Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/339/2011 z 29. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. marca 2012, sp. zn. 8CoP/339/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7210222959.1
Krajský súd Košice | 8CoP/339/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7210222959.1 | 2012-03-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2295190e-cd42-4404-93f0-a572957f4d67
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7210222959.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/339/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210222959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210222959.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti
W. B. nar. XX.XX.XXXX a B. nar. XX.XX.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach pracoviskom Košice II detí rodičov O. W. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v S. K. C. T.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčivou advokátkou so sídlom v
Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a U. W. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v S. K. I. T.. Č.. XX v konaní o zvýšenie
výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.9.2011 č. k. 27P/347/2010-132
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od otca pre mal. B. a pre mal. B..

Otec nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zvýšenie výživného pre mal. deti od
1.9.2010 do 31.8.2011, zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 5.9.2007
č.k. 25P/61/2007-54 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2007 č.k. 8CoP
281/2007-77 od otca pre každú z maloletých z 82,98 eur na 140 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať
matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.9.2011 a zamietol návrh otca na zníženie
výživného.

Proti výroku o zvýšení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť voči každej z maloletých len na 100 € mesačne,
zamietne návrh matky v prevyšujúcej časti a  neprizná žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. V
tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že výživné pre každú z maloletých 140 € mesačne prevyšuje ich
odôvodnené potreby a nie je úmerné zníženiu jeho čistého priemerného mesačného príjmu zo 739,83
€ na súčasných 704,81 € od mája do augusta 2011. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak ustálil jeho čistý priemerný mesačný príjem
na 860,65 €, aj keď táto čiastka nevyplývala zo spisu. Poukázal na svoje odôvodnené výdavky a na to,
že okrem mal. dievčat má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. Q., ktorému na základe rozhodnutia
súdu prispieva 100 € mesačne. Okrem toho platí za užívanie bytu nájomné 224,06 € a inkaso 45,34 €,
za internet 10 € a telefonuje za 20 € mesačne. Navyše prispieva svojej matke 150 € mesačne na stravu,
drogériu, ošatenie a obuv. Na druhej strane spochybnil matkou prezentovaný rozsah odôvodnených
potrieb mal. detí a uviedol, že je prehnané, aby 10 ročné deti mali vysokorýchlostný internet, kým jemu aj
ostatným dospelým osobám stačí len bežný. Namietal aj zvýšené výdavky matky na cestovné a stravné



pre mal. deti. Poukázal na to, že od poslednej súdnej úpravy výživného vzrástol matke príjem a zarába
dokonca viac ako on. Poznamenal, že je vlastníkom iba jedného trojizbového bytu a malej motorky
Simson rok výroby 1989, ktorá má len symbolickú hodnotu. Uviedol, že ak by mu nepomáhali rodičia,
žil by na hranici biedy.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne
správny. Konštatovala, že pokiaľ otec prispieva na výživu mal. Q. 100 € mesačne, ktorý navštevuje len
materskú školu, bolo by neprimerané, ak by odvolací súd zmenil výrok o výživnom a zvýšil výživné
pre každú z maloletých len na 100 € mesačne, pretože výdavky mal. dievčat navštevujúcich 2. stupeň
základnej školy sú neporovnateľne vyššie. Poukázala na to, že otec si zámerne navyšuje platby súvisiace
s užívaním svojho 3 izbového bytu, pretože ona za trojizbový byt, v ktorom žije s dvoma mal. deťmi
platí 133,96 € nájomné (otec 224,06 €) a 39,94 € inkaso (otec 45,34 €). Spochybnila tvrdenie otca, že
prispieva svojej matke na stravu a oblečenie 150 € mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku o zastavení konania o zvýšenie výživného a o zamietnutí návrhu na zníženie
výživného neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania
v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch o zvýšení výživného aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení
Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre každú z maloletých na 140 € mesačne od
1.9.2011. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. deti,
v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil
pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho
rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie príjmu otca o 120 €
mesačne zo 739,83  € na 860,65 € mesačne bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti
o takmer rovnakú čiastku, t.j. o 120 € mesačne pre obe maloleté (140 eur - 82,98 eur x 2) a výživné
140 € mesačne pre každú z maloletých, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení
napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam otca, zohľadňuje jeho vyživovaciu povinnosť k mal. Q. a aj odôvodnené potreby mal. detí.
Pokiaľ otec namietal, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil, na základe akého výpočtu ustálil,
že zarába 860 € mesačne, odvolací súd poukazuje na oznámenie spoločnosti Moris Slovakia s.r.o. z
č.l. 124 spisu, z ktorého nesporne vyplýva, že otec u nich od augusta 2010 do júla 2011 dosiahol čistý
priemerný mesačný príjem 860,65 €. Odvolací súd poznamenáva, že pri zvyšovaní výživného je pre
súd z objektívnych príčin rozhodujúci príjem, ktorý povinný rodič dosiahol za posledných 12 mesiacov
pred rozhodovaním o výživnom a nie príjem, ktorý dosiahol v posledných 4 mesiacoch, pretože ten
môže byť skreslený možnou práceneschopnosťou povinného, nemusia v ňom byť zahrnuté pravidelné



polročné alebo ročné odmeny alebo príležitostné príplatky, ktoré sú tiež súčasťou postihnuteľného príjmu
povinného. Pokiaľ otec spochybňoval rozsah odôvodnených potrieb mal. detí, odvolací súd poukazuje
na to, že len výdavky otca na stravu, oblečenie a obuv v rozsahu 150 € mesačne sú vyššie ako zvýšené
výživné 140 € mesačne, ktoré má slúžiť aj na uspokojovanie iných nevyhnutných potrieb mal. detí.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú rozhodne vyššie
ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 140 € mesačne, ktoré predstavuje výživné
na jeden deň 4,66 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. detí. Odvolací súd
je toho presvedčenia, že otcovi aj po zaplatení výživného zostane dostatok finančných prostriedkov
na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s
požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Pre porovnanie matke ostane na výživu každého člena jej domácnosti len 387,6 €
(jej príjem 882,85 eur + 280 eur výživné od otca / 3 osoby), kým otcovi ostane 480 € mesačne (jeho
príjem 860 eur - 380 eur výživné pre všetky jeho tri mal. deti). Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1
Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú
povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne
rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie
dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu.
Ak otec odôvodňoval potrebu zmeny rozsahu zvýšeného výživného svojimi výdavkami na bývanie
odvolací súd uvádza, že je v jeho možnostiach znížiť si ich tak, aby neohrozovali plnenie jeho vyživovacej
povinnosti v prospech mal. detí, pretože matka s dvoma mal. deťmi má menšie zálohové platby na
nájomné a inkaso ako otec, ktorý žije v 3 izbovom byte sám. Stojí za povšimnutie, že otec napriek
svojim nadhodnoteným výdavkom na bývanie v odvolacom konaní namietal odôvodnenosť a rozsah
výdavkov matky na vysokorýchlostný internet pre mal. deti, ktorý je nevyhnutný pre ich riadnu prípravu na
budúce povolanie. Odvolací súd poznamenáva, že by nebolo spravodlivé, ani primerané zvýšiť výživné
na rovnakú čiastku akou otec prispieva na výživu mal. Q. 100 € mesačne, pretože mal. Q. je mladší,
navštevuje len materskú školu a jeho odôvodnené potreby sú podstatne nižšie ako odôvodnené potreby
mal. dievčat, ktoré sú vo veku najintenzívnejšieho fyzického rastu a duševného dospievania. Ak otec
bude svoju situáciu napriek určitej rezerve v rozsahu jeho výdavkov považovať naďalej za tak neúnosnú
ako prezentoval v odvolacom konaní, nič mu nebráni požiadať o zníženie výživného pre mal. Q.. Z
uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých,
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie
o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o
dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Odvolací súd nepriznal otcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože konanie o zvýšenie výživného
pre mal. deti je konaním starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa podľa § 81 ods. 1 O.s.p. mohlo začať
aj bez návrhu. O trovách matky odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu neuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).



Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.