Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/307/2013 z 12. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. februára 2014, sp. zn. 7CoP/307/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7813200537.2 Krajský súd Košice | 7CoP/307/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7813200537.2 | 2014-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbf955c9-e0e8-456e-9015-00ea1a51705b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7813200537.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/307/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813200537
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813200537.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
S. Y. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Rožňave dieťaťa rodičov E. Z. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v V. T. na N. ul. č. XXX zastúpenej
JUDr. Ladislavom Csákóom advokátom so sídlom v Rožňave na Hviezdoslavovej ul. č. 4 a R. Y.
nar. X.XX.XXXX bývajúceho v V. č. XX zastúpeného JUDr. Imrichom Hrubým advokátom so sídlom v
Michalovciach na Farskej ul. č. 32 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 1.8.2013 č.k. 7P 14/2013-93 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od otca pre maloleté dieťa,
zamietnutí návrhu na určenie výživného od 1.3.2013 do 31.7.2013 a úprave styku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. S. Y. do osobnej starostlivosti matky. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého 100 € mesačne od 1.8.2013, ktoré je povinný platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Návrh matky na určenie výživného za obdobie od 1.3.2013 do
31.7.2013 zamietol. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletým
každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v prítomnosti matky
s tým, že matka bude povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ho od
otca v stanovený čas pred svojím bytom, bude mať právo byť prítomná počas stykov otca s maloletým
a otec bude povinný maloletého od matky prevziať v stanovený čas pred jej bytom a v stanovený čas
matke po stykoch odovzdať na tom istom mieste. Štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomto rozsudku proti výrokom o určení výživného, zamietnutí návrhu na určenie výživného za
obdobie od 1.3.2013 do 31.7.2013 a úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. a žiadala rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyjadrila názor, že súd nedostatočne
zohľadnil všetky okolnosti majúce vplyv na výšku výživného, keď jeho rozsah ustálil na 100 € mesačne.
Predovšetkým namieta, že súd neprihliadol najmä na skutočnosť, že otec po návrate z Anglicka podľa
jeho vlastného vyjadrenia mal úspory vo výške 16.000 €, ktorú čiastku síce minul bez toho, aby na
výživu svojho syna prispieval výživným zodpovedajúcim aj týmto úsporám. Uviedla, že nedocenila všetky
výdavky, ktoré sú spojené s výživou maloletého, pretože ich doposiaľ znášali jej rodičia, ako ani možnosti
a schopnosti otca, preto sa domáhala určenia výživného len vo výške 100 €. Súd nezohľadnil ani
skutočnosť, že otec mal možnosť dosahovať príjem v Anglicku až vo výške 1.000 libier, pričom aj na
Slovensku mal možnosť dosiahnuť príjem až vo výške 1.000 €, čo jej sám povedal. Súd prvého stupňa
podľa jej názoru tiež pochybil, keď nepriznal výživné za obdobie aj pred 1. augustom 2013, pretože



