Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/243/2015 z 12. 2. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2018, sp. zn. 14Co/243/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1112234871.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/243/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1112234871.1 | 2018-02-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2182be98-a80d-4cbc-9115-2ab50b06c345
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112234871.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/243/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112234871
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112234871.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr.
Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: M.. I. N., narodený X.X.XXXX, bytom
T. XXA, N., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. konania 16C/198/2012 -
55 zo dňa 19.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v Bratislave, č. konania 16C/198/2012 - 55 zo dňa
19.9.2013  p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu  zamietol a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2012 sa žalobca domáhal
voči žalovanému náhrady škody vo výške 64,- eur s úrokom z omeškania vo výške  9% ročne od
14.05.2011 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur spôsobenej  nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa  zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca nárok odôvodnil
tým, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave Č.p.: KRP-SI-56-003/2011 zo dňa 28.04.2011
bolo žalobcovi odmietnuté poskytnutie informácii o disciplinárnom postihu policajta ppráp. H.. Žalobca
žiadal o túto informáciu podľa   § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Na základe odvolania žalobcu
proti rozhodnutiu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave rozhodlo Ministerstvo vnútra SR, Prezídium
Policajného zboru  rozhodnutím č. PPZ-KA-OKAP-159-003/2011 zo dňa 06.06.2011 ako odvolací orgán
tak, že rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca dňa 25.07.2011
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ktorý  Ministerstvo vnútra SR listom SLS-PS-825/2011
zo dňa 25.01.2012 odmietlo uspokojiť. Nárok na náhradu škody žalobca odôvodnil tým, že podľa §
3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.
ak bola škoda  spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť,
možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. V súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy
žalobca  poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Od roku 2009 čelil sústavným
útokom policajta H., bol šikanovaný, krivo obviňovaný z priestupkov a aj z útoku na verejného činiteľa,
bol fyzicky napádaný a tri krát umiestnený do cely. Žalobca podával sťažnosti, trestné oznámenia a



