Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/207/2016 z 25. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. mája 2017, sp. zn. 9Co/207/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7107203828.2 Krajský súd Košice | 9Co/207/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7107203828.2 | 2017-05-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f10675d-c229-4c35-b559-3bb4cb4e9fd1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7107203828.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/207/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107203828
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7107203828.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcov: X/. E. H., F.. XX.X.XXXX, T. T.
XX, X/ E. H., F.. XX.X.XXXX, T. T. XXX, X/ D. H., F.. X.X.XXXX, T. T. XX, X/ E. H., F.. X.XX.XXXX, T.
T. XXX, X/ D. H., F.. XX.X.XXXX, T. T. XX, proti žalovaným: X/ E. H., F.. X.X.XXXX, T. H. C. Z. X, P., X/
E.. E. H., F.. XX.X.XXXX, T. B. H. U. X, P., X/ E.. J. H., F.. X.X.XXXX, T. U. XX, P., všetci právne zast.
JUDr. Jánom Fečkom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 61, Košice, zaplatenie 4.979,08 eur s prísl., o
odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 40C/72/2007-242 z 27.1.2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uložil žalobcom v 1.
až 5. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania
v sume 6.732,47 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 6.121,06 eur, zaplateného
súdneho poplatku za odpor vo výške 294,- eur a trov odvolacieho konania vo výške 317,41 eur do 15
dní od právoplatnosti uznesenia na účet advokáta žalovaných JUDr. Jána Fečku.

2. Predmetom konania vo veci samej bola o zaplatenie 4 979,08 eur s 10% úrokom ročne od 16.2.2007
do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
21.5.2014 č. k. 40C/72/2007-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach rozsudkom zo dňa
4.11.2015 č. k. 2Co/906/2014-234 bola žaloba zamietnutá s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť 4.1.2016.

3. Po citácii ust. § 151 ods. 1,2,3 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p., konštatoval, o náhrade trov konania
súd rozhoduje len na návrh a účastník je povinný trovy konania vyčísliť, je možné priznať náhradu
trov konania iba vo výške vyčíslenej účastníkom, resp. jeho advokátom. Uzavrel, že o náhrade trov
konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení a zaviazal žalobcov v1. až 5. rade, ktorí úspech vo
veci nemali nahradiť úspešným žalovaným trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie práva Priznal
im náhradu trov právneho zastúpenia za 19 úkonov právnej služby, ktoré presne špecifikoval s tým, že
výška odmeny za 1 úkon právnej služby v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. je 256,47
eur pri zastupovaní troch účastníkov, odmena za úkon vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny pri zastupovaní troch účastníkov činí 256,47 eur. Nepriznal žalovanými uplatnené násobky (3x)
režijných paušálov s poukazom na ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. rozhodoval aj o trovách
odvolacieho konania, zaviazal žalobcov v 1. až 5. rade na zaplatenie trov odvolacieho konania vo výške
317,41 eur za úkon - vyjadrenie k odvolaniu 256,47 eur + paušálna náhrada a DPH. Úkon porada so
žalovanými k odvolaniu žalobcov v rozsahu jednej hodiny, nepovažoval za potrebné a účelné bránenie
práva. Vychádzajúc z § 149 ods. 1 O.s.p zaviazal žalobcov v 1. až 5. rade zaplatiť žalovaným trovy na
účet advokáta.



4. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v 1. až 5. rade, navrhli zmeniť napadnuté
uznesenie tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Namietali, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní sa ani
len okrajove nezaoberal možnosťou rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti poukazovali
na uznesenie NS SR z 23.10.2014 sp. zn. 5Cdo 234/2013, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. MCdo
14/99. V znesenie námietky premlčania pôvodným žalovaným a následne žalovanými v 1. až v 3. rade
považovali za postup rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Poukazujúc na Nález ÚS
SR z 31.7.2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08 uviedli, že v tomto konkrétnom prípade súd neprihliadol na
postoj pôvodného žalovaného, ktorý sa pred podaním žaloby účelovo vyhýbal navrhovaným jednaniam
so žalobcami a nijakým spôsobom nereagoval na predložené návrhy o mimosúdne vysporiadanie
vzájomných záväzkov a pohľadávok. Pôvodne žalovaný konajúcemu súdu až do svojej smrti nepostúpil
vo veci žiadne dôkazy aj napriek tomu, že výstavbu záhradného domčeka a organizáciu zabezpečoval
výlučne on, ako to potvrdili aj jeho dedičia. Boli toho názoru, že týmto konaním pôvodného žalovaného
a následne prerušením konania vo veci pre jeho úmrtie v r. XXXX až do pojednávania 23.2.2012 došlo k
značnému oslabeniu ich dôkazov, ktoré spočívali na preukázanie podstatných náležitostí dohody o práca
a najmä dohodnutom termíne, nakoľko s pôvodným žalovaným pre ich priateľské vzťahy mali iba ústnu
dohodu, bez záväzne dohodnutého termínu ukončenia prác a finančného vysporiadania. Vzhľadom na
časový odstup nimi navrhnutý svedkovia nemohli vypovedať, či už z dôvodu ich zdravotného stavu alebo
pre úmrtie a jediný svedok sa pre uplynutie času nevedel zodpovedne vyjadriť k priebehu vykonávaných
prác. Boli toho názoru, že rozhodnutie súdu vo veci trov konania je v rozpore s dobrými mravmi a
dôvodmi rozhodnutia o trovách konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p. aj preto, že výrok súdu o výške
priznaných trov právneho zastúpenia žalovaných je neprimeraný ich pohľadávke. Uplatnenú pohľadávku
možno považovať za obohatenie žalovaných na ich úkor, čo je aj v rozpore s princípom spravodlivosti.
Súd neprihliadal ani na sociálne a majetkové pomery žalobcov a žalovaných, ktoré sú diametrálne
rozdielne v neprospech žalobcov. Zdôrazňovali, že žalobca v 1. rade práce na výstavbe organizoval
spoločne so svojimi synmi, aj fyzicky vykonával, je nemajetným dôchodcom s podlomeným zdravím
a na zabezpečenie životných potrieb je jeho jediným príjmom starobný dôchodok vo výške 364,- eur
mesačne. Pre prípad neposúdenia danej situácie podľa § 150 O.s.p. namietali účelnosť priznaných
trov konania vyčíslených právnym zástupcom žalovaných. Súd pri rozhodovaní nezohľadnil, kedy bol
uplatnený úkon právnej služby vykonaný a či neboli v konaní následne opakované vykonané a vyčíslené
aj ďalšie úkony súvisiace s rozhodovaním o veci. Nezaoberal sa ani posúdením opodstatnenosti
vyúčtovania úkonov právnej služby, ani otázkou, či tento úkon bol vôbec účelným pre uplatnenie
alebo bránenie práva účastníka konania (žalovaných) s výnimkou nepriznania náhrady trov konania
za poradu o odvolaní a nesprávneho vyčíslenia náhrady rež. paušálu. Za neúčelné úkony považovali
vyjadrenie vo veci 15.12.2009, 28.9.2011, 11.2.2012, 23.5.2012, 26.6.2012, 20.8.2012, 21.11.2012,
výsluch svedka (žalovaného v 3. rade) vo veci 9.3.2012, výsluch svedka vo veci 21.5.2013 z dôvodov
presne špecifikovaných v odvolaní. Boli toho názoru, že súd vo veci celkom nariadil 10 pojednávaní.
Išlo však o neprimerane vysoký počet nariadených pojednávaní z hľadiska účelnosti nariadených
pojednávaní bol najmä pre postoj samotných žalovaných.

5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok Okresného súdu Košice-
okolie sp. zn. 40C/72/2007-242 z 27.1.2016 ako vecne a právne správny. Žiadali priznať náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 295,423 eur. Tvrdenie žalobcov uvádzané v odvolaní podľa nich nemá
oporu v postupe ani v odôvodnení výroku vo veci konajúceho súdu. K obsahu odvolania uviedli, že
tvrdenia žalobcov v 1. až 5. rade boli od počiatku nepravdivé. Fakt, že ich právny zástupca bol vo
výbore ZO SZZ a osady a osobne vie, že ich žaloba, tvrdenia nemajú oporu v skutkovom ani právnom
stave, ktorým odôvodňovali svoj nárok nerešpektovali a neodôvodneným dokazovaním preťahovali
konanie. Neprijali tvrdenie, že ich žaloba s odkazom na vyššie uvedené bola účelová, vykonštruovaná,
protiváha konaniu vedeného ich právnym predchodcom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.
11Cbi/6/2007 o trovy právneho zastúpenia žalobcu, v ktorom bol žalobca v 1. rade tiež neúspešný. K
vyjadreniu pripojili rozsudok NS SR sp. zn. 3Obo/4/2015.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len "C.s.p.") prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario
v rozsahu ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že ich odvolanie je dôvodné.



7. Žalobcovia podali odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd prejednával
odvolanie v čase účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. účinného od 1.7.2016.

8. Podľa § 470 ods. 1,2 C.s.p. ak je nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1.7.2016, odvolací vec posúdil podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda skúmal, či súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho rozhodovania v prejednávanej veci.

10. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodoval o náhrade trov konania účastníkov v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi - žalovanému priznal náhradu trov účelne vynaložených v tomto
konaní.

12. Aj za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalobcu, či nie sú splnené
podmienky v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci.

13. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, umožňuje ak sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti.

14. Toto zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa§ 142 O.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne
reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.(§ 257 C.s.p.)
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

15. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého výroku uznesenia o náhrade trov konania vôbec nevyplýva,
že by sa súd prvej inštancie, čo len okrajovo zaoberal možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (v zmysle C.s.p. účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu ide o ust. § 257 C.s.p.). Z tohto hľadiska preto nie je rozhodnutie súdu
odvolacím súdom preskúmateľné.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok
v napadnutom výroku a to vo výroku o náhrade trov konania, lebo pre nedostatok odôvodnenia nie je
možné posúdiť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania použil správny právny predpis.

17. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude zaoberať sa možnosťou použitia § 257 C.s.p. pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na vyššie uvedené kritériá a skutočnosti
uvádzané žalobcami v odvolaní, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.



18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania, (§
396 ods. 3 C.s.p.).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).