otec na výživu maloletého riadne neprispieval a už vôbec nie takou sumou, ktorá by zodpovedala jeho
zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že za júl 2013
otec nedal absolútne žiadne peniaze na výživu maloletého. Domnieva sa, že ani výrok rozsudku o
úprave styku otca s maloletým nie je správny a zákonný. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že styk
otca s maloletým by mal prebiehať za jej prítomnosti. Okrem toho, že to jednoznačne tvrdila, potvrdila
to aj súdna znalkyňa Dr. Q., ale v konečnom dôsledku ani súd nebol iného názoru, čo nepochybne
vyplýva zo samotného rozsudku. Za týchto okolností však bolo chybou upraviť styk otca s dieťaťom
tak široko, že je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý druhý víkend a to od piatku až do nedele. Súd
zrejme nedocenil, že maloletý má len 5 rokov, pričom jeho otec mieni realizovať styk v mieste svojho
bydliska vzdialeného od bydliska maloletého takmer 130 km. Domnieva sa, že by nebolo v záujme
dieťaťa cestovať každý druhý víkend 260 km s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Poukázala na to,
že maloletý trpí viacerými závažnými ochoreniami, okrem iného aj syndrómom ADHD. Domnieva sa,
že za týchto okolností nútiť ho každý druhý týždeň cestovať v aute pripútaného na jednom mieste by
bolo nesprávne až neľudské. Dodáva, že hyperaktivita sa prejavuje okrem iného aj tým, že dieťa je
neposedné, zdvihne sa zo svojho miesta v situácii, v ktorej by malo sedieť, je neustále v pohybe a
podobne. Okrem toho táto choroba má vplyv aj na zaspávanie dieťaťa a jeho spánok. Uvedené cituje
z materiálu, ktorý obdržala od odborného lekára a ktorý pripája k tomuto podaniu. Rovnako pripája aj
lekárske nálezy detského neurológa MUDr. A.. Q. ohľadne jeho zdravotného stavu, z ktorých vyplýva
aj motorický nepokoj a extrémna hyperaktivita dieťaťa. Maloletý má okrem toho problém zaspať a spať
kľudným spánkom aj doma, nieto ešte v cudzom prostredí. Okrem toho pripája aj odborné vyjadrenie
pediatra maloletého MUDr. Y.. U. zo 16.8.2013, z ktorého vyplýva, že maloletému bola diagnostikovaná
bronchitída a je nutné, aby sa naučil dýchať pomocou prístroja, na ktorý si len ťažko zvyká. Otcovi nie je
známa jeho správna aplikácia a preto by nebolo správne, aby sa jeho styky s dieťaťom realizovali bez
nej, pričom je vylúčené, aby sa ona vystavila rôznym atakom zo strany otca a jeho rodinných príslušníkov
v ich prostredí. Navyše otec by mohol jednoducho zmariť jej prítomnosť pri styku tým, že by prišli v aute
štyri osoby a tak by pre ňu nezostalo miesto vo vozidle. Pre úplnosť dodáva, že v mieste bydliska otca
žije viac osôb a to i tri deti, pričom ako vyplýva z predmetného vyjadrenia, pobyt maloletého v kolektíve
sa nedoporučuje. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že jej návrh na výsluch znalkyne v konaní bol
dôvodný, ale súd tento návrh zamietol. Nespochybňuje, že dieťa potrebuje svojho otca, ale spochybňuje
len formu a rozsah jeho styku s otcom. Domnieva sa, že je v záujme dieťaťa stretávať sa so svojím
otcom, ale nie pre dieťa v cudzom prostredí, ale v mieste, na ktoré je dieťa zvyknuté a za jej prítomnosti,
keďže má k nej najbližšie. K odvolaniu pripojila potvrdenie MUDr. Y. U. zo 16.8.2013 o tom, že dieťa
je choré, má spastickú bronchitídu, preto nedoporučuje pobyt medzi deťmi ani v kolektívnom zariadení,
ďalej správy MUDr. A. Q., detskej neurologičky, z 28.5.2012, 4.12.2012 s neurologickým nálezom bez
motorického deficitu, v popredí neobratnosť, extrémna instabilita, poruchy v sociálnej komunikácii. Ďalej
predložila článok autorky F. Č. o poruche pozornosti s hyperaktivitou - ADHD.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka spolu so svojím právnym zástupcom zhodne
navrhli určiť výživné pre maloletého 100 € mesačne od 1.8.2013. Preto nechápe, prečo matka namieta
výrok, ktorý sama navrhovala. Pokiaľ ide o výživné za obdobie od 1.3.2013, uviedol, že prispel na výživu
maloletého v apríli 2013 50 €, v máji 2013 100 €, v júni 2013 50 €, na meniny prispel 50 € a zároveň, keď
maloletého navštívil, kupoval mu hračky, oblečenie, potraviny, ktoré činili 70 €, čo je podľa jeho názoru
dostatočný príspevok na výživu maloletého. Pokiaľ matka namieta hyperaktivitu dieťaťa, uviedol, že tieto
skutočnosti posúdila a zohľadnila znalkyňa PhDr. H. Q. v znaleckom posudku a doporučila upraviť styk
otca s dieťaťom každý druhý víkend od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., čo pri rozhodovaní
zohľadnil aj súd. Nevidí dôvod na zmenu rozsudku, pretože dieťa trpí bronchitídou, zápalom priedušiek.
Podotkol, že nemá problém naučiť sa aplikáciu dýchacieho prístroja pre maloletého a pomáhať mu pri
tom. Podotkol, že liečba bronchitídy je prostredníctvom antibiotík, prípadne inhalačným sprejom, nie
dýchacím prístrojom.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť, nakoľko súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a rozhodol s prihliadnutím
na všetky dôkazy. Výšku výživného určil podľa schopností, možností a zárobkových pomerov obidvoch
rodičov a tiež zohľadnil skutočnosť, že otec sa do vyhlásenia rozsudku 1.8.2013 dobrovoľne podieľal na
potrebách maloletého. Vyjadril názor, že výška výživného, ku ktorej bol otec zaviazaný, zohľadňuje vek a
odôvodnené potreby dieťaťa a tiež majetkové a osobné pomery rodičov. Je predpoklad, že otec sa aj do