žiadal žalovaného o ochranu. Uvedený policajt bol opakovane odovzdaný na disciplinárne konanie, ale
ochrana žalobcovi nebola poskytnutá a policajt naďalej vykonával svoju prácu. Preto žalobca požiadal
dňa 18.04.2011 Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave ako povinnú osobu o poskytnutie informácie ako
bol dotyčný policajt disciplinárne postihnutý. Povinná osoba odmietla túto informáciu poskytnúť, nakoľko
podľa jej názoru by obsahovala informácie dotýkajúce sa fyzickej osoby, alebo jej prejavov osobnej
povahy. Z toho vyplýva, že   nadriadený orgán považuje služobnú činnosť svojich podriadených za
súkromnú sféru policajta, do ktorej nemôže zasahovať. Táto skutočnosť umocnila obavy žalobcu o život,
zdravie a slobodu, a z toho dôvodu žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur. Majetková
škoda mu vznikla tým spôsobom, že za účelom odvolania sa proti nezákonnému rozhodnutiu absolvoval
dňa 14.05.2011 konzultáciu u advokáta, čím mu vznikli náklady vo výške 64,- eur.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietol, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ
v Bratislave č.p. KRP-SI-56-003/2011 zo dňa 28.04.2011, ktorým bolo žalobcovi odmietnuté poskytnutie
informácií o disciplinárnom postihu policajta, nie je právoplatné rozhodnutie a ani rozhodnutie ktoré
by bolo vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Vo veci tak chýba základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci; a to nezákonné rozhodnutie, škoda a
príčinná súvislosť.  Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, na základe ktorého Ministerstvo
vnútra SR napadnuté rozhodnutie zrušilo. Žalobca nepreukázal ani existenciu nemajetkovej ujmy, ktorá
by odôvodňovala jej náhradu v peniazoch, a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou.
4.  Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca po tom ako Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave nevyhovelo jeho žiadosti o poskytnutie informácie podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, podal voči tomuto rozhodnutiu
odvolanie, na základe ktorého Ministerstvo vnútra SR Prezídium Policajného zboru rozhodnutím
č. PPZ-KA-OKAP-159-003/2011 zo dňa 06.06.2011 rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo  na nové
prejednanie a rozhodnutie.  Následne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru  v Bratislave podaním
číslo KRP-SI-56-010/2011  zo dňa 15.06.2011 poskytlo žalobcovi požadovanú informáciu. Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 14.05.2011 vystaveného advokátom JUDr. Jozefom Vaľom vyplýva, že
mu žalobca zaplatil v hotovosti 64,- eur za právnu konzultáciu.
5.  Súd poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, 2; 5 ods. 1; 6 ods. 1, 3; 9 ods. 1; 17 ods. 1, 2, 3
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; ustanovenia
§ 19 ods. 1, 2 a 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o
slobode informácií); a ustanovenia  § 52 ods. 1, 2; 55 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok).  Konštatoval, že podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.
ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, za súčasného splnenia troch podmienok:
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, existencie škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie je, aby bolo
právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie  ako nezákonné zrušené
alebo zmenené. Namietané rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa
28.04.2011 nebolo rozhodnutím, ktoré by bolo ako vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť alebo ako
právoplatné zrušené, resp. zmenené. V zmysle § 52 Správneho poriadku, vykonateľné rozhodnutie je v
prípade, ak sa proti nemu nemožno odvolať. Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poskytnutia
požadovanej informácie však zákon odvolanie pripúšťa (§ 19 zákona o slobode informácií) a včas
podané odvolanie má odkladný účinok (§55 ods. 1 Správneho poriadku). Vo vzťahu k možnému
nesprávnemu úradnému postupu súd uviedol, že môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa
v jeho obsahu neprejavia; alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia
konania. V prejednávanej veci je zrejmé, že postup Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
pri vybavovaní žiadosti žalobcu sa bezprostredne prejavil v obsahu   rozhodnutia, ktoré Ministerstvo
vnútra SR Prezídium Policajného zboru ako odvolací orgán preskúmaval a zrušil. Žalobcom formálne
vytýkaný nesprávny úradný postup našiel teda svoje bezprostredné vyjadrenie v obsahu konkrétneho
rozhodnutia a preto ho nemožno označiť a hodnotiť pojmom nesprávny úradný postup tak, ako má na
mysli ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.  Rozhodovaciu činnosť samo o sebe totiž nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Žalobca tak nepreukázal splnenie zákonom predpokladaných
podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd preto žalobu zamietol.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
podľa úspešnosti účastníkov v konaní, avšak úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
6.    Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013.
Podľa jeho názoru je rozsudok nezákonný. Namietol správnosť opisu jeho vyjadrení v napadnutom
rozsudku v časti, kde súd uviedol, že žalobca mal uviesť, že policajt naďalej vykonáva svoju prácu. Nie
je to pravda, pretože, ak by policajt vykonával svoju prácu, to by mu nevadilo, ale žalobca uviedol, že
už nemohol vykonávať svoju prácu a policajt pokračoval v útokoch voči iným osobám. To vyplývalo aj
z dôkazov a je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil so žalobou a dôkazmi. Podľa
názoru žalobcu rozhodnutie z Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, ktoré je predmetom žaloby, bolo
vykonateľné. Mal právo, aby na základe jeho žiadosti mu  bola do ôsmich dní  poskytnutá informácia.
To sa však nestalo, pretože povinná osoba (KR PZ v Bratislave) uložila žalobcovi povinnosť strpieť
porušenie tohto práva tým, že mu požadovanú informáciu neposkytla. Ak by sa žalobca pokúsil takúto
informáciu vyhľadať, povinná osoba mala možnosť vynútiť splnenie povinnosti strpieť porušenie práva
tým, že by mu zabránila nahliadnuť do príslušných dokumentov. Podané odvolanie na tomto stave nič
nezmenilo. Preto podľa jeho názoru bolo rozhodnutie KR PZ v Bratislave vykonateľné dňom jeho vydania
bez ohľadu na právoplatnosť. Pokiaľ ide o jeho nárok na náhradu majetkovej škody, súd nesprávne
vyhodnotil, že nepreukázal nárok na náhradu sumy 64,- eur za konzultácie u advokáta. Aj keď odvolanie
proti rozhodnutiu povinnej osoby bolo datované dňom 11.5.2011 a podané bolo až 16.5.2011, znamená
to, že bolo podané až po konzultácii u advokáta dňa 14.5. 2011. Odvolanie vyhotovil žalobca sám, ale
až na základe konzultácie správnosti svojho názoru s advokátom. Taktiež preukázal ohrozenie svojho
práva na život, osobnú slobodu na ochranu mena, dobrej povesti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
Rozhodnutie povinnej osoby signalizovalo, že právne prostriedky nepostačujú na jeho ochranu pred
podpráporčíkom H.. Tým podľa jeho názoru bola nemajetková ujma preukázaná.
7. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému, ktorý k nemu podal vyjadrenie podaním
doručeným súdu dňa 14.11.2013. Súhlasil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku a uviedol, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať opodstatnenosť svojho nároku
a ani jednu zo zákonom stanovených podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov a vykonal
dostatočné dokazovanie. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
8. Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie žalobcovi na základe úpravy zo dňa 15.11.2013 a
žalobca k nemu nepodal ďalšiu repliku. Vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 22.5.2015.
9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p..

10. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie  je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil
v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP.

11. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť
len nasledovné:
Pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku žalobcu bolo rozhodujúce, či namietané rozhodnutie
Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Bratislave bolo ako právoplatné alebo vykonateľné
zrušené alebo zmenené z dôvodu jeho nezákonnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté poskytnutie požadovanej informácie žalobcovi podľa
zákona o slobode informácií č. 211/2000 Z.z. , bolo na základe riadneho opravného prostriedku  žalobcu
nadriadeným orgánom zrušené a v novom konaní bola informácia žalobcovi poskytnutá. Namietané
rozhodnutie tak bolo zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. K náprave došlo v
priebehu riadneho správneho konania po využití možnosti žalobcom podať proti rozhodnutiu opravný
prostriedok, ktorý mal odkladný účinok (§ 52 a 55 ods. 1 Správneho poriadku). Nebola tak splnená
základná zákonná podmienka na uplatnenie nárokov žalobcu na náhradu majetkovej a nemajetkovej
škody zo zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zák. č.



514/2003 Z.z.. Následne už bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či žalobcovi skutočne vznikla majetková
alebo nemajetková ujma. V podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti, s ktorými
sa nevyporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a odvolacie námietky neboli spôsobilé
spochybniť správnosť jeho skutkových a právnych záverov. Polemika žalobcu o tom, že namietané
rozhodnutie bolo vykonateľné, keďže po jeho vydaní mu informácia nebola poskytnutá, nemá právny
základ. Podľa § 18 zák. č. 211/200 Z.z., v znení platnom ku dňu podania žiadosti žalobcu o poskytnutie
informácie dňa 15.04.2011, bola povinná osoba na poskytnutie informácie buď túto informáciu v
zákonnej lehote poskytnúť alebo vydať rozhodnutie, že žiadosti nevyhovie.  V prejednávanej veci Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave vydalo dňa 28.04.2011 rozhodnutie, že žiadosti žalobcu
nevyhovuje a informáciu neposkytne. Toto zamietajúce rozhodnutie mohlo nadobudnúť  právoplatnosť a
vykonateľnosť až po tom, ak by márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, alebo by bolo
na základe podaného opravného prostriedku žalobcom potvrdené nadriadeným orgánom. Keďže zákon
voči zamietajúcemu rozhodnutiu pripúšťal podanie opravného prostriedku, ktorý má podľa § 55 ods.
1 Správneho poriadku odkladný účinok, nemohlo byť vykonateľné skôr ako nadobudlo právoplatnosť.
K náprave, t.j. k poskytnutiu informácie žalobcovi, došlo v rámci riadneho správneho konania, pred
nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti správneho rozhodnutia.

12. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1,2 CSP ako vecne správny.

13. Žalovaný bol plne úspešný aj v odvolacom a konaní a podľa § 255 ods. 1 CSP by mal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, súd mu tento
nárok nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).