Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/159/2013 z 28. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. novembra 2013, sp. zn. 2Cob/159/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7611208781.2 Krajský súd Košice | 2Cob/159/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7611208781.2 | 2013-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 409 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/446a399a-2d5c-4466-a389-9c66490be51f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7611208781.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/159/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611208781
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611208781.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: G. - R. spoločnosť s
ručením obmedzeným F. O. X., G. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. SIDOR,
s.r.o., Zdravotnícka č. 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156, proti žalovanému: v l/ JUDr. Ján Surma,
správca konkurznej podstaty úpadcu P. Y. L., okres G. v konkurze, P. XXXX/XX/A, P. IČO: XX XXX XXX ,
2/ C.. U. M., O.. XX.XX.XXXX, Y. Č.. XXX/XX, B., zast. JUDr. Martin Špak, advokát, Odborárov č. 49,
Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 26.278,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/
rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.11.2012, č.k. 15Cb/55/2011-178 v
znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 3.7.2013, č.k. 15Cb/55/2011-229 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku v napadnutej časti, t.j. vo výroku v ktorom
súd uložil žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.278,32 eur s príslušenstvom a
vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný v 2/ rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania - trovy právneho
zastúpenia vo výške 513,30 eur na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o.,
Zdravotnícka č. 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156 do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil, žalovanému v 2/ rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.278,32 eur s 9%-tným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1.713,60 eur od 1.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.381,36 eur od 31.7.2010 do zaplatenia,
zo sumy 4.284,- eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.712,29 eur od 4.9.2010 do zaplatenia, zo
sumy 5.821,09 eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.969,11 eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo
sumy 3.937,85 eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 138,92 eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy
3.320,10 eur od 30.9.2010 do zaplatenia, s tým, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu v akom bude
uspokojená pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní proti úpadcovi P. družstvo L., okres G., so sídlom
P. XXXX/XX/A, P., IČO: XX XXX XXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov pod č.k. 1K/65/2011
S 817-541 zo dňa 29.12.2011, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému v 2/ rade
povinnosť nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
1.576,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.025,64 eur.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.7.2013, č.k. 15Cb/55/2011-229 doplnil výrok rozsudku tak, že žalovaný
v 2/ rade je povinný nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 3.441,60 eur,
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.



V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2011 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 26.278,32 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
skutočnosťou, že so žalovaným v 1/ rade uzavrel dňa 9.4.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola
dodávka chemických prípravkov, pomocných materiálov a služieb, ktoré vyúčtoval žalovanému v 1/
rade faktúrou č. XXXXXX zo dňa 29.4.2010 vystavenou na sumu 1.713,60 eur, fa.č. XXXXXX zo dňa
16.7.2010 vystavenou na sumu 1.381,36 eur, fa.č. XXXXXX zo dňa 30.4.2010 vystavenou na sumu
4.284 eur, fa.č. XXXXXX zo dňa 20.8.2010 vystavenou na sumu 1.712,29 eur, fa.č. XXXXXX zo dňa
28.5.2010 vystavenou na sumu 5.821,09 eur, fa.č. XXXXXX zo dňa 28.6.2010 vystavenou na sumu
5.638,39 eur, (uvedená faktúra bola čiastočne uhradená vo výške 1.669,28 eur), fa.č. XXXXXX zo dňa
27.7.2010 vystavenou na sumu 3.937,85 eur, fa.č. XXXXXX zo dňa 30.7.2010 vystavenou na sumu
138,92 eur a fa.č. XXXXXX zo dňa 30.8.2010 vystavenou na sumu 3.320,10 eur.

Voči žalovanému v 2/ rade uplatnil nárok z dôvodu, že vyhlásením ručiteľa zo dňa 9.4.2010 sa zaviazal,
že uspokojí všetky záväzky za žalovaného v 1/ rade, ktoré vzniknú voči žalobcovi na základe uzavretej
kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2010.

V priebehu konania vzal žalobca voči žalovanému v 1/ rade žalobu späť z dôvodu, že na žalovaného
v 1/ rade bol vyhlásený konkurz, ktorá skutočnosť je nepochybná z uznesenia Okresného súdu Prešov
č.k. 1K/65/2011-115.