budúcna bude podieľať na potrebách syna aj nad rámec výživného, ako to bolo aj doposiaľ. Poukázal na
to, že otec sa po vykonanom znaleckom dokazovaní vyjadril, že netrvá na zverení dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti a súhlasil s jeho zverením do starostlivosti matky. Znalkyňa v závere znaleckého
posudku zdôraznila, že pre ďalší citový, osobnostný ako aj záujmový vývoj dieťaťa - chlapca - je potrebný
aj mužský vzor, pričom maloletý má k otcovi vrelý vzťah a obom rodičom by malo záležať na tom, aby
sa vzájomný vzťah otca so synom posilňoval aj v budúcnosti. Odporučila realizovať styky otca so synom
každý druhý víkend, v adaptačnej fáze dvoch až štyroch stretnutí v prítomnosti matky. Súd prvého stupňa
upravil styk otca s maloletým každý nepárny víkend v mesiaci s tým, že okrem povinnosti matky dieťa na
styk riadne pripraviť, má aj právo byť prítomná počas týchto stykov. Na mieste stretnutí by sa mali rodičia
dohodnúť. Takýto rozsudok o úprave styku otca s maloletým dáva priestor pre komunikáciu rodičov
ohľadom ich syna. Jeho zdravotný stav sa toho času zhoršil, bola mu diagnostikovaná bronchitída. V
čase sociálneho zisťovania 2.9.2013 matka uviedla, že dieťa užíva lieky na oslabenú imunitu. Nemohlo
nastúpiť do materskej školy a obvodný pediater odporučil obmedziť jeho kontakt s ľuďmi na nevyhnutné
prípady. Kontrolné vyšetrenie na alergologickej ambulancii je plánované na 16.9.. Matka sa s maloletým
učí narábať s dýchacím prístrojom. Otec sa od súdneho pojednávania stretol so synom dvakrát, 4.8.
ho navštívil spolu s rodičmi, doniesli mu hračky. Svokrovci prispeli na maloletého sumou 100 €, z
ktorej nakúpili potreby dieťaťa v súvislosti s návštevou materskej školy. Výživné vo výške 100 € poslal
otec matke 26.8.. Po telefonickom rozhovore otec strávil v mieste bydliska matky so synom víkend od
31.8. do 1.9.. Prišiel v sobotu predpoludním a odchádzal okolo šiestej večer. Prespal tiež v bydlisku
matky. Otec aj syn sa tešili zo vzájomného stretnutia. Matka však poukázala na to, že otec jednak
nemá skutočný záujem o informácie ohľadom zdravotného stavu syna a ani by sám jeho starostlivosť
nezvládol. Sám otec zvážil, že zdravotný stav mal. toho času neumožňuje cestovať do jeho miesta
bydliska, preto pricestoval on. Rozsudok o úprave styku umožňuje matke byť prítomná pri realizácii styku
maloletého s otcom a zároveň umožňuje otcovi posilňovať a rozvíjať vzájomne pozitívne citové väzby.
Styky by sa mali realizovať v zmysle rozsudku po dohode rodičov v mieste ich realizácie zohľadňujúc
predovšetkým zdravotný stav dieťaťa. V prípade zdravotných komplikácií by mal otec rešpektovať jeho
liečebný režim. Po stabilizácii zdravotného stavu dieťaťa by mala matka pri pozitívnej reakcii dieťaťa na
svojho otca uprednostniť jeho záujem a stráviť s dieťaťom aj víkendy v mieste jeho bydliska, pričom by
vytvorila priestor, aby spolu trávili čas aj osamote. Zároveň by mohla otca usmerňovať pri zabezpečovaní
špecifických potrieb syna v súvislosti s jeho zdravotným stavom.

