Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/173/2018 z 28. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. novembra 2018, sp. zn. 5Co/173/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7216220232.3 Krajský súd Košice | 5Co/173/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7216220232.3 | 2018-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d8b0b25-27cc-460d-86f9-6856b00bcaea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7216220232.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/173/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216220232
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216220232.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: A.Klees Slovakia, s.r.o., so sídlom Stará
Vajnorská 25/A, Bratislava, IČO: 35 876 077, zast. UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti žalovaným: 1) L. B., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XX, A. a 2) SK EXPRES
s.r.o., so sídlom 8. mája 494/20, Svidník, IČO: 36 460 842, o zaplatenie 2.672,29 € s prísl., o odvolaní
žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II 25Csp/33/2016-194 z 8. februára 2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný v 2. rade je
povinný zaplatiť žalobcovi 2.672,29 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 367,94
€ od 29.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 667,96 € od
6.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 370,78 € od 13.12.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 508,58 € od 20.12.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 509,81 € od 27.12.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 247,22 € od 3.1.2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobou podanou súdu dňa 5.9.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v 1.rade na zaplatenie
sumy 2.672,29 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 367,94 € od 29.11.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 667,96 € od 6.12.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 370,78 € od 13.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 508,58 € od 20.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 509,81 € od 27.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 247,22 € od 3.1.2016 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Žalobu
odôvodnil skutočnosťou, že žalovaná si na základe faktúr a zmlúv o nájme objednala u žalobcu prenájom
motorových vozidiel, ktoré si prevzala a potvrdila prevzatie vozidiel svojim podpisom na zmluvách o
nájme a preberacích a odovzdávacích formulároch. Žalobca vyúčtoval žalovanej nájomné za poskytnuté
služby spolu v sume 2.672,29 €. Žalovaná predmetné faktúry neuhradila.

3. Súd vychádzal z toho, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v konaní,
výpoveďou žalovanej v 1. rade a zistil skutkový stav:



Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s nájomcom spoločnosťou SK EXPRES s.r.o. so sídlom 8. mája
494/20, Svidník zmluvy o nájme motorového vozidla č. 612-61263650 za obdobie od 18.11.2015 do
22.11.2015, č. 612-61263801 za obdobie od 25.11.2015 do 29.11.2015, č. 612-61263985 za obdobie od
2.12.2015 do 6.12.2015, č. 612-61264103 za obdobie od 8.12.2015 do 13.12.2015, č. 612-61264335
za obdobie od 21.12.2015 do 23.12.2015, č. 612-61264254 za obdobie od 15.12.2015 do 20.12.2015,
pričom z ich obsahu vyplýva, že za nájomcu - spoločnosť žalovaného v 2. rade ich podpísala žalovaná
v 1. rade, ktorá zároveň podpísala o prevzatí a odovzdaní jednotlivých vozidiel na základe vyššie
uvedených zmlúv Preberací a odovzdávací protokol.

4. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 8.2.2016 vyplynulo, že spolupráca
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ohľadne prenájmu motorových vozidiel bola dlhodobá, pričom
spôsob vypožičania bol taký, že zamestnanci v mene spoločnosti žalovaného v 2. rade uzatvárali
nájomné zmluvy. Spolupráca týmto spôsobom prebiehala dlhodobo, pričom žalobca nemohol mať
vedomosť, že žalovaná v 1. rade v konkrétnych prípadoch, ktoré sú predmetom tohto konania, nemala
oprávnenie uzatvárať v mene žalovaného v 2. rade nájomné zmluvy. Podľa ust. § 20 ods. 2 OZ, za
právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo
vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak
tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý
účastník nemohol vedieť. 15. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalovaná v 1. rade v konaní nie
je pasívne legitimovaná, nakoľko povinnosti z nájomných zmlúv ohľadne úhrad nájomného za prenájom
motorových vozidiel uzavretých so žalobcom vznikali len nájomcovi - žalovanému v 2. rade, pričom
okolnosť, že žalovaná v 1. rade porušila svoje pracovné povinnosti a jednotlivé zmluvy podpisovala za
žalovaného v 2. rade bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa, sú relevantné len vo vzťahu k
prípadnému uplatneniu nároku na náhradu škody žalovaného v 2. rade voči žalovanej v 1. rade. Podľa
ust. § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko žalobca mal voči žalovanému v 2.
rade úspech v konaní v celom rozsahu, súd mu priznal voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

5. V podanom odvolaní navrhol žalovaný v 2. rade, aby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) napadnutý rozsudok zrušil po doplnení
dokazovania vrátil na opätovné rozhodnutie.

6. V odvolaní namietal, že pre ustálenie majetkovej zodpovednosti žalovaného v 2. rade je teda
nevyhnutné, aby boli naplnené dve podmienky, ktoré zo samotnej dikcie ustanovenia musia byť naplnené
KUMULATÍVNE, t.j. nestačí, aby išlo o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Súčasne
musí byť naplnená aj druhá podmienka, ktorou je, že právny úkon osoby, ktorá koná v mene právnickej
osoby sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby. Žalovaná v 1. rade v popísanom prípade,
ktorý je predmetom sporu, bezdôvodne, na účet žalovaného v 2. rade a bez jeho súhlasu si požičiavala
motorové vozidlá pre svoje osobné potreby, čo žalovaný v 2. rade bezpečne preukázal. Požičiavanie
motorových vozidiel však NIE JE predmetom činnosti žalovaného v 2. rade, netýka sa predmetu jej
činnosti a to ani pri mimoriadne extenzívnom výklade tohto ustanovenia, teda tento právny úkon nie
je možné vyhodnotiť ako naplnenie zákonného predpokladu pre uplatnenie zodpovednosti žalovaného
v 2. rade v tomto spore. Naopak, je nepochybné, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný
a vzhľadom na exces žalovanej v 1. rade a realizáciu právnych úkonov, ktoré nie sú predmetom
činnosti žalovaného v 2. rade a netýkajú sa predmetu činnosti Žalovaného v 2. rade súd nesprávne
vyhodnotil právne postavenie žalovaného v 2. rade. čím sa rozhodnutie stáva vecne nesprávnym,
nezákonným a nepreskúmateľným, nakoľko súd sa absolútne nevysporiadal správnym posúdením
predmetu činnosti žalovaného v 2. rade, t.j. táto právna argumentácia v rozhodnutí chýba a to aj
napriek tomu, že je absolútne kľúčová a podstatná pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Súd sa
rovnako vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, či došlo k excesu konania Žalovanej v 1. rade, hoci táto
skutočnosť bola Žalovaným v 2. rade dostatočne preukázaná, pričom zdôrazňujeme, že samotný fakt
prípadnej "obvyklosti konania" Žalovanej v 1. rade je sám o sebe nedostatočný pre vyvodenie majetkovej
zodpovednosti Žalovaného v 2. rade tak, ako to uzavrel konajúci súd. Právom na súdnu ochranu je
podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR aj právo účastníka na také odôvodnenie úradného
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky



súvisiace s predmetom ochrany (porovnaj. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06 ap.). Z hľadiska
už uvedených článkov Ústavy a dohovoru aj s ohľadom na príslušnú judikatúru ESĽP (napr. Garcia Ruiz
v. Španielsko z 21.1.1999, § 26 ap.) je ich potrebné vykladať tak, že vykladať akékoľvek rozhodnutie
malo obsahovať v odôvodnení dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo vynesené a
ktoré by vyčerpávajúco reagovali na sťažovateľove sťažnostné dôvody.

7. V podanom vyjadrení poukázala žalovaná L. B., že s odvolaním nesúhlasí, rozhodnutie súdu
je plnohodnotné, neomylné a dôkladne preskúmané a navrhuje potvrdiť rozsudok bez náhrady trov
konania. Dokazovanie bolo intenzívne, ona si nie je vedomá spáchania akéhokoľvek nepovoleného činu
alebo skutku počas jej pôsobenia v spoločnosti SK EXPRES, s. r. o., toto bolo aj dokázané.

8. Aj napriek doručeniu žiadnu odvolaciu repliku žalovaný v 2. rade neuviedol a ani sa dodatočne
nevyjadril v odvolacom konaní.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

10. Ani jeden zo žalovaným v 2. rade uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

12. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k



zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že pokiaľ
žalovaný v 2. rade skutočnosťami uvedenými v odvolaní spochybňuje správnosť skutkových zistení
súdu, resp. správnosť jeho hodnotenia dôkazov a správnosť jeho právneho posúdenia veci, ide len o
jeho subjektívny názor.

16. Vzhľadom na odvolacie dôvody a skutočnosť, že neponúkol žiaden dôkaz v odvolacom konaní
po zistení odvolacieho súdu, že odvolanie je prípustné, odvolací súd bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny a treba ho potvrdiť.

17. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že nie je žalovaná v 1. rade pasívne legitimovaná, pretože
povinnosti z nájomných zmlúv ohľadom úhrad nájomného za prenájom motorových vozidiel uzavretých
so žalobcom vznikali len nájomcovi - žalovanému v 2. rade. Pritom vedľajšie okolnosti, že žalovaná
v 1. rade podpisovala zmluvy za žalovaného v 2. rade, čo bolo nepochybne v konaní preukázané,
bez predchádzajúceho jeho súhlasu ako zamestnávateľa, súd podstatné len vo vzťahu k prípadnému
uplatneniu nároku na náhradu škody žalovaného v 2. rade voči svojej zamestnankyni.

18. Inak niektoré z častejších vád právnych úkonov napádaných podľa § 39 OZ sú neurčitosť a
nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 OZ, nemožné plnenie podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon urobila
osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť alebo právny úkon bol urobený z donútenia, t. j. neslobodne
podľa § 37 ods. 1 OZ.

19. Súd použil správny právny predpis a správne a zákonne ho aj vyložil. Uvedené okolnosti ani
nenamietal z hľadiska platnosti právnych úkonov žalovaný v 2. rade, ale stále opakuje svoje subjektívne
názory v odvolaní, že má právo na súdnu ochranu a že rozhodnutie nedáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, keďže sa zaoberá stále výkladom práva
a neuviedol vecné dôvody, po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že nie je
opodstatnené odvolanie, ktoré bolo podané proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Akcesórne uvádzanie dôvodov odvolanie v námietke žalovaného v 2. rade, že nebolo potrebné
skúmať, či je žalovaný pasívne legitimovaný vzhľadom na excesy žalovanej v 1. rade a realizáciu
právnych úkonov, ktoré sú predmetom činnosti sú z hľadiska preskúmaného rozsudku čo do
vyhovujúceho výroku rozsudku a náhrady trov konania z hľadiska záväznosti podaného odvolania v
zákonnej lehote celkom neopodstatnené (aj jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný v II. rade a
žalobca dlhodobo spolupracovali).

21. Napokon tvrdenie, že ak určité osoby prekročia svoje oprávnenie a vznikajú práva a povinnosti
právnickej osoby len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, keď ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť, nie je vôbec podstatné pre tento spor.

22. So zreteľom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a
vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaný v 2. rade
nemal úspech a nikto iný túto náhradu si neuplatnil v odvolacom konaní aj keď mala úspech žalovaná
v 1. rade.

23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).



Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.