Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/9/2016 z 25. 1. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. januára 2017, sp. zn. 19Co/9/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3714207302.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/9/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3714207302.1 | 2017-01-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ef39234-1cd2-48d7-b375-1aa2d83a41ee
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3714207302.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714207302
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3714207302.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne H. G., bytom L. X., L. XXXX/XX,
zastúpenej JUDr. H. W., advokátkou so sídlom L. X., proti žalovanej P. U., bytom Z. XXXX/XX-X, L.
X., zastúpenej advokátskou kanceláriou P., s.r.o., J. XXXX, L., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.
júla 2015, č. k. 6C/145/2014-172, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa     m á     n á r o k     na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k.ú. L. X., a to k rodinnému domu číslo XXXX, postavenému
na parcele  XXXX/X k.ú. L. X. a k parcelám KNC XXXX/X "zastavané plochy a nádvoria" o výmere
186 m2 a XXXX/X "záhrady" o výmere 226 m2 tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť žalovanej jej spoluvlastnícky podiel vo výške 38.950 eur
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
a právneho zastúpenia do rúk právnej zástupkyne žalobkyne v sume 3.656,47 eur a na účet Okresného
súdu v Považskej Bystrici súdny poplatok v sume 2.337, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná, ktoré sú
sestry, sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v 1 predmetných nehnuteľností. Asi od roku 1976 v
rodinnom dome býva žalobkyňa, do roku 1985 tam bývala so svojimi rodičmi a po smrti matky v roku
1985 do roku 1995 tam bývala so svojím otcom. Po smrti otca býva v dome s manželom a dvoma
synmi. Žalovaná je s manželom vlastníčkou 4-izbového bytu, v ktorom býva aj so svojim dospelým
synom, synovou družkou a dvomi vnúčatami. Starostlivosť o dom zabezpečuje žalobkyňa, ktorá hradí
opravy v dome, ale aj poplatky spojené s bývaním. Podľa znaleckého posudku Ing. T. K. nie je reálna
deľba nehnuteľností dobre možná preto, lebo pokiaľ by k reálnej deľbe došlo, bola by táto spojená s
veľkými finančnými nákladmi a vytvorením dvoch samostatných bytových jednotiek by vznikli bytové
jednotky, ktoré sú malé. Zároveň poukázal na to, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sú také,
že by nebolo dobré, aby bývali v jednom rodinnom dome. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností určil v
znaleckom posudku na 77.900 eur. Súd prvej inštancie aj z výpovede svedka Ing. arch. I. P. mal za
ozrejmené, že pri investícii 25.000 eur a viac by bolo možné reálne dom rozdeliť tak, že by vznikli dve
samostatné jednotky. Muselo by byť vybudované nové schodište do poschodia rodinného domu s tým,
že deľba by musela byť vykonaná horizontálne a vznikli by nad sebou dve samostatné bytové jednotky,
pričom v prvom nadzemnom podlaží by bývala žalobkyňa a v druhom žalovaná. Podľa názoru súdu



prvej inštancie v danom spore nie je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že
nehnuteľnosti reálne rozdelí. Konštatoval, že hodnota všetkých nehnuteľností je 77.900 eur a hodnota
polovice 38.950 eur. Bez nákladných stavebných úprav, ktorých hodnota by sa pohybovala vo výške
viac ako 25.000 eur nie je možné vybudovať samostatnú  bytovú jednotku. Dôvodil, že po jej vybudovaní
by dochádzalo k tomu, že medzi stranami sporu, ktoré by bývali v jednom dome a vlastnili by malú
časť záhrady, by naďalej dochádzalo k nedorozumeniam. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie pri zrušení
podielového spoluvlastníctva prikázal všetky nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že
žalobkyňa podiel žalovanej v lehote 60 dní žalovanej vyplatí. Uviedol, že peniaze, ktoré žalovaná získa
výplatou od žalobkyne môžu slúžiť na to, aby zabezpečila bývanie pre seba alebo svojich príbuzných.
