Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/126/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2013, sp. zn. 43Cob/126/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6111214788.4 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/126/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6111214788.4 | 2013-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OZ, § 451 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67950cab-39e5-447f-b4f5-236c6ca1a706 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111214788.4 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/126/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111214788
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111214788.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodno-
právnej veci navrhovateľa LUBRICANTS Slovakia, s.r.o., so sídlom Devínska cesta 120, 841 04
Bratislava, IČO: 35 962 381, zast. advokátom JUDr. Marek Benedik, Rudnayovo námestie 1, 811
01 Bratislava proti odporcovi VALMAN SK, s.r.o., so sídlom Nový svet 27, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 053 091 o zaplatenie 21.944,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu
Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb 264/2011-178, IČS: 6111214788 zo dňa 27. novembra
2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb 264/2011-178, IČS: 6111214788 zo dňa 27.
novembra 2012 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
21.944,16 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.04.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 1.316,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 825,96 Eur. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím č.k. 4Cob 159/2007-2011 zo dňa 25.09.2008
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28CbPv 12/2006-139 zo dňa 11.05.2007 tak, že uložil
navrhovateľovi povinnosť zdržať sa šírenia nepravdivej informácie o skončení obchodovania odporcu
s produktmi značky B., povinnosť zverejniť oznam v jednom vydaní denníka Hospodárske noviny v
určenom znení a povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 500.000,-Sk vrátane trov prvostupňového, ako
aj odvolacieho konania celkom v sume 156.196,-Sk. V tomto konaní bol navrhovateľom spoločnosť
VALMAN SK, s.r.o., ktorý je v prejednávanej veci odporcom a odporcom bol LUBRICANTS Slovakia
s.r.o., ktorý je v prejednávanej veci navrhovateľom.

V rámci exekučného konania EX 611/2008 bola na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Cob 159/2007-2011 zo dňa 25.09.2008 odpísaná z účtu navrhovateľa suma 27.971,06 Eur (842.626,15
Sk) zodpovedajúca sume 500.000,-Sk a trovám konania vo výške 156.196,-Sk vrátane súdneho poplatku
za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,60 Eur, trov za výpis z obchodného registra
v sume 6,64 Eur, trov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice v sume 19,75 Eur a
predbežné trovy exekúcie vo výške 6.146,35 Eur.

Potom, ako navrhovateľ splnil povinnosť uloženú mu v poradí prvým rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave, rozhodol o dovolaní navrhovateľa Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozhodnutím č.k. 5 Obdo



42/2008-284 zo dňa 31.01.2011, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob 159/2007-2011
zo dňa 25.09.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
s konečnou platnosťou rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 11.05.2007 č.k. 28CbPv 12/2006-139 tak, že rozhodnutím č.k. 1Cob 145/2010-303 zo dňa
25.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.10.2011 potvrdil rozhodnutie okresného súdu napadnuté
odvolaním spoločnosti LUBRICANTS Slovakia s.r.o. a spoločnosti VALMAN SK s.r.o. uložil povinnosť
nahradiť mu trovy odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 3.603,26 Eur.

