{"guid": "2e41fbc9-1667-4e11-ac8d-25daa311c322:c38d916a-dc28-4070-9999-ef088244a499", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8705211630.1", "spisova_znacka": "5Cob/38/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/38/2013 z 14. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. októbra 2013, sp. zn. 5Cob/38/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8705211630.1", "identifikacne_cislo": "8705211630", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2013-10-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c38d916a-dc28-4070-9999-ef088244a499", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8705211630.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8705211630.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8705211630.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705211630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8705211630.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: INKASO, s.r.o., so sídlom Nová Dubnica,
Pribinove sady 17, IČO: 44 411 782, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Přikrylom, so sídlom
Liptovský Mikuláš, Kuzmányho 15, proti žalovanému: WAGON TRADING, spol. s r.o., so sídlom Poprad,
Partizánska 4101/1849, IČO: 31 657 940, zastúpenému advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou,
so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, o zaplatenie 16.928,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26.3.2013 pod č. k. 18Cb/138/2006-371,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti o povinnosti žalovaného
plniť žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
16.928,12 eur so 14 % p.a. úrokom z omeškania od 1.1.2005 do zaplatenia do troch dní od jeho
právoplatnosti. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci
samej.

Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu podaným návrhom žiadal zaviazať žalovaného
na zaplatenie 509.976,64 Sk (16.928,12 eur) so 17% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2005 do
zaplatenia. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal návrh zamietnuť, pretože došlo k zápočtu
vzájomných pohľadávok, ktorý bol žalovaným doručený dňa 14.2.2005 na adresu Tatravagónka, a.s.,
Poprad, Štefánikova 53, čím pohľadávka predchodcu žalobcu (KONTO s.r.o., so sídlom Bratislava) voči
nemu zanikla.

Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 15.11.2011 pod č. k. 18Cb/138/2006-302 zastavil konanie v časti
nad 14 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 16.928,12 eur od 1.1.2005 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 7.005,71 eur k rukám
jeho právnej zástupkyne. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.9.2012 pod
č. k.5Cob/21/2012-330 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol v prerušujúcej
časti nárok žalobcu zamietnutý, a vo výroku o trovách konania, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil
na ďalšie konanie.

Po vrátení veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi žalovaným ako kupujúcim a
TATRAVAGÓN, s.r.o., (právnym predchodcom terajšieho žalobcu) ako predávajúcim bola uzavretá
Kúpna zmluva č. 1/10/1998 dňa 10.8.2000 spolu so siedmymi dodatkami, ďalej nasledovala Kúpna
zmluva č. 36/20 zo dňa 20.7.2000, ktorej predmetom bola dodávka 4 vagónov. Vagóny boli dodané



v mesiaci marec 2001 a dňa 11.4.2002 bola podaná reklamácia, ktorá bola vybavená spoločnosťou
TATRAVAGÓN, s.r.o.. Po prevzatí diela a pri vybavovaní reklamácie došlo k poškodeniu pogumovania
a táto škoda bola uhradená spoločnosťou žalovaného konečnému odberateľovi a následne fakturovaná
spoločnosti TATRAVAGÓN faktúrou č. 2003-161 v sume 12.381,68 eur. Žalovaný si túto škodu započítal
voči žalobcovi dňa 7.2.2005. Žalobca neuznal tento započítací prejav žalovaného a nesúhlasil s tým, že
spôsobil jeho právny predchodca žalovanému škodu. Predmetom sporu je úhrada faktúr č. 21200046,
21200139, 21200650, 21200836, 2220236, 2220237, 2220243 a 24200244 v zmysle zmluvy č. 1/10/98
v znení jej dodatkov. Dňa 3.8.2005 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi správcom
konkurznej podstaty úpadcu TATRAVAGÓN, s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou KONTO s.r.o..
Následne došlo k postúpeniu pohľadávky dňa 3.4.2009 zo  spoločnosti KONTO s.r.o. na INKASO s.r.o..
Uznesením zo dňa 9.6.2009 pod čk.18Cb/138/2006-165 bol pripustený do konania namiesto žalobcu
KONTO s.r.o., spoločnosť INKASO s.r.o. (terajší žalobca).

Súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade bolo potrebné riešiť ako otázku predbežnú, či
bola spôsobená škoda a kým, výška tejto škody, a následne, či došlo k zániku záväzku žalovaného
započítaním. V tejto súvislosti mal za preukázané, že vadu spôsobil TATRAVAGÓN, s.r.o. (predchodca
žalobcu) tým, že došlo k poškodeniu pogumovania a za uvedenú škodu zodpovedal. Neexistovali
pritom okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť. Žalovaný si včas uplatnil vady a dostatočným spôsobom
preukázal, že jeho nárok je opodstatnený vo výške 12.381,68 eur, čo nenamietal ani žalobca. Teda bolo
preukázané, že existoval záväzok právneho predchodcu žalobcu v tejto výške.