Matka doručila odvolaciemu súdu 28.1.2014 podanie označené ako vyjadrenie, v ktorom uviedla, že
oznamuje odvolaciemu súdu nové skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré sa odohrali po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Súd upravil styk otca s maloletým tak, ako vyplýva z
písomného vyhotovenia rozsudku, čiže v podstate každý druhý víkend. Napriek tomu, že od uvedeného
obdobia už uplynula doba vyše pol roka, otec styk s dieťaťom inicioval doposiaľ „až“ trikrát (podotýka,
že vždy úspešne). Prvýkrát sa tak stalo krátko po vynesení rozsudku, druhýkrát začiatkom novembra a
tretíkrát 21. až 22.12.2014, kedy sa vynasnažila aj so svojou rodinou, síce trochu predčasne, navodiť
vianočnú atmosféru, aby sa v nej dobre cítil tak syn, ako aj jeho otec. Rada by priblížila priebeh týchto
stretnutí. V prvom rade otec celý čas rozprával o sebe, o svojej práci a podobne, pričom sa dieťaťu
takmer ani nevenoval. V druhom prípade situácia bola podobná, avšak s tým, že tentokrát chodil stále
fajčiť na dvor a tiež kontrolovať auto. Pochopila jeho motív až neskôr k večeru, keď zistila, že otec je
zjavne pod parou. Dovtedy sa úspešne vyhýbal ich kontaktu, avšak v jednom okamihu sa priblížil k nej
a zacítila silný zápach slivovice z jeho dychu. Tretíkrát na Vianoce otec sa dieťaťu znova nevenoval,
celý čas strávil tým, že si čítal návody k hračkám, ktoré dieťa dostalo. O všetkých týchto skutočnostiach
majú vedomosť aj členovia jej rodiny, najmä jej rodičia, ktorých vo veci navrhuje na uvedené skutočnosti
vypočuť. Ďalej uviedla, že s rozhodnutím súdu bola oboznámená ako logopedička, tak aj psychologička,
ktoré majú v starostlivosti ich syna, pričom obe doporučili styky realizovať len v domácom prostredí syna
a to za jej prítomnosti. Aj z týchto podstatných dôvodov navrhuje o ňou podanom odvolaní rozhodnúť
tak, ako vyplýva z jeho petitu. Dodala, že otec dieťaťa jej 17.1.2014 okrem iného telefonicky oznámil, že
on už zariadil, aby súd rozhodol v jeho prospech, vie teda už aj to, ako bude vo veci rozhodnuté. Jeho
vyjadrenia podrobnejšie by nerada uviedla len preto, aby nimi neurazila súd.

Výroky rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a trovách štátu neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206
ods. 2 O.s.p.).



Odvolací súd na pojednávaní nariadenom podľa § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm.a/ O.s.p., doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené.