Z uvedeného dôvodu argument o odkázaní na bývanie v rodinnom dome, ktorý je predmetom konania
považoval za neopodstatnený. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyni, ktorá
bola v konaní úspešná priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Z dôvodu, že žalobkyni
súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil žalovanej zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo
výške 6% z hodnoty podielu patriacemu žalovanej, ktorý rozhodnutím súdu získala žalobkyňa.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkala,
že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil prvú vetu § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre
použitie tohto ustanovenia nedostatočne zistil skutkový stav veci. Taktiež sa dopustil inej vady v konaní,
keď nevykonal poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., preto vyslovila názor, že ďalšie dôkazy môže
dokladať aj v odvolacom konaní. Poukazovala na to, že žalobkyňa podala návrh na zrušenie podielového
spoluvlastníctva bez toho, že by sa bola pokúsila o mimosúdnu dohodu a bez toho, že by zaslala
žalovanej písomný návrh. Pripustila, že spoluvlastník nemôže byť nútený, aby zostal v podielovom
spoluvlastníctve. Ak však podá návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o tomto
rozhoduje súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že s návrhom na zrušenie
spoluvlastníctva súhlasila a tomuto neodporovala. Len chcela, aby súd postupoval v zmysle § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo zrušil vykonaním reálneho rozdelenia spoluvlastníctva s
prihliadnutím na rovnaké spoluvlastnícke podiely a na účelné využitie veci. Súdu prvej inštancie vytýkala,
že sa citovaným zákonným ustanovením dôsledne neriadil. V konaní ustanovil znalca Ing. T. K., ktorému
nesprávne uložil podať posudok v tom smere, aby určil či rodinný dom č. XXXX na parc. č. KN C
XXXX/X a parc. č. KN C XXXX/X a XXXX/X, zapísané na LV č. XX, k. ú. L. X. sú reálne deliteľné,
nakoľko o reálnej deľbe môže rozhodnúť len súd a môže ju určiť za právne relevantnú. Znalec poskytuje
odborný dôkaz pre takéto rozhodnutie. Znalec Ing. K. má na základe zoznamu znalcov MS SR zo
dňa 15.012.1993 odbor XXXXXX stavebníctvo, a to odvetvie XXXXX odhad hodnoty nehnuteľností.
Posúdenie danej úlohy, reálna deľba nehnuteľností, si vyžaduje zrejme iné odborné znalosti, a to z oblasti
statiky nehnuteľnosti, funkčného užívania a podobne, z ktorého dôvodu žiadala, aby bolo nariadené
dokazovanie znalcom v odvetvia projektová dokumentácia, ktorý by sa vyjadril k návrhu Ing. arch. I.
P. k jeho návrhu na prestavbu rodinného domu na rodinný dom s dvoma bytmi, o ktorom nevykonaní
navrhnutého dôkazu súd nerozhodol. Znalecký posudok Ing. K. namietala ohľadne reálnej deľby ako
nesprávny a arbitrárny. Poukazovala na to, že na č. l. XXX spisu Ing. K. uviedol, že nedoporučuje reálnu
deľbu, že vzniknú dve malé samostatné bytové jednotky a rozdelenie pozemku je nereálne, pričom
vypočutý svedok na č. l. XXX a XXX Ing. arch. Vrbica uviedol, že byty budú spĺňať kritéria bytu a že
z technického hľadiska rozdelenie je možné. Súdu prvej inštancie vytýkala, že tieto rozporné tvrdenia
neodstránil. Poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2NCdo/3/2004 a rozsudky sp. zn.
2Cdo/234/2008, 6Cdo/204/2010. Zastávala názor, že reálna deľba je dobre možná, a to v suteréne, a
ďalej tak, že prvé nadzemné podlažie pripadne žalobkyni, druhé nadzemné podlažie žalovanej, pričom
je reálne deliteľný aj povalový priestor. Uviedla, že samostatný prístup sa dá vytvoriť s tým, že T. L.
X. by žalovanej odpredalo pozemok medzi jej garážou a domom za účelom vybudovania prístupu. Za
najpodstatnejšie považuje, že je ochotná znášať všetky náklady s reálnou deľbou.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.
