{"guid": "2e4b1734-a5a7-4f97-86b4-23988c3ee1f8:6e988704-d583-470f-9c19-3f08306441ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6615204953.1", "spisova_znacka": "41CoE/495/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/495/2015 z 14. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. decembra 2015, sp. zn. 41CoE/495/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6615204953.1", "identifikacne_cislo": "6615204953", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Púchovská", "sudca_id": 1335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-puchovska-1335", "datum_vydania": "2015-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e988704-d583-470f-9c19-3f08306441ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6615204953.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6615204953.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6615204953.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 41CoE/495/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6615204953\nDátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615204953.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom\nGarbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C.\nXXXX/XX, XXX XX G., o vymoženie sumy 146,83 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom\nJUDr. Ladislavom Szabóom, Exekútorský úrad so sídlom Palatínova 41, 945 05 Komárno, pod sp. zn. EX\n310/2015, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/249/2015-19\nzo dňa 22. júna 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/249/2015-19 zo dňa 22. júna 2015             p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Lučenec uznesením č.k. 11Er/249/2015-19 zo dňa 22. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho\nexekútora JUDr. Ladislava Szabóa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX\n310/2015.\n\nNa odôvodnenie okresný súd uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok\nArbitrážneho súdu so sídlom v Košiciach sp. zn. 2C/3741/2012 zo dňa 19. júna 2012, ktorý bol vydaný\nna základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX  zo dňa 06.06.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú\nVšeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid,\na.s. (ďalej len „Všeobecné poistné podmienky“). Okresný súd zistil, že za poslednou XVII. častou\nVšeobecných poistných podmienok sa nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k Poistnej\nzmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorých si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.\n\nPoistnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa\nust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, keďže z predloženej zmluvy\nnevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom, ani že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci\npredmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.\n\nVychádzajúc z textu (formulárovej predtlače) zmluvy o Všeobecných poistných podmienok okresný\nsúd zistil, že povinný nemal možnosť tieto dojednanie ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej\nsú obsiahnuté dve dojednania (okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia\nneuhradením poistného), nepodpísať. Len samotnú skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania\nsú odčlenené od Všeobecných poistných podmienok nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v\nten istý deň, ako Všeobecné poistné podmienky, podľa názoru okresného súdu ešte neznamená, že\ntieto osobitné zmluvné dojednania a v rámci nich bod 2, ako rozhodcovská doložka, boli individuálne\ndojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory budú\nriešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Zo znenia časti XV. Všeobecných poistných\npodmienok obsahujúcich rozhodcovskú doložku bolo okresnému súdu zrejmé, že oprávnený od počiatku\nsledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy\nboli tieto vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla nachádza v mieste\n\njeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.\nTakto koncipovanou rozhodcovskou doložkou reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi\nzmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú\nvzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť relevantne\nsa proti návrhu zo strany žalobcu brániť.\n\nZ uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných\npoistných podmienkach bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od\nzačiatku neplatnou v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania\nzmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho\nzmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť\nriadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný\ntitul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu\nvo vykonaní exekúcie. Preto okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.\n\nProti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\nV odvolaní uviedol, že okresný súd si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy a to tak, že oprávneného\nvyzval, aby mu za účelom rozhodnutia zaslal kópiu poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky. Okresný\nsúd tak nanovo konštruoval skutkový stav, avšak bez toho, aby oprávnený mohol vyjadriť, čím mu odňal\nmožnosť konať pre súdom a vyjadriť sa k dokazovaniu. Okresný súd tak porušil právo oprávneného\nzakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nTým, že okresný súd nepostupoval podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorá ustanovuje presný postup\nsúdu, ak koná o neprijateľnosti podmienky ex offo, odňal oprávnenému možnosť konať a kontradiktórne\nsa vyjadriť k neprijateľnej podmienke. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora vo\nveci C-472/11. Okresný súd nesprávne zistil skutkový stav a následne nesprávne rozhodol v merite\nveci. Okresný súd zároveň  aplikoval nesprávny judikát ESD, ktorý vychádza z iného skutkového\nzákladu, nakoľko v judikáte Oceáno Grupo Editorial išlo o odlišný skutkový stav, pretože išlo o zmluvnú\npodmienku, podľa ktorej mal všetky spory rozhodnúť všeobecný súd, v územnej jurisdikcii, kde má\ndodávateľ sídlo namiesto súdu, ktorý by mal byť miestne príslušný podľa vnútroštátneho zákona. V\nprejednávanej veci však nemal rozhodovať všeobecný súd ale najprv rozhodcovský súd.