{"guid": "2e4d628c-aba7-4ef2-88d5-75c2da8e2a84:e1c29802-8a34-40f8-92ab-18ba27f24d1e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6912209816.1", "spisova_znacka": "14Co/430/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/430/2014 z 29. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2015, sp. zn. 14Co/430/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6912209816.1", "identifikacne_cislo": "6912209816", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2015-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1c29802-8a34-40f8-92ab-18ba27f24d1e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6912209816.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6912209816.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6912209816.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/430/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209816
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912209816.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu a JUDr. Petra Priehodu a členov
senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: D. N.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., C. U. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, Važecká 16,
IČO: 42 176 778, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska
kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 604 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
zo dňa 17.07.2013 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 8C/94/2013-130 zo
dňa 22.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je   p o v i n n ý   nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia v sume 23,83 Eur na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Andrea
Cifru vedený v D., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je   p o v i n n ý   nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia v sume 23,83 Eur na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr.
Andrea Cifru vedený v D., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný v dôsledku
úspešne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku. Súd konštatoval, že uplatnená
pohľadávka bola premlčaná najneskôr dňom 27.12.2007 - teda dátumom výpovede zmluvného vzťahu,
ktorý ani jeden z účastníkov konania nespochybnil a teda v čase podania návrhu na súd (dňa 27.07.2012)
už bol nárok uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.  Súd vyhodnotil dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.10.2011 ako nekalú obchodnú praktiku
navrhovateľa a uznanie dlhu odporcom považoval súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo
preukázané, že v čase jeho uznania dlžník - odporca vedel o premlčaní  tak, ako to vyžaduje zákonné
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.  Súd tiež konštatoval, že samotný odporca na pojednávaní
pred súdom poprel, že by podpisoval nejakú dohodu, dokonca odporca ani nevedel, čo slovo premlčanie
znamená. Následne súd rozhodol o trovách konania  a s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
úspešným účastníkom - odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal trovy konania



v sume 164,57 eur za špecifikované úkony právnej služby spolu s cestovnými náhrada a náhradou za
stratu času za účasť na meritórnom pojednávaní.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhovateľ
uviedol, že odporca dňa 25.10.2011 podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie
záväzku, pričom sa domnieva, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre
platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Navrhovateľ považuje tento právny úkon odporcu za dostatočne
určitý a jednoznačný. Navrhovateľ poukázal na čl. 3 bod 3.1 dohody, v ktorom je jednoznačne,
zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podpisom
dohody došlo tak nespochybniteľne k uznaniu dlhu a nastali právne účinky spojené s uznaním práva
podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, teda začala plynúť nová 10 ročná premlčacia
doba. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať
s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ.  takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie
je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany
veriteľa. Odporca sa rozhodol dohodu dobrovoľne podpísať a uhrádzať pohľadávku v splátkach. Z
tohto vyplýva, že odporca si svoje postavenie v čase podpisu dohody nijako nezhoršil. Navrhovateľ tiež
argumentuje, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako
ochranou ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebitelia. Navrhovateľ zároveň nesúhlasil s priznaním
trov právneho zastúpenia odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Navrhovateľovi nie je známe, kedy
si odporca zvolil svojho právneho zástupcu, avšak je zrejmé, že sa tak stalo až po tom, ako do
konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom. Prvým úkonom urobeným
v mene odporcu bola až účasť na pojednávaní dňa 22. 5. 2013. Navrhovateľ preto zastáva názor,
že vyjadrenia, či už písomné alebo ústne, podané v mene odporcu alebo vedľajšieho účastníka, sú
obsahovo v zásade podobné a nie sú v nich uvedené žiadne nové či odlišné skutočnosti a nespĺňajú
požiadavku účelnosti. Navrhovateľ tak nevidí dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia odporcu
zastúpeného rovnakým právnym zástupcom, ako vedľajší účastník na strane odporcu. Navrhovateľ
nesúhlasí ani s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a domnieva sa, že dochádza
k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a je preto namieste aplikácia
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ako aj ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor.
Navyše sa domnieva, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľský
veciach. Združenie vstupuje do množstva konanie bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcov, navyše
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. S poukazom na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov potom
navrhovateľ dôvodí, že priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi by došlo len
k podpore nekorektného postupu zo strany združení v spotrebiteľských veciach. Na základe týchto
argumentov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu  preskúmal a zmenil ho tak,
že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, respektíve rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu zruší a vec vráti súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ si súčasne uplatnil a vyčíslil
aj trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril právny zástupca vedľajšieho účastníka a odporcu  za oboch týchto
účastníkov. Rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch považuje za správne tak po
stránke právnej, ako je skutkovej. Považuje za nespochybniteľné, že v danej veci ide o spotrebiteľský
úver a okrem osobitnej právnej normy - zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinný do
10.06.2010), je nutné daný úverový vzťah podrobiť právnej úprave Občianskeho zákonníka, pričom
aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie je
spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca
odporca a vedľajšieho účastníka na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. Vo vyjadrení k odvolaniu
právny zástupca vedľajšieho účastníka a odporcu v širokých teoretických súvislostiach prezentuje svoje
právne stanovisko o nutnosti aplikácie spotrebiteľského práva na daný zmluvný vzťah a prezentuje svoje
právne argumenty ohľadom právneho postavenia účastníkov konania ako dodávateľa a spotrebiteľov.
Ohľadom spochybnenia neplatnosti dohody o uznaní záväzku právny zástupca odporcu a vedľajšieho
účastníka uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.10.2011
je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre spotrebiteľov ako dlžníkov, prípadne
pre osobu pristupujúcu k záväzku. Dlžníci nemajú žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah.
Uzavretie dohody je v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané  princípy



dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie
premlčacej doby a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
uviedol taktiež konkrétne praktiky pracovníkov a splnomocnencov veriteľov, ktorí podľa jeho tvrdenia
podvodným a zavádzajúcim spôsobom pod rôznymi zámienkami a vymyslenými zdôvodneniami si
vynucujú podpísanie formulárov od spotrebiteľov. Takáto prepracovaná psychologická manipulácia zo
strany pracovníkov navrhovateľa vykazuje zjavné prvky nekalých obchodných praktík. Navrhovateľ
sa v rámci predmetu podnikania dlhodobo zaoberá inkasovaním pohľadávok a takáto činnosť zahŕňa
aj celé spektrum mimosúdnych úkonov, ktorých cieľom je, aby sa dosiahla úhrada pohľadávky bez
súdneho konania. Priemerný spotrebiteľ je pritom právne neznalý a neinformovaný a súčasne značne
manipulovateľný v situácii, pokiaľ sa dostane pod psychický tlak. Navrhovateľ pri uzatváraní formulárovej
dohody zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva a pokiaľ sa pokúša za každú
cenu dať svojmu protiprávnemu konaniu pláštik vo forme uznania práva, respektíve dohody o uznaní
dlhu, je to len snaha o zahmlievanie skutočnej podstaty, pretože pod týmto pláštikom sa nachádzajú
neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. S poukazom na  rozsiahlu argumentáciu
právny zástupca vedľajšieho účastníka a odporcu potom uviedol, že navrhovateľ sa v predmetnej
veci nemôže dovolávať platnosti predloženej formulárovej dohody a teda ani právnych účinkov z nej
plynúcich. K dôvodom odvolania smerujúcim voči výroku rozsudku, ktorým súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi a odporcovi právo na náhradu trov konania títo účastníci konania uviedli, že s poukazom
na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov prináleží nesporne a nespochybniteľne spotrebiteľskému
združeniu, zastúpenému advokátom, náhrada trov konania po úspešnom súdnom spore. Na základe
týchto argumentov potom vedľajší účastník a odporca navrhujú rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny potvrdiť a uplatnili a vyčíslili si aj trovy odvolacieho konania.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania  v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O.s.p. rozsudok okresného súdu  podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.  ako vecne správny potvrdil.

Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov,
predovšetkým Zmluvou o poskytnutí kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 17.08.2006,
uzatvorenou medzi veriteľom A., a.s. so sídlom v S. a odporcom, ako dlžníkom, Všeobecnými
obchodnými podmienkami A., a.s. pre depozitné produkty, Zmluvou o postúpení pohľadávky  zo
dňa 14.02.2011, Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporcom zo dňa 25.10.2011 a po vypočutí účastníkov konania po ich zvážení
a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko
obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ, ako
odvolateľ v časti meritórneho rozsudku, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli
známe súdu prvého stupňa, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení
§ 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v
prvostupňovom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na
podklade vykonaného dokazovania.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ohľadom napadnutého
meritórneho výroku a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade
ktorých prvostupňový súd  rozhodol, pričom vzhľadom na presvedčivosť a správnosť argumentácie
obsiahnutej v odôvodnení rozsudku nepovažuje za potrebné nad rámec dôvodov vyslovených
prvostupňovým súdom uviesť žiadne ďalšie argumenty.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku zo strany
vedľajšieho účastníka na strane odporcu bol povinný sa vysporiadať predovšetkým s včasnosťou
uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi. Súd správne vychádzal ako z relevantného, a z
hľadiska plynutia premlčacej lehoty určujúceho dátumu doručenia výpovede zmluvného vzťahu zo strany
pôvodného veriteľa, teda 27.12.2007, ktorým dňom došlo k zániku zmluvného záväzkového vzťahu. S
poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka uplynutím všeobecnej premlčacej doby troch
rokov od doručenia výpovede odporcovi, teda dňom 27.12.2007, bol nárok navrhovateľa premlčaný.



Odvolací súd, v súvislosti s argumentom navrhovateľa, ktorý sa dožaduje aplikácie ustanovenia § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; sa plne stotožňuje s právnym záverom
prijatým súdom prvého stupňa, že písomnú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 25.10.2011 nemožno považovať za právne relevantný právny úkon dlžníka - odporcu, ktorý by
mal právne účinky platného uznania záväzku. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka umožňuje
síce uznanie aj premlčaného dlhu, avšak pre právnu účinnosť takéhoto prejavu vôle dlžníka vyžaduje
kogentne vedomosť dlžníka, ktorý dlh uznáva, o jeho premlčaní. Je tak nutné prisvedčiť právnemu
názoru súdu prvého stupňa, že v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Samotné
„prehlásenie“ obsiahnuté v bode 3 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa
25.10.2011,  podľa ktorého „osoby uvedené v bode 1.2 a/alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch“, je vzhľadom na vopred pripravené formulárové koncipovanie
tohto prehlásenia obsiahnutého v predtlači dohody nepostačujúce z hľadiska naplnenia zákonných
kritérií vyžadovaných ustanovením § 558 OZ pre vedomú a vedomostnú zložku takéhoto právneho
úkonu dlžníka. Navyše, odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv je súd povinný aplikovať a prijať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Samotný odporca na pojednávaní pred okresným súdom poprel
nielen vedomosť o účinkoch a podstate právneho inštitútu premlčania záväzku, no poprel aj samotné
podpísanie akejkoľvek dohody o uznaní záväzku.

Pokiaľ teda navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že odporca, ako dlžník
vedome a účinne písomne uznal konkrétny dlh, ktorého sa v konaní navrhovateľ domáha, je správny
právny názor vyslovený prvostupňovým súdom, že k premlčaniu nároku došlo uplynutím všeobecnej
premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, a to dňom 27.12.2007.  Pokiaľ
si tak navrhovateľ na súde uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažného plnenia až dňa 27.07.2011, v
dôsledku účinne a dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku súd toto právo priznať
nemohol a správne návrh v celom rozsahu  zamietol.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení
všetkých relevantných skutočností rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku podľa ustanovenia §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V nadväznosti na procesný úspech odporcu v celom rozsahu mu tak s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p. prináleží náhrada trov prvostupňového konania, rovnako ako aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu, zdieľajúceho procesný úspech i neúspech hlavného účastníka konania, na koho
procesnej strane vystupuje.

Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske
združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že
je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného
vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej
by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom.  Tento záver nie je
udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24,
§ 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore
so základnými a nosnými zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a
zásadu rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom
ponímaní „každému účastníkovi konania“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status
fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel
založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a v
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.).
Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne
v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by vedľajší účastník nemal právo dať sa v
konaní pred súdom zastúpiť advokátom. Vstup týchto subjektov do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu
ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby
diskriminované z rôznych dôvodov). Účelnosť pôsobenia vedľajšieho účastníka v konaní a efektívnosť
jeho procesných úkonov však nie je možné hodnotiť paušálne, ale je nutné posudzovať ich vždy



konkrétne, zohľadniac pritom aj iné, súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe skutočnosti a okolnosti,
ktoré musia mať vplyv aj na úvahu súdu ohľadom náhrady trov konania.

