Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/90/2019 z 25. 8. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. augusta 2019, sp. zn. 2Tos/90/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3119014239.1 Krajský súd Trenčín | 2Tos/90/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3119014239.1 | 2019-08-25 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 66 ods. 1 TZ, § 66 ods. 2 TZ, § 194 ods. 1 písm. a) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53c5f7de-a20b-4877-9f54-38bcef03521c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3119014239.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/90/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014239
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014239.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného G. C., nar. XX.XX.XXXX v G. J., okres G.
J., trvale bytom G., X. mája. XXX/XX, okres G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek
1, odsek 3 písm. b) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 26. augusta
2019 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú v neprospech odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. júna 2019 pod sp. zn. 6Pp/79/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu z r u š u j e.

Podľa § 66 odsek 1 písm. b), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného G. C., nar. XX.XX.XXXX na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 06. júna 2019 pod sp. zn. 6Pp/79/2019 podľa § 66 odsek
1, odsek 2 Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku podmienečne prepustil odsúdeného G.
C., nar. XX.XX.XXXX z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu vo výmere 9 (deväť) mesiacov, so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia trestným rozkazom
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. januára 2018 pod sp. zn. 2T/85/2017, pre trestný čin
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b) Tr. zákona a súčasne ho prepustil aj z výkonu
úhrnného trestu odňatia slobody, uloženého mu vo výmere 1 (jeden) rok, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia trestným rozkazom Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 06. júla 2017 pod sp. zn. 2T/26/2017, pre pokračovací trestný čin prečinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1, odsek 3 písm. b) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona určil okresný súd
odsúdenému skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. Pre upresnenie je nevyhnutné uviesť, že pred napadnutým
uznesením Okresného súdu Trenčín Okresný súd Ružomberok uznesením zo dňa 02. augusta 2018
pod sp. zn. 1Nt/31/2018 určil spoločný spôsob výkonu oboch citovaných trestov odsúdenému v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd Trenčín v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že u odsúdeného sú splnené všetky tri zákonné podmienky pre podmienečné
prepustenie. Pokiaľ ide o formálnu podmienku, odsúdený už vykonal potrebnú časť z jemu uložených
a nariadených oboch predmetných trestov odňatia slobody (§ 66 odsek 1 písm. a/ Tr. zákona) dňa 26.
februára 2019. Pokiaľ ide o zvyšné dve materiálne podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 66 odsek
1 Tr. zákona, okresný súd dospel k záveru, že i tieto sú u odsúdeného splnené k tomu, aby mohol
byť odsúdený G. C. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere poukázal
na to, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu preukázal svoje polepšenie a to i napriek tomu,
že sa u neho vyskytli určité nedostatky v súvislosti s dodržiavaním ústavného poriadku (nedovolené



kontakty so spoluodsúdenými, porušenie povinnosti mať pri sebe preukaz odsúdeného), za čo ale
nebol disciplinárne postihovaný a odvtedy sa odsúdený obdobného konania nedopustil a pritom ide
o nepatrné nedostatky, pre ktoré nie je možné konštatovať nesplnenie druhej zákonnej podmienky u
neho pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa názoru okresného súdu
bola u odsúdeného súčasne splnená i tretia zákonná podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia
riadneho života odsúdeným na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
a u odsúdeného teda neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. V tejto súvislosti okresný súd poukázal
na kladné údaje o správaní sa odsúdeného vyplývajúce z jeho hodnotenia ústavom, ktorý konštatoval,
že participuje na stanovenom programe zaobchádzania, je kritický k spáchanej trestnej činnosti
a okresný súd sa na druhej strane nestotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil
odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd dospel k záveru,
že odsúdený svojou sebareflexiou, pracovnými výsledkami počas doterajšieho výkonu trestu odňatia
slobody preukazuje, že na slobode bude schopný si zabezpečovať prostriedky zo statočných zdrojov
a nebude sa už dopúšťať majetkovej trestnej činnosti. Určenie skúšobnej doby odsúdenému na jeden
rok odôvodnil osobnými pomermi odsúdeného, charakterom spáchanej trestnej činnosti odsúdeným a
zostávajúcim zvyškom nevykonaného trestu odňatia slobody.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor
okresnej prokuratúry v neprospech odsúdeného G. C.. V písomných dôvodoch sťažnosti
namietal absenciu naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere prokurátor poukázal na hodnotenie odsúdeného riaditeľom
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplývajú nedostatky v dodržiavaní interných predpisov
odsúdeným, stredné riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného, a to z dôvodu opakovaného páchania
trestnej činnosti, úroveň vzdelania odsúdeného, jeho nepriaznivá finančná situácia, experimentovanie
s drogami a absencia kvalitnejšieho primárneho prostredia v detstve. Ďalej uviedol, že okresný súd
nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory u odsúdeného, nakoľko aj po predchádzajúcich odsúdeniach
mal G. C. (pred spáchaním trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody)
mal dostatok možnosti preukázať zmenu svojho správania sa, čo ale nevyužil, čo svedčí o tom, že
sa nenapravil, resp. sa nepolepšil. Prokurátor ďalej poukázal na to, že zmyslom podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je automaticky udeľovanou odmenou iba za relatívne
dobré správanie sa, bez ohľadu na účel trestu. Zmysel napĺňa iba vtedy, ak existujú súčasne také
skutočnosti a takého významu, ktoré odôvodňujú nádej, že odsúdený na slobode po podmienečnom
prepustení bude viesť aj skutočne riadny život a neexistuje tak príliš vysoké riziko recidívy. Vzhľadom na
uvedené dôvody, keďže u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie
riadny život, pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu nie sú splnené zákonné materiálne
predpoklady, prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a
okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odsúdený G. C. vo svojom písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora uviedol, že sa s dôvodmi jeho
sťažnosti stotožniť nemôže. Podrobnejšie argumentoval proti týmto dôvodom, keď uviedol, že prokurátor
sa opiera iba o hodnotenie ústavu, ktoré nie je vždy v súlade so zákonom, a to už len z dôvodu, že
vychádza z dotazníka - hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, ktorý je vo viacerých bodoch v rozpore
čl. 12 Ústavy SR. Okresný súd preto podľa jeho názoru postupoval správne, keď sa s hodnotením
ústavu nestotožnil. Ďalej uviedol, že sa nemôže stotožniť ani s názorom prokurátora v tom, že ako
odsúdený mal doposiaľ možnosť preukázať zmenu svojho správania sa. Názor prokurátora považuje
iba za odhad či prognózu smerom do budúcnosti. Podľa prezentovaného názoru prokurátora by tak
každý odsúdený, ktorý už bol vo výkone trestu, nespĺňal automaticky tretiu zákonnú podmienku pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, s čím sa však nie je možné stotožniť.
Napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za správne, a preto navrhol sťažnosť prokurátora ako
nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 06. augusta
2019, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 26. augusta 2019 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne, keď napadnutým uznesením podmienečne prepustil
odsúdeného G. C. z výkonu predmetných uložených a nariadených oboch trestov odňatia slobody a keď



podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu, na samej dolnej hranici zákonného
rozpätia - 1 rok, a to dokonca bez nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným, pretože na taký
postup neboli splnené dôsledne zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), písm.
b), odsek 2 Tr. zákona.

Z ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného G. C. je súčasné splnenie troch podmienok
a to, že odsúdený vykonal potrebnú zákonnú časť uložených a nariadených nepodmienečných trestov
odňatia slobody, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal adekvátny
stupeň polepšenia a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Výkon potrebnej zákonnej časti uložených oboch trestov a
pozitívne hodnotenie správania sa odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje
preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie,
prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ skutočne automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď
vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko
jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej
prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné
prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie,
že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na
všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho
nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je, aké sú
sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na
slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené dôsledne (materiálne) podmienky
pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a
správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k nesprávnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného G. C.
riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, na ktoré podrobnejšie poukázal
v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd síce na jednej strane vyplývajú pozitívne skutočnosti
o jeho plnení si povinností odsúdeného, a to i vo vzťahu k spoluodsúdeným a príslušníkom ZVJS
a jeho pracovných povinností a extramurálnych vzťahoch s vplyvom na sociálne zázemie, na druhej
strane však vyplýva z tohto hodnotenia aj záver o tom, že odsúdený stanovený program zaobchádzania
plní zatiaľ iba čiastočne, kde rezervy má ešte v oblasti edukácie, pokiaľ ide o dodržiavanie interných
noriem a právnych predpisov a existujú také relevantné riziká sociálneho zlyhania, ktoré poukazujú
na to, že u odsúdeného podľa názoru krajského súdu nie je náležite splnená nielen druhá zákonná
podmienka, t. j. také vedenie riadneho života v podmienkach doterajšieho výkonu trestu, ktoré by
bez pochybností preukazovali adekvátny stupeň polepšenia odsúdeného, keď doposiaľ nezískal počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody ani jednu disciplinárnu odmenu. Pritom však nie je relevantne
splnená ani ostatná, tretia zákonná podmienka, t. j. predpoklad vedenia riadneho života odsúdeným po
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Sú to predovšetkým sklony odsúdeného
páchať trestnú činnosť, o čom svedčia doterajšie odsúdenia G. C. pre spáchanie predovšetkým
majetkovej trestnej činnosti, keď ani predtým už uložený nepodmienečný trest odňatia slobody nemal
dostatočný pozitívny vplyv k tomu, aby už prestal páchať trestnú činnosť, a to dokonca potom, čo
už raz bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody Okresným súdom Trenčín pod
sp. zn. 6Pp/353/2016 dňa 16. novembra 2016. Aj podľa názoru krajského súdu sú rizikovými faktormi
pre opätovné sociálne zlyhanie práve jeho doterajší spôsob vedenia života, keď odsúdený nemal
záujem zabezpečovať si prostriedky k obžive zo statočných zdrojov, ale aj jeho experimentovanie s
omamnými látkami. Je síce pravdou, že odsúdený sa počas doterajšieho výkonu trestu pokiaľ ide o



plnenie si pracovných povinností javí zatiaľ pozitívne, ale i napriek ďalším uvedeným skutočnostiam,
ktoré nesvedčia v prospech odsúdeného, nie je relevantne daný predpoklad vedenia riadneho života po
podmienečnom prepustení u odsúdeného tak, ako nesprávne dospel k takémuto záveru okresný súd v
napadnutom uznesení, ktorý navyše tým, že u odsúdeného, ktorého nesprávne podmienečne prepustil
z výkonu trestu odňatia slobody ani nenariadil probačný dohľad nad jeho osobou a určil aj zároveň
neprimerane krátku skúšobnú dobu, čím skutočne dostatočne a správne nevyhodnotil všetky okolnosti
vo vzájomnom súhrne, významné pre rozhodnutie v posudzovanom prípade.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku a sám podľa § 66 odsek
1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona návrh odsúdeného G. C. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody ako nedôvodný zamietol, pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.