Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/127/2013 z 28. 5. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. mája 2013, sp. zn. 3CoE/127/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3212200571.2
Krajský súd Trenčín | 3CoE/127/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3212200571.2 | 2013-05-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/723b3f13-fe51-458c-bbfa-70d0f990a7b1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3212200571.2

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/127/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212200571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3212200571.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: O. K., bytom G. XXX/XX, I. E. I., o
vymoženie 208,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou č.k. 5Er/92/2012-50 zo dňa 14. marca 2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr.
Vladimírovi Cipárovi náhradu trov exekúcie v sume 60,52 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhlášky
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že uznesením Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Er/92/2012-29 zo dňa 22.10.2012 súd exekúciu zastavil. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 3CoE/328/2012-38 zo dňa 14.01.2013. Súdnemu exekútorovi priznal podľa § 14 ods. 2 a § 15
ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnu odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur, najmenej však
33,19 eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia
o spôsobe vykonania exekúcie, 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, každé zisťovanie bydliska povinného). Priznal mu podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky aj
náhradu hotových výdavkov vo výške 17,25 eur (za poštovné: doručovanie vyčíslenia trov exekúcie,
2x exekučného príkazu, príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie,
4x upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia, Ex. spisu). Súdnemu exekútorovi
priznal 20 % DPH vypočítanú z odmeny 50,44 eur vo výške 10,08 eur.  Súdnemu exekútorovi nepriznal
poštovné vo výške 80,01 eur, nakoľko z exekučného spisu nemal preukázané, že by bol súdny exekútor
doručoval iné písomnosti prostredníctvom pošty, okrem písomností, za ktoré mu náhradu poštovného
priznal. Nepriznal mu ani náhradu nákladov za spotrebný materiál v sume 2,- eur, telekomunikačné
výdavky vo výške 2,- eur a archiváciu 2,- eur s poukazom na ustanovenie    § 25 citovanej vyhlášky. Na
náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že Okresný súd Bánovce nad
Bebravou zastavil predmetné exekučné konanie z dôvodu, že osoba povinného nemá spôsobilosť
byť účastníkom. Zistil, že osoba s označením O. K. sa v Registri obyvateľov Slovenskej republiky
nenachádza, a keďže základným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov na práva
a povinnosti a povinný, tak ako je uvedený v exekučnom titule, v návrhu na vykonanie exekúcie,
ako aj v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie neexistuje, nemá spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania, tak ako to predpokladajú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) a exekučného poriadku. S právnym názorom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sa
stotožnil aj Krajský súd v Trenčíne. Následne súd prvého stupňa rozhodol o trovách exekúcie, na
náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Mal za to, že s ohľadom na postup a rozhodnutia súdu prvého



stupňa v celom priebehu konania je neopodstatnené považovať spoločnosť Slovenská konsolidačná,
a.s. ako oprávneného za subjekt, ktorý zavinil zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa nepostupoval
správne pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď opomenul
zisťovanie existencie osoby povinného, voči ktorému bolo vedené exekučné konanie. Ďalej uviedol, že
ak súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je právna norma, v tomto prípade O.s.p., ktorá
v ustanovení § 19 stanovuje, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania, súd musí rozhodovať v
zmysle zákona, a tak brať na zreteľ na túto skutočnosť. Pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdiť existenciu hmotno-právnej legitimácie osoby, proti
ktorej má byť vedené exekučné konanie ako zákonnú prekážku pre udelenie poverenia a túto žiadosť
zamietnuť. Súd procesne pochybil, keď vyhovel žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
v rozpore s § 7, § 19 O.s.p., v nadväznosti na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď
mal žiadosť zamietnuť. Skutočnosť neexistencie osoby povinného súd neposudzoval a nezohľadnil ani
pri rozhodovaní o zmene účastníka konania z pôvodného oprávneného UNION zdravotná poisťovňa,
a.s. na nastupujúceho oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.. Dňa 10.09.2012 Okresný
súd Bánovce nad Bebravou rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného.
Poukázal aj na skutočnosť, že exekučné konanie, na ktoré sa ako lex generalis vzťahuje O.s.p.,
sa spravuje zásadou hospodárnosti. Považoval za neprípustné, aby v exekučnom konaní, ktoré v
zmysle zákona ani nemalo byť začaté, bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie, aby trvalo viac ako 8 mesiacov súdnemu exekútorovi a exekučnému súdu zistenie skutočnosti
neexistencie osoby povinného, a aby následne exekučný súd na ťarchu oprávneného priznal trovy
súdnemu exekútorovi. Preto tu v žiadnom prípade nemožno hovoriť o hospodárnom vedení konania zo
strany exekučného súdu a zo strany exekútora, nakoľko priznané trovy nemožno považovať za trovy
nevyhnutné v zmysle Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie tak nedošlo zavinením oprávneného
a súd postupoval nesprávne, keď v tomto prípade rozhodol o náhrade trov exekúcie v zmysle ust.
§ 203 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku. Mal tiež za to, že súdny exekútor mohol a mal už v
rámci úvodného zisťovania osobných majetkových pomerov povinného zistiť skutočnosť, pre ktorú bola
exekúcia zastavená. Poukázal aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 222/2011 z 02.06.2011.
Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. zmenil predmetné uznesenie tak, že
náhradu trov súdnemu exekútorovi neprizná.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 15.02.2012 súd prvého stupňa vydal poverenie
č. 5301 015335 sp.zn. 5Er/92/2012 na vymoženie uloženej povinnosti 208,65 eur s príslušenstvom,
ktorým na vykonanie exekúcie poveril súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, a to na základe
vykonateľného rozhodnutia Union zdravotnej poisťovne, a.s., č.k. VN č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. XEr/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa exekúciu
zastavil. Toto uznesenie nadobudlo dňa XX.XX.XXXX právoplatnosť v spojitosti s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/328/2012-38 zo dňa 14.01.2013. Následne súd prvého stupňa rozhodol o
trovách exekúcie, na náhradu ktorých zaviazal v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
oprávneného.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových



výdavkov a náhrady za stratu času. V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods.
1 Exekučného poriadku. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak však dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Toto
zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný.
Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné
konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením
oprávneného a zastavením exekúcie.  Ide pritom o procesné zavinenia oprávneného, spočívajúce buď
v takom porušení procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených
trov exekúcie alebo v takom úkone oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie.

V danom prípade odvolací súd skúmal, či oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie a má
byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Odvolací súd mal za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že na základe svojho návrhu na
vykonanie exekúcie navrhol vykonať exekúciu voči osobe O. K., ako povinnému, ktorá však neexistuje.
Neexistencia povinného bola v priebehu exekučného konania súdom prvého stupňa jednoznačne
preukázaná a práve na základe tejto skutočnosti bola exekúcia zastavená. V exekučnom titule, návrhu
na vykonanie exekúcie, ako aj v žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bola ako povinná
osoba uvedená O. K., pričom neexistujúca osoba nemôže byť spôsobilá mať práva a povinnosti v
zmysle § 7 Občianskeho zákonníka a taktiež byť účastníkom konania v zmysle § 19 Občianskeho
súdneho poriadku. Neexistujúci povinný nemá hmotno-právnu legitimáciu a nie je držiteľom povinnosti z
exekučného titulu. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným voči povinnému, ktorý neexistuje
tak možno jednoznačne považovať za zavinenie zastavenia exekúcie.

Súd prvého stupňa teda správne v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodol o povinnosti
oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odvolací súd preto konštatoval, že
odvolanie, kde oprávnený namietal povinnosť platiť trovy exekúcie je nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.