{"guid": "2e892582-6ca2-43c4-adf4-87f10cb8efad:73b1a56d-c200-4703-8ef6-175ae0ba0969", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1012200254.1", "spisova_znacka": "5S/59/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/59/2012 z 20. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2013, sp. zn. 5S/59/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012200254.1", "identifikacne_cislo": "1012200254", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Horváthová", "sudca_id": 1296, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-horvathova-1296", "datum_vydania": "2013-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Sžp/11/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "a4996d59-7f61-4f78-a6f5-fbd345cd244e:b884a563-1bc1-47ce-9274-974ddb33ca66", "datum": "2014-10-29", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73b1a56d-c200-4703-8ef6-175ae0ba0969", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200254.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200254.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200254.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/59/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200254
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200254.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Viery Šebestovej, JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie
VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
8464/2011-1.10 (20/2011)-rozkl. zo dňa 28.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 8464/2011-1.10 (20/2011)-rozkl. zo dňa 28.11.2011 a
rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, č. 3919/2011-2.2 zo dňa 19.09.2011 zrušuje podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 323,50                  eur na
účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. O. S., č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

W. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX)-rozkl.  zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia
žalovaného č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX o povolení výnimky podľa § 40 ods. X,X písm.
c/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „W.“) zo
zákazov ustanovených v § 35 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., a to usmrtenie jedného jedinca
medveďa hnedého v poľovnom revíri H.. Zmena prvostupňového rozhodnutia E. životného prostredia
SR spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalite H. A., katastrálne územie P. odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do XX.XX.XXXX posliedkou a postriežkou a od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia
nezmenený.

W. ako účastník správneho konania v žalobe namieta, že v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, tiež navrhnúť ich doplnenie. H. na § 3 ods. X a
§ 33 ods. X J. poriadku a tvrdí, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania doručené - stanovisko R.
ochrany prírody SR (ďalej len R. SR) sp. zn. R. SR/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého prílohou je
záznam z pracovného stretnutia pracovníkov R. SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa
hnedého, konaného dňa XX.XX.XXXX a stanoviska R. SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov - tu
zo dňa XX.XX.XXXX, nevyplýva čo bolo predmetom žiadosti žiadateľa a hlavne, akými skutočnosťami
žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. X písm. a/ W.. Q.



skutočnosti sú pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky podľa žalobcu podstatné. H. na to,
že pokiaľ správny orgán uvádzal v podkladoch rozhodnutia, že vykonal analýzy minuloročnej regulácie a
analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, potom nie je zrejmé, z akých podkladov
vychádzal. S obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil a neuviedol, či tieto analýzy vyhotovil
v písomnej forme alebo boli len stavom informácií a vedomostí zamestnancov správneho orgánu
konajúcich v predmetnej veci. Q., že správny orgán neoboznámil žalobcu aké konkrétne podklady
obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom
roku, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k uvedeným podkladom, k spôsobu ich zisťovania, prípadne ani
neumožnil mu navrhnúť ich doplnenie. W. má za to, že pokiaľ je správny orgán povinný podľa § 33
ods. X J. poriadku dať účastníkom možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu,
spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, potom sa nemôže zbaviť tejto povinnosti len odkazom
na § 23 ods. X J. poriadku, ako to v danom prípade urobil žalovaný, keď uviedol, že nič nebránilo
žalobcovi využiť svoje práva, ak sa domnieval, že potrebuje viac informácií o predmetnom konaní. J.
orgán nemôže porušovať svoje povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania, lebo podľa jeho mienky
im z iného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť dosiahnuť rovnaký výsledok stavu poznania
podkladu rozhodnutia, ako by tomu bolo, ak by si správny orgán splnil voči účastníkovi konania svoje
zákonné povinnosti. F. ani argumentácia žalovaného, analýza regulácie početnosti medveďa hnedého
v roku XXXX a potom, že analýza škôd spôsobených medveďmi v roku XXXX nemusela byť žalobcovi
oboznamovaná, keďže výnimka bola udelená nie na základe § 40 ods. X písm. b/ W., ale z dôvodu
uvedeného v § 40 ods. X písm. c/ zákona. W. má za to, že nie je v tejto súvislosti podstatné,
akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady rozhodnutia, dôležité je, že uvedené
podklady týkajúce sa škôd, ako aj regulácie početnosti medveďov, boli podkladmi, ktoré správny orgán
prvého stupňa pred rozhodnutím obstaral.

