Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/3/2018 z 31. 1. 2018 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 31. januára 2018, sp. zn. 4CoP/3/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3116213609.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/3/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3116213609.1 | 2018-01-31 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8e6d9ff-d6f5-44ee-9004-61cc609b04ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3116213609.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213609
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116213609.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa M., bytom u matky, v
konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov V.,
živnostníčky, trvale bytom C. a M., toho času v U., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. septembra 2017, č.k. 31P/121/2016-72,
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť k mal. M.
z doterajších 70 eur mesačne na 100 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto zmenil rozsudok
Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/41/2012-20 zo dňa 13.06.2012. Návrh otca na zníženie výživného
k mal. M. zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy
výživného (pred piatimi rokmi) došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Mal.
M. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala X. ročník ZŠ. Mala i záujmovú činnosť, chodila do
ZUŠ. V súčasnosti navštevuje X, ročník A. Má i záujmovú činnosť, naďalej navštevuje ZUŠ. Chodí na
doučovanie španielčiny a matematiky, s čím sú spojené výdavky. Je teda nesporné, že od poslednej
úpravy výživného sa zvýšili všetky výdavky na pokrytie jej odôvodnených potrieb a to nielen výživného v
užšom slova zmysle. Preukázané taktiež bolo, že maloletá nosí strojček na zuby, s čím sú spojené ďalšie
finančné výdavky. K zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného
bol SZČO. Základe dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 u otca predstavoval sumu 3.628,83 eur.
Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej M., ktorá mu súdom bola určená sumou 70 eur mesačne.
V súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený bol pre úmyselný trestný čin týrania
blízkej a zverenej osoby. Podľa jeho tvrdenia pred nástupom výkonu trestu žil sám a brigádoval. Príjmy
z brigád pred nástupom do výkonu trestu súdu nepreukázal v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o
rodine. Otec sa už v minulosti domáhal zníženia vyživovacej povinnosti. Jeho návrh bol však zamietnutý
ako nedôvodný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že otec bol odsúdený pre úmyselný trestný čin a
za predpokladu, že by nebol vo výkone trestu, mohol by riadne pracovať a nájsť si prácu v odbore, v
ktorom sa vyučil (je vyučený murár) a bol by si tak riadne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej M. aj
k staršej plnoletej dcére T.. U matky zmenu pomerov nemožno konštatovať, nakoľko táto podnikala i
naďalej podniká a jej podnikateľský zisk sa vo výraznej miere nemenil. Matka sa však o maloletú M.
ako aj plnoletú dcéru T. riadne stará a poberá náhradné výživné. S poukazom na uvedené skutočnosti,
súd vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti



rozsudku (v zmysle návrhu matky) a na doporučenie kolízneho opatrovníka. Návrh otca na zníženie
výživného, ktorým sa otec domáhal znížiť výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, zamietol
ako nedôvodný, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Otec sa svojím nezodpovedným správaním
dopustil úmyselného trestného činu, je vo výkone trestu odňatia slobody, čím sa dostal do finančnej
tiesne, na ktorú súd nemôže prihliadať. Súd pri rozhodovaní preto vychádzal z predkladaného príjmu
otca (cca 800 eur brutto), ktorý by dosahoval keby riadne pracoval a nenachádzal by sa vo výkone trestu.
Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zvýšil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu
matky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Zákona o rodine. Podľa § 52 CMP o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zvýšení výživného a trvá na
svojom návrhu na zníženie výživného na mal. M.. V odvolaní uviedol, že od 25.10.2017 nie je pracovne
zaradený z organizačných dôvodov v U.. Nevyhýba sa plateniu výživného na mal. dcéru, ale momentálne
nie je zaradený do práce, nie však jeho vinou. Trval na znížení výživného na mal. M., nakoľko by mu
narástol dlh na výživnom.

3. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s podaným odvolaním nesúhlasí.
Otec sa správal nezodpovedne už počas manželstva, dcéru vystavoval neustálym psychickým a
fyzickým útokom. Po rozvode si neplnil vyživovaciu povinnosť, za čo bol odsúdený trestným rozkazom. V
roku 2010 zrušil živnosť a pracoval brigádne (načierno), čo bolo preukázané v súdnom konaní. Uviedla,
že otec neprispieval ani minimálnym výživným v čase, keď mal príjem 600 - 800 eur týždenne. Mala za
to, že otec nie je vo finančnej tiesni a apelovať na narastajúci dlh na výživnom je len manipulácia z jeho
strany. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v dražbe bol predaný rodinný dom otca zapísaný na LV č.
XXX, otec získal z neho nemalú čiastku a tak isto je vlastníkom pozemkov.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď
nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zvýšení výživného zo strany otca na mal. M. na tom
právnom závere, že od poslednej úpravy výživného vykonanej pred piatimi rokmi došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Maloletá M. v súčasnosti navštevuje X. ročník
A., má zvýšené výdavky i v súvislosti so záujmovou činnosťou. K zmene pomerov došlo i na strane
otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného bol SZČO, základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok
2011 u otca predstavoval sumu 3.628,83 eur. V súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody,
odsúdený bol pre úmyselný trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Konštatoval, že otec sa svojím
nezodpovedným správaním dopustil úmyselného trestného činu, je vo výkone trestu odňatia slobody,
čím sa dostal do finančnej tiesne, na ktorú súd nemôže prihliadať. Z týchto dôvodov súd pri rozhodovaní
preto vychádzal z predpokladaného príjmu otca (cca 800 eur brutto), ktorý by dosahoval, keby riadne
pracoval a nenachádzal by sa vo výkone trestu. Z týchto dôvodov návrhu matky o zvýšenie výživného
vyhovel a výživné zvýšil na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (v zmysle
návrhu matky) a súčasne návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

7. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za správny.

8. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené, sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP a
na zdôraznenie jeho správnosti a k námietkam otca dodáva nasledovné:

9. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,



možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba
neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

10. Súd prvej inštancie porovnal pomery rodičov a mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy o výživnom
vykonanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.06.2012, č.k. 26P/41/2012-20, ktorým bolo
zvýšené výživné otca na mal. M. zo sumy 50 eur na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012.
Mal. M. v čase rozhodovania súdu navštevovala X. ročník základnej školy, mala zdravotné problémy, s
ktorými mala matka zvýšené výdavky. Otec mal. dieťaťa v tom čase bol SZČO, základ dane z príjmov
fyzickej osoby za rok 2011 u neho predstavoval sumu 3.628,83 eur. Okrem mal. M. mal otec ešte
vyživovaciu povinnosť k T. S. stanovenej rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/289/2010-27 zo
dňa 08.12.2010 vo výške 70 eur. Matka mal. M. bola SZČO, z daňového priznania matky z daní príjmov
fyzickej osoby za rok 2011 bol zrejmý základ dane vo výške 1.068,17 eur. Okrem mal. M. mala matka
ešte vyživovaciu povinnosť k mal. T. S.. V súčasnosti mal. M. navštevuje X.ročník A., má XX rokov,
navštevuje základnú umeleckú školu, chodí na doučovanie španielčiny a matematiky, v súvislosti s čím
má matka zvýšené výdavky. Je teda nesporné, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane mal. M. nástupom na strednú školu, čím sa matke zvýšili výdavky na pokrytie
odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, a to nielen výživného v užšom slova zmysle. Pokiaľ ide o osobné,
majetkové a zárobkové pomery na strane matky, tieto sa vo výraznej miere nezmenili, matka i naďalej
podniká a jej podnikateľský zisk sa vo výraznej miere nezmenil. Na strane otca nastala zmena pomerov
v tom, že od XX.XX.XXXX je vo výkone trestu odňatia slobody v U., odsúdený bol pre úmyselný
trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby (matky mal. M.). Pred nástupom do výkonu trestu odňatia
slobody otec si privyrábal brigádnicky (je vyučený murár), a súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní
vychádzal z predpokladaného príjmu otca cca 800 eur brutto, ktorý by dosahoval, keby riadne pracoval
a nenachádzal by sa vo výkone trestu odňatia slobody. Súdna prax jednoznačne ustálila, že ak sa zbavil
rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol následne odsúdený k výkonu trestu, objektívnej možnosti
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu mal. dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pričítať na
ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má základné právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
otec si svojím ľahkovážnym a nezodpovedným správaním zapríčinil svoju súčasnú nepriaznivú finančnú
situáciu sám, keď vo výkone trestu odňatia slobody sa nachádza pre úmyselný trestný čin, a preto
je potrebné pri posudzovaní schopností a možností otca vychádzať z predpokladaného príjmu, ktorý
by dosahoval, keby riadne pracoval a nenachádzal by sa vo výkone trestu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a s prihliadnutím i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej T. (určenej vo výške 100
eur mesačne) súd prvej inštancie správne postupoval, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. M.
zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (v zmysle
návrhu matky) a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Za tohto stavu boli odvolacie námietky otca
neopodstatnené.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre
ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si
teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).