Vyjadrenia žalovanej považuje za klamlivé a zavádzajúce. Uviedla, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že
žalobkyňa podala návrh bez toho, že by sa pokúsila o mimosúdnu dohodu, jej tvrdenie nie je pravdivé.
Počas konania pred súdom prvej inštancie, žalobkyňa po vypracovaní znaleckého posudku, mala
snahu uzavrieť mimosúdnu dohodu, ktorá reflektovala znenie výroku I. a II. rozsudku s tým, že by
si každá strana sporu znášala svoje trovy právneho zastúpenia a následne by došlo k spätvzatiu
žaloby, čím by došlo k úspore nákladov konania na obidvoch stranách. Žalovaná takýto návrh odmietla
a nelogicky žiadala, aby jej bol do vlastníctva prevedený dvojizbový byt na ulici I., ktorý je však vo
výlučnom vlastníctve manžela žalobkyne a k tomuto bytu žiadala doplatenie sumy 15.801 eur. Žiadala
tak, aby bol do jej vlastníctva prevedený byt v hodnote minimálne 30.000 eur a aby žalobkyňa zaplatila



ďalších 15.801 eur. Zároveň žalovaná požaduje zaplatenie nájmu za užívanie spoluvlastníckeho podielu.
Žalobkyňa ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že do nehnuteľnosti investovala minimálne 3.147,89
eur, o čom predložila súdu prvej inštancie doklady, pričom žalovaná sa nikdy nedotazovala, či je
potrebné prispieť na nejakú opravu a podobne. Pokiaľ sa týka možnosti reálnej deľby nehnuteľností,
ktoré sú predmetom vyporiadania, uviedla, že k tomuto sa vyjadril znalec Ing. T. K., ktorý zaujal
negatívne stanovisko, ktoré riadne odborne zdôvodnil. Mala za to, že skutkové okolnosti a narušené
súrodenecké vzťahy rozdelenie nehnuteľností neumožňujú. Z hľadiska komfortu bývania by táto deľba
bola štandardná iba vtedy, ak by bytové jednotky obývali iba účastníčky sporu (čo nepriamo potvrdil
aj Ing. arch. P. - svedok navrhnutý žalovanou), preto žalobkyňa považuje prikázanie nehnuteľností do
vlastníctva žalobkyne za najefektívnejšie riešenie, a to z právneho, ako aj logického hľadiska. Čo sa
týka určenia ceny nehnuteľností mala za to, že znalecký posudok určil ich správnu cenu. Použil správne
metodiky, vychádzal zo stavu nehnuteľností a reagoval na stav na trhu s nehnuteľnosťami. Zdôraznila, že
dom si vyžaduje úpravy a opravy, čo znižuje jeho cenu. Pokiaľ sa jednalo o argumentáciu žalovanej, ktorá
sa podľa svojho subjektívneho názoru domnieva, že reálna deľba nehnuteľností sa zakladá aj na tom,
že v prípade odpredaja susedného pozemku Mestom L. X. by bola schopná vybudovať si samostatný
prístup k nehnuteľnostiam a že náklady reálnej deľby by znášala, považuje žalobkyňa za otázne, či Mesto
L. X. dá súhlas z odpredaju pozemku, nakoľko ho doposiaľ neposkytlo. Vyjadrila zároveň pochybnosť, či
by žalovaná bola reálne schopná znášať náklady rozdelenia. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď Ing.