\n\nK tomu, aby súd mohol vysloviť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú podmienku\npodľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí odôvodniť skutkov naplnenie všetkých predpokladov\nhypotézy právnej normy. Ďalej musí ustáliť konkrétne ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.\n\nOkresný súd v rozpore s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky o demokratickom právnom štáte\nnavodil právnu domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne, pričom tieto úvahy súdu nie sú\npodložené žiadnymi skutkovými zisteniami, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd však\nmôže formulovať závery o nedobromyseľnosti, až keď ich má podložené skutkovými zisteniami a\nnemôže dobromyseľnosť oprávneného bez jej skutočného preukázania iba predpokladať, pretože podľa\nÚstavy Slovenskej republiky platí domnienka, podľa ktorej orgány štátu musia uvažovať o občanoch pri\nvýkone svojich práv a povinností ako o konajúcich dobromyseľne, pokiaľ sa nepreukáže opak.\n\nOprávnený ďalej namietal, že súd vec nesprávne posúdil, pretože napriek tomu, že súd usúdil,\nže povinný nemusel Osobitné zmluvné dojednania podpísať, dospel k záveru, že rozhodcovská\ndoložka nebola individuálne dojednaná. Podľa Európskych princípov zmluvného práva však platí, že k\nindividuálnemu dojednaniu dôjde, ak rozhodcovská doložka, bola predmetom rokovania, a k podpisu\nosobitných zmluvných dojednaní došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom\nktorej bolo rozhodnutie túto podmienku prijať. V danom prípade povinný mohol rozhodcovskú doložku\novplyvniť tak, že by ju nepodpísal, a v takom prípade by rozhodcovskú doložku odmietol. Poistná\nzmluva by platila naďalej, aj bez podpísania Osobitných zmluvných dojednaní. Oprávnený preto vyslovil\nnázor, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Podpisom Osobitných zmluvných\n\ndojednaní došlo uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, nezávisle od poistnej zmluvy, pričom je právne\nirelevantné, či boli Osobitné zmluvné dojednania podpísané v rovnaký deň ako Všeobecné poistné\npodmienky. Zároveň priložil dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý potvrdzuje, že\npovinný mal nielen možnosť sa s rozhodcovskou doložkou oboznámiť, ale mu bola aj vysvetlená zo\nstrany sprostredkovateľa poistenia.\n\nPostupom súdu bolo oprávnenému odňaté právo zákonného sudcu, pretože iba sudca je oprávnený\nvykonať dokazovanie, avšak v prejednávanej veci rozhodoval vyšší súdny úradník, ktorého činnosť\npozostávala nielen z preskúmavania podkladov podľa § 44 ods. 2 E, ale aj Exekučného poriadku, ale\naj z toho, že zhromaždil iné listinné dôkazy, a teda nanovo konštatoval skutkový stav, na podklade\nvykonaného dokazovania. V zmysle zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zákona č.\n549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch sú oprávnení vykonávať dokazovanie iba sudcovia, avšak v\nprejednávanej veci dokazovanie vykonal vyšší súdny úradník, ktorý aj vydal napadnuté uznesenie.\nTýmto postupom došlo k porušeniu zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich.\n\nSúd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil\nrelevantný právny predpis, ktorým je smernica 93/13/EHS a nevykonal test primeranosti podľa článku\n4 Smernice 93/13/EHS, pričom pri svojich úvahách o neprijateľnej rozhodcovskej doložke vychádzal\nz nesprávneho prekladu prílohy 1 písm. q) Smernice 93/13/EHS. Odstavec 19. Smernice 93/13/EHS\nustanovuje, že poistné zmluvy sú za istých podmienok vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú\npodmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka teda v dôsledku priameho účinku smernice\nnepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice.\n\nOprávnený ďalej poukázal na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\n(ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený\npreskúmavať rozhodcovský rozsudok. Z rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený\nrozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Napriek tomu, že exekučný\nsúd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré\npredchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého\nstupňa tak v napadnutom uznesení činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom\nkonaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie\nvyplývajúce z ust.     § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul\nnie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.\n\nExekučný súd riadne nezdôvodnil svoje zistenia o tom, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský\nvzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, na báze akého zákonného\nustanovenia a akých dôkazov vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú, zjavnú neprimeranosť\nplnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. Plnenie z exekučného titulu zaväzujúce povinného na vrátenie dlhu\ns príslušenstvom nik nespochybnil, z hľadiska § 35 ZoRK je vecou rozhodnutou a z tohto pohľadu nie\nje zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovaniu tejto procesnej prekážky vedenia konania.\n\nNa záver oprávnený uviedol, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné\nzásady spravodlivého súdneho procesu. Exekučný súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení\ndostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale\ntiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Podľa názoru oprávneného tieto požiadavky napadnuté\nuznesenie exekučného súdu nespĺňa. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel oprávnený k záveru, že\nodôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva\noprávneného na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom.\n\nK odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.\n\nUznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu\nnemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez\nnariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu, ako\nvecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 06.06.2008 Poistnú\nzmluvu č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú aj Všeobecné poistné podmienky. Tieto v\nXV. časti- „rozhodcovské konanie“ obsahujú rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva, že „poisťovňa a\npoistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom\nkonaní pred rozhodcovským súdom.“ Na základe tejto doložky podal oprávnený na rozhodcovský súd\nžalobu na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný\ntitul, v ktorom bola povinná zaviazaná na zaplatenie 146,83 Eur a trovy rozhodcovského konania vo\nvýške 276,- Eur. Podľa bodu 2 citovanej časti Všeobecných poistných podmienok, „pokiaľ poisťovňa\nnepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu,\nresp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k\nprípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,\nbezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných\npodmienok.“ Podľa bodu 3 „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a\npoistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z okolností\nuzatvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán Zmluvy (kde oprávnený vystupuje ako dodávateľ\na povinný ako spotrebiteľ) ako aj predmet činnosti oprávneného je zrejmé, že oprávnený - veriteľ pri\nuzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a predmetnú zmluvu uzatvoril s povinnou\nako fyzickou osobou nepodnikateľom. Z formy Zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorú\noprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane, z čoho jednoznačne vyplýva, že\nide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto je nutné aplikovať na tento právny vzťah príslušné ustanovenia\nSmernice a Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú\nsúčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj\nna judikatúru Súdneho dvora (ES), čl. 169 ods. 1 a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,\nčl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 a prílohu Smernice. V súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho\nzákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je potrebné uviesť, že aj keď sa neprijateľné podmienky\n(§ 53 ods. 1 písm. k), r) Občianskeho zákonníka) v príkladnom výpočte v čase uzatvárania zmluvy\nnenachádzali, ide o podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán. Pri posudzovaní neprijateľných podmienok súd nie je viazaný ich výpočtom v zákone, pretože tento\nje aj tak len exemplifikatívny. Rozhodujúce sú ciele, účinky a dôsledky zmluvných podmienok. Súd pri\nposudzovaní takýchto vzťahov nie je viazaný len Občianskym zákonníkom, ale aj Smernicou. Jej použitie\nsa opiera o zásadu nepriameho účinku práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý\nspočíva v povinnosti konformného výkladu, t.j. výkladu prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho\nsúdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje aj na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach 14/83 Sabine von Colson a 79/83 Harz, v\nzmysle ktorých sú členské štáty povinné prijať, v rámci ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky\npotrebné opatrenia, aby zabezpečili, že Smernica je plne účinná v súlade s cieľom, ktorý sleduje, pričom\nvnútroštátny súd je povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice. Pri\ntakomto výklade súd vychádza z prameňa ako celku s prihliadnutím na jeho ciele a zmysel.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej\ndo Všeobecných poistných podmienok zmluvy. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním\nrozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej\npodmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej\nzmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.\nl Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky, ako takej a rozhodcovského konania\nodvolací súd poukazuje na a to, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo\nzjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných poistných podmienok ako súčasti formulárovej poistnej\nzmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná v časti XV. Všeobecných poistných\npodmienok, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle,\nže spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva\nna účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v\npodmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Táto skutočnosť je zrejmá aj z bodu\n2 vyššie citovanej rozhodcovskej doložky. Obsahom rozhodcovskej doložky je aj ustanovenie, v zmysle\nktorého sa postup v rozhodcovskom konaní riadi Zákonom o rozhodcovskom konaní a vnútornými\n\npredpismi - Štatútom rozhodcovského súdu a Rokovacím poriadkom vybraného rozhodcovského súdu.\nTieto však spotrebiteľ s najväčšou pravdepodobnosťou nepoznal, pretože neboli súčasťou zmluvy,\nnaopak dodávateľ mal vopred výhodu znalosti týchto podmienok a keďže neboli súčasťou zmluvy, ich\nobsah sa mohol meniť bez toho, aby sa spotrebiteľ o tom dozvedel. Obsah rozhodcovskej doložky\nbol dodávateľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka,\nktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu\nspotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky\nnerovného stavu medzi oprávneným a povinnou.\n\nV súvislosti s námietkou oprávneného o nedostatku kompetencie okresného súdu ako exekučného súdu\npreskúmať predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS\n545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom  konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný\nskúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a  nielen\nv súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie\ndôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže\nurobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom\nna skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom\nako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho\ncharakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj\nz hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd v\ntejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára\n2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R\n72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR\nrozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej\ni materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Okresný súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal,\nči je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Treba však povedať aj to,\nže zákon počítal s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, a to ustanovením\n§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, ktoré dokonca bez návrhu ukladalo\npovinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov uvedených v zákone. Európska únia v záujme\ndosiahnutia ochrany spotrebiteľov pred nepriaznivými vplyvmi  neprijateľných podmienok, podporuje\nštáty k zbaveniu účinku rozhodcovského rozsudku, a to bez ohľadu na nečinnosť spotrebiteľa. V zmysle\nustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne vo veci Pohotovosť s.r.o. proti C. M., C-76/10, bod\n37 a 38 odôvodnenia, v zmysle ktorých systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky,\nže spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,\npokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu\nna podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27.