V konkrétnom prípade s ohľadom na predmet konania  - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu
a vzhľadom na postavenie odporcu, ako spotrebiteľa, vstúpil do konania ako vedľajší účastník na
strane odporcu v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p.   občianske združenie - právnická osoba
založená za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Procesným podaním zo dňa 18.02.2013  vedľajší účastník podal odpor proti vydanému platobnému
rozkazu a súčasne aj účinne - čo možno konštatovať vzhľadom na výsledok konania - vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku voči odporcovi. Vzhľadom na zamietnutie premlčaného nároku
navrhovateľa je zrejmé, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a
efektívne, jeho procesné úkony mali zásadný vplyv na priebeh a výsledok konania a  preto mu prináleží
právo na náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, keďže si trovy konania
riadne a včas uplatnil a vyčíslil.

Pokiaľ ide o namietajú sumu priznaných trov právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho účastníka
konania, odvolací súd po preskúmaní ich výšky a účelnosti (súd priznal odmenu za tri úkony právnej
služby 3 x 39,84 eur - príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie
- odpor so vznesenou námietkou premlčania a účasť na meritórnom pojednávaní, 3 x režijný paušál
7,81 eur a náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 22.05.2013 v sume 8,60 eur a náhradu
za stratu času v sume 13,02 eur) a konštatuje, že odvolacia námietka navrhovateľa, že súd priznal
duplicitne odmenu za totožné úkony tak za odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka, nie je dôvodná. Aj keď
odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa o trovách právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho
účastníka rozhodol súhrnne, teda nerozlíšil, ktoré úkony právnej služby boli vykonané za ktorého
účastníka, avšak toto pochybenie nemá vplyv na správnosť priznanej konečnej sumy trov právneho
zastúpenia za oboch týchto účastníkov (vzhľadom na to, že je nutné vychádzať z dikcie ustanovenia §
13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. , podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži
o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb). Za danej situácie teda
by mal vedľajší účastník právo na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v
plnej sume (za príprava a prevzatie veci a podanie odporu spolu s námietkou premlčania) a v 50%
za úkon spoločný pre vedľajšieho účastníka a odporcu - účasť na meritórnom pojednávaní. Nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia má odporca v rozsahu 50% za úkon spoločný pre vedľajšieho
účastníka a odporcu - účasť na meritórnom pojednávaní.  V danom prípade, pokiaľ právny zástupca
zastupoval dvoch účastníkov konania, tak vznikla situácia, že mu prináleží tarifná odmena vo výške
zodpovedajúcej 100 % hodnoty základnej sadzby tarifnej odmeny za spoločný úkon, teda ako pri
zastupovaní jedného účastníka konania. Suma trov právneho zastúpenia teda zodpovedá sume, ktorú
uložil súd prvého stupňa navrhovateľovi ako povinnosť nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi z
titulu trov právneho zastúpenia. Aj v tomto čo do vecného výsledku správneho výroku potom odvolací
súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia  § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením  § 224 ods. 1 O.s.p. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ako
v odvolacom konaní úspešným účastníkom, prináleží náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon
právnej služby - za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 06.01.2014 (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky), ktoré sa
týka merita veci vo výške 39,84 eur, z toho 50% za odporcu a 50% za vedľajšieho účastníka konania,
nakoľko odvolanie bolo podané za oboch zastúpených, a k tomuto úkonu prináležiaci režijný paušál 7,81
eur, z čoho 50% za odporcu a 50% za vedľajšieho účastníka konania. Teda za odvolanie týkajúce sa
merita veci pripadajú na odporcu trovy odvolacieho konania v sume 23,83 eur a za odvolanie týkajúce
sa merita veci pripadajú na vedľajšieho účastníka trovy odvolacieho konania v sume 23,83 eur. Odvolací
súd tak uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 23,83 eur
na účet právneho zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) špecifikovaný vo výroku tohto uznesenia,
v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti  uznesenia odvolacieho súdu (odo dňa
jeho doručenia).  Odvolací súd uložil taktiež navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
konania na strane odporcu trovy odvolacieho konania v sume 23,83 eur na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 O.s.p.) špecifikovaný vo výroku tohto uznesenia, v lehote do troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti  uznesenia odvolacieho súdu (odo dňa jeho doručenia).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/94/2013", "guid": "badac4dd-0fb4-4161-b8a4-cfefdfa47b52:7a12bde5-f9d0-4a70-9f51-a72cc54b08f8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}