Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoZm/33/2013 z 10. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. decembra 2014, sp. zn. 1CoZm/33/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1513210632.1 Krajský súd Bratislava | 1CoZm/33/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513210632.1 | 2014-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: OSP, § 103 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e207134a-0f0a-4be3-b799-8be644b97ead Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513210632.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/33/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210632
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210632.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting,
s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429
705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: R. K.Á., U.
D. X, Y., o zaplatenie 138,- Eur s príslušenstvom a odmenou 0,46 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09. 09. 2013 č. k. 1CbZm/70/2013-51, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm/70/2013-51
zo dňa 09. 09. 2013 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím napadnutým odvolaním zaviazal súd prvého stupňa odporcu zaplatiť navrhovateľovi
odmenu vo výške 0,46 Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol
prvostupňový súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, žiadal navrhovateľ, aby súd prvého
stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 138,- Eur, zmenkový úrok 0,25 %
denne zo sumy 138,- Eur od 18. 09. 2009 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 138,- Eur od 25. 01.
2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 0,46 Eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ
odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom
dňa 02. 03. 2009. Zmenkou sa odporca zaviazal zaplatiť po predložení zmenkovú sumu 138,- Eur a
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 18. 09. 2009. Zmenka bola opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a doložkou „bez protestu“. Na rube zmenky je zapísaný
nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, ktorá okrem
údaju splatnosti obsahovala všetky náležitosti predpísané v článku I. § 75 zákona zmenkového a
šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Podľa článku I. 76 ods. 2
zmenkového zákona teda platilo, že predložená zmenka je splatná na videnie, pričom v súlade s článkom
I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona bola lehota na predloženie zmenky určená
vystaviteľom na 4 roky odo dňa jej vystavenia.

Prvostupňový súd pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že nároky z tej istej zmenky
si prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi v rozhodcovskom konaní vedenom
na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a. s. (ďalej len „rozhodcovský



súd“). Rozsudkom zo dňa 08. 04. 2010 spis. zn. SR 01882/10 uložil rozhodcovský súd odporcovi
povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenkovú sumu 138,- Eur, zmenkový úrok 0,25
% denne zo sumy 138,- Eur od 18. 09. 2009 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 138,- Eur od 25. 01.
2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
17. 05. 2010 a vykonateľným sa stal dňa 20. 05. 2010. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 37Er/4641/2010
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému Petrovi Oláhovi o udelenie poverenia
pre 138,- Eur na vykonanie exekúcie, zistil súd prvého stupňa, že exekučný súd uznesením z 13.
10. 2010 č. k. 37Er/4641/2010-10 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodnil neplatnosťou dohody
o vyplnení blankozmenky, pretože išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve s nedovolenosťou plnenia, na ktoré zaväzuje povinného exekučný titul. Navrhovateľa ako
oprávneného usmernil exekučný súd, aby sa domáhal svojich nárokov zo zmluvy o úvere a nie zo
zmenky. Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2012 z 16. 01. 2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012
z 21. 03. 2012 a 3Cdo 146/2011 z 13. 10. 2011, ako aj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10CoE 308/2011 z 31. 05. 2012 pričom mal za to, že prvostupňový súd je oprávnený skúmať a sám sa
vysporiadať s nulitnosťou rozhodcovského rozsudku ako predbežnou otázkou a dospieť k záveru, že
nulitný rozhodcovský rozsudok nemôže zakladať prekážku res iudicata. Na základe uvedeného žiadal
uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie
zmenkovej sumy 138,- Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 138,- Eur od 18. 09. 2009 do
zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 138,- Eur od 25. 01. 2010 do zaplatenia v zmysle článku 4 ods.
4 nariadenia ako neprípustný zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok z 08. 04. 2010 sp. zn. SR 01882/10, ktorý predstavuje prekážku res iudicata, mu
bráni, aby o zaplatení zmenkovej sumy 138,- Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 138,- Eur od
18. 09. 2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 138,- Eur od 25. 01. 2010 do zaplatenia rozhodoval
znovu. Navrhovateľ nebol síce účastníkom rozhodcovského konania, ale zmenka bola naňho prevedená
nedatovaným indosamentom, u ktorého nebolo preukázané podľa článku I. § 20 ods. 2 zmenkového
zákona, že bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Samotný navrhovateľ, ktorý v
návrhu uviedol, že zmenku predložil odporcovi na platenie indosant (t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.
r. o.), potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky majiteľom zmenky na
platenie, ešte nebol majiteľom zmenky. K záveru o indosovaní zmenky po jej splatnosti dospel súd prvého
stupňa aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznal
jej prvému majiteľovi. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka bola indosovaná až po splatnosti,
preto má indosament účinky obyčajného postupu a navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv
zo zmenky. Navrhovateľ len vstúpil do práv indosanta, teda je právnym nástupcom prvého majiteľa
zmenky. Nulitu rozhodcovského rozsudku, ako dôsledok neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, bol podľa
súdu prvého stupňa oprávnený skúmať len súd v exekučnom konaní vedenom o vymoženie povinnosti
z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Prvostupňový súd konštatoval, že pri rozhodovaní
o nárokoch zo zmenky, nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a
tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava
obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a súčasne povinný posúdiť
výlučne exekučný súd, ktorý však uznesením z 13. 10. 2010 č. k. 37Er/4641/2010-10 žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nulitnosť rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale pre
vecnú nesprávnosť exekučného titulu. V zmysle judikatúry, na ktorú poukázal navrhovateľ, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je exekučný súd povinný
skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil svoje oprávnenie
spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu. Navrhovateľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal plnenia zo zmenky
a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená.
Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier a práva a povinnosti sú definované samotnou zmenkovou
listinou a nie sú závislé od kauzálneho vzťahu, ktorý bol príčinou vystavenia zmenky. Zo žiadneho
tvrdenia niektorého účastníka konania nevyplynul príčinný vzťah tvoriaci dôvod pre vystavenie zmenky
a teda ani jeho spotrebiteľský charakter, preto súd prvého stupňa nemohol vec posúdiť ako spor zo
spotrebiteľského právneho vzťahu. Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej
odmeny 0,46 Eur. Pretože navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky mal podľa článku I.



§ 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú odmenu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa článku 16
nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša v konaní neúspešná strana. Pretože navrhovateľ mal v
konaní len nepatrný úspech a odporca náhradu trov konania nežiadal, prvostupňový súd rozhodol tak,
že ich náhradu nepriznal.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol ako aj proti výroku o
nepriznaní náhrady trov konania, podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania
uvedenými v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda odňatím možnosti účastníkovi postupom súdu konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že
odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia,
a preto bol súd povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, podľa ktorého v prípade
nedoručenia odpovede dotknutou stranou, vydá súd rozsudok o pohľadávke. Podľa názoru navrhovateľa
článok 7 nariadenia upravuje procesný postup súdu a obligatórne stanovuje súdu povinnosť vydať
rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak nebola súdu doručená odpoveď odporcu.
Prvostupňovým súdom nariadené a vykonané pojednávanie považoval preto navrhovateľ za nelegálne.
Ďalej navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným
spisom napriek tomu, že ani on, ani odporca vykonanie tohto dôkazu nenavrhli. Navrhovateľ predložil
súdu prvého stupňa zmenku ako dôkaz o svojich nárokoch, ktorá spĺňala formálne aj materiálne
náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neexistovali žiadne námietky, a preto
neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Podľa názoru navrhovateľa z uskutočnených prednesoch sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol
súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu, keď vykonal dokazovanie nad rámec návrhov,
pričom v danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Navrhovateľ mal za to, že súd nie je legitimizovaný postupom podľa §
120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporcu a to aj s odkazom na koncentračnú
zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie. Ďalej navrhovateľ uviedol, že zisťovanie, či rozhodnutie vydané v rozhodcovskom
konaní je ničotné, nie je možné limitovať len na exekučné konanie. Záver o nulitnosti rozhodnutia
nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, takéto rozhodnutie je z právneho hľadiska neexistujúce a
nikoho nezaväzuje, je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospeje
exekučný alebo iný súd. Na základe uvedeného zastával navrhovateľ názor, že prvostupňový súd
bol oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou
otázkou. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky mal prvostupňový súd podľa navrhovateľa vyvodiť
záver, že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemôže zakladať prekážku res iudicata
a prejednať v konaní uplatnený nárok zo zmenky. Vo vzťahu k záveru súdu o indosovaní zmenky po
uplynutí lehoty na protest vytýka navrhovateľ súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že odporca ani
len neformuloval námietku týkajúcu sa dátumu indosamentu a jeho účinkov, súd z vlastnej iniciatívy
vykonal dokazovanie na preukázanie napísania indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa
tejto námietky nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky. Uvedený postup súdu
považoval navrhovateľ za zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný článkom 46 ods.
1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na
uvedené žiadal navrhovateľ, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za podané
odvolanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou -
podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný



prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite,
podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom
súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok zo zmenky vystavenej odporcom,
ktorú predložil súdu prvého stupňa v originály. Zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným
indosamentom. Prvostupňový súd návrh navrhovateľa s výnimkou zmenkovej odmeny zamietol, keď mal
za to, že navrhovateľ si uplatnil v konaní nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským
rozsudkom, a preto nemohol navrhovateľom uplatnený nárok znova prejednávať a rozhodovať o ňom.
Súčasne prvostupňový súd konštatoval, že zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným
indosamentom, u ktorého bolo preukázané, že bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest,
teda indosament má účinky obyčajného postupu.

V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom sp. zn. 37Er/795/2011
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému Petrovi Oláhovi o vymoženie 138,- Eur
s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zistil, že exekučné konanie bolo
vedené na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenskou rozhodcovskou, a. s. dňa 08.
04. 2010 sp. zn. SR 01882/10, ktorým rozhodcovský súd zaviazal odporkyňu plniť podľa zmenky, s
výnimkou zmenkovej odmeny, právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.
o., ktorá si ako prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním na navrhovateľa, uplatnila už skôr cestou
rozhodcovského súdu voči odporkyni nárok zo zmenky, ktorý je predmetom tohto konania. Odvolací
súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom navrhovateľa, podľa ktorého vykonal súd prvého stupňa
dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu v rozpore s § 120 ods. 1 O.s.p. Súdna prax
už skôr vyslovila názor, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale ich vykonanie je
nevyhnutné pre správnu aplikáciu právneho predpisu kogentnej povahy. Keďže súd kedykoľvek počas
konania ex offo prihliada na to, či sú splnené podmienky konania a nemôže prejednávať a rozhodovať
vo veci, v ktorej už bolo skôr rozhodnuté, musí mať možnosť zistiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie
podmienok konania a to aj bez toho, aby účastníci na ich preukázanie navrhli potrebné dôkazy.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané
napísanie nedatovaného indosamentu na zmenku až po uplynutí lehoty na protest, túto vyvracajú údaje
o pohľadávke uvedené v bode 8.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky nariadenia, z ktorých vyplýva,
že zmenku k zaplateniu predložil indosant - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Teda zmenka bola
indosovaná až po splatnosti. Navrhovateľ potom indosovaním nadobudol práva odvodené od právneho
predchodcu, predchádzajúceho majiteľa zmenky.

Nakoniec sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nie je oprávnený skúmať
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý mal na to právomoc založenú
platnou rozhodcovskou zmluvou. Uvedené je oprávnený skúmať súd len v konaní začatom na základe
žaloby účastníka rozhodcovského konania, ktorým sa tento domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku



popierajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní výlučne
exekučný súd, ktorý rozhoduje na základe návrhu účastníka o zastavení exekučného konania.

Krajský súd považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa z dôvodu, že mu o tom istom nároku bráni rozhodnúť právoplatný rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a. s. dňa 08. 04. 2010 sp. zn. SR 01882/10, ktorý nadobudol
právoplatnosť 17. 05. 2010 a vykonateľným sa stal dňa 20. 05. 2010, za správny, a preto odvolací súd v
zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti a výroku o trovách rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si odporca
nárok na ich náhradu neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.