E. vadu v konaní správneho orgánu vidí žalobca po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď stanovisko
R. SR zo dňa XX.XX.XXXX bolo doručené len žalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej zástupkyni,
čím boli podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z  ust. § 33 ods. X J. poriadku. V súvislosti
s uvedeným doplnením dokazovania žalobca poukazuje,  že zmena času platnosti výnimky mala v
konaní zásadný význam, nakoľko vzhľadom na dátum a obsah prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé,
že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím aj pri jeho potvrdení v rozkladovom konaní
nebude možné realizovať. Podľa názoru žalobcu nie je možné zopakovať po takmer trištvrte roku, že
dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť bola znovu zisťovaná prostredníctvom
odborných organizácií R. SR, ako to bolo pri prvotnom posudzovaní žiadosti. Ak totiž v priebehu roku
XXXX nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli jednotlivé odborné organizácie R. SR k odporúčaniu
udeliť výnimku, bolo potom nevyhnutné sa s takto zistenou skutočnosťou opätovne vysporiadať.

W. tiež namieta nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s ust. § 59 ods. X J.
poriadku tvrdiac, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol. I. formulácia „v ostatných
častiach zostáva výrok rozhodnutia č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX nezmenený“ podľa žalobcu
nezodpovedá zákonu, nakoľko žalovaný mohol potvrdiť rozhodnutie v inej ako zmenenej časti, ak sa
domnieval, že je zákonné.

W. ďalej namieta, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne
skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa podľa § 40 ods. X písm. c/ W. je dôvodná. H. , že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je
uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimky odôvodnil početnosťou medveďa v poľovnom
revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. X písm. c/ zákona,
pričom takto sú formulované dôvody uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach o rozkladoch
žalobcu, bez ohľadu na konkrétne dôvody žiadateľa v každom jednotlivom prípade vyplývajúce
z vyjadrenia R. SR a z prvostupňového rozhodnutia. W. tiež poukazuje, že podľa napadnutého
rozhodnutia ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov posudzuje z podkladov, ktoré mu
pripravuje R. SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na J. i v jeho jednotlivých
geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na
hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. W. namieta, že bol oboznámený len s
konkrétnym stanoviskom R. SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce
sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na J. celkového jej vývoja a ohrozenia.



S poukazom na ust. § 40 ods. X W. žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu
a tvrdí, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť konkrétnej žiadosti o udelenie výnimky na
usmrtenie medveďa hnedého, neexistenciu inej alternatívy a tiež skutočnosť, či výnimka neohrozí
zachovanie populácie dotknutého druhu. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa neho zrejmé, v čom
konkrétne spočíva odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu
ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. F. zistenie skutkového stavu sa podľa žalobcu týka
druhostupňového zmeňujúceho výroku napadnutého rozhodnutia so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ
môže realizovať udelenú výnimku. R. R. SR pre konanie vo veciach rozkladov žalobcu nemožno podľa
jeho názoru považovať za také, ktoré dopĺňa zistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu.

W. ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok
dôvodov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia dôvodov udelenej
výnimky na posudzovanú vec a žalobca poukazuje na to, že všetky rozhodnutia o udelenie výnimky
vydané v roku XXXX na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého obsahujú slovne celkom totožné to isté
odôvodnenie, pričom sa líšia len v častiach, ktoré vymenúvajú podklady rozhodnutia (najmä listiny, s
ktorými žalobca nebol oboznámený) a uvádzajú názov poľovného revíru, v ktorom sa výnimka udeľuje.
Q. totožnosť odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje, aby správny orgán v zmysle § 47 ods.
X J. poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými konkrétnymi úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov v tej ktorej danej veci, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentujú tiež úvahy správneho orgánu o tom,
akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého zakotvenú v J. S. XX/XX/EHS (J. o
biotopoch), aké dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré
prevýšili nad záujmom na ochranu medveďa hnedého ako prioritného druhu, za zachovanie ktorého má
spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (čl. X písm. h/ J. o biotopoch).

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
jeho prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

W. v písomnom vyjadrení k žalobe doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX uvádza, že žalobcu riadne
upovedomil o začatom správnom konaní o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods.
X W. tomuto umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, konal s ním vo veci ako s účastníkom
konania na základe výkladu ustanovení čl. X ods. X I. dohovoru, judikovaného F. súdom SR, ktorý
priznal žalobcovi v správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné
postavenie účastníka konania. W. uvádza, že v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil
predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na ministerstvo so
žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. XXX/XXXX Z.z. spočívajúcimi v
umožnení usmrtiť jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti
v roku XXXX. H. konkrétnej žiadosti žiadateľa bol označený aj v odbornom stanovisku R. SR, ktoré slúžilo
ako podklad pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. V druhostupňovom konaní žalovaný oboznámil
žalobcu listom zo XX.XX.XXXX (k číslu XXXXX/XXXX-X.XX) s doplnením dokazovania - stanoviskom
R. SR z XX.XX.XXXX. Z týchto dôvodov sa žalovaný nestotožňuje s námietkou žalobcu, že nebol
dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich udelenie
výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. X písm. a/ W..

K námietkam žalobcu ohľadom neposkytnutia analýzy regulácie početnosti medveďa hnedého v roku
XXXX a analýzy škôd spôsobených medveďmi v roku XXXX žalovaný uvádza, že výnimka bola povolená
podľa § 40 ods. X písm. c/ zákona, pričom dôvodom na jej povolenie bol najmä zvýšený počet jedincov
medveďa hnedého vyskytujúcich sa v poľovnom revíri H. a pozorovaná zvýšená frekvencia stretnutí
tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale
aj v zastavanom území, a to aj z aspektu ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a predchádzania
závažným škodám predovšetkým na úrode a hospodárskych zvieratách.

W. ďalej uvádza, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav, pričom  ohrozenie zdravia a života
obyvateľov v zmysle § 40 ods. X písm. c/ W. pretrvávalo naďalej i po vydaní prvostupňového rozhodnutia.



Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie
výnimky na odstrel medveďa v termíne do XX.XX.XXXX alebo do XX.XX.XXXX nebude možné  v praxi
zrealizovať, odvolací správny orgán majúc tu na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti
ľudí v zmysle uvedeného ustanovenia žiadal R. SR o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej
výnimky na rok XXXX. C. listu predsedu osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie
vo veciach rozkladov zo dňa XX.XX.XXXX a stanoviska R. SR z XX.XX.XXXX žalobcovi a nie jeho
právnej zástupkyni nemohlo mať podľa žalovaného vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,  a
týmto ani nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. X J. poriadku, keďže uvedené dokumenty boli
zasielané účastníkom konania iba na vedomie a účastníci mali v správnom konaní dostatočný priestor
na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom na dĺžku
správneho konania pred prvostupňovým orgánom, na časovú podmienku stanovenú v prvostupňovom
rozhodnutí, bolo potrebné čiastočne zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia a určiť v zmysle § 82
ods. XX W. nový termín vykonania odstrelu, keďže v danej lokalite naďalej pretrvával stav ohrozenia
verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a pretrvávali dôvody, na základe ktorých žalovaný
žiadateľovi požadovanú výnimku povolil. Vzhľadom na to, že zmena výroku prvostupňového rozhodnutia
sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania a táto spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie
rozhodnutia, potom odvolací orgán ani nebol podľa názoru žalovaného viazaný povinnosťou doplniť
dokazovanie o ďalšie skutočnosti, pričom pri určení novej lehoty vychádzal zo záverov odborného
stanoviska R. SR, v ktorom nebolo odporučené realizovať regulačný odstrel v jarnom období.

W. neuznáva ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a uvádza, že § 40 ods. X
W. umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov len
v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu.
S neexistenciou alternatívneho riešenia danej situácie sa žalovaný v rozhodnutí vysporiadal, oslovil
všetky zoologické záhrady v J. i M. republike, avšak žiadna z nich nebola schopná odchyteného
jedinca umiestniť do svojho zariadenia. H. ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu,
tu žalovaný považoval za smerodajné podané odborné stanovisko R. SR, podľa ktorého usmrtenie
jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok
nemožno považovať za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území. K namietaným
podobnostiam odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch žalovaný uvádza, že
toto je spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch sa jedná o skutkový stav
veci v základných črtách totožný, nakoľko sa jedná o povolenie výnimky na odstrel chráneného druhu
živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách, kde hrozí stret tohto
živočícha s ľuďmi a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi v záujme verejného
zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí či ochrany pred možnosťou spôsobenia materiálnej škody. H.
v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je daná tiež potrebou dodržania zásady materiálnej rovnosti
podľa § 3 ods. X J. poriadku, podľa ktorej správne orgány musia dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. D. sa o základné procesné
pravidlo správneho konania.

