Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/124/2014 z 22. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2015, sp. zn. 8Co/124/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1213204310.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/124/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1213204310.1 | 2015-06-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 427 ods. 1 OZ, § 428 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6babdfd-eb95-46dd-8b13-11ebb664f173 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1213204310.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/124/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213204310
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213204310.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. E., T. H. XX, T., zastúpeného advokátom Mgr.
Petrom Mesárošom, so sídlom Novozámocká 214, Nitra, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, o zaplatenie 517,- eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. decembra 2013 č.k.
50C/102/2013-157, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 517,- eur s príslušenstvom; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania vo výške 31,- eur. V konaní mal preukázané, že dňa 16.5.2012 navrhovateľ viedol svoje
motorové vozidlo zn. T. XXXD, L.: T.-XXXAV, na Seneckej ceste v Senci, pričom pred ním jazdilo
motorové vozidlo zn. E. R., EČV: T. XXXID, ktoré viedol ako vodič C. P., ktorý mal ako poistník
uzavretú poistnú zmluvu s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Navrhovateľ, ako poškodený, a rovnako aj C. P., ako poistený, oznámili odporcovi
poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla navrhovateľa s tým, že k
tejto škodovej udalosti malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným od zadného
kolesa motorového vozidla poisteného. Vymrštený kameň dopadol na čelné sklo motorového vozidla
navrhovateľa, čím ho poškodil. Považoval za preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda spolu vo
výške 517,- eur, predstavujúca úhradu faktúry za výmenu čelného skla. Takto zistený skutkový stav po
právnej stránke posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4, § 5 ods. 1 písm. h), § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v spojení s § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2, § 428, § 822 Občianskeho zákonníka
a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že v konaní bolo
potrebné, aby navrhovateľ preukázal svoje tvrdenie, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom
vozidle bolo vymrštenie kameňa práve a jednoznačne spod motorového vozidla poisteného, idúceho
pred ním, spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla zn. E. R. podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitnou povahou prevádzky tohto motorového podľa § 427
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti však uviedol, že ak by aj navrhovateľ preukázal, že k
poškodeniu čelného skla jeho motorového vozidla došlo kameňom vymršteným spod kolesa vozidla zn.
E. R., i tak by jeho návrhu nemohol vyhovieť, a preto ani nevykonal dokazovanie výsluchom svedka,
nakoľko toto nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže navrhovateľ v konaní
nepreukázal a ani netvrdil, že by C. P. pri vedení motorového vozidla zn. E. R., ktorým malo dôjsť
k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa, porušil nejakú právnu povinnosť, dospel k
záveru, že jeho zodpovednosť za škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená.
Pokiaľ išlo o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427
Občianskeho zákonníka; predpokladmi vzniku ktorej sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky



dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody; považoval za rozhodujúce vyriešenie otázky,
či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia. Vychádzal z toho, že
pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke
nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Už samo uvedenie
motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do
pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo
ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti
majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti
za škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR
sp. zn.: 1Cz 42/71). Uviedol, že exkulpácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka je možná len vtedy,
ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke (R 3/1984). V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že vymrštenie kameňa alebo
iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že jeho umiestnenie na ceste nie je následkom
činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má
pôvod v prevádzke. V prejednávanom prípade došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla (rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v
prevádzke motorového vozidla nemajú - vymršteným kameňom. Iba samotná rotácia kolies, bez toho
aby sa s kameňom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového vozidla
navrhovateľa. V danom prípade prevádzka motorového vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na
ceste - kameň, ktorý sa následkom pôsobenia motorového vozidla uviedol do pohybu a až samotný
kameň, teda vymrštený predmet, spôsobil škodu. Tento kameň však nebol súčasťou motorového vozidla
poisteného u odporcu, spod ktorého bol vymrštený. V prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o
okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorú
možno prirovnať k vonkajším okolnostiam ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov.
V danom prípade teda potom vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke, absentuje priama
príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale o sprostredkovaný
následok (kinetická energia je len jednou z príčin vymrštenia). Vzhľadom na uvedené uzavrel, že v
tomto prípade došlo k situácii, ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda k exkulpácii
prevádzkovateľa motorového vozidla zn. E. R. poisteného u odporcu z dôvodu, že škoda vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou svoj pôvod
v prevádzke tohto motorového vozidla. Záverom sa stotožnil s tvrdením odporcu, že vzhľadom na
možný výskyt kameňov na ceste (keďže v blízkosti miesta poistnej udalosti sa nachádzala poľná
cesta a stavenisko, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ), od prevádzateľa motorového vozidla nebolo
možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou; bolo by absurdné
požadovať od vodiča motorového vozidla, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kamienok
na ceste a snažil sa mu vyhnúť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi priznal plnú náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku
za odpor proti platobnému rozkazu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval výkladom k ustanoveniu § 428 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že prevádzkovateľ sa môže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť, ak
preukáže, že táto bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod prevádzke vozidla, čo sa odporcovi
v tomto prípade nepodarilo preukázať, pretože spôsob a okolnosti, za akých došlo k vzniku škody,
majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Poukázal na definíciu prevádzky motorového vozidla v
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cz 42/71 (R 9/1972). Argumentáciu
odporcu, podľa ktorej ležiaci kameň na vozovke nie je okolnosť, ktorá by mala pôvod prevádzke
motorového vozidla, považoval za nesprávnu, účelovú a tendenčnú. Mal za to, že vozidlo je v prevádzke,
keď je v pohybe, čo znamená, že kolesá počas pohybu vozidla rotujú okolo vlastnej osi, rotácia kolies
jednoznačne má pôvod v prevádzke, nakoľko to je základný znak a predpoklad prevádzky motorového
vozidla. Zdôraznil, že pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymršteniu
kameňa ako takého, ale práve naopak, je potrebné ho vzťahovať k rotácii kolies pohybujúceho sa
vozidla; rotácia kolies pohybujúceho sa vozidla je bezpochyby prevádzkou motorového vozidla. S
použitím gramatického výkladu ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka možno dospieť k záveru,



že okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla je práve rotácia kolies, nakoľko rotácia ako taká je
stav, ktorý sprevádza nejaký dej - pohyb motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal na úmysel
zákonodarcu citáciou z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu Občianskeho zákonníka a dodal,
že okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, na ktorú poukazuje v citovanom
ustanovení zákonodarca, je práve rotácia kolies motorového vozidla a nie ležiaci predmet na vozovke.
Dodal, že u prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za
škody spôsobenej prevádzkou vozidla zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený
pre prípad vzniku svoj zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukázal
na rozhodovaciu prax iných súdov, ktoré si osvojili argumentáciu, na ktorú poukazuje v tomto konaní, ako
aj na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 16. 7. 2013 v zmysle ktorého vymrštený kameň spod
kolies idúceho vozidla je treba považovať za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla,
a teda takto vzniknutá škoda na čelnom skle je krytá povinným zmluvným poistením. Poukázal na to,
že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti. V danom prípade boli preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle tohto ustanovenia, a to osobitná povaha prevádzky, vznik škody a
existencia kauzálneho nexu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na svojej argumentácii prednesenej pred
súdom prvého stupňa, s ktorou sa stotožnil aj súd prvého stupňa, a preto navrhol jeho rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
navrhovateľ dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

V danom prípade ide o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na
zavinenie, a predpokladmi jej vzniku sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Osobitná povaha
prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva
v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými
opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na
riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Z citovaného ustanovenia vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú
pôvod v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby
alebo zvieraťa); liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia
poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia nie je možná, ak škoda
bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere súdna prax ustálila, že
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O okolnosť majúcu
pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilizovanej judikatúry súdov nejedná v prípade
neodvrátiteľnej (živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej osoby
alebo zvieraťa; v týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného
prostriedku priamo súvisiace.

