Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/146/2019 z 4. 9. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. septembra 2019, sp. zn. 2Co/146/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:6117217276.1
Krajský súd Košice | 2Co/146/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:6117217276.1 | 2019-09-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/28477bf2-8ecb-4db5-9662-62cd0073e1e7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:6117217276.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/146/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117217276
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6117217276.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu Z. R., nar. XX. X. XXXX, bytom Č. XX,
Y., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Manik, PhD.,MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., so
sídlom Masaryková 2, Košice, IČO 36 861 324, proti žalovanej S. F., nar. X. XX. XXXX, bytom H. X, Y.,
doručovacia adresa C..B.. H. O. XX, Y., o zaplatenie 1.673,31 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30. novembra 2018 č.k. 25Csp/217/2017-94

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok, okrem výroku o povinnosti žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.

P r i z n á v a   žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 975 €, zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 698,31 € s
príslušenstvom a v časti príslušenstva zo sumy 975 €, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 16 % a zaviazal  žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I doplatok súdneho poplatku
vo výške 8 €.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o záväzku žalovanej zo zmluvy o nájme uzavretej medzi sporovými
stranami dňa 1.7.2016, predmetom ktorej bol nájom rodinného domu na Č. XX D. Y. s  pozemkom,
záhradou a garážou na obdobie od 17.7.2016 do 30.6.2017. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 390
€ mesačne. Okrem nájomného mala žalovaná povinnosť na úhradu služieb (energií) spojených s
užívaním nehnuteľnosti. Žalobca v konaní uplatnil nárok na úhradu nájomného vo výške 975 € za
obdobie od 1.8.2016 do 15.10.2016, ku ktorému dňu došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy dohodou.
Súčasne žiadal o priznanie nároku na úhradu nedoplatku za dodávku energií v sume 448,31 €,
ako aj náhradu škody v hodnote 250 € za odňatie posuvnej steny k sprchovaciemu kútu a toaletnú
dosku. Pred začatím pojednávania vzal žalobca späť návrh v časti sumy 698,31 € s príslušenstvom
zodpovedajúcej nedoplatkom na energiách a náhrade škody, a po začatí konania vzal späť tiež nárok
na príslušenstvo zo žalovaného nájomného vo výške 975 €, s ktorým späťvzatím žalovaná súhlasila.
V  rozsahu čiastočného späťvzatia súd prvej inštancie konanie zastavil v zhode s ustanovením § 145,
146 Civilného sporového poriadku (CSP). V zostávajúcom rozsahu nároku žalobcu na nájomné, právne
vec posudzoval podľa ustanovení § 663, § 671 ods. 1, 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ).
Zhodnými tvrdeniami strán sporu bola preukázaná doba trvania nájmu, výška nájomného, ako i rozsah
dlhu na nájomnom, keď žalovaná na pojednávaní potvrdila, že nájomné neuhradila, ale odmietala ho
zaplatiť s odôvodnením, že žalobca jej nepredložil vyúčtovanie za dodávku energií, a nehnuteľnosť bola
nedostatočne vykurovaná. Vychádzajúc z nespornej existencie dlhu žalovanej na nájomnom, súd jej
uložil povinnosť na jeho úhradu. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 16 % zodpovedajúci



pomeru jeho procesného úspechu (58,28 %) a neúspechu (41,72 %) v spore, keď žalobca z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania. Zohľadňujúc rozsah predmetu konania 975 € a 6%-tnú sadzbu
súdneho poplatku z predmetu konania ako je upravená zákonom č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch,
uložil žalobcovi povinnosť na úhradu doplatku súdneho poplatku vo výške 8  €, pretože žalobca oproti
jeho povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 58 €, uhradil len 50 €.

3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Vychádzajúc z rozsahu odvolania, odvolaním
napadla zaväzujúci výrok rozsudku, ako aj výroky rozsudku o zastavení konania a náhrade trov. V
odvolaní uviedla, že súd neprihliadol na dôvody, pre ktoré nebolo nájomné uhradené a nepreskúmal,
prečo bola žaloba vzatá späť. Poukazovala tiež na to, že nájomca je povinný platiť nájomné s
prihliadnutím na spôsob užívania veci, a ona nemala zabezpečené dostatočné vykurovanie v dôsledku
čoho ochorela a znížil sa jej príjem zo zamestnania. Tvrdila, že preplatila cenu energií i nájomného,
a  žalobca jej mal zadržiavať majetok bez odôvodnenia a spôsobiť jej škody na majetku, ktorý bol
uskladnený v pivničných priestoroch. Namietala, že suma poškodeného majetku ďaleko presahuje výšku
požadovaného nájomného. So zreteľom na vyššie uvedené, žiadala o zrušenie rozsudku.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor o vecnej správnosti rozhodnutia súdnej inštancie,
ktorý navrhoval potvrdiť s tým, že v priebehu vykonaného dokazovania bola preukázaná dohodnutá
výška nájomného i obdobie, za ktoré nájomné žalovaná neuhradila. Žalobca poukázal na fakt, že
žalovaná mu neoznámila žiadne požiadavky ohľadom nedostatočného vykurovania, či zadržovania a
poškodzovania jej vecí, obranu žalovanej preto hodnotil ako účelovú.

5. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. septembra 2019 o 10.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach,  pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke  Krajského
súdu v Košiciach  v zhode s § 219 CSP.

8. Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku nebol predmetom
odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,
3 CSP). V napadnutom rozsahu je rozsudok vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody vymedzené § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov.



11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych
predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny
predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento
bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

13. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú dané, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania zohľadňujúc splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti strán sporu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre
náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zhode s § 191 a § 192 CSP, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv
ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 220 CSP uvádzajúc, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, a z ktorých dôvodov žalobe vyhovel.

14. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Civilné sporové konanie je založené na princípe kontradiktórnosti, keď medzi povinnosti strán
sporu patrí povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a navrhovanie dôkazov (povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť). Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti zaťažuje
tú stranu sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. V sporovom
konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami strán sporu, a súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov na preukázanie tvrdení navrhovaných stranami sporu vykoná.

18. Porušenie povinnosti tvrdenia znamená takú procesnú pasivitu strany sporu, ktorej následkom je
procesná sankcia spočívajúca v tom, že nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú nesporné. Rovnaké
následky má aj nekvalifikované popretie tvrdenia protistrany, ktoré sa považuje za neúčinné popretie (§
151 CSP). Uplatnenie procesných prostriedkov útoku a procesnej obrany, medzi ktoré patrí uvedenie
skutkových tvrdení strán sporu i navrhovanie dôkazov, je limitované do času, než súd prvej inštancie
vyhlási dokazovanie za skončené (§ 154 CSP).



19. Jednou zo základných povinností nájomcu je platenie nájomného za  predmet nájmu ( § 663, § 671
ods. 1 OZ). Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol
prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe
a určeniu veci (§ 673 OZ). Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba
obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného (OZ). Právo na odpustenie alebo na
poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne,
ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim (§
675 OZ).

20. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok na zaplatenie nájomného v celkovej výške 975
€, keď nebolo sporné, že ide o nájomné za obdobie od 1.8.2016 do 15.10.2016, a žalovaná potvrdila, že
nájomné nezaplatila. Na existenciu tohto záväzku žalovanej nemali vplyv všeobecné tvrdenia žalovanej o
nedostatočnom komfortne pri užívaní nehnuteľnosti napr. v podobe nedostatočného vykurovania, alebo
o vzniku škody na jej veciach, ak tieto svoje tvrdenia bližšie nekonkretizovala, čo do rozsahu a podmienok
vzniku nároku, a ani ich žiadnym spôsobom nepreukázala. Len všeobecné tvrdenia žalovanej nie sú
spôsobilé ovplyvniť jej záväzok na úhradu nájomného, pokiaľ k týmto tvrdeniam nie sú predložené alebo
označené také dôkazné prostriedky, ktoré by v zmysle právnej úpravy zakladali jej nárok na zníženie
nájomného (§ 673, § 675 OZ).
21. Rovnako tak vyjadrenia žalovanej o poškodení jej majetku, majú povahu neúčinnej procesnej obrany.
Vyjmúc fakt, že o vzniku škody absentujú akékoľvek dôkazy, z vyjadrení žalovanej nemožno zistiť ani
len základné predpoklady tohto zodpovednostného vzťahu, t.j. v akej príčinnej súvislosti, na akých
veciach a v akom rozsahu mala škoda vzniknúť. Do času vyhlásenia dokazovania za skončené, žalovaná
neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili nárok žalobcu na dohodnuté nájomné (§154 CSP). Ani
v odvolaní žalovaná neuvádza žiadne skutočnosti spôsobilé napadnúť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, čo do nároku žalobcu na nájomné alebo jeho výšku, preto bol vyhovujúci výrok rozsudku ako
vecne správny potvrdený.

22. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie pri rozhodnutí
o čiastočnom  zastavení konania, preto bol aj v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdený.

23. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. Späťvzatie žaloby je prejavom autonómnej vôle žalobcu, ktorý má postavenie tzv. pána sporu. Tento
procesný úkon je charakterizovaný tým, že sa ním obmedzuje pôvodný predmet sporu, keď to, čo
bolo pôvodne predmetom konania už nie je predmetom meritórneho rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na
skutočnosť, že k späťvzatiu časti istiny pôvodnej pohľadávky vo výške 698,31 € došlo pred začatím
konania, nevyžadovalo sa k uvedenému procesnému úkonu žalobcu stanovisko žalovanej, keď priamo
zákonná úprava predpokladá, že za takýchto okolností k zastaveniu konania dochádza bez ohľadu
na vôľu protistrany. Pokiaľ išlo o zastavenie konania v časti príslušenstva pohľadávky, zo zápisnice z
pojednávania vyplýva, že k tomuto úkonu žalovaná udelila súhlas a neuvádzala žiadne vážne dôvody,
ktoré by zastaveniu konania v tejto časti nároku bránili. Rozhodnutím o zastavení konania preto neboli
dotknuté žiadne procesné práva žalovanej, a súd pri rozhodnutí o tomto spôsobe ukončenia súdneho
konania rozhodol v súlade so zákonnými predpokladmi ako vyplývajú z vyššie citovaných ustanovení
§ 145, 146 CSP.

26. Správne súd prvej inštancie prihliadol na fakt, že pokiaľ k zastaveniu konania došlo na základe
späťvzatia žaloby, žalobca podľa § 256 ods. 1 CSP zodpovedá za zastavenie konania,  preto sa
v rozsahu späťvzatia považuje za procesne neúspešného. Tento procesný neúspech sa odrazil vo
výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, keď v súlade s § 255 ods. 2 CSP bol žalobcovi
priznaný nárok na náhradu trov konania len v rozsahu  16%, podľa  pomeru jeho procesného úspechu
a neúspechu v spore (58,28% - 41,72%).



27. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vyplýva z  § 396 ods. 1 CSP v spojení s  §
255 ods. 1 CSP založenom na zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania. Odvolateľka
(žalovaná) bola v odvolacom konaní neúspešná, preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom  hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).