W. ďalej uvádza, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov,
ktoré mu pripravuje R. SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území SR
i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. R. sú evidované škody spôsobené týmto živočíchom na
hospodárskych zvieratách a možné ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí,
ktoré sú súčasťami R. SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky
výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť
povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok stanovených v §
40 ods. X W.. W. odmieta, že v rozhodnutiach sú uvedené len všeobecné konštatovania, a že sa
správny orgán nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu a s konkrétnou situáciou vyplývajúcou z
predloženej individuálne konkrétnej žiadosti o povolenie výnimky. Má za to, že v napadnutom rozhodnutí
je uvedený podrobný výpočet podmienok k odstrelu medveďa hnedého i závery a stanoviská R. SR
k žiadosti žiadateľa pre konkrétny poľovný revír, v ktorom bola žiadosť analyzovaná s prihliadnutím
na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite. S. o rozklade sa podrobne zaoberá
námietkami žalobcu a ku každej jednotlivej námietke sú uvedené dôvody a úvahy správneho orgánu,
na základe ktorých dospel k záverom, že v danom prípade je potrebné výnimku povoliť.



H. ide o namietanú nesprávnosť v právnom posúdení veci, žalovaný uvádza, že výnimka bola povolená
s ohľadom na zvýšenú frekvenciu stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami
i v zastavanom území. H. rozhodnúť o povolení výnimky vystáva podľa žalovaného v súvislosti s
naliehavosťou riešenia otázky ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v niektorých častiach J.. W.
uvádza, že pre posúdenie odôvodnenosti povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40
W., najmä či neexistuje iná alternatíva ako je odstrel jedincov chráneného druhu a či výnimka neohrozí
zachovanie jeho populácie, zorganizovala R. SR dňa XX.XX.XXXX pracovné stretnutie zoológov
svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa
hnedého na J., pričom na tomto rokovaní boli konkrétne posudzované jednotlivé žiadosti užívateľov
poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého a boli navrhnuté podmienky
vykonania povolenej činnosti v zmysle § 82 ods. XX zákona. V rámci tohto stretnutia bola podľa
žalovaného vyhodnotená osobitne každá žiadosť konkrétneho žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne
podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti a s prihliadnutím na
skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky podľa § 40
ods. X W.. H. povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu živočícha medveďa hnedého
bol teda podľa žalovaného posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie
výnimky v danom roku a na základe podkladov R. SR reflektujúcich vývoj populácie tohto živočícha na
území celého J..

Zo všetkých týchto uvedených dôvodov potom žalovaný  navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

P. súd v T. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2
O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech
vzhľadom na doposiaľ nedostatočné osvedčenie a preukázanie dôvodnosti povolenia výnimky odstrelu
medveďa.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo  opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. H. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

N. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej
časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. W. rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. X O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu  žalovaného súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX H. spoločnosť H.
- A. J. požiadala žalovaného listom č. XXXXXX o udelenie výnimky podľa § 35 ods. X W. za účelom
regulačného lovu medveďa hnedého počtu X ks v poľovnom revíri H. - A. J.. W. zdôvodnila, že poľovný
revír H. sa nachádza v pohorí B. R., jeho súčasťou sú aj územia v V. stupni ochrany, F.-H., P. a
J. C.. W. časť územia sa nachádza v I. stupni ochrany, v tzv. voľnej krajine. Keďže v prírodných
rezerváciách sa výkon práva poľovníctva nevykonáva, všetky druhy zveri v nich nachádzajú dobré



podmienky na nerušený vývoj a v prvom rade veľké šelmy. Z dôvodu obsadenia teritórií staršími,
tzv. genetickými jedincami, dochádza k sústavnému vytláčaniu mladších zvierat do okrajových častí
revíru mimo rezervácií.  V týchto oblastiach v tzv. kultúrnej krajine potom často dochádza k stretom
s turistami a obyvateľmi dotknutých obcí, najmä v rekreačných častiach obcí a k nezanedbateľným
škodám na hospodárskych zvieratách. V roku XXXX gradovali strety medveďa hnedého s turistami
a rekreantmi v oblasti náučného chodníka H. a P. C., a to aj v denných hodinách. W. konštatuje,
že na základe dlhodobého pozorovania výskytu medveďov v oblasti PS H. možno konštatovať, že
početnosť populácie medveďa hnedého narastá a prírastky prevyšujú prirodzené úbytky. W. stav počtu
medveďov v predmetnej lokalite neuviedol a rovnako ani neoznačil, či má vedomosť o povolení výnimky,
či o prirodzenom úhyne medveďov od roku XXXX, kedy nadobudol právo výkonu poľovníctva v tomto
revíri. W. len navrhol lokalizáciu odstrelu H. U., kat. úz. H., nachádzajúcej sa mimo územie národných
prírodných rezervácií a v strede poľovného revíru H.. H. žiadosť bola doplnená listom starostu Z. A. J.
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento potvrdzuje informácie získané od občanov obce o videní medveďa
a spôsobení škody včelárovi C. J.. S. starosta Z. P. listom zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil, že má od
obyvateľov obce niekoľko hlásení o pohybe medveďa v tesnej blízkosti obce a priamo v zastavanej časti
obce a tiež informácie turistov o strete s medveďom pri náučnom chodníku z H. smerom do P. C., ktorá
je často navštevovanou lokalitou. Aj starosta Z. T. potvrdzuje vyvolávajúce obavy občanov a turistov z
priameho stretu s medveďom, keď podľa informácií týchto aj v priebehu roka XXXX bol výskyt medveďa
v okolí obce veľmi častý. J. Z. A. I. v liste zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že rovnako v okolí tejto obce
dochádza k čoraz častejším stretom občanov s medveďom, k napadnutiu človeka doposiaľ neprišlo ani
neoznamuje vznik prípadnej materiálnej škody. I. z jednej týchto podaní nevyplýva riešenie prípadnej
škodovej udalosti a jej evidovanie na príslušnom orgáne.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala R. SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého
v roku XXXX, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na
regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do XXX kg.  Podľa vyjadrenia R. SR sa dňa XX.XX.XXXX
konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území, kde boli predložené
žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku XXXX a boli dohodnuté
podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. Podľa záverov uvedených v zázname z tohto
pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej
zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri
vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude preverená zo strany R. SR. R. obcí, ktoré sa budú
nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia
príslušnej organizačnej jednotke R. SR o danej ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich
intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú zohľadňovať v stanovisku R. SR pri navrhnutí vydania výnimky
na odlov medveďa hnedého.

K. stanovisko R. SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa XX.XX.XXXX s tým,
aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote X dní vyjadril. W. tak urobil, pričom vo svojom
podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom
na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého.

S. č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v zmysle § 40 ods. X ods. X písm. c/ povolil
výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. X písm. a/ W. a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť
- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri H., pričom stanovil podmienky rozhodnutia v
zmysle § 82 ods. XX zákona. V odôvodnení  rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko R. SR k
žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia,
pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku XXXX boli
zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. W. mal za to, že pokiaľ potreboval
žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. X J. poriadku
nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. W. ďalej uviedol, že podľa zistených údajov R.
SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého  v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak
všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia
narastá. F. preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie
výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie
tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal



možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného  umiestnenia do W. alebo do iných lokalít, pričom oslovil
všetky W. v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. F. je tiež podľa žalovaného
premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté
hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. W. tiež uviedol,
že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v
takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej
potravy. H. výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je  podľa žalovaného možné
považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov,
tak ako to vyžaduje § 40 ods. X písm. c/ W..

Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade
žalobcu žalovaný požiadal R. SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha
medveďa hnedého v roku XXXX a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku XXXX
by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku XXXX už nemuseli byť v praxi vykonateľné.
Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX posliedkou
a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na
uvedenú žiadosť zaujala R. SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené  vydať
výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul
sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. K. list R. SR bol zaslaný
účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa XX.XX.XXXX.

C. XX.XX.XXXX minister životného prostredia rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX)-rozkl.
zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, že odstrel možno zrealizovať na lokalite
H. A., katastrálne územie P., odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do XX.XX.XXXX posliedkou
a postriežkou a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX posliedkou a postriežkou. W. výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. H. na doplnené
stanovisko R. SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania,
ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný
povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie iné skutočnosti.

Podľa § 3X ods. 1, 2 J. poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a
za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. H. nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. H. pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. S. a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, X J. poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a
ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. J. orgán
je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, X J. poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. J. orgán
poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením
technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 35 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku  alebo sťahovania,



c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. výnimku podľa odseku X možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

H. žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. XXX/XXXX Z.z.
je postupovať podľa J. poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. D. z povinností
žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj
so žalobcom. O. súčinnosti je upravený na viacerých miestach J. poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2,
§ 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo
navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu
predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti
podmieňujúcej výsledok konania. F. tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný
stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. X J. poriadku.
J. orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti ex offo, aj pokiaľ je účastník
nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym
spôsobom nevyjadruje.

N. má v zmysle § 33 J. poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil
správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. E. sa vyjadriť k jednotlivým
dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, k otázkam skutkovým i právnym. W. takto široko
koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k
prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je
umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi
pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred
vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi,
že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním
rozhodnutia k veci vyjadriť. J. orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez



vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v
stanovenej lehote nečinný.

H. správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku
všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.
rozsudky F. súdu SR XSžo/XX/XXXX, XSž/XX/XXXX, XSžo/XX/XXXX, XSžd/XX/XXXX, rozsudky F.
správneho súdu ČR 7A XXX/XXXX a XAs XX/XXXX).

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu ako bol súdu predložený vyplýva, že okrem
už spomínaných stanovísk R. SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosti poľovníckej
spoločnosti o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa
hnedého v danom území, či lokalite, tak ako sú vyššie identifikované. Je nesporné, že žalobcovi neboli v
priebehu konania tieto podklady doručené na vyjadrenie. A. mu bolo oznámené, že pokiaľ mu podklady
a informácie, s ktorými bol oboznámený, nepostačujú, má v zmysle § X3 J. poriadku právo nazrieť
osobne do predmetného spisu. K. postup žalovaného bol i podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. X
v spojení s § 33 ods. 2 J. poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu
ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. W. na viac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu
výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných
okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné
podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už to v elektronickej
podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky,
že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov
správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné
oprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. F. práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa
môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu. H. procesné pochybenie
predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. I. však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona
č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky
zaslané, a to ešte pred vydaním samotného rozhodnutia žalovaného o rozklade. W. teda mal možnosť
sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimo procesnou cestou.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa
osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 3X ods. 2
J. poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad
je však nutné skonštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia
žalovaného a nič mu potom nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, pokiaľ tak považoval za potrebné.
R. uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi
správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 3X ods. 2 J. poriadku, nemal
potom za daných týchto zistených ďalších okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § X50j ods. 2 písm.
e/ O.s.p.

H. ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácii a analýzou škôd
spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu, z
dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil ani žiadne konkrétne
skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. W. nemal teda s čím žalobcu v zmysle § 33
ods. X J. poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol.

Podľa § 2X ods. 5 J. poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie,
písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. K. odsekov X až X sa vzťahujú na
toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť
nielen zástupcovi, ale aj jemu. Vzhľadom na to, že žalobca bol v tomto správnom konaní zastúpený
advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 2X ods. 5 J. poriadku povinnosťou



žalovaného doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. C. podkladov rozhodnutia
dňa XX.XX.XXXX len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho
orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho
právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu
neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich právach.

Podľa § 5X ods. 1, 2 J. poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody,
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

H.  ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade je zrejmé, že jej dôvodom bola
výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do XX.XX.XXXX, dokedy sa mal
odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať,
nakoľko len dňa XX.XX.XXXX minister vydal rozhodnutie o rozklade. J. orgán druhého stupňa postupoval
podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko R. SR k
predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré aj bolo žalobcovi doručené. K námietke o nesúlade výrokovej
časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. X J. poriadku podľa názoru súdu, keďže
minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto
zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným
ustanovením správneho poriadku. V medziach zákona je podľa názoru súdu tiež výrok druhostupňového
rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového
rozhodnutia nezmenený. F., priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by
sa  v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa
odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre
zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne
zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť.

Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci a námietkam žalobcu súd konštatuje, že celoročná druhová
ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe
zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané
činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. H. výnimku možno
len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie
populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z
taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. X W..