P., ktorý uviedol na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, že mu žalovaná nezaplatila za vypracovanie
technickej správy a náčrtu, ktorý spracoval k rozdeleniu rodinného domu č. XXXX s dvoma bytovými
jednotkami, čo je dokument, ktorý nemá ani parametre projektu rozdelenia rodinného domu, obzvlášť
ak sa samotné náklady rozdelenia môžu vyšplhať až do výšky 25.000 eur. V tejto súvislosti dávala do
pozornosti, že ak žalovaná nie je schopná zaplatiť takúto banálnu objednávku na technické riešenie,
ako by bola schopná platiť prípadnú prestavbu, resp. vyplácať žalobkyňu. Z pohľadu žalobkyne sa
javí ako iracionálne a neefektívne dávať prostriedky do výstavby dvoch bytových jednotiek. Naopak,
považuje za ekonomickejšie a efektívnejšie vyplatiť žalovanú znalcom ustálenou sumou, a tak predísť
ďalším konfliktom pri užívaní jednej nehnuteľnosti dvoma rodinami, kde by každej rodine pripadol nižší
obytný štandard. Zároveň poukazovala na to, že aj súd prvej inštancie sa mal počas konania možnosť
presvedčiť o konfliktnom správaní žalovanej a nemožnosti spolužitia strán sporu v jednom dome.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne trvala na tom, že žalobkyňa podala žalobu bez
pokusu o mimosúdne vyporiadanie. Uviedla, že žalobkyňa nemala záujem dohodnúť sa a neexistuje
žiadny dôkaz, že by sa žalobkyňa o akúkoľvek dohodu snažila. Práve naopak, žalovaná sa minimálne
35 rokov domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva rôznymi návrhmi na dohodu, ktoré
žalobkyňa vždy zmarila. Súdu prvej inštancie vytýkala, že jej preukázané tvrdenia súdom neboli brané
do úvahy. V tejto súvislosti poukazovala na dôkazový materiál, ktorý považuje za najpodstatnejší, a
to Dohodu o zámene pozemkov zo dňa 11.11.2013, Návrh o čiastočné vysporiadanie majetku zo dňa
09.05.2014, posledný pokus o mimosúdne doriešenie právnej veci zo dňa 17.05.2014... Uviedla, že
žalobkyňa so svojou právnou zástupkyňou ju neustále osočujú, neustále sa odvolávajú na investíciu
3.147,89 eur, ktorú do domu žalobkyňa investovala za 35 rokov. Okrem toho, že tento argument považuje
za spochybniteľný, dôvodí, že vznikli zásadné škody, ktoré boli aj na jej majetku spôsobené zanedbaním
dôležitých opráv, na ktoré žalobkyňu upozorňovala. Sama nemala možnosť podieľať sa na oprave.
Vyslovila názor, že nedostatočná starostlivosť o dom nedáva žalobkyni právo rozhodovať, či žalovaná
má alebo nemá nárok o svoj majetok bojovať a konečne aj po toľkých rokoch užívať a riadne sa oň starať,
v čom jej rôznymi nekalými spôsobmi 30 rokov bránila. Poukazovala na chátrajúci stav domu. Reálne
rozdelenie nehnuteľnosti na dve samostatné jednotky považuje za nespochybniteľné a riadne účelovo,
technicky, projekčne i nízko-cenovo dokázané s tým, že malými úpravami vzniknú dva, minimálne
dvoj-izbové byty o rozlohe cca 80 - 90 m2, ktoré nemožno označiť za malé. Vzhľadom k tomu, že
je nevyhnutná oprava strechy, krytina je ešte pôvodná, z ekologicky zdravotne závadného eternitu,
otvára sa ďalšia možnosť zveľadenia, a to ďalší obytný priestor v podkroví s tým, že podmienkou je
obojstranná dohoda. Pri dobrej vôli oboch strán by mohla vzniknúť dohoda o spolupráci dom opraviť,
previesť jednoduchú rekonštrukciu v rámci finančných možností tak, aby boli obe strany spokojné a
bývali by v oveľa lepšom komforte, ako za súčasného stavu iba jedna rodina. Uviedla, že zlé vzťahy
v poslednej dobe boli vyhrotené práve z dôvodu, že žalobkyňa si chce privlastniť celý dom. Vyjadrila
presvedčenie, že ak súd rozhodne o rozdelení domu na dve samostatné bytové jednotky, reálne sa
situácia zmení. Znalecký posudok považuje za spochybniteľný aj ohľadne určenia ceny nehnuteľností.
Zdôrazňovala, že pristavené vlastné schodisko bude realizované na jej náklady a je výhradne len v jej
kompetencii, ako tento prístavok zrealizuje.



5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporové poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
7. V preskúmavanej veci bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku, ktorých žalobkyňa a žalovaná sú
podielovými spoluvlastníčkami každá       v podiele 1.