V rozhodnutí odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu tak bolo právoplatne deklarované, že
navrhovateľ v tomto konaní sa nekalosúťažného konania nedopustil a právny dôvod plnenia z titulu
nekalosúťažného konania tak odpadol. Keďže navrhovateľ poskytol odporcovi finančné plnenie z
právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, na vydanie
ktorého ho okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal. Odporcu zároveň zaviazal aj na zaplatenie
úroku z omeškania a na zaplatenie nákladov za uverejnenie inzercie vo výške 9% ročne podľa § 369
ods.1 a § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 za obdobie od 16.04.2011
do zaplatenia.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. Uznal v ňom
skutočnosť, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho č.k. 5 Obdo 42/2008-284 zo
dňa 31.01.2011 odpadol právny dôvod na plnenie navrhovateľa voči odporcovi, ktoré mu výkonom
súdneho exekútora nedobrovoľne poskytol vrátane náhrady trov konania a nákladov za uverejnenie
ospravedlnenia navrhovateľa v denníku Hospodárske noviny, avšak nesúhlasil s právnym názorom
vysloveným v druhom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho č.k. 1Cob
145/2010-303 zo dňa 25.08.2011 o tom, že sa navrhovateľ nedopustil voči odporcovi nekalosúťažného
konania, ktorý považoval za názor vyslovený v rozpore s čl. 1 ods.1 Ústavy SR, keď Krajský súd
v Bratislave ako súd odvolací rozhodol na základe tých istých dôkazov a tých istých skutkových
zistení úplne protichodne, pričom ignoroval obsah odvolania navrhovateľa a jeho námietky, ako aj ním
predložené nové dôkazy. Odvolací súd nerešpektoval základné zásady občianskeho súdneho konania,
keď rozhodnutie riadne neodôvodnil, čím porušil základné právo navrhovateľa na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru a čl. 46 ods.1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods.2 O.s.p., čím bol splnený
dôvod pre odporcu na podanie podnetu pre mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi SR.
Odporca podal podnet pre mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi SR dňa 12.12.2011 už
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vydaného dňa 11.05.2007, ako aj proti druhému rozhodnutiu
odvolacieho Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.08.2011 a keďže mu Generálna prokuratúra SR
nevyhovela a jeho dôvodmi sa nezaoberala, podal tretí podnet listom zo dňa 05.10.2012, v dôsledku
čoho navrhol, aby súd konanie prerušil a vo veci samej nerozhodoval. Zotrval na svojom stanovisku, že
podľa § 61 Exekučného poriadku nie je možné navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní, v
dôsledku čoho účinky úkonov, ktoré exekútor podľa Exekučného poriadku vykonal nie je možné vrátiť
späť. Nie je preto možné vrátiť späť ani ospravedlnenie navrhovateľa a ani odporcom vrátiť peňažné
plnenie a ani žiadať späť od súdneho exekútora náhradu nákladov exekučného konania. Zotrval preto na
svojom stanovisku, že okresný súd rozhodol napadnutým rozhodnutím predčasne, pred nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania a z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci v otázke vylúčenia navrátenia do predošlého stavu podľa § 61 Exekučného
poriadku, v dôsledku čoho ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozhodnutím č.k. 43Cob 75/2013 potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodnutie
Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb 264/2011-175 zo dňa 27.11.2012 o zamietnutí návrhu
odporcu na prerušenie konania do skončenia konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2013. Po doručení tohto rozhodnutia predložil okresný súd vec
na rozhodnutie o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici vydaného dňa
27.11.2012.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §



156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie
sumy 21.944,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.04.2011 do zaplatenia
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože zaplatil odporcovi na základe právoplatného a
vykonateľného rozsudku vyššie uvedenú sumu, pričom tento rozsudok bol neskôr Najvyšším súdom
SR zrušený a Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu,
vydané v konaní č. k. 28 CbPv 12/06, v ktorom bol návrh navrhovateľa /v tomto konaní odporcu/
zamietnutý, potvrdil. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré bolo vydané v poradí ako druhé dňa
25.08.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2011 a vykonateľnosť dňa 18.10.2011, pričom ním bola
potvrdená tá skutočnosť, že spoločnosti VALMAN SK s.r.o. voči spoločnosti LUBRICANTS Slovakia
s.r.o. právo na zaplatenie sumy 500.000,-Sk ako primeraného zadosťučinenia nevzniklo. Tak, ako to
vyplýva zo spisového materiálu, vymožením priznanej sumy v exekučnom konaní sp.zn. EX 611/2008
a úhradou vo výške spolu 21.944,16 Eur na účet odporcu na základe prv vydaného právoplatného
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo neskôr zrušené, došlo na strane odporcu k prevzatiu plnenia,
ktoré sa stalo neoprávneným.

Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.08.2011 vyplýva, že spoločnosť VALMAN SK
s.r.o. si voči spoločnosti LUBRICANTS Slovakia s.r.o. uplatnila v konaní vedenom pod sp. zn. 28 CbPv
12/2006 právo na odstránenie závadného stavu vzniknutého nekalosúťažným konaním spoločnosťou
LUBRICANTS Slovakia s.r.o. a okrem iných nárokov aj právo na zaplatenie sumy 16.596,96 Eur
(500.000,-Sk) ako primeraného zadosťučinenia. Keďže v prvostupňovom konaní nebolo preukázané
protiprávne konanie odporcu, okresný súd návrh zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
rozhodol o odvolaní spoločnosti VALMAN SK s.r.o. rozhodnutím zo dňa 25.09.2008 č.k. 4Cob
159/2007-211 tak, že rozhodnutie okresného súdu najskôr zmenil a odporcovi uložil povinnosť zdržať
sa šírenia nepravdivej informácie o skončení obchodovania navrhovateľa s produktmi zn. B., uložil
mu povinnosť zverejniť oznam v jednom vydaní denníka Hospodárske noviny, a to v piatok - 4
týždne po právoplatnosti rozsudku v presne uvedenom znení a ospravedlniť sa navrhovateľovi za
nepravdivú informáciu a uložil mu aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 500.000,-Sk vrátane trov
prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia krajského súdu došlo dňa 26.02.2009 zo strany odporcu k zaplateniu
sumy 21.944,13 Eur /500.000,-Sk/ vrátane trov konania, a to v rámci exekučného konania spoločnosťou
LUBRICANTS Slovakia s.r.o. odporcovi v tomto konaní.

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2008 č.k. 4Cob 159/2007-211 podala
spoločnosť LUBRICANTS Slovakia s.r.o. mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR
ako súd dovolací rozhodnutím č.k. 5 Obdo 42/2008-284 zo dňa 31.01.2011 vyššie uvedené rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V poradí druhým rozhodnutím č.k. 1Cob 145/2010-303 zo dňa 25.08.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 13.10.2011 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací s konečnou platnosťou rozhodol
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.05.2007 č.k.
28CbPv 12/2006-139 tak, že potvrdil rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním odporcu a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania vo výške
3.603,26 Eur.

Keďže medzitým navrhovateľ poskytol plnenie na základe právneho dôvodu z nekalosúťažného titulu
podľa prv vydaného právoplatného rozsudku odvolacieho súdu, pričom takýto dôvod tak, ako to
vyplynulo z jeho druhého rozhodnutia nebol daný, vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie
nielen v sume 16.596,96 Eur, ktorú mu zaplatil navrhovateľ v tomto konaní titulom primeraného
zadosťučinenia, ale aj v sume 5.184,78 Eur, ktorú zaplatil navrhovateľ odporcovi titulom náhrady trov
konania a v sume 162,44 Eur, ktorú zaplatil za uverejnenie inzercie vrátane úroku z omeškania vo výške



9% ročne od 16.04.2011 do zaplatenia, vrátenia ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní voči odporcovi
domáha.

Odporca s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.08.2011, ktoré sa stalo právoplatné dňa
25.08.2011 a ktorým ako súd odvolací potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 CbPv
12/2006- 139 zo dňa 11.05.2007 nesúhlasil a z dôvodu, že proti nemu podal podnet na mimoriadne
dovolanie generálnemu prokurátorovi navrhol toto konanie do jeho vyriešenia prerušiť. Okresný súd
návrhu odporcu na prerušenie konania do skončenia konania o mimoriadnom dovolaní nevyhovel.

