{"guid": "2e6ec1ce-0fc8-445b-a705-76404ee70f2c:883a4735-51bb-42a6-b7a2-a98e53751645", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2116212095.1", "spisova_znacka": "23CoP/55/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/55/2016 z 23. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 23. októbra 2016, sp. zn. 23CoP/55/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2116212095.1", "identifikacne_cislo": "2116212095", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2016-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-367.odsek-1", "nazov": "§ 367 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-367.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-367"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-367"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/883a4735-51bb-42a6-b7a2-a98e53751645", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2116212095.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2116212095.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2116212095.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/55/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212095
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116212095.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková, a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1) H. W.,
nar. XX.XX.XXXX, 2) B. W., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov, matka: Z. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX/X, Z., otec: P. W., nar. X.X.XXXX, bytom W. B. J. č. XXX, o úpravu
práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava, č. k. 19P/46/2016-21 zo dňa 9. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie   s a  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti zamietol.

2. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil § 2, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 367 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP). Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že  dospel k záveru, že v
danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zmyslom
neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je to bezodkladne potrebné. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť existencie určitého práva, resp.
že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe nevyhnutnej
úpravy. V danom prípade podľa názoru súdu nebolo žiadnym spôsob osvedčené, že by boli ohrozené
práva, výchova, starostlivosť o maloleté deti.  Rodičia maloletých detí spolu nežijú od apríla 2016, kedy sa
matka s deťmi odsťahovala k svojim rodičom. Otec maloletých detí poukazoval v  návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia najmä na skutočnosť, že matka užíva omamné látky, zanedbáva starostlivosť
o deti, otec však neuviedol nič konkrétne, čo by tomu nasvedčovalo. Z predložených listinných dôkazov
je nepochybné, že matka mala problém s užívaním omamných látok, čo i sama v minulosti priznala,
v súčasnosti však popiera túto skutočnosť. Otec v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil, že  matka
zanedbáva výchovu a starostlivosť o maloleté deti. V domácnosti matky boli opakovane prešetrené
pomery dňa 11.7.2016 a dňa 13.7.2016, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o deti, práve
naopak, bolo zistené, že o deti je riadne postarané, deti sú spokojné, riadnu starostlivosť o deti
potvrdila i ošetrujúca lekárka maloletých detí MUDr. H. W.. Otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že nie je v záujme maloletých detí, aby do konečného rozhodnutia o úprave práv a
povinností zotrvali v starostlivosti matky. Vzhľadom na uvedené nie je daný žiadny zákonný dôvod pre
dočasnú úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí  prostredníctvom právnej
zástupkyne. V odvolaní uviedol, že s uznesením súdu nesúhlasí, považuje ho za nesprávne, nezákonné,
vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd nevykonal ani základné potrebné zistenia tak,
aby mohol správne posúdiť návrh otca. Súd dospel k záveru, že otec v konaní žiadnym spôsobom



neosvedčil, že by matka mala aj v súčasnosti problém s užívaním omamných látok, toto má matka
popierať a tiež otec nemal osvedčiť ani to, že by matka zanedbávala výchovu a starostlivosť o maloleté
deti. Súd poukazoval  na opakovane prešetrené pomery v domácnosti matky dňa 11. a 13.7.2016, kedy
nemali byť zistené žiadne nedostatky a riadnu starostlivosť mala potvrdiť aj MUDr. W. H.. Otec návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu 2.8.2016, správy, na ktoré súd poukázal v uvedenom
uznesení sú spred uvedeného dátumu a  nereflektujú na skutočnosti popísané v návrhu otca zo dňa
1.8.2016. Otec uviedol, že matka vyjadrila svoj záujem vydať maloletú B. po jej narodení na adopciu
z dôvodu, že výchovu oboch detí nezvládne. Na uvedené skutočnosti MUDr. W. dopytovaná súdom
nebola a je nutné vyžiadať podrobnú správu od menovanej pediatričky. Tiež neboli súdom vyžiadané
záznamy, prepúšťacia správa z oddelenia batoliat a výsledky odberov pri druhom pôrode maloletej B.. Z
lekárskych správ predložených otcom vyplýva, že maloletý H. je dieťaťom drogovo závislej matky. Keďže
matka ešte aj pred pôrodom sa neštítila požitia drogy, tak nie je vylúčené a je vysoko pravdepodobné, že
aj počas druhého tehotenstva od drog neabstinovala. Otec lekárskymi správami z druhého tehotenstva
nedisponuje, tieto boli nevyhnutné, a to aj z úradnej činnosti súdu po vykonaní prvého pojednávania
vyžiadať. Tiež sa javí potrebným vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia závislosti matky od
požívania omamných látok. Matka maloletú B. nedojčí, už ohrozila a to preukázateľne život a zdravie
maloletých detí a jej práva nie sú ničím nadradené právami otca, ktorý je riadne spôsobilý sa o maloleté
deti postarať ako aj ich vychovávať s tým, že u neho užívanie drog nie je indikované. Otec tiež disponuje
informáciou, že matka sa podrobuje psychiatrickej liečbe, v tomto smere navrhuje vykonať dokazovanie.
Matka sa zdržiava v prostredí konzumentov, resp. bývalých konzumentov omamných látok, súd by mal
chrániť záujem maloletých detí, ktoré žijú s matkou, u ktorej bola drogová závislosť diagnostikovaná.
Záujem maloletých detí je vážne ohrozený a je nevyhnutné nariadenie neodkladného opatrenia. Z
uvedených dôvodov otec navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť platiť výživné na obidve deti na
každé z nich 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa zák. č. 601/2003.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 27.9.2016. Vo vyjadrení
uviedol, že s rodičmi maloletých detí na želanie matky realizovali spočiatku jednu individuálnu
konzultáciu, neskôr súhlasila aj so spoločnou s otcom, s ktorými absolvovali individuálne konzultácie
dvakrát. V rámci individuálnych stretnutí rodičia riešili zverenie maloletých detí do výlučnej starostlivosti
jedného z nich. Počas spoločnej konzultácie  bol otec iniciátor možnosti obnovenia spolužitia. Pre matku
v súčasnosti táto možnosť aktuálna nie je. Vyjadrila sa, že nechce obnoviť spolužitie. Je presvedčená, že
motiváciou u otca sú deti a čas, ktorý by s nimi mohol tráviť. Otec si naopak myslí, že príčinou neochoty
obnoviť partnerský vzťah zo strany matky je ovplyvňovanie jej matkou. Vyjadril sa, že nechce, aby jeho
deti vychovávala stará matka, prípadne budúci nevhodných partner matky. V prípade, že nedôjde k
obnoveniu ich spolužitia, urobí všetko preto, aby získal maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti. Ak
sa tak nestane, mieni vycestovať natrvalo do Kanady, kde im pripraví budúcnosť. Obvinil matku nielen z
minulého, ale aj aktuálneho užívania drog, pervitínu. Predpokladá, že je to len otázka času, kedy príde o
zázemie rodičov u ktorých v súčasnosti býva. S maloletým H. má vytvorený veľmi pekný vzťah. Maloletý
syn sa pýta na neho, plače za ním. Nemôže s maloletými deťmi tráviť dostatok času, pretože matka mu
ich na dlhší čas odmieta dať a na možnosť dochádzať za nimi čo najčastejšie nemá dostatok finančných
prostriedkov. S maloletými deťmi od doby ich narodenia netrávil samostatne ani 24 hodín. Matka naopak
tvrdila, že v minulosti jej otec sám drogy poskytol za účelom vylepšenia intímneho spolužitia. Užívali ich
podľa nej spolu. V súčasnosti podľa jej slov navštevuje odborného lekára, psychiatra, u ktorého realizuje
pravidelné odbery a absolvuje každý týždeň psychoterapiu. Popiera aktuálne užívanie drog. Maloleté
deti, najmä mladšia dcéra, sú na ňu citovo naviazané. Pre ošetrenie niektorých reakcií, najmä maloletého
H. matke kolízny opatrovník doporučoval spoluprácu aj s detským psychológom. Ocenila, že otec sa s
maloletými deťmi vie zahrať, ísť na prechádzku. Má však obavu o jeho starostlivosť o deti a výchovu.
Na referáte poradensko-psychologických služieb nedošlo k dohode rodičov o zverení maloletých detí,
ani úpravy styku. V súčasnosti obnovenie spolužitia vidí kolízny opatrovník nereálne. V prípade, že by
k nemu došlo, vzhľadom na terajšiu genézu vzťahu a motiváciu by konflikty v spolužití mohli nadobúdať
buď chronický charakter, alebo by mohlo mať spolužitie krátkodobejšie trvanie. Vzhľadom na útly vek
maloletých detí a čas, ktorý obaja rodičia trávili doteraz s deťmi kolízny opatrovník navrhuje zverenie detí
do osobnej starostlivosti matky. Nevedia však posúdiť a dokázať, či ide o rodičov, najmä matku, aktívne
drogovo závislých alebo abstinujúcich závislých. Odporučil preto súdu vykonať ďalšie dokazovanie
za týmto účelom, vrátane možnosti prizvať do konania znalca z odboru klinickej psychológie detí a
dospelých a na otázky týkajúce sa závislosti znalca z odboru psychiatria. Rodičom bola ponúknutá
možnosť ďalšej spolupráce, na ktorú v súčasnosti nereflektoval ani jeden z nich.



5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je  podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 65  C.m.p.), pretože konanie možno začať i bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)  pričom dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

6. Podľa  § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten. kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do osobnej striedavej
starostlivosti.

7. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje
naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom vo veci samej domáha zverenia maloletých detí do
svojej starostlivosti z dôvodu, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Otca navrhla
zaviazať na platenie výživného vo výške 100 eur na každé z detí a navrhla upraviť styk s otcom.
Počas konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že matka sa o deti
nevie postarať a berie drogy. Súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol z dôvodu, že svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil. V prospech matky svedčili dve
správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v mieste bydliska matky z júla 2016, ktoré neobsahujú
žiadne negatívne zistenia. V prospech matky sa vyjadrila i ošetrujúca detská lekárka maloletých detí.
Otec v odvolaní namietal, že súd sa návrhom otca riadne nezaoberal, ním tvrdené skutočnosti v návrhu
neoveroval a nevykonal žiadne dokazovanie. Trval na tom, že matka užíva drogy, o deti sa nestará,
navštevuje psychiatra.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu otec maloletých detí neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej
úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Na jednej strane otec súdu vyčíta, že pri rozhodovaní vychádzal z
neaktuálnych správ kolízneho opatrovníka (z júla 2016) a on podal návrh v auguste 2016. V odvolaní
však otec argumentuje hlavne udalosťami v čase narodenia maloletých detí (november 2014 a január
2016) a zakladá do spisu lekárske správy preukazujúce užívanie drog matkou z obdobia rokov 2014 a
2015 (máj). Navyše súd musí o návrhu neodkladného opatrenia rozhodnúť v krátkej lehote, počas ktorej
nie je priestor vykonávať dokazovanie, preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia
osvedčil danosť svojho nároku súčasne s podaným návrhom.

10. V prejednávanej veci ale nebolo možné vyhovieť návrhu otca aj z ďalšieho dôvodu. Z obsahu spisu
vyplýva len minimálne, aké podmienky má vytvorené otec, aby sa mohol o maloleté deti riadne postarať.
Otec sa vo svojom podaní sústreďoval hlavne  na to, aby vysvetlil dôvody, pre ktoré sa nemôže o maloleté
deti starať matka. Vo svojom návrhu však dostatočne neuvádza, aké podmienky má vytvorené on sám
na to, aby zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti. Otec neuvádza a neosvedčuje,  kto sa o deti
postará počas doby, kedy bude v práci, kedy a akým spôsobom bude s deťmi tráviť voľný čas, či ovláda
všetky domáce práce, ktoré si starostlivosť o deti vyžaduje, resp. má niekoho, kto tieto práce bude pre
deti vykonávať. Rovnako neuvádza (a neosvedčuje), aký má s deťmi vytvorený vzťah, ako dlho sa sám
o deti staral, aký má príjem a či je schopný sa o deti postarať aj po materiálnej stránke. Je pravdou,
že v spise sa nachádza správa zo šetrenia pomerov v mieste bydliska otca kolíznym opatrovníkom zo
dňa 14.7.2016, v tejto je však opísaná len nehnuteľnosť, v ktorej otec býva, čo nie je postačujúce pre
rozhodnutie o dočasné zverenie maloletých detí otcovi.

11. Aj keď tu je určitá pochybnosť o tom, či matka abstinuje, alebo nie, pretože ona sama užívanie
návykových látok v minulosti potvrdila, napokon aj kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že k tejto
skutočnosti bude potrebné vykonať dokazovanie, napriek tomu nebolo dôvodné dočasne zveriť maloleté
deti do osobnej starostlivosti otca, pretože z obsahu spisu doposiaľ nevyplýva, že ide o tak zodpovednú
osobu otca, ktorej by bolo možné bezvýhradne dôverovať, že by sa o deti riadne a bez problémov



postaral.  Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka matka spolupracuje so psychiatrom, z čoho možno
vyvodiť, že matka sa snaží o nápravu svojho správania a aj keď matka deťom asi neposkytuje ideálnu
starostlivosť, deti sú v jej opatere od narodenia a má s nimi vytvorený priaznivý rodičovský vzťah. Vo
veci samej je potrebné ďalej pokračovať v konaní a dôkazmi zisťovať, ktorý z rodičov má vytvorené po
každej stránke lepšie podmienky na to, aby sa o maloleté deti postaral.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a s prihliadnutím k vyjadreniu kolízneho opatrovníka,
chrániaceho záujmy maloletých detí v konaní, ktorý navrhol maloleté deti ponechať v starostlivosti matky,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na  §  387 ods.  1 C.s.p. potvrdil.

13. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci   samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/46/2016", "guid": "158d3f1e-8c04-4422-8a28-a5f85dc61684:2a13466e-6645-4e68-b8be-ba9f5532972e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}