8. Podielové spoluvlastníctvo je založené na princípe voľnosti, z ktorého vyplýva, že ak sa spoluvlastníci
nedohodnú na jeho zrušení a vyporiadaní, ktorýkoľvek z nich môže požiadať súd o zrušenie a
vyporiadanie, pretože spoluvlastník nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu
to z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje. Žalobkyňa požadovala, aby o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nezistil
dôvod osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý by neumožňoval zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie,     t. j.
prikázaním veci za náhradu do vlastníctva žalobkyne.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi
ani vzájomnými návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.
11. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia spôsobu zrušenia spoluvlastníctva
však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením
veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá
ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať
o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať
vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z.).
12. Z vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva Ing. T. K. je nepochybné,
že v rámci znaleckého dokazovania znalec dospel k záveru, že rozdelenie rodinného domu na dve
samostatné bytové jednotky po vertikálnej rovine neprichádza do úvahy z dôvodu, že rodinný dom
je trojpodlažný a rozdeliť rodinný dom na ľavú a pravú stranu z dôvodu schodiska nie je možné,
nakoľko na jednu stranu by nebol prístup a polovice rodinného domu by neboli prevádzkyschopné ako
samostatné bytové jednotky a nebol by zachovaný ani pomer 1/2 : 1/2. Rozdelenie rodinného domu
na dve samostatné bytové jednotky v horizontálnej rovine považoval znalec tiež za veľmi sťažené z
dôvodu umiestnenia spoločného schodiska, ktoré je vedené z predsiene prízemia do 1.PP a na 2.NP
a tým skoro znemožnené samostatné uzamykateľnosti bytových jednotiek (bol by umožnený prístup
do predsiene bytu na prízemí aj na poschodí) a hlavne samostatné meranie odboru energií, ktoré je
spoločné pre celý rodinný dom (voda, plyn, elektrika). Uviedol, že predložený návrh riešenia rodinného
domu na dve samostatné bytové jednotky zo strany žalovanej, čiastočne rieši návrh rodinného domu
na dve samostatné b. j. na prízemí a na poschodí, avšak so značnými stavebnými úpravami a zmenou
charakteru jednotlivých miestností a hlavne možnosti samostatného odberu a merania energií (značne
náročný na finančné prostriedky a RD by nebol dlhší čas obývateľný počas nákladnej prestavby).
Uvedený návrh nerieši 1.PP (suterén), kde sa nedá doriešiť, ku ktorej b. j. bude patriť garáž a čierna
kuchyňa (dielňa), ktoré sa nedajú užívať spoločne a ani rozdeliť na dve samostatné polovice, za
predpokladu, že ostatné miestnosti by boli užívané spoločne (kotolňa, práčovňa, sklady), tak aby
spĺňali účel, na ktoré boli určené. Znalec konštatoval, že na základe uvedených skutočností rozdelenie
rodinného domu na dve samostatné časti nie je reálne a reálne nie je ani rozdelenie pozemku pod
rodinným domom, okrem záhrady za domom. Pozemok, kde stojí rodinný dom a nádvorie by muselo
ostať v podiele 1. Znalec bol vypočutý súdom prvej inštancie. Vo svojom výsluchu sa pridržiaval záveru



svojho znaleckého posudku s tým, že nechce na ňom nič zmeniť. Vo svojej výpovedi uviedol, že rodinný
dom bol projektovaný a postavený ako rodinný dom o jednej bytovej jednotke. Pripustil, že pri nákladnej
rekonštrukcii je možné vytvoriť dve samostatné bytové jednotky, ale bez rekonštrukcie to možné nie je.
Dom má jeden elektromer, jeden vodomer, jeden plynomer, má jednu prípojku do verejnej kanalizácie,
má jeden plynový kotol. Náklady na vybudovanie samostatnej bytovej jednotky výstavbou vonkajšieho
schodišťa, vybudovaním samostatných meracích zariadení pre média, samostatného vykurovania pre
vrchný byt by podľa jeho názoru odhadom predstavovali polovicu hodnoty rodinného domu. V konaní
pred súdom prvej inštancie bol vypočutý aj svedok Ing. arch. I. P., ktorý poukazoval na to, že na
požiadanie žalovanej vyhotovil štúdiu na prestavbu rodinného domu. Žiadal, aby jeho dokumentácia bola
vyňatá zo spisu z dôvodu, že žalovaná mu neuhradila celú sumu, ktorú za vypracovanie štúdie požaduje.