\njúna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako\naj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25). Vzhľadom na túto situáciu\nznevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 Smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre\nspotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu\nformálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou\nrovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36,\na zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25). Okresný súd teda správne aplikoval\neurópsku judikatúru.\n\nOprávneným namietané porušenie práva na súdnu ochranu odvolací súd tiež považoval za\nneodôvodnené. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ dochádza k porušovaniu práv spotrebiteľa zo\nstrany dodávateľa, je nekorektné zo strany dodávateľa domáhať sa právnej istoty, či mať iné legitímne\nočakávania. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých prípadoch odmietol\nobdobné sťažnosti oprávneného. Odvolací súd sa opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k.\n6 Cdo 228/2011 z 25. januára 2012, v ktorom dovolací súd uviedol, že po podaní žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia,\nnávrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V štádiu, pri ktorom\nsúd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza\nz tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd\nnevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až §\n\n124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami\nvyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, sa oboznamovanie s\nobsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre\nvyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na\npojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 1201/2009, v zmysle ktorého pre takýto záver bolo\npostačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či\npovinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad\nje zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom.\n\nOdvolací súd považoval za nekorektné aj neprimerane vysoké trovy rozhodcovského konania, ktoré\nniekoľkonásobne prevyšujú vymáhanú istinu pohľadávky. Z ohľadom na všetky vyššie uvedené\nskutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že takéto správanie oprávneného ako dodávateľa možno\npovažovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.\n2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na\nvnútornom trhu.\n\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne\nspotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého.\nZastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského\nsúdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5\nObčianskeho zákonníka), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania\nzamietne návrh na vydanie poverenia.\n\nV súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu\nexekútorovi podľa § 44 Exekučného poriadku vykonal dokazovanie bez toho, aby nariadil pojednávanie,\nčím mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu a prípadne navrhnúť dôkazy na vyvrátenie\nzáverov okresného súdu, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 499/2012-47\nzo dňa 10.07.2013, v ktorom vyslovil záver, že nenariadením pojednávania na prerokovanie žiadosti\nsúdneho exekútora o vydanie poverenia nedošlo k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48\nods. 2 Ústavy SR. Zároveň sa však ústavný súd zaoberal aj otázkou dokazovania v exekučnom konaní\na uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný\ntitul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný\nstav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový\nstav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným\ndôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. To platí bez ohľadu na to, či sa k nim\noprávnený mal šancu vyjadriť už v predchádzajúcom konaní, pretože nové posudzovanie týchto otázok\nexekučným súdom sa deje v čase, keď oprávnený spravidla nemôže legitímne očakávať opätovné\notváranie týchto už raz otvorených otázok. Pri ich novom otvorení musí mať účastník opätovne možnosť\nnavrhnúť jednak dôkazy na vyvrátenie skutkových zistení, ktoré vykonal exekučný súd, jednak prípadné\ndôkazy na podporu skutkového stavu v tom smere, v akom je zistený v exekučnom titule.\n\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v tomto konaní pri posudzovaní platnosti\nrozhodcovskej doložky nevychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku, ale si vyžiadal rovnopis\nuzavretej poistnej zmluvy, túto preskúmal a na jej základe dospel k opačnému záveru o platnosti\nrozhodcovskej doložky, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Vzhľadom na to, že si\nokresný súd vyžiadal zmluvu priamo od oprávneného a nie od rozhodcovského súdu, ako tomu bolo v\nkonaní riešenom pred Ústavným súdom, v tejto časti nemožno hovoriť o porušení práva oprávneného\noboznámiť sa s dôkazmi.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, ako\nvecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\nUznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/249/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "26fa8523-e35e-437b-b85b-f8f81ae1fedd:c4838225-09ff-4263-84e7-266b30c91df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/249/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er/249/2015 z 27. 7. 2016", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/26fa8523-e35e-437b-b85b-f8f81ae1fedd:c4838225-09ff-4263-84e7-266b30c91df3"}], "citovane_v": []}