Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/17/2019 z 17. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. decembra 2019, sp. zn. 8Co/17/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3718201152.1 Krajský súd Trenčín | 8Co/17/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3718201152.1 | 2019-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 53 OZ, § 103 OZ, § 565 OZ, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6ca0061-6a52-4519-aedb-75c3fb88d15e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3718201152.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718201152
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718201152.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného M.. M. S., advokátom, so
sídlom O. XX, N., proti žalovanej: O.. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXX, A. N., o zaplatenie
2.649,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 4Csp/38/2018-66 zo dňa 17. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti v časti o zaplatenie 25,32 Eur zastavil, vo
zvyšku žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou (pôvodne S., a.s., so sídlom N., O. nivy 1, L.: XX XXX XXX) domáhal,
aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.649,50 Eur s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania od 04.07.2015 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
05.11.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť Y. T. C., a.s., L.: XX XXX XXX, so sídlom
G., C. D. XX so žalovanou zmluvu o pôžičke
č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku vo výške 2. 900
Eur. Poskytnutú pôžičku sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 60 - tich mesačných splátkach
vo výške 83,67 Eur, a to až do výšky celkovej sumy pôžičky vo výške
5.020,20 Eur. Žalovaná do dňa podania žaloby zaplatila len sumu 1.298,71 Eur. Právny predchodca
žalobcu následne, z dôvodu, že ani v dodatočne poskytnutej lehote k úhrade dlžných splátok nedošlo,
úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 28.06.2015. V priebehu konania
Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 19.10.2018, č.k. 4Csp/38/2018 - 59 pripustil, aby
do konania na miesto vtedajšieho žalobcu S., a.s., so sídlom N., O. D. 1, L.: XX XXX XXX, vstúpila
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. V podaní doručenom
súdu prvej inštancie dňa 16.01.2019 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmluvných poplatkov
vo výške 25,32 Eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Na pojednávaní konanom
dňa 17.01.2019 žalovaná okrem iného uviedla, že vznáša námietku premlčania. Zároveň súhlasila s
čiastočným späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144 a § 145 ods. 2 CSP konanie
v časti o zaplatenie 25,32 Eur zastavil. V ostatnej časti právne poukázal na § 657, § 52 ods. 1-4, §
54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101



a § 103 Obč. zákonníka a § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), d) z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Y. a.s. a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
uzatvorenej podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej činnosti
zaviazal poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaná sa
tieto zaviazala splácať v pravidelných splátkach. Žalovaná svoju povinnosť splácať splátky riadne a
včas neplnila, keď sa dostala do omeškania s úhradou splátok, od splátky splatnej v mesiaci 01/2015.
Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 29.04.2015 upozornil žalovanú, že ak do 05.06.2015 nedôjde
k úhrade splátky splatnej
v mesiaci 02/2015, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Súd mal za preukázané,
že toto upozornenie bolo žalovanej doručované na základe kópie obálky, z ktorej bolo zrejmé, že
si žalovaná písomnosť neprevzala v odbernej lehote. Žalobca pôžičku zosplatnil dňa 19.06.2015,
o čom žalovanú informoval Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.06.2015.
Keďže žalovaná na pojednávaní dňa 17.01.2019 účinne uplatnila námietku premlčania, súd prvej
inštancie v prvom rade pristúpil k skúmaniu plynutia premlčacej doby. Premlčacia lehota v zmysle
§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Vzhľadom na uvedené ustanovenie začala plynúť trojročná premlčacia lehota práva na zaplatenie
celého zosplatneného dlhu dňa 01.02.2015 a uplynula dňa 01.02.2018. Súd prvej inštancie poukázal
na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne sa dňa 11.11.2015, ktoré sa za
účelom zjednotenia rozhodovacej praxe senátov Krajského súdu v Trenčíne uznieslo na stanovisku, že
v prípade využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ, keď veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru v prípade
nezaplatenia splátok tak, ako má dohodnuté, postupuje súd správne tak, že počiatok premlčacej doby
podľa § 103 OZ začína počítať splatnosťou omeškanej splátky a nie samotným úkonom zosplatnenia.
Zhrnul, že pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu uplatnil až žalobou podanou na súde
dňa 17.04.2018
a žalovaná účinne uplatnila námietku premlčania je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko sa premlčuje
v 3-ročnej premlčacej dobe podľa Obč. zákonníka, ktorá začala plynúť splatnosťou splátky, pre ktorú
bola vyhlásená splatnosť celého dlhu, čiže splátky 02/2015 splatnej dňa 01.02.2015 a uplynula dňa
01.02.2018. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú (v časti, v ktorej
konanie nebolo zastavené). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP. Uviedol, že v spore mala plný úspech žalovaná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Keďže žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej žiadnu náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vo zvyšku zamietnutej žaloby podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne posúdil premlčanie pohľadávky,
použil by § 103 prvá veta Obč. zákonníka na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia
celého úveru, t.j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa17.04.2018
mohli podliehať splátky splatné od 20.02.2015 do 20.03.2015, ktoré však žalovaný zaplatil pred podaním
žaloby, čo je preukázané predloženým prehľadom splátok a úhrad. Premlčanie zosplatneného celého
úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.04.2015 a nasl.) by posúdil podľa § 103 druhá
veta Obč. zákonníka. Listom zo dňa 28.06.2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.06.2015 pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2015, žaloba bola na súde podaná dňa 17.04.2018 a teda
nezaplatená úverová splátka splatná dňa 20.04.2015 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo
splátok splatných od 20.05.2015 premlčaná nie je, keď nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia
3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasné zsoplatnenú časť úveru začala podľa § 103 druhá veta
Obč. zákonníka plynúť od 21.05.2015. Ďalej žalobca uviedol, že § 53 ods. 9 Obč. zákonníka neupravuje
počiatok plynutia premlčacej doby. Namietal, že ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu
od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom
k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok
nasledujúcich po splatnosti prvej pre nich. Podporne v tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie
Krajského súdu v Trenčín č.k. 17Co/228/2016-74 a Krajského súdu v Bratislave čík. 9Co/44/2018-110
zo dňa 30.04.2018. V závere odvolania žalobca uviedol, že správnym a náležitým zistením skutkového
stavu veci a správnym právnym posúdením veci, by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v upravenom
rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.624,18 Eur, úrok z omeškania vo výške
5,05 % p.a. zo sumy 2.624,18 Eur od 04.07.2015 do dňa zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia



právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia
v plnej výške.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie. Má za to, že na posúdenie plynutia premlčacej doby je potrebné
aplikovať § 103 druhej vety Obč. zákonníka. Pre plynutie premlčacej doby nie je rozhodujúci úkon
zosplatnenia úveru na strane veriteľa. Takýmto postupom by dochádzalo k poškodzovaniu dlžníka -
spotrebiteľa. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo
výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny,
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním žalobcu vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie konanie v časti o zaplatenie 25,32 Eur zastavil. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť
uplynutím odvolacej lehoty a odvolací súd sa ním nezaoberal.

6. Odvolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá a tým aj proti výroku o náhrade trov konania. Žalobca nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že premlčanie nároku na zaplatenie žalovanej sumy začína plynúť splatnosťou
splátky, pre ktorú bola vyhlásená splatnosť celého dlhu. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

8. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie
v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ako to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

10. V predmetnej veci nie je sporné, že v otázke premlčacej doby pri premlčaní uplatneného nároku
žalobcu treba vychádzať z § 101 Občianskeho zákonníka, a teda v danej veci bude premlčacia doba
trojročná. Čo sa týka začiatku plynutia premlčacej doby, pri plnení dohodnutom v splátkach platí, že
každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia
doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva
z dohody účastníkov o splátkach, ktorá je súčasťou zmluvy a od tohto stanoveného dňa splatnosti
jednotlivých splátok úveru začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok.

11. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka však umožňuje veriteľovi a dlžníkovi dohodnúť, že ak
dlžník nesplní niektorú splátku úveru, tak sa stane zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať dlžníka o
zaplatenie celého dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere. V konaní súd prvej inštancie správne zistil, že
toto právo bolo medzi žalobcom a žalovanou dohodnuté
v bode VII. Zmluvné podmienky, 12. Skončenie zmluvy, právo klienta na odstúpenie od zmluvy, čl. 12.4.

12. Pri posudzovaní premlčania plnenia dohodnutého v splátkach, v prípade, ak došlo



k uplatneniu dohodnutého práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda k vyhláseniu predčasnej
splatnosti, ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka upravuje osobitne začiatok plynutia premlčacej
doby, a to odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pri využití práva zosplatnenia je zároveň potrebné
rešpektovať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré modifikuje ustanovenie § 565 v
spotrebiteľských vzťahoch a ktoré vyžaduje až 3-mesačné omeškanie s nesplnenou splátkou ku dňu
zosplatnenia.

13. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 29.04.2015 upozornil žalovanú, že ak do 05.06.2015
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 02/2015, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver
zosplatniť. Bolo preukázané, že toto upozornenie bolo žalovanej doručované na základe kópie obálky, z
ktorej bolo zrejmé, že si žalovaná písomnosť neprevzala v odbernej lehote. Žalobca pôžičku zosplatnil
dňa 19.06.2015, o čom žalovanú informoval Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
28.06.2015. Žalovaná bola oboznámená s možnosťou zosplatnenia najmenej 15 dní pred samotným
zosplatnením (upomienka uložená na pošte dňa 04.05.2015, zosplatnenie dňa 19.06.2015). S platením
splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu (splátka splatná v mesiaci 02/2015) bola žalovaná
v omeškaní viac ako 3 mesiace.

14. Keď veriteľ využil svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, tak
ako bolo dohodnuté v čl. 12.4 zmluvných podmienok, potom premlčacia doba podľa § 103 veta druhá
Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba celého
zosplatneného dlhu neplynie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie,
ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Keďže
žalobca mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením omeškanej splátky, (pre ktorej omeškanie došlo k zosplatneniu) za dodržania
podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, splatnosťou splátky 02/2015 splatnej dňa
01.02.2015, začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu od
tohto dátumu (splatnosti splátky 02/2015). Premlčacia doba tak uplynula dňa 01.02.2018. Pokiaľ žalobca
právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovanej zo zmluvy uplatnil žalobou podanou na súde dňa
17.04.2018, je pohľadávka žalobcu premlčaná, tak, ako k uvedenému záveru aj správne dospel súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne počítal plynutie premlčacej
doby, keďže premlčaniu podľa § 103 veta prvá Obč. zákonníka vzhľadom na začatie sporu dňa
17.04.2018 mohli podliehať splátky splatné od 20.02.2015 do 20.03.2015, ktoré však žalobca uhradil
pred podaním žaloby, čo je preukázané prehľadom splátok a úhrad, odvolací súd uvádza, že na túto
argumentáciu žalobcu nebolo možné prihliadnuť. Žalobca jednoznačne v predžalobnej upomienke
zo dňa 29.04.2015 uviedol, že ak do 05.06.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 02/2015,
bude oprávnený úver zosplatniť. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.06.2015
uviedol, že nakoľko žalovaný dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas
neuhradil, stáva sa jeho dlh splatný v celom rozsahu naraz. Zároveň odvolací súd poukazuje, že z
prehľadu splátok a úhrad je evidentné, že poslednú splátku žalovaná uhradila v decembri 2014 a
ďalšia splátka bola uhradená až v novembri 2015, t.j. po zosplatnení celého zostatku úveru. Nezaplatená
splátka v mesiaci január 2015 sa stala splatnou v mesiaci február 2015.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1CSP
v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. Úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy
odvolacieho konania vznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :



- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).