správnymi orgánmi
prvého a druhého stupňa nie je ako forma sankcie dostačujúca. Vzhľadom na opakovaný charakter tohto
správneho deliktu u žalobcu a jeho závažnosť (nepriaznivé dôsledky na životné prostredie spôsobené
vyššou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší v dôsledku spaľovania motorovej nafty zakúpenej
od žalobcu motorovými vozidlami) dospel správny súd k záveru, že uložená pokuta vo výške 3000,- Eur
nie je neprimeraná povahe skutku. Pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby ustanovenej v § 30
ods. 2 písm. b/ zákona o ovzduší (od 330 Eur do 170 000 Eur). Uložená pokuta podľa názoru správneho
súdu v podnikateľskej činnosti žalobcu nemôže pri prirodzenom priebehu jej výkonu mať na žalobcu
likvidačný charakter.

46. Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny súd nevidel dôvod na použitie sankčnej moderácie
či už vo forme upustenia od potrestania žalobcu, resp. zníženia jej výšky.

47. Keďže správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP, zároveň rozhodol o
trovách konania podľa § 167 a nasl. SSP (náhrada trov konania) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému správnemu orgánu
nevznikli žiadne trovy konania, ktorých náhradu by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (§
168 SSP).

48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí uviesť  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}