Podľa názoru súdu zo stanovísk R. SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotnej žiadosti
poľovníckeho združenia v danej veci je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na
území J. prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný
odstrel medveďov na základe povolených výnimiek a súdu neprináleží spochybňovať údaje odborných
organizácií R. SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na J. a tým ani splnenie
základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že
povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu.

S. neprináleží súdu posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. H. bolo možné
konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich
prípadného umiestnenia napr. do niektorej W., pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila
záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. M. je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky
v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Na viac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza k
ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v
posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na
usmrtenie tohto živočícha. F. totiž platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého J. je potrebné
udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie
je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých
preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví
obyvateľstva. H. výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. X písm. c/ W. je možné len vtedy, keď z konkrétnych



okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu
na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia.

H. výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má
predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom  predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného
výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o
výnimku týkala, t.j. H. - R., je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého a predloženou žiadosťou
s pripojenými podporujúcimi prílohami bolo dostatočne osvedčené, že prítomnosť medveďa hnedého v
miere výskytu ako je tomu v danom prípade a v danej lokalite predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti H. spoločnosti H., podľa názoru súdu boli síce priložené listiny -
potvrdenia starostov obcí príslušnej lokality, avšak z týchto vyplýva len stret medveďa mimo intravilánu
obce, či priamo v oblasti prírodnej rezervácie a tiež škoda majúca byť spôsobená na majetku rovnako
mimo intravilánu obce. I. z jednej listiny nevyplýva, že by takáto udalosť bola hlásená, evidovaná a
riešená pred príslušným štátnym orgánom a v škodovom konaní. V žiadosti samotnej sa ani neuvádza
prehľad počtu medveďov, a tiež počet odstrelených medveďov či uhynutých v období výkonu jeho práva
poľovníctva v danom revíri, t.j. od r. XXXX, ktorý by osvedčoval prirodzenú či umelú reguláciu stavu
medveďov a vývoj ich populácie v danej lokalite. H. súd dospel k záveru, že v danom prípade doposiaľ
nie je dostatočne osvedčené a preukázané splnenie zákonných podmienok pre povolenie výnimky podľa
§ 40 ods. X písm. c/ W., keď nie je preukázaný stav populácie, t.j. počet dospelých kusov medveďov,
samíc ani mláďat a tiež ako prebiehala regulácia stavu populácie za posledné roky. S. súd má za to,
že dostatočne ani nebola osvedčená  potreba regulácie z hľadiska vzniku škody na majetku či zdraví
preukázateľne riešené pred príslušným správnym orgánom a v lokalite intravilánu.

Vzhľadom na vyššie uvedené P. súd v T. po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
je treba považovať za predčasné a vydané nie po dostatočne vykonanom dokazovaní  v ponímaní
presnosti a plnosti zistení. Preto súd napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho
orgánu zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

T. povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je
správny orgán podľa § 250j ods. X O.s.p. viazaný, doplniť dokazovanie k otázke opodstatnenosti
žiadosti o povolenie výnimky odstrelu medveďa z hľadiska preukázania tak hroziacej škody na zdraví či
majetku z aspektu prípadných ich evidencií a riešenia pred príslušnými štátnymi orgánmi, ale tiež či v
danom prípade sa jedná vôbec ešte  o opodstatnenosť ďalšieho konania, pokiaľ bude preukázané, že
medzičasom už k odstrelu medveďa došlo. Až po tomto zistení a doplnení dokazovania správny orgán
opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodní.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal trovy
právneho zastúpenia celkom vo výške XXX,XX eur pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnych
služieb, a to: 1/ prevzatie a príprava zastupovania vo výške XXX,XX eur (odmena: XXX,XX eur (X/X VP
podľa § 11 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. + RP X,XX eur + XX% C.: XX,XX eur) a  X/podanie písomnej
žaloby dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur podľa rovnakej špecifikácie. Trovy právneho zastúpenia
súd zaviazal žalovaného zaplatiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Q. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je  možné podať  odvolanie  v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.



V odvolaní sa  má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej  veci  sa  týka, čo  sleduje,  proti
ktorému  rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,   oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {"stav": {"sz": "1Sžp/11/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "a4996d59-7f61-4f78-a6f5-fbd345cd244e:b884a563-1bc1-47ce-9274-974ddb33ca66", "datum": "2014-10-29", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}