V preskúmavanej veci bolo zásadnou otázkou posúdenie toho, či sa v prípade vymrštenia kamienka
na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Je nepochybné, že odskočenie (vymrštenie)
kamienka spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla, krútiacim



momentom kolesa, pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie
kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V tomto prípade preto nejde o žiadnu vonkajšiu
okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery,
konanie tretej osoby, ktoré by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke
alebo nie a nezávisle od rotácie kolies vyvolanej pohybom vozidla. Na rozdiel od týchto vonkajších
udalostí, bez rotácie kolies vyvolanej pohybom motorového vozidla škodcu, by nedošlo k odskočeniu
kamienka, a preto sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Škodca sa preto
svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť
s poukazom prvú vetu uvedenú v § 428 Občianskeho zákonníka, pretože liberácia do úvahy v tomto
prípade neprichádza.

Za tejto situácie tak, k vymršteniu kamienka spod kolies motorového vozidla dochádza v súvislosti
s realizáciou prevádzky motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez
súvislosti s prevádzkou vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla
samovoľne neodskočil. Samotné odskočenie kamienka spod kolies predmetného motorového vozidla
bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, a bez tejto rotácie kolies motorového
vozidla, by nedošlo k odskočeniu kamienka, na rozdiel od vonkajších udalostí, ktoré nastanú bez
ohľadu na pohybom motorového vozidla vyvolanú rotáciu kolies. Ide totiž o okolnosť "vo vnútri" vlastnej
prevádzky vozidla, ktorá súvisí s jej realizáciou.

Okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je nutné vnímať v kontexte prejavov
typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku, vzhľadom na rýchlosť, silu, pôsobenie
prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku a môžu tak potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. Pokiaľ je zrejmé, že k
poškodeniu čelného skla došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmršteným kamienkom vyleteným spod
pohybujúcich sa kolies motorového vozidla, teda v priamom dôsledku pôsobenia kinetickej energie, ktorú
nadobudol vymrštený kamienok v priamej príčinnej súvislosti s pohybom kolies idúceho motorového
vozidla, ide o škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla bez
možnosti liberácie.

Pre úplnosť treba dodať, že kamienky nachádzajúce sa na pozemnej komunikácii, sú jej bežnou
súčasťou, na rozdiel napr. od zvery, a zásadne nespôsobujú také závady v zjazdnosti cesty, ktoré by
bránili jej užívaniu na účel, na ktorý je určená a za ktorých neodstránenie by niesol zodpovednosť
správca komunikácie .

Uvedený právny názor je plne konformný aj so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR z 3.júna 2014 Cpj 5/2014 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2014 ( R
135/2014).

V posudzovanej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že vymrštenie
kamienka ležiaceho na ceste spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod
v prevádzke, a preto v konaní ďalej nepovažoval za potrebné zisťovať, či príčinou vzniku škody
na motorovom vozidle navrhovateľa bolo vymrštenie kamienka práve spod kolies pred ním idúceho
motorového vozidla poisteného odporcu. Záver súdu prvého stupňa o nedostatku právneho základu
navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorý vychádza z nesprávnej interpretácie
správne použitého právneho predpisu, tak má za následok, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu v
celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať
správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania
správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z
hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového
súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie
podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a
spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania
je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ na základe zhodných výpovedí
priamych účastníkov škodovej udalosti bude preukázané, že príčinou poškodenia čelného skla vozidla



navrhovateľa, bolo odmrštenie kamienka spod kolies pred ním jazdiaceho vozidla, tak bude dôkaznou
povinnosťou odporcu, aby svoje tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle
navrhovateľa v konaní hodnoverne podložil.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tento súd prvého
stupňa posúdi podľa osobitného ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v nadväznosti na splnenie
jeho povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré nedostatočne zistil skutkový stav veci,
a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie výsluchom
druhého účastníka škodovej udalosti a na základe výpovede priamych účastníkov škodovej udalosti
zistí, či došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa kameňom vymršteným
spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla poisteného odporcu a posúdi opodstatnenosť
navrhovateľom uplatňovaného nároku v nadväznosti na právny názor vyslovený odvolacím súdom,
ktorým je viazaný ( § 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.