Obrana žalovaných spočívala v tvrdení, že kúpna zmluva je neplatná, pretože bola podpísaná za
žalovaného v 1/ rade len predsedom predstavenstva U. M., pričom stanovy družstva vyžadovali pri
písomných právnych úkonoch podpis 2 členov predstavenstva. V dôsledku uvedeného je preto neplatné
aj vyhlásenie ručiteľa ako právny úkon majúci akcesorickú povahu. Neskôr dôvodil, že právny úkon zo
dňa 9.4.2010 (uzavretá zmluva) nie je kúpnou zmluvou, ale ide o zmluvu o budúcej zmluve, kde je pre
jej platnosť vyžadovaná písomná forma, ktorá dodržaná nebola, preto je absolútne neplatná, v dôsledku
čoho je neplatné aj vyhlásenie ručiteľa.

Z inventarizácie pohľadávok ku dňu 30.9.2010 súd zistil, že žalobca a žalovaný v 1/ rade odsúhlasili
zostatok pohľadávok, ktorý považovali za správny. Túto skutočnosť potvrdili a uznali záväzok ku dňu
30.9.2010 vo výške 38.676,34 eur. Z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 9.4.2010 mal za preukázané, že
žalovaný v 2/ rade sa zaviazal uspokojiť všetky záväzky dlžníka (žalovaného v 1/ rade) voči veriteľovi
(žalobcovi), ktoré vzniknú v budúcnosti z obchodných vzťahov medzi nimi na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 9.4.2010. Z konečného zoznamu prihlášok vypracovaných správcom konkurznej podstaty
Mgr. R. I. a zo zoznamu prihlásených pohľadávok zistil, že pohľadávka žalobcu, ktorú si prihlásil voči
žalovanému v 1/ rade v rámci konkurzného konania, bola správcom konkurznej podstaty uznaná.

Ďalej mal za preukázané, že žalobca vyzval dňa 10.11.2010 žalovaného v 1/ rade na zaplatenie dlžnej
sumy 38.676,34 eur najneskôr do 1.12.2010. Dňa 17.1.2011 bol opätovne vyzvaný žalovaný v 2/ rade
ako ručiteľ na splnenie záväzku za žalovaného v 1/ rade vo výške 28.347,60 eur, ktorá suma bola znížená
o 900,- eur; dlh žalovaného v 1/ rade ku dňu 27.1.2011 predstavoval sumu 27.447,60 eur. Ďalej zistil, že
žalovaný v 1/ rade predložil žalobcovi na schválenie splátkový kalendár na splácanie dlhu v splátkach,
pričom žalobca listom dňa 2.2.2011 oznámil žalovanému v 1/ rade, že s týmto splátkovým kalendárom
súhlasí.

Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca a žalovaný v 1/ rade uzavreli kúpnu zmluvu
dňa 9.4.2010, ktorej predmetom bola dodávka chemických prípravkov, pomocných materiálov a služieb.
Uvedená zmluva je obchodnozáväzkovým vzťahom, ktorý je upravený ako osobitný typ zmluvy podľa
§ 409 a násl. Obchodného zákonníka. Spôsob uzavretia tejto zmluvy nie je v zákone určený. Ako preň
vyplynulo z listinných dôkazov, ani jedna zo zmluvných strán nepodmienila uzavretie kúpnej zmluvy v
písomnej forme. Návrh zmluvy v písomnej forme predložil žalobca bez požiadavky, aby podmienkou
platnosti bola písomná forma, aj keď bol návrh zmluvy získaný v písomnej forme, uvedené bez ďalšieho
neznamená, aby tým podmienila platnosť zmluvy písomnou formou. Nebolo teda v konaní preukázané,



že by jedna zo strán prejavila vôľu, aby podmienkou platnosti zmluvy bola jej písomná forma, čo je
nevyhnutnou požiadavkou podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ďalej mal z listinných dôkazov za preukázané, že žalobca plnil žalovanému v 1/ rade viac ako je
predmetom konania, žalovaný v 1/ rade časť kúpnej ceny za dodaný tovar a služby pred podaním žaloby
aj zaplatil. Ku dňu 10.11.2010 žalovaný v 1/ rade dlhoval žalobcovi sumu 38.676,34 eur, ku dňu 17.1.2011
sumu 28.347,60 eur a ku dňu podania žaloby sumu 26.347,60 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
v 1/ rade čiastočne plnil, čím uznal záväzok, čoho dôkazom je aj predložený návrh na splátkový kalendár
zo dňa 27.1.2011. Mal za preukázané, že žalovaný v 2/ rade ako predseda družstva žalovaného v 1/ rade
a súčasne ako ručiteľ bol priebežne uzrozumený so zostatkom výšky záväzku žalovaného v 1/ rade voči
žalobcovi a musel si byť vedomý toho, že ak tieto záväzky neuspokojí dlžník, t.j. žalovaný v 1/ rade, tak
z titulu ručenia mu vznikne povinnosť uspokojiť všetky záväzky za dlžníka. Súd prvého stupňa uzavrel,
že keďže uzavretie kúpnej zmluvy nevyžaduje zákonom predpísanú písomnú formu, mohol ju teda
podpísať len žalovaný v 2/ rade ako predseda predstavenstva (súčasne aj predseda družstva), teda bola
podpísaná oprávnenou osobou, pretože z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že za žalovaného v 1/
rade mohol konať vždy predseda alebo podpredseda družstva samostatne a len pri právnych úkonoch,
ktoré si vyžadujú písomnú formu, bol potrebný podpis aspoň 2 členov predstavenstva. Žalovaný v 2/
rade je predsedom predstavenstva, a preto mohol za žalovaného v 1/ rade konať sám.

Súd prvého stupňa dôvodil, že aj v prípade, ak by účastníci podmienili platnosť zmluvy jej uzavretím
v písomnej forme a táto forma by dodržaná nebola, tak kúpna zmluva by bola len relatívne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, pričom by sa jej nemohol dovolávať ten, kto
ju sám spôsobil.

Súd prvého stupňa teda právne uzavrel, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 9.4.2010 medzi žalobcom a
žalovaným v 1/ rade je platná, ide o obchodnozáväzkový vzťah zaradený medzi tzv. relatívne obchody
v zmysle § 261 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. Uvedená kúpna zmluva mala dohodnuté podstatné
časti, a to vymedzenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet
kúpy kupujúcemu, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu a určenie kúpnej ceny alebo spôsob jej
dodatočného určenia, prípadne jej ustálenia na základe zákonom predpokladanej obvyklosti, záväzok
previesť vlastnícke právo na kupujúceho (§ 448 Obchodného zákonníka). Predmetom tejto kúpnej
zmluvy boli chemické prípravky, pomocné materiály a služby.

Keďže žalovaný v 2/ rade svojim ručiteľským vyhlásením zo dňa 9.4.2010 vyhlásil, že uspokojí všetky
záväzky dlžníka voči žalobcovi, ktoré vzniknú v budúcnosti z obchodných vzťahov medzi dlžníkom a
veriteľom, teda medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 9.4.2010 a že
berie na seba povinnosť voči žalobcovi uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, hoci ho na to
žalobca vyzval, súd zaviazal žalovaného v 2/ rade na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal ich úspešnému účastníkovi konania.
Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 1.576,50 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 1.025,66 eur, vrátane DPH (2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby á 419,94 eur)+ 2x paušálna náhrada hotových výdavkov á 7,41 eur + 20%
DPH).

Dopĺňacím rozsudkom súd priznal žalobcovi ďalšie trovy konania - trovy právneho zastúpenia
pozostávajúcich z odmeny za nasledovné úkony právnej služby: vyjadrenie k odporu žalovaného v 2/
rade á 419,94 eur, vyjadrenie k odporu žalovaného v 1/ rade á 419,94, návrh na prerušenie konania proti
žalovanému v 1/ rade á 58,69 eur, pojednávanie dňa 13.3.2012 1/4 á 104,98 eur, účasť na pojednávaní
dňa 18.5.2012 á 419,94 eur, účasť na pojednávaní dňa 27.6.2012 á 419,94 eur, účasť na pojednávaní
dňa 17.10.2012 á 419,94 eur, paušálna náhrada hotových výdavkov 9x 7,63 eur = 67,79, eur, cestovné
náklady P. - SP.es 4x (48 km x 0,35 eur) = 67,20 eur, náhrada za stratu času 4x (4x 12,71 eur) = 203,36
eur, spolu 3.441,60 eur, DPH 20% (základ dane 3.441,60 eur) = 688,32 eur.



Proti rozsudku - výroku, ktorým súd uložil žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť sumu 26.278,32 eur
s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalovaný v 2/ rade.

Dôvodí, že právny úkon označený ako kúpna zmluva z 9.4.2010 nie je možné považovať za kúpnu
zmluvu v zmysle § 409 ods. 1 a násl. Obchodného zákonníka, nakoľko tento právny úkon nevykazuje
esenciálne znaky kúpnej zmluvy, a to prevod vlastníckeho práva, odovzdanie tovaru (nakoľko je kúpna
zmluva tzv. reálny kontrakt), naopak, tento právny úkon vykazuje všetky znaky zmluvy o budúcej zmluve
v zmysle ust. § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka a to najmä tým, že všetky ustanovenia tohto právneho
úkonu spadajú pod zákonné vymedzenie zmluvy o budúcej zmluve, a to najmä usporiadanie budúcich
vzťahov medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, dodacie podmienky, cena a podobne.

Na základe uvedeného sa odvolateľ domnieva, že nakoľko na právnom úkone označenom ako kúpna
zmluva zo dňa 9.4.2010 je podpis za zmluvnú stranu P. družstvo L., okres G. v rozpore s jeho zápisom
vo verejne prístupnom registri (Obchodnom registri) je tento právny úkon absolútne neplatným právnym
úkonom, nakoľko uzavretie zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka
vyžaduje písomnú formu, keďže má vyhlásenie ručiteľa v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
len akcesorickú povahu, nie je to možné považovať za platné.

Odvolateľ sa teda nestotožňuje s právnymi závermi, na základe ktorých prvostupňový súd dospel k
rozhodnutiu vo veci samej. Zdôraznil, že žalovaný počas celého priebehu prvostupňového konania
vychádzal z jednotných tvrdení, pričom žalobca opakovane menil právne dôvody, na základe ktorých
malo byť jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovené. Najprv tvrdil, že kúpna zmluva je tzv. rámcovou kúpnou
zmluvou, pri ktorej účastníci majú všeobecne vymedzený podklad na podstatné náležitosti čiastkových
kúpnych zmlúv, ktoré majú byť eventuálne uzavreté v rámci budúcej spolupráce.

Následne uvádzal, že záväzok žalovaného vychádza z kúpnej zmluvy, avšak do dňa vyhlásenia rozsudku
nepredložil žiadny relevantný argument, na základe ktorého tento právny úkon hodnotil ako kúpnu
zmluvu uzavretú v zmysle § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolateľ dôvodí, že podpísaná
zmluva nespĺňa ani jeden zo základných charakteristických znakov kúpnej zmluvy. Poukázal aj na
neštandardné postupy súdu, keď na pojednávaní dňa 18.5.2012 boli právnym zástupcom žalobcu
kladené žalovanému sugestívne otázky majúce právny charakter, medzi právnym zástupcom žalobcu
a žalobcom prebiehala komunikácia pri kladení otázok právnym zástupcom žalovaného (pojednávanie
dňa 27.6.2012) a súd dovolil právnemu zástupcovi žalobcu urobiť zásah do zápisnice (v zmysle opravy
svojho prednesu na predchádzajúcom pojednávaní).

Na uvedené odvolateľ poukazuje s tým, že ide o vady, ktoré má na mysli ust. § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p.. Zároveň namieta aj nepresvedčivosť odôvodnenia súdu prvého stupňa. Na základe uvedeného
sa domáha, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil - žalobu voči žalovanému v 2/ rade
zamietol, resp. ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu
postupom podľa § 213 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok v napadnutej časti
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vecne správny.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h), t.j., že súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav a v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f), t.j. že sa mu ako účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (nedostatočné zdôvodnenie), písm. f), t.j.



že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d) t.j., že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (tento
odvolací dôvod odvolateľ výslovne nemenuje, no z obsahu odvolania vyplýva). Ide o prípustné odvolacie
dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205a O.s.p. sa dané odvolacie
konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu; s výnimkami v zákone ustanovenými
navrhovať nové dôkazy a uvádzať nové skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa.
Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že reálne k plneniu, za ktoré bola účtovaná cena došlo; nie je sporná
ani jeho výška, ani existencia samotnej zmluvy zo dňa 9.4.2010 a existencia ručiteľského vyhlásenia.

Sporným sa javí samotné právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že účastníci uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409a nasl. zák. č. 513/1991 Z.z. v platnom znení
(Obchodný zákonník), pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma, okrem ak by aspoň jedna
strana pri rokovaní prejavila vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme (§ 272 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Súd prvého stupňa uzavrel, že ani jedna zo strán túto vôľu neprejavila (samotný návrh
zaslaný v písomnej forme neznamená, že tým strana podmieňuje jej platnosť písomnou formou) preto
je zmluva uzavretá platne (keďže ju bolo možné uzavrieť aj ústne, pričom podmienka podpisu 2 osôb
predstavenstva nemusí byť splnená). Na základe uvedeného je preto platné aj ručiteľské prehlásenie
žalovaného v 2/ rade.

Odvolateľ oponuje, že neide o kúpnu zmluvu, ale zmluvu o budúcej zmluve (§ 289 Obchodného
zákonníka); ktorá musí mať písomnú formu (§ 289 ods. 2); v dôsledku jej nedodržania (podpisy nie
sú v súlade so zápisom v obchodnom registri ) je absolútne neplatná, preto je neplatný aj akcesorický
záväzok - prehlásenie žalovaného v 2/ rade o prevzatí ručiteľského záväzku.

K uvedenému odvolací súd udáva:

Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej
dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom (§ 289 ods.
1). Osobitosť tejto zmluvy spočíva v predmete záväzku, ktorý z nej vyplýva - ide o povinnosť uskutočniť
právny úkon, t.j. uzavrieť zmluvu. Prvou požiadavkou na podstatný obsah zmluvy je dohoda o čase, kedy
má byť budúca zmluva uzavretá, teda čase, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby
splnila svoj záväzok (určený môže byť konkrétnym dňom alebo lehotou). Druhou požiadavkou na určenie
podstatného obsahu zmluvy je, aby zmluva o budúcej zmluve obsahovala predmet plnenia určený aspoň
všeobecným spôsobom - tak, aby nevznikli pochybnosti, čo má byť predmetom budúcej zmluvy.

Predmetom uzavretej zmluvy (Čl. I) bola úprava podmienok medzi zmluvnými stranami pri dodávkach
chemických prípravkov, pomocných materiálov a služieb s tým, že druhy prípravkov, ceny, množstvá sú
uvádzané v prílohe zmluvy (ktorou bol ponukový list žalobcu) s možnosťou navýšenia podľa písomnej
alebo ústnej objednávky odberateľa (žalovaného). Termíny plnenia opäť obsahovala príloha zmluvy s
časovým obmedzením na rok 2010. Cena bola určená odkazom na prílohu s upravenou možnosťou
úhrady formou komoditného vyrovnania.

Z uvedeného je zrejmé, že v tomto právnom úkone absentuje záväzok strán (resp. strany) uzavrieť
právny úkon - teda uzavrieť kúpnu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným
spôsobom. Povinnosť uskutočniť právny úkon je rozhodujúca pre posúdenie toho, či ide o zmluvu o
budúcej zmluve. V uzavretej zmluve bol už jasne dohodnutý záväzok dodať tovar a služby v časovom
rozmedzí roku 2010 (v dohodnutých druhoch o dohodnutých termínoch s možnosťou navýšenia). Je
teda nepochybné, že uzavretá zmluva má všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 409 ods.
1 Obchodného zákonníka, tak ako ich správne určil súd prvého stupňa. Mýli sa odvolateľ, ak namieta,
že kúpna zmluva je tzv. reálny kontrakt (vyžadujúci odovzdanie tovaru), pretože kúpna zmluva vzniká,



keď sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu (predmet kúpy, kúpna cena). Z § 409 ods. 1 totiž vyplýva,
že predávajúci sa zaväzuje na kupujúceho previesť vlastnícke právo, podmienkou jej vzniku teda nie je
reálne plnenie už pri vzniku právneho úkonu.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa ohľadom menenia právnej kvalifikácie uplatneného nároku žalobcom,
odvolací súd udáva:

Návrh na začatie konania musí okrem iného obsahovať presné údaje o tom, na akom skutkovom základe
žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalobca teda nie je povinný podať právnu charakteristiku uplatneného
nároku, je povinný len pravdivo a úplne opísať skutočnosti, z ktorých nárok vyplýva. Ak aj žalobca právne
kvalifikuje uplatnený nárok, súd týmto nie je viazaný, pretože posúdenie právnej kvalifikácie patrí výlučne
do právomoci súdu. Preto tvrdenie odvolateľa (či už menil alebo nemenil žalobca právnu kvalifikáciu),
nemá pre posúdenie dôvodnosti odvolania žiadny význam, keďže ako už bolo uvedené vyššie, právna
kvalifikácia je vecou súdu, bez ohľadu na názor žalobcu.

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa o namietaných vadách konania (neštandardné postupy súdu a žalobcu)
tak ani jedna z týchto námietok nepreukazuje, že v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 O.s.p.,
preto odvolateľom tvrdený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. nie je daný. Kladenie
sugestívnych a právnych otázok z obsahu zápisnice nevyplýva a nevyplývajú z nej ani prípadné
vznesené námietky zo strany odvolateľa.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu - odňatiu možnosti konať pred súdom, malo podľa tvrdenia odvolateľa
dôjsť z dôvodu nepresvedčivosti a nedostatočného zdôvodnenia odôvodnenia rozsudku.

Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené
uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré mu podľa jednotlivých ustanovení O.s.p. patria.
Citované ustanovenie má na mysli nielen postup sudcu alebo predsedu senátu, ale aj činnosť ostatných
pracovníkov súdu, ak má za následok, že nemohol uplatniť niektoré procesné právo. Je pravdou, že
Ústavný súd SR už opakovane judikoval (napr. II. ÚS 44/06, IV. ÚS 115/03), že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozhodnutie nespĺňa uvedené
otázky a účastník teda nemá možnosť objektívne posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia a v
dôsledku toho ani podať kvalifikované odvolanie, je tento postup porušením konkrétnych práv účastníka
a teda odňatím možnosti konať pred súdom.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie súdu prvého stupňa spĺňa kritéria podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo rozhodol ako rozhodol. Pre úplnosť
odvolací súd udáva, že odôvodnenie nemusí dávať odpoveď na každú otázku nastolenú účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré sú podstatné z hľadiska rozhodnutia veci samej. Ak súd zdôvodní,
prečo právne posúdil uzavretú zmluvu ako zmluvu kúpnu, nie je nevyhnutné, aby zdôvodnil, prečo ju
nepovažoval za zmluvu o budúcej zmluve.

Pokiaľ ide o návrh odvolateľa, aby odvolací súd pripustil v prípade svojho potvrdzujúceho rozsudku
dovolanie k posúdeniu právneho úkonu „kúpna zmluva“ ako otázky zásadného právneho významu,
odvolací súd udáva:

Rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré
rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým
spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti vôbec, t.j. má všeobecný dopad na



prípady podobnej povahy. Uvedené znamená, že ide o prípad, kde neexistuje predošlá judikatúra, alebo
je táto nejednotná, resp. ide o aplikáciu nového právneho predpisu.

V prejednávanej veci dospel odvolací súd (tak ako aj súd prvého stupňa) k posúdeniu právnej kvalifikácie
uplatneného nároku ako kúpnej zmluvy, keď jednoznačne zodpovedá pojmovým znakom kúpnej zmluvy
podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Súdna prax vo viacerých prípadoch už judikovala, že „rámcová zmluva“ za predpokladu, že neobsahuje
pojmové znaky kúpnej zmluvy je inominátnou zmluvou podľa § 269 Obchodného zákonníka, nie zmluvou
o budúcej zmluve.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že súd ich priznal úspešnému žalobcovi a tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia z 1 úkon právnej
služby- vyjadrenie k odvolaniu á 419,94 eur + 7,81 eur paušálna náhrada hotových výdavkov + 20%
DPH (§ 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.