Zároveň uviedol, že hoci môžu byť vytvorené dve samostatné bytové jednotky, nemožno povedať, že
sa bude jednať o komfortné bytové jednotky, lebo plocha bude obmedzená. Za iný problém považoval
ľudský faktov. Uvažoval o tom, či na prestavbu, ktorú navrhoval stavebný úrad vydá stavebné povolenie,
či žalobkyňa dá k prestavbe súhlas, nakoľko ako stavebníci budú uvedené obe účastníčky konania a
bez ich vzájomnej spolupráce nie je možné prestavbu realizovať. Vyjadril domnienku, že prestavba by
sa dala vykonať do sumy 25.000 Eur.
13. Krajský súd z obsahu spisu mal za zrejmé, že horizontálne rozdelenie domovej nehnuteľnosti
(stavby) - rodinného domu v danom prípade je možné za podmienky uskutočnenia stavebných prác.
Znalec pripustil rozdelenie nehnuteľnosti horizontálne. Tento záver podmienil vykonaním stavebných
úprav nie malých finančných nákladov.
14. V súlade s konštantnou judikatúrou je potrebné považovať, pokiaľ je rozdelenie nehnuteľnosti
síce technicky možné, ale nie je uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, vec z hľadiska
vyporiadania podielového spoluvlastníctva za reálne nedeliteľnú. Pokiaľ teda aj závery znaleckého
posudku vyzneli spôsobom, že znalec pripustil rozdelenie nehnuteľnosti horizontálne za predpokladu
vykonania finančne náročných stavebných úprav, pričom hľadiská finančnej nákladnosti rozdelenia veci
je potrebné zohľadniť, ako kritérium deliteľnosti nehnuteľnosti je potrebné skúmať tiež to, či doterajší
spoluvlastníci rodinného domu sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie stavby. Žalobkyňa v konaní
žiaden záujem znášať náklady spojené s rozdelením nehnuteľnosti neprejavila. Pokiaľ žalovaná v
podanom odvolaní dôvodila tým, že všetky náklady s reálnou deľbou je ochotná znášať, odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že svoju finančnú pripravenosť súdu nepreukázala. Naviac v konaní
žiadala priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z odvolania práve s poukazom na svoju
finančnú a sociálnu situáciu. Poukazovala na to, že je dôchodkyňa s dôchodkom 306 Eur mesačne a
bez ohrozenia jej výživy nie je schopná zaplatiť súdny poplatok. Dôvodila tým, že jej osobné a majetkové
pomery jej nedovoľujú súdny poplatok zaplatiť. V tlačive pre dokladovanie pomerov uviedla, že aj jej
manžel je starobný dôchodca s dôchodkom 500 Eur mesačne. Má tri úvery v ČSOB, a.s., kde si
požičala sumu 4.000 Eur, v V. S., kde si požičala 3.000 Q., v K. má povolené prečerpanie do výšky
úverového limitu 2.150 Eur. Neuviedla, že by mala peniaze alebo úspory v banke. V konaní nebola
jednoznačne preukázaná solventnosť žalovanej, resp. jej pripravenosť hradiť náklady stavebných úprav.
S prihliadnutím k uvedenému odvolací súd nemohol prihliadnuť na záujem žalovanej znášať náklady s
reálnou deľbou nehnuteľnosti.
15. Krajský súd s prihliadnutím k tomu dospel k rovnakému názoru ako prvoinštančný súd, že
reálna deľba nehnuteľnosti (rodinného domu) nie je v danom prípade možná. Vertikálne rozdelenie
rodinného domu neprichádza do úvahy a zo stavebného hľadiska je prípustné rozdelenie nehnuteľnosti
len v horizontálnej rovine, ktoré je spojené s nákladmi na vykonanie stavebných úprav, na ktorých
žalobkyňa neprejavila záujem podieľať sa a žalovaná nepreukázala svoju finančnú pripravenosť na
týchto stavebných úpravách sa podieľať.