Podľa § 451 ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods.2 cit. ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ods.2 cit. ust. s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ
ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 61 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov navrátenie do
predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým zaviazal
odporcu na vrátenie plnenie poskytnutého z dôvodu, ktorý neskôr odpadol je vo výroku vecne správne,
preto nepovažoval odvolanie odporcu za dôvodné. Tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného
pred okresným súdom, rozhodnutie ktoré bolo vydané Krajským súdom Bratislava I pod č.k. 1Cob
145/2010-303 dňa 25.08.2011 a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave I
č.k. 28CbPv 12/2006-139 zo dňa 11.05.2007, ktorým bol návrh navrhovateľa, v tomto konaní odporcu,
zamietnutý bolo právoplatne skončené dňa 13.10.2011. Proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu
ako súdu odvolacieho už nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a to odvolanie a mimoriadne
dovolanie, ktoré môže účastník podať len vtedy, ak sú splnené v § 243e/ O.s.p. a nasl. stanovené
podmienky. Je treba tiež zdôrazniť, že generálny prokurátor Slovenskej republiky podá mimoriadne
dovolanie na podnet účastníka konania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu len v tom prípade ak zistí,
že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov dotknutého účastníka a keď takúto ochranu nie je možné dosiahnuť už inými
právnymi prostriedkami.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že v prejednávanej veci nebol daný dôvod na prerušenie konania,
pretože aj v prípade, že by podnet účastníka, ktorý podal na generálnu prokuratúru pre konanie o
mimoriadnom dovolaní bol Generálnou prokuratúrou SR prijatý, k čomu do rozhodnutia okresného súdu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nedošlo, nemôže mať táto skutočnosť na prejednávanú vec
zásadnejší vplyv, pretože sa v prípadnom dovolacom konaní nebude riešiť žiadna predbežná otázka,
ktorá by mohla mať význam pre toto súdne konanie. Navyše v čase rozhodovania odvolacieho súdu o
návrhu navrhovateľa vo veci samej už bolo odvolacím súdom o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie
konania právoplatne rozhodnuté.

K návrhu navrhovateľa uplatneného z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2 OZ
dôvodne je treba uviesť, že cit. ust. rozlišuje jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia,
pričom dôvod jeho získania plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol sa líši od plnenia
poskytnutého bez právneho dôvodu tým, že tu právny dôvod pre plnenie existoval a bolo na jeho základe



plnené, ale z nejakého dôvodu došlo k jeho neskoršiemu zániku. Týmto dôvodom v prejednávanej
veci je nesporne v poradí prvé rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, na základe ktorého predtým
než ho Najvyšší súd SR ako súd dovolací zrušil došlo zo strany navrhovateľa k plneniu a následne
po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu a po opätovnom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave
ako súdu odvolacieho, ktorý pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o zamietnutí návrhu
potvrdil, došlo k zániku právneho dôvodu tvrdeného navrhovateľom v prejednávanej veci (odporcom) o
protiprávnom nekalosúťažnom konaní navrhovateľa v tomto konaní, pričom právne dôsledky pre vrátenie
bezdôvodného obohatenia nastali až právoplatnosťou v poradí druhého rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave ako súd odvolacieho. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že okresný súd správne
zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.

Odvolací súd, rovnako ako okresný súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie odporcu o tom, že na
prejednávanú vec je potrebné aplikovať ust. § 61 Exekučného poriadku. Aj keď je pravdivé tvrdenie
odporcu, že cit. ust. navrátenie do predošlého stavu vylučuje a pokiaľ už exekúcia v exekučnom konaní
bola ukončená, nie je možné vzniknutý stav v exekučnom konaní vrátiť späť, je treba zdôrazniť, že táto
zásada platí len v exekučnom konaní. Nezbavuje však navrhovateľa práva uplatniť si na súde v riadnom
súdnom konaní voči odporcovi právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo získaním
sumy priznanej mu rozhodnutím súdu, ktoré bolo následne zrušené. Vymoženie sumy v exekučnom
konaní nebráni tomu, aby sa navrhovateľ úspešne domáhal jej vydania voči odporcovi práve žalobou
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá mu jedine umožní získať späť plnenie, pre ktoré odpadol
zákonný dôvod.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho v celom rozsahu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že by ich
náhradu bol priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Navrhovateľ si právo
na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani ich nevyčíslil, preto mu ich náhradu odvolací súd
nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.