Avšak vzhľadom na ustanovenie § 226 O.s.p. okresný súd dospel k záveru, že k započítaniu pohľadávok
nedošlo ani v roku 2005, ani doteraz, a to i napriek započítaciemu prejavu učineného právnou
zástupkyňou žalovaného dňa 11.3.2013, keďže neexistujú dôkazy o tom, že žalovaný má pohľadávku
voči poslednému veriteľovi - terajšiemu žalobcovi. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok na úhradu
vyššie označených faktúr z titulu kúpnej zmluvy. Žalovaný žalobný nárok, jeho opodstatnenosť a výšku
a taktiež aj splatnosť faktúr nerozporoval, bránil sa iba jednostranným zápočtom. Z tohto dôvodu žalobe
ohľadom istiny vyhovel.

Zároveň priznal žalobcovi aj 14 % ročný úrok z omeškania od 1.1.2005 do zaplatenia, a to v zmysle §
365, veta prvá, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1, veta prvá, Obch. zákonníka.

V súvislosti s trovami konania uviedol, že o nich rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o
jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. V súvislosti s otázkou účinného doručenia jednostranného zápočtu zo dňa 7.2.2005 vo výške
509.976,64 Sk (16.928,12 eur) uviedol, že ustanovenie § 48 O.s.p. predpokladá fikciu doručenia, okrem
iného aj vtedy, ak bola zásielka doručená na adresu sídla právnickej osoby uvedenej v obchodnom
registri. Aj keď jednostranný zápočet bol doručovaný na adresu Tatravagónky, a.s., Poprad, táto
spoločnosť bola personálne prepojená so spoločnosťou TATRAVAGÓN, s.r.o. (predchodcom žalobcu).
Teda aj reklamácia bola riešená pracovníkmi Tatravagónky, a.s., a to na základe dojednania v Mandátnej
zmluve zo dňa 1.3.2002. Túto skutočnosť mala potvrdiť aj svedecká výpoveď svedkyne Ing. E. W..
Opätovný výsluch tejto svedkyne však súd prvého stupňa vykonať odmietol. O tom, že pracovníci
ekonomického úseku Tatravagónky, a.s., sa zaoberali jednostranným zápočtom žalovaného, svedčia
aj listy zo dňa 29.2.2004 a 13.10.2003. V súvislosti s priznaným úrokom z omeškania uviedol, že do
omeškania so zaplatením požadovanej sumy sa mohol dostať až odo dňa výzvy žalobcu na zaplatenie,
resp. od lehoty, v ktorej žalobca žiadal zaplatenie svojej pohľadávky, teda nie od 1.1.2005.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 29.5.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle jeho prvého výroku, v tejto súvislosti správne zistil skutkový
stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na jeho zdôvodnenie (§ 219 ods.
2 O.s.p.).



Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd
dopĺňa:

Predmetom konania je právo žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny s príslušenstvom z uzavretej kúpnej
zmluvy v žalovanej výške, pričom dôvodnosť tohto nároku žalovaný nenamietal. Jeho obrana počas
celého konania spočívala v tom, že účinne jednostranne započítal svoju pohľadávku v tej istej
výške (vzniknutú z titulu uhradenia škody nemeckému odberateľovi) oproti pohľadávke žalobcu, a to
zápočtom zo dňa 7.2.2005 (č. l. 23). V súvislosti s neúčinným doručením tohto jednostranného zápočtu
predchodcovi žalobcu odvolací súd plne odkazuje na svoje zdôvodnenie v uznesení zo dňa 11.9.2012
pod č. k. 5Cob/21/2012-330. To isté sa vzťahuje aj na dojednanie v súvislosti s uznávaním, resp.
neuznávaním tohto jednostranného zápočtu na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 1.3.2002, uzavretej
medzi predchodcom žalobcu (TATRAVAGÓN, s.r.o.) ako mandantom a spoločnosťou Tatravagónka, a.s.,
ako mandatárom.

Odvolací súd sa v odvolacom konaní najviac zaoberal tou okolnosťou, či zo strany žalovaného došlo
k účinnému zápočtu svojej pohľadávky oproti pohľadávke žalobcu na odvolacom pojednávaní dňa
11.9.2012 (č. l. 325) a na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 11.3.2013 (č. l. 339). Na
týchto pojednávaniach zástupkyňa žalovanému uviedla, že ak súdy dospejú k neúčinnosti doručenia
jednostranného zápočtu zo dňa 7.2.2005 žalobcovi, tak práve na týchto pojednávaniach žalovaný
započítava svoju pohľadávku vo výške sporu oproti pohľadávke žalobcu.

Podľa § 529 ods. 2 Obč. zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na
započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo
preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto
právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné.

Podľa § 526 ods. 1 Obč. zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Z predloženého spisu vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu TATRAVAGÓN, s.r.o.,
(predchodca žalobcu) JUDr. E. J. listom zo dňa 8.8.2005  (č. l. 12) oznámil žalovanému, že došlo k
postúpeniu pohľadávky úpadcu na spoločnosť KONTO s.r.o., Bratislava, a to vo výške 729.683,- Sk.
Preto dlh, ktorý žalovaný mal voči úpadcovi, je povinný plniť novému veriteľovi. Teda už po doručení
tohto oznámenia o postúpení pohľadávky mal žalovaný vedomosť o tom, že predchodca žalobcu vo
vzťahu k nemu eviduje pohľadávku a v akej výške. Ak až na  pojednávaní dňa 11.9.2012 a dňa
11.3.2013 zástupkyňa žalovaného vzniesla započítací prejav pohľadávky žalovaného vo výške sporu
oproti pohľadávke žalobcu, ide o oneskorený zápočet, ktorý nebol učinený bez zbytočného odkladu
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 529 ods. 2 Obč. zákonníka. Oznámenie pohľadávky dlžníka
na započítanie voči postupníkovi bez zbytočného odkladu je totiž jedným zo základných predpokladov
účinného započítania. Z uvedeného zistenia vyplýva, že ak sa žalovaný dozvedel o pohľadávke
predchodcu žalobcu po 8.8.2005 (oznámenie o postúpení pohľadávky na č. l. 12), jednostranný zápočet
na vyššie uvedených pojednávaniach nebol z jeho strany urobený bez zbytočného odkladu. Teda ani v
tomto prípade nejde o účinný započítací prejav z jeho strany oproti pohľadávke žalobcu.

V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 363 Obch. zákonníka. Pohľadávku
spôsobilú na započítanie voči terajšiemu žalobcovi žalovaný počas celého konania nepreukázal. Z tohto
dôvodu je odvolacia námietka žalovaného o účinnom započítaní svojej pohľadávky oproti pohľadávke
žalobcu vo všetkých jeho tvrdeniach nedôvodná.

Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že v súvislosti s účinným doručením jednostranného zápočtu
zo dňa 7.2.2005 žalobcovi možno použiť ustanovenie § 48 a násl. O.s.p., tento odvolací dôvod nie je
možné uznať, pretože ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ohľadom doručovania zásielok sa
vzťahujú výlučne na doručovanie súdom. Z tohto dôvodu ich nemožno použiť na doručovanie zásielok
medzi právnickými osobami.



Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na list predchodcu žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa
29.2.2004 (č. l. 26), v ňom sa vyslovuje nesúhlas so zápočtom žalovaného ohľadom faktúry č. 2003-161
na čiastku 12.381,68 eur. Pokiaľ sa v tomto liste uvádza list žalovaného zo dňa 11.12.2003 (č. l.179)
ide iba o návrh zápočtu vo vzťahu k predchodcovi žalobcu v súvislosti s faktúrou č. 2003-100161, nie
o účinný jednostranný zápočet tak, ako to predpokladá ustanovenie § 580 a násl. Obč. zákonníka v
spojení s § 358 a násl. Obch. zákonníka.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní ďalej namieta, že súd prvého stupňa nevykonal na jeho návrh opätovný
výsluch svedkyne Ing. W., v tejto súvislosti odvolací súd, podobne ako súd prvého stupňa, je toho názoru,
že pre spravodlivé posúdenie veci samej je plne postačujúca jej výpoveď pred súdom prvého stupňa
na pojednávaní dňa 18.11.2010 (č. l. 216), a to v súvislosti s neúčinnosťou doručenia jednostranného
zápočtu žalovaným žalobcovi zo dňa 7.2.2005 predchodcovi žalobcu (TATRAVAGÓN, s.r.o.).

Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného v tom smere, že v rozpore so zisteným skutkovým stavom
bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania od 1.1.2005. Vyššie označené faktúry nadobudli splatnosť v
rozpätí od 30.5.2001 do 23.8.2002. Ak žalobca uplatnil z týchto faktúr úrok z omeškania až od 1.1.2005,
nič nebránilo súdu prvého stupňa mu priznať zákonný úrok z omeškania od tohto neskoršieho dátumu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej
časti o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V  nadväznosti na výrok rozsudku o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e:  Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Cb/138/2006", "guid": "6bc64740-93bc-4a21-838e-d063dec3f883:74ae2cfb-d27e-46e6-940a-6d11b125eee5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}