16. Pokiaľ ide o prvý spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska
technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými
spoluvlastníkmi. V zmysle ustálenej judikatúry súd vec nerozdelí, ak nie je rozdelenie dobre možné.
Naplnenie tohto kritéria posudzuje súd s tým, že rozdelenie zrejme nebude možné tam, kde medzi
spoluvlastníkmi existujú nezhody takého charakteru, že by rozdelenie domu na bytové jednotky viedlo
pravdepodobne iba k ďalším (súdnym) sporom a rozporom. Aj v preskúmavanej veci v prípade reálneho
rozdelenia nehnuteľnosti by strany sporu zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú
narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov, by mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie
spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľností.
17. Vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením veci v danom spore tak nezodpovedá ani účelnému
využitiu vzhľadom na dôvody, ktoré spočívajú aj v tom, že rozdelenie nehnuteľnosti s vybudovaním
spoločných častí by si vyžadovalo spoločnú starostlivosť a údržbu, je podmienené bezkonfliktnou



komunikáciou a dohodou podielových spoluvlastníkov, ktorú vzhľadom na úroveň narušenia vzájomných
vzťahov a doterajší prístup strán sporu nemožno v danom prípade predpokladať. S prihliadnutím k
uvedeným záverom odvolací súd nepovažoval za dôvodné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie v
zmysle návrhu žalovanej.
18. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerými spoluvlastníkom za primeranú
náhradu.
19. V danom spore rozdelenie nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov nebolo možné a relevantným
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom bolo prikázanie veci za primeranú náhradu
jednému zo spoluvlastníkov. Posúdenie, komu vec má byť prikázaná, vždy závisí od úvahy súdu.
Krajský súd dospel k názoru, že opodstatnené bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadať spôsobom
ako požadovala žalobkyňa, t.j. nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu
žalovanej, v sume zodpovedajúcej veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa býva v predmetnej
nehnuteľnosti cca od r. 1976, zabezpečuje starostlivosť o dom, hradí opravy v dome, do nehnuteľnosti
investovala svoje finančné prostriedky. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná podieľala na
nákladoch súvisiacich s údržbou rodinného domu a správny bol potom postup súdu prvej inštancie,
ktorý nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zároveň zaviazal k primeranej
náhrade v prospech žalovanej. Primeraná náhrada, podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. T. K.,
zodpovedajúca všeobecnej cene bola vyčíslená sumou 77.900 Eur, z ktorej 1 predstavuje sumu 38.950
Eur. Žalovaná proti všeobecnej hodnote vyporiadavaných nehnuteľností určenej uvedeným posudkom
znalca nenamietala, z čoho možno vyvodiť, že s touto súhlasila a považovala ju počas celého súdneho
konania za trhovú cenu vyporiadavaných nehnuteľností. Ak v súčasnom štádiu konania (v odvolacom
konaní) namieta závery znaleckého posudku ohľadne všeobecnej hodnoty nehnuteľností, túto námietku
odvolací súd považuje za účelovú. Zároveň nemôže ponechať bez povšimnutia tú skutočnosť, že sama
žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej uviedla, že dom je v chátrajúcom
stave, že je nevyhnutná oprava strechy, ktorej krytina je stále pôvodná z ekologicky zdravotne závadného
eternitu a podobne.
20. Pokiaľ žalovaná súdu prvej inštancie vytýkala, že nevykonal poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.
odvolací súd uvádza, že žalovanej bolo dňa 08.08.2014 doručené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
04.08.2014, č. k. 6C/145/2014-25, ktorého súčasťou okrem iných poučení bolo aj poučenie o dôkaznej
povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., z ktorého dôvodu odvolacia námietka nie je dôvodná.
21. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovanej v podanom
odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá, ani nemusí odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z ustálenej konštantnej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.
22. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)       (§ 428 CSP).