Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/371/2017 z 14. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. novembra 2018, sp. zn. 19Co/371/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3712204336.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/371/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3712204336.2 | 2018-11-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 zákona č. 387160/2015 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c4ce342-adf2-4b78-bb4d-3c8f03ea0268 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3712204336.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/371/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712204336
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3712204336.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu O., zastúpený H. proti žalovanej Z.,
o zaplatenie 35.417,49 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k. 12C/499/2012-143 zo dňa 27. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 528,94 Kč, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 26.06.2009 do
30.06.2009, 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 01.07.2009 do 31.12.2009,
8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 01.01.2010 do 30.06.2010, 7,75 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 01.07.2010 do 28.06.2012 a 7,50 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 29.06.2012 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III.
žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaná dňa 23.09.2008 požiadala o poskytnutie úveru (č. žiadosti XXXXXXXXX) žalobcu
k O. kreditnej karte, súčasne prehlásila, že súhlasí s obchodnými podmienkami pre O. kreditnú kartu,
s podmienkami pre platobnú kartu klientov O. a so všeobecnými obchodnými podmienkami O., ktoré
prevzala a zoznámila sa s nimi a berie na vedomie, že žiadosť a tieto podmienky v prípade akceptácie
O. budú súčasťou zmluvy. Žiadosť o poskytnutie úveru bola žalovanou podpísaná v Českej republike
a v rovnaký deň prevzatá žalobcom. V rovnaký deň bolo žalovanej doručené oznámenie o poskytnutí
úveru k O. kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR. Uvedené oznámenie prevzala žalovaná dňa
23.09.2008, pričom jej totožnosť a podpis bol overený podľa občianskeho preukazu, ktorý predložila
zamestnancovi v pobočke O. v R. v rovnaký deň. Z prehľadu čerpania úveru, predloženého žalobcom,
vyplýva, že najneskoršie 25.10.2008 žalovaná začala úver čerpať. S poukazom na sídlo žalobcu, ktoré
je v Českej republike a bydlisko žalovanej, ktoré je na území Slovenskej republiky, súd
prvej inštancie najskôr riešil otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky a tiež aplikáciu
právneho poriadku, ktorý má byť v danej veci použitý. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo
k uzavretiu Zmluvy o úvere podľa zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka Českej republiky.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok O., a.s. sa právne vzťahy medzi klientom a bankou riadia
právnym poriadkom Českej republiky a z tohto dôvodu bolo potrebné právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným posúdiť podľa právneho poriadku Českej republiky. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že ku dňu zosplatnenia úveru dňa 25.06.2009 pohľadávka žalobcu



pozostávala z celkovej sumy 528,94 Kč a táto suma sa skladala z nabehnutých úrokov vo výške 406,57
Kč a úrokov z omeškania vo výške 122,37 Kč. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi len celkovú dlžnú
sumu ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 528,94 Kč so zákonným úrokom z omeškania z riadneho
úroku vo výške 406,57 Kč, pretože podľa ustálenej súdnej slovenskej praxe je platenie úrokov z úveru
dôvodné len do splatnosti úveru. Vo zvyšnej časti istiny žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanej ako
pomerne úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadala a žiadna jej
ani nevznikla. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1, ods. 2, ods. 3, § 504, § 506 Obchodního zákonníku platného v Českej republike, § 517 Občanského
zákonníku platného v Českej republike, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. a výroku III., nakoľko
podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že na základe žaloby v znení upresnenia zo
dňa 30.11.2012 požadoval istinu vo výške 28.902,50 Kč, zmluvný úrok vo výške 19,20 % p.a. zo sumy
28.088,80 Kč od 26.06.2009 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania zo sumy
28.088,80 Kč od 26.06.2009 do zaplatenia a debetný úrok vo výške 30 % p.a. zo sumy 13.088,80 Kč
od 15.03.2012 do zaplatenia. Zdôraznil, že mu vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom súd
dospel k sume 528,94 Kč, ktorá má pozostávať zo zmluvného úroku ku dňu 25.06.2009 vo výške 406,57
Kč a z úroku z omeškania ku dňu 25.06.2009 vo výške 122,37 Kč, lebo také sumy sa v histórii platieb
vôbec nevyskytujú. Mal za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože súd neodôvodňuje,
z akého dôvodu bola žalobcovi zamietnutá celá zostávajúca istina, z tohto dôvodu nemožno zistiť, aká
úvaha viedla súd k tomu, že posudzoval stav pohľadávky len k dátumu zosplatnenia úveru, nie k dátumu
14.03.2012, ako je uvedené v žalobe. Domnieva sa, že v podanej žalobe, aj jej následnom doplnení
dostatočným spôsobom objasnil všetky okolnosti, na základe ktorých uplatňuje žalobou požadované
sumy. Podľa jeho názoru absencia odôvodnenia zamietnutia naprostej väčšiny návrhu v napadnutom
rozsudku mu potom podstatne sťažuje jeho argumentačný priestor, lebo nepozná dôvody, ktoré súd k
jeho rozhodnutiu viedli a má za to, že súd nemal dôvod žalobu v akomkoľvek rozsahu zamietnuť, lebo
svoj nárok jednoznačne zdôvodnil a podložil príslušnými listinami. Záverom navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s § 390 CSP a vyhovel jeho nároku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej uhradenia sumy vo výške 35.417,49 Kč spolu
so zmluvným úrokom vo výške 19,2 % ročne zo sumy 40.305,08 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 27.519,98 Kč od 15.03.2012 do
zaplatenia, debetným úrokom vo výške 30 % ročne zo sumy 13.902,50 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania za uhradený súdny poplatok vo výške 68 Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 165,70 Eur. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná podala žalobcovi žiadosť o O. kreditnú kartu,
pričom žalobca na základe predmetnej žiadosti poskytol žalovanej úver k O. kreditnej karte, čím došlo k
uzatvoreniu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka platného v Českej republike. Žalovaná
prostredníctvom kreditnej karty čerpala finančné prostriedky žalobcu. Žalovaná však riadne neplnila
svoje povinnosti a neuhrádzala žalobcovi splátky a z tohto dôvodu pristúpil žalobca k zosplatneniu úveru
ku dňu 25.06.2009. Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 12Ro/160/2012-66 zo dňa 19.10.2012 vyzval
žalovaného, aby žalobu v lehote 10 dní doplnil v rozsahu, ktoré konkrétne čerpanie úveru žalovaná
doposiaľ nevrátila, z akých nárokov a v akej výške pozostáva žiadaná čiastka 35.417,49 Kč (spolu s
uvedením spôsobu výpočtu jednotlivých nárokov), čo tvorí čiastku 40.305,08 Kč (vrátane jej výpočtu),
čo tvorí čiastku 27.519,89 Kč (vrátane jej výpočtu) a akým spôsobom a kedy došlo k nepovolenému
prečerpaniu vo výške 13.902,50 Kč. Na základe predmetného uznesenia žalobca podaním zo
dňa 30.11.2012 opravil návrh na začatie konania a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 28.902,50 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 19,20 % ročne zo
sumy 28.088,80 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 28.088,80 Kč od 26.06.2009 do 30.06.2009, zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 28.088,80 Kč za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009, zákonným
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 28.0888,80 Kč od 01.01.2010



do 30.06.2010, zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 28.088,80
Kč od 01.07.2010 do 28.06.2012, zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy
28.088,80 Kč od 29.06.2012 do zaplatenia, debetným úrokom vo výške 30 % ročne zo sumy 13.088,80
Kč od 15.03.2012 do zaplatenia, a aby súd zavial žalovanú na náhradu trov konania za uhradený súdny
poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,70 Eur.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním žalobcu proti výroku I., ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 528,94 Kč, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57
Kč od 26.06.2009 do 30.06.2009, 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 01.07.2009
do 31.12.2009, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 01.01.2010 do 30.06.2010, 7,75
% ročný úrok z omeškania zo sumy 406,57 Kč od 01.07.2010 do 28.06.2012 a 7,50 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 406,57 Kč od 29.06.2012. Odvolaním bol napadnutý rozsudok vo výroku
II., ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá a vo výroku III., ktorým žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania.

7. Odvolací súd v súvislosti s preskúmaním odvolaním napadnutého výroku II., ktorým súd prvej inštancie
vo zvyšnej časti žalobu zamietol, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (výrok II.), osvojil si
dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods.
2 CSP a dodáva nasledovné:

8. Podľa Článku 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a
podľa pokynov súdu. CSP dáva súdu oprávnenie požadovať od strany v konaní doplňujúce informácie
a rovnako tiež môže uložiť strane povinnosť za účelom zistenia informácií dôležitých pre rozhodnutie vo
veci. Takýmto spôsobom si súd zabezpečuje dostatočne určité a zrozumiteľné informácie potrebné pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci, pričom je prvoradým záujmom strany predkladať súdu dôkazy v takom
stave a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav.

9. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil o. i. dôkaz, ktorý označil ako „relevantná časť
histórie úverového účtu“ za obdobie od 25.10.2008 do 14.03.2012 obsahujúci stovky rôznych
položiek (č.l. 36 až 52), z ktorého podľa jeho názoru mal vyplývať ním uplatnený nárok. Vzhľadom
na neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť a nejednoznačnosť predloženého dôkazu súd prvej inštancie
uznesením, č.k. 12Ro/160/2012-66 zo dňa 19.10.2012 vyzval žalobcu, aby doplnil svoje podanie.
Na základe predmetného uznesenia žalobca podal opravu návrhu na začatie konania a vyjadril sa k
špecifikácii dlžnej pohľadávky. Ako dôkaz predložil listiny označené ako „podrobný výpis z úverového
účtu“ (č.l. 72 až 85), pričom na vysvetlenie uviedol, že jednotlivé splátky úveru žalovanej sú vo výpise
označené skratkou CMP+ a vyznačené zelenou farbou (8 z 94 výpisov) a čerpania úveru žalovanou sú
označené skratkou CMD+ a zvýraznené červenou farbou (4 z 94 výpisov). Zo žalobcom predložených
listinných dôkazov, ktoré sú nezrozumiteľné, súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemal preukázané,
že žalovaná čerpala úver v takom rozsahu, ako to uviedol žalobca. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je
vždy viazaný žalobou a je povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia. Žalobca túto svoju povinnosť
nemôže prenášať na súd a požadovať, aby z ním predložených listinných dôkazov súd sám realizoval
výpočty jeho nárokov a špecifikoval ním uplatnený nárok. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak
o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Môže prisúdiť iba to, čoho sa strany
sporu domáhajú, nemôže však nikdy za žalobcu špecifikovať jeho nárok uplatnený žalobou, nemôže
určovať, z čoho pozostáva istina, odkedy, dokedy a z akej výšky pozostáva žalobcom uplatnený úrok
a úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo a pod.

10. Z dôkazov, na ktoré sa vo svojich podaniach odvolával žalobca, nebolo možné jednoznačne priradiť
k jednotlivým položkám uvedených v podrobnom výpise z úverového účtu žalobou uplatnené čiastky. V
prejedávanej veci mal žalobca dôkazné bremeno, že na základe úverovej zmluvy úver
skutočne a v uvedenom rozsahu poskytol, a že žalovaná úver čerpala a nevrátila poskytnuté peňažné
prostriedky. Žalobca hodnoverne preukázal len existenciu úverovej zmluvy, ale z ďalších dôkazov ani
odvolací súd nevedel jednoznačne určiť, či a v akej sume bol úver zo strany žalovanej čerpaný, resp. aké
splátky prípadne poskytnutého úveru nevrátila žalobcovi. Žalobca predložil listiny, ktoré majú svedčiť



v jeho prospech, pričom tieto listiny majú povahu súkromnej listiny a z tohto dôvodu leží dôkazné
bremeno o reálnom poskytnutí úveru na strane žalobcu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle
určitej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Tento
materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne
tvrdenie preukázať. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých
listinných dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Navyše je žalobca v konaní zastúpený advokátom
a je len jeho zodpovednosťou, akým spôsobom preukáže svoj tvrdený nárok. Nemôže sa spoliehať na to,
že ho na nedostatky upozorní súd. Ak teda tvrdenie strany nie je dostatočne a hodnoverne preukázané
predloženými dôkazmi, strana neuniesla dôkazné bremeno, čo má pre ňu za následok
nepriaznivé rozhodnutie vo veci.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku III. je vecne správny, preto ho potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).