Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/254/2013 z 18. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 18. decembra 2013, sp. zn. 1Co/254/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8812206702.1 Krajský súd Prešov | 1Co/254/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8812206702.1 | 2013-12-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/463a6ca2-46da-479c-9f59-e13b665f4ea2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812206702.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/254/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206702
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812206702.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, 2/
H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom vo Svidníku, Námestie Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 478,08 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov n/Topľou č.k. 10C 329/2012 - 60 z 19.08.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

Nepriznáva účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie v predmetnej veci zastavil. Vyslovil, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania vo výške 48,98 Eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 21,87 Eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca vzal v predmetnej veci žalobu v celom rozsahu späť a to podaním
doručeným do spisu 19.06.2013, preto postupom podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. súd prvého stupňa konanie
v predmetnej veci zastavil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s poukazom na späťvzatie
žaloby zo strany žalobcu v predmetnej veci s tým, že žalovaným ako úspešným účastníkom náhrada
trov konania nebola priznaná, nakoľko im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a na strane vedľajšieho
účastníka priznal súd prvého stupňa náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 48,98 Eur.

Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka.



Poukázal na to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, pričom v zmysle § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. má združenie
možnosť využívať aj určenú podporu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným
subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej
oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné.

Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením
o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že
ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ bez akýchkoľvek
vedomostí o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej-ktorej veci,
a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Účelom civilného procesu ako takého, je poskytovanie ochrany porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Situácie, keď sa civilné
konanie zneužíva a to i vzhľadom na samotný priebeh civilného konania v konkrétnej veci iba na získanie
náhrady trov konania, nie je v súlade s týmto vymedzením. Žalobca zastáva názor, že trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo
o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť.

Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje súd základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže
tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom
vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a
opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť
by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Odmenu za úkony právnej
služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v predmetnej veci
nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov
konania nepriznal, sama osebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní
a ani odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom.

V predmetnej veci do vydania uznesenia o zastavení konania právny zástupca vedľajšieho účastníka
nevykonal žiaden úkon právnej služby, za ktorý by mu patrila odmena podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Písomné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať za úkon právnej
služby príprava a prevzatie veci.

V danom prípade bola namieste aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 478,08
Eur a je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy vo výške 48,08 Eur sú značne neprimerané výške
žalovanej pohľadávky. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil
a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaný, ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v predmetnej veci bol preskúmavaný výrok napadnutého
uznesenia o trovách konania vedľajšieho účastníka, a preto ostatné výroky napadnutého uznesenia,



ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli
právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Pokiaľ ide o napadnutú časť uznesenia súdu prvého stupňa, je potrebné konštatovať, že tento súd
správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach
súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť (§ 150 ods. 2 O.s.p.).

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. v otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Vedľajší
účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje
práva spotrebiteľa a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou
Slovenskej republiky a vedľajší účastník ako právnická osoba - Združenie na ochranu spotrebiteľa
- teda občianske združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo
toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na
ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne
služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov
advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v
súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a
zvládnutia noriem Európskej únie, je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom
z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a
poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu
pri ochrane práv spotrebiteľa.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní namieta skutočnosť, že vedľajší účastník vstupuje do celého radu
sporov vedených na jednotlivých okresných súdoch a je pritom motivovaný len osobou žalobcu v týchto
konaniach, nie je možné takémuto postupu zo strany vedľajšieho účastníka nič vyčítať, pokiaľ takýmto
spôsobom napĺňa svoje základné poslanie uvedené v jeho stanovách, ktoré v konečnom dôsledku
citoval aj žalobca vo svojom odvolaní a ktoré možno zhrnúť do charakteristiky spočívajúcej v tom,
že zásadným poslaním vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľa. Samotná táto okolnosť
uvedená v stanovách vedľajšieho účastníka v spojitosti s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p. oprávňuje
vedľajšieho účastníka na postup spočívajúci vo vstupe do jednotlivých súdnych konaní, pokiaľ ide o
ochranu spotrebiteľa.

Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom. Zo strany vedľajšieho účastníka teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho
zastúpenia aj v tejto právnej veci.

Naviac je potrebné poukázať na to, že ochrana práv spotrebiteľa v tomto konaní zo strany vedľajšieho
účastníka bola účinná aj z toho dôvodu, že po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného
konania, vzal žalobca žalobu späť podaním na č.l. 41 zo 17.06.2013, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu
konania.



Za týchto okolností nemožno akceptovať odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že vo veci
je potrebné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., pretože ide o drobný spor a trovy konania sú
neprimerané uplatňovanej pohľadávke. Z okolností, ktoré vyplývajú zo spisu možno urobiť záver, že
v dôsledku vstupu vedľajšieho účastníka do konania, vzal žalobca žalobu v predmetnej veci v celom
rozsahu späť.

Nemožno spochybniť účelnosť trov, ktoré v predmetnej veci boli priznané vedľajšiemu účastníkovi,
pretože ide o služby advokáta, pričom úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom je úkon, ktorý je základným úkonom a vyplýva z § 14 ods. 1 písm. a/ Advokátskej tarify -
vyhl. č. 655/2004 Z.z. Priznanie náhrady za iný úkon právnej pomoci vedľajší účastník si v predmetnej
veci ani nežiadal, napriek tomu, že do spisu zaslal aj vyjadrenie nachádzajúce sa na č.l. 45 až 48
z 21.06.2013. Pokiaľ došlo k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka jeho právnym zástupcom
(čo je v predmetnej veci preukázané a nepochybné), je potrebné vždy uvažovať s týmto základným
úkonom, teda s prevzatím a prípravou zastúpenia. Ide o úkon bežne účtovaný pri každom type právneho
zastúpenia aj v iných právnych veciach a predmetná právna vec spotrebiteľského charakteru nemôže
byť výnimkou. Je nepochybné, že pokiaľ vedľajší účastník chce vystupovať v tej - ktorej právnej veci (aj
keď ide o väčší počet vecí), musí sa na takéto zastúpenie pripraviť.

Súd prvého stupňa trovy konania náležite vypočítal a odôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia v
zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, vrátane DPH a ustálil tieto trovy na celkovú
sumu 48,98 Eur.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého vedľajší účastník, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, mal by nárok na náhradu trov tohto
štádia konania voči žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Vedľajšiemu účastníkovi
však žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli a žalobca ako neúspešný
účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto táto náhrada nebola priznaná tak
vedľajšiemu účastníkovi, ako ani žalobcovi.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.