Odvolací súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to vyjadrením pediatra maloletého MUDr. Y.. U. zo
16.8.2013, z ktorého vyplýva, že maloletému bola diagnostikovaná spastická bronchitída, nedoporučuje
pobyt medzi deťmi ani v kolektívnom zariadení, správou o vyšetrení maloletého u detského neurológa
MUDr. A. Q. z 28.5.2012, z ktorej vyplýva, že z neurologického hľadiska je bez motorického deficitu, v
popredí je neobratnosť s doporučením individuálneho režimu doma a zo správy zo 4.12.2012 vyplýva,
že z objektívneho hľadiska je maloletý bez motorického deficitu, v popredí je extrémna instabilita,
poruchy v sociálnej komunikácii, je tekavý, selektívne vnímanie, echolalia k veku, neprimerané reakcie,
doporučuje pobyt v materskej škole, ADHD s možnou komorbiditou, stimulovať reč, ďalej správou od
klinickej imunologičky a alergologičky MUDr. E. Y. z 27.1.2014, z ktorej vyplýva, že maloletý je v liečbe,
chodí pravidelne na hyposenzibilizáciu, je trvale na inhalačnej liečbe Flixotide a ventolin, sú odporúčané
pravidelné kontroly a správou klinickej psychologičky PhDr. Ľ. F. z 29.1.2014, z ktorej vyplýva, že
maloletý je veľmi aktívny, neposedný, vzdorovitý, pri návšteve otca sa nevie na nič sústrediť, odmieta
spolupracovať, nerešpektuje a nereaguje na matku, počúva iba otca, uteká von, lebo mu sľubuje, že
sa budú spolu voziť na motorke a aute, v tom čase sa nedá s maloletým vôbec dohodnúť, neustúpi,
presadzuje si svoje, kričí, plače, občas sa hodí o zem, pri návšteve cíti z jeho otca alkohol, otec ho
niekedy silne objíma, až syn zvracia, po jeho odchode jej dlhšie trvá, kým syna ukľudní a prestane
myslieť na neho, otec ho nenavštevuje pravidelne, za pol roka bol za ním asi trikrát, bojí sa o seba aj
svoje dieťa, vyhráža sa jej, že jej dieťa zoberie, myslí si, že by sa nevedel o neho starať, že by mu
nepodával pravidelne lieky, maloletý sa v poslednom období učí rád anglický jazyk. Počas rozhovoru s
matkou je maloletý veľmi nekľudný, je v neustálom pohybe, váľa sa po zemi, otvára dvere, chce odísť
z miestnosti, nevydrží ani chvíľu v pokoji, na usmernenie matky reaguje až po dlhšom čase, na otázky
neodpovedá, skôr ich opakuje, prítomné sú echolálie, slovná zásoba je nedostatočne rozvinutá, porucha
reči, po dôraznom usmernení matky spolupracuje, vie povedať básničku, kreslenie je na úrovni čmárania,
nesprávne uchopovanie predmetov, počíta mechanicky do 100, vie vymenovať predmety v okolí, vie
pomenovať farby, plní jednoduché pokyny, úlohy, vývin je nerovnomerný. Psychologička uzavrela, že
toho času je maloletý mierne mentálne, emocionálne, sociálne zaostalý za chronologickým vekom.

Matka v odvolacom konaní predložila prepis mailovej komunikácie, ku ktorej uviedla, že ide o
komunikáciu medzi jej kamarátkou a otcom maloletého. Otec uviedol, že ide o jeho reakciu na podnety
tejto kamarátky, ktorá mu vypisovala na Facebook rôzne osočujúce veci, napríklad že je ožran. Odvolací
súd uvedený dôkaz nevykonal, nakoľko nesúvisí s predmetom konania a neosvedčuje skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom.

Matka na odvolacom pojednávaní uviedla, že naďalej poberá predĺžený rodičovský príspevok v výške
199 € mesačne, rodinné prídavky nepoberá, nakoľko ich poberala v Anglicku a doposiaľ jej neposlali
potvrdenie o zastavení vyplácania prídavkov v Anglicku, preto jej nemôžu priznať rodinné prídavky na
Slovensku a okrem toho musí vrátiť rodinné prídavky do Anglicka.

Otec na odvolacom pojednávaní uviedol, že zmenil zamestnávateľa, od 11.9.2013 pracuje v Yazaki
Michalovce na dobu určitú do 31.3.2014 a zároveň predložil potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby
zo závislej činnosti za rok 2013 od zamestnávateľa Yazaki, z ktorého vyplýva čiastkový základ dane
1.476,33 € a úhrn preddavkov na daň 52,06 €. V BUKÓZE HOLDING pracoval až do nástupu do
pracovného pomeru v Yazaki. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa prispieva na výživu maloletého 100
€ mesačne od 19.8.2013 a zároveň predložil poštové poukážky, z ktorých vyplýva, že 19.8.2013 uhradil
100 €, 9.9.2013 100 €, 14.10.2013 100 €, 22.10.2013 50 €, 12.11.2013 100 €, 16.12.2013 100 € a
17.1.2014 100 €. Uviedol, že v októbri 2013 50 € zaplatil ako doplatok aj na škôlku a maloletý mal
aj narodeniny. Okrem toho maloletému naďalej kupuje ošatenie, potraviny a podobne podľa toho, čo
mu matka povie pri príležitosti návštev s tým, že sa snažil chodiť za maloletým čo najčastejšie, ale v
poslednej dobe mu matka nedvíha telefón a snaží sa obmedzovať mu styk s dieťaťom. Po návrate z
Anglicka vo februári 2013 sa snažil dieťa a matku navštevovať pravidelne aspoň raz za mesiac, keď mu
to matka dovolila. Nevedel presne uviesť, koľkokrát bol za dieťaťom s tým, že zotrvával v domácnosti



matky celý víkend, ale nemohol u nej prespávať stále, niekedy prespával v aute a musel si zabezpečiť
náhradné ubytovanie. Vo vzťahu k vyjadreniu matky, ktoré zaslala odvolaciemu súdu o priebehu stykov
s dieťaťom po rozhodnutí súdu prvého stupňa uviedol, že skutočnosti tam uvedené nie sú v celom
rozsahu pravdivé. Je pravdou, že sa venoval návodom na použitie hračiek a to z dôvodu, aby vedel, či sú
bezpečné pre dieťa a ako je potrebné s nimi narábať. Nie je pravdou, že by sa dieťaťu nevenoval. Spolu
čítali, spievali, chodili na prechádzky, pokiaľ to matka dovolila. Pod vplyvom alkoholu nebol. Stretnutia
s dieťaťom vníma pozitívne, dieťa sa mu teší, majú dobrý vzťah, dokonca, keď odchádza, musí počkať,
kým dieťa zaspí, pretože následne veľmi plače.

Matka uviedla, že dieťa neplače len za otcom, ale aj za inými osobami, keď odchádzajú z ich domácnosti.
Nie je pravdou, že by otcovi bránila vo vychádzkach. Boli spolu na vychádzke, otec ich chcel zobrať
na džús a zobral ich akurát do krčmy, kde je nafajčené, pričom sú tam aj iné zariadenia vhodnejšie pre
maloletého vzhľadom na jeho zdravotný stav. Ďalej uviedla, že sa bojí o bezpečnosť dieťaťa, nakoľko
otec je nezodpovedný, autom vošiel do protismeru a nedodržiava dopravné predpisy. Tvrdenie otca,
že si musel zabezpečiť ubytovanie, nie je pravdivé, pretože ubytovanie mu zabezpečila ona, i keď je
pravdou, že polovicu úhrady za bývanie jej otec maloletého dal. To, že otec neprespával v ich domácnosti
odôvodňuje tým, že neustále na ňu robil nátlak, aby sa k nemu vrátila, že ju má rad a tak ďalej, preto to
riešila tak, že mu zabezpečila ubytovanie, niekedy ani neprišiel, musela to následne zrušiť a podobne.
Doposiaľ sa nepokúsili realizovať styk v mieste bydliska otca, pretože ona sa otca bojí, mohol by ju
napadnúť, lebo sa neraz stalo, že na ňu zdvihol ruku a tiež vie, že by jeho rodina robila na ňu nátlak,
aby sa k otcovi dieťaťa vrátila. Je presvedčená o tom, že otec nemá taký hlboký vzťah k dieťaťu ako
majú iní otcovia, pretože aj v minulosti radšej brával bratovho syna ako svojho a hovoril, že s ich malým
sa nedá nič robiť, lebo všetko berie do úst, pričom ona vedela maloletého zvládnuť a popri tom robiť
aj iné veci. Pokiaľ ide o dýchací prístroj, ktorý maloletý potrebuje, upresnila, že išlo o inhalačné spreje,
avšak vzhľadom na to, že si ich maloletý nechcel dať aplikovať, bol k tomu nástavec a ani jej samej sa
za pomoci inej osoby niekedy nepodarilo mu ich aplikovať. Momentálne sa situácia zlepšila, maloletý
sa s tým naučil už narábať.

Otec k prednesu matky uviedol, že je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny C od roku 1998, doposiaľ
nemal žiadnu dopravnú nehodu, v minulosti aj vykonával prácu profesionálneho vodiča a to, že v cudzom
meste vošiel do jednosmerky, sa môže stať každému.

V záverečnom prednese právny zástupca matky navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o úprave styku v podstate len v časti týkajúcej sa miesta realizácie styku a to tak, aby v rovnakom
rozsahu, ako uviedol súd prvého stupňa, bol upravený styk v mieste bydliska matky. Vo vzťahu k
výživnému odvolací návrh nemal. Právna zástupkyňa otca zhrnula, že z dokazovania súdu prvého
stupňa a ani z doplneného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie
obmedzenie styku otca s maloletým. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a
to aj vo vzťahu k výroku o výživnom. Kolízna opatrovníčka s prihliadnutím na výsledky dokazovania súdu
prvého stupňa a doplnené dokazovanie na odvolacom súde uviedla, že bolo preukázané, že úprava
styku otca s dieťaťom tak, ako upravil súd prvého stupňa, rešpektuje špecifiká zdravotného stavu dieťaťa,
naďalej zotrváva na vyjadrení, ktoré podali k odvolaniu matky a navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o určení
vyživovacej povinnosti otca vrátane počiatku jej plnenia, v súlade so záujmom maloletého dieťaťa upravil
styk otca s dieťaťom a napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov, preto rozsudok v
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s
§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,



pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) s tým, že ani z dokazovania vykonaného
odvolacím súdom nevyplynuli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie súdu a dodáva, že
zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že
možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami
pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú
rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a
psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Miera
uspokojovania týchto potrieb dieťaťa je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich
životným štandardom, to znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované
možnosťami a schopnosťami rodičov ich uspokojovať. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že otec si v období od 1.3.2013 do 31.7.2013 plnil vyživovaciu povinnosť
k maloletému v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam a schopnostiam, keďže v uvedenom období
bol nezamestnaný, nemal žiaden príjem a vyživovaciu povinnosť si plnil z úspor, ktoré získal počas
práce v Anglicku, pričom na výživu dieťaťa prispieval po 50 € mesačne, v júni 2013 okrem toho
prispel 50 € pri príležitosti mením maloletého a pravidelne nakupoval potraviny, ošatenie a hračky pre
maloletého po 70 € mesačne, čo nepoprela ani matka maloletého. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa
otec uhrádza určené výživné 100 € mesačne pravidelne s tým, že v októbri 2013 prispel nad rámec
výživného 50 € a pri návštevách maloletého naďalej kupuje veci, ktoré matka požaduje. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že pri určovaní vyživovacej povinnosti za dobu minulú musí súd prihliadať na
všetky dobrovoľne uskutočnené plnenia povinného rodiča a to jednak finančné, ako aj naturálne. Dôvody
skončenia pracovného pomeru otca v zahraničí odvolací súd považoval za objektívne, nakoľko mal
záujem usporiadať rodinné vzťahy s matkou maloletého a žiť s rodinou v domácnosti, ktorú na tento účel
zariaďoval, konkrétne v rodinnom dome, ktorý počas spolužitia s matkou dieťaťa kúpili a z finančných
prostriedkov zarobených v zahraničí otec aj rekonštruoval. Uvedenú skutočnosť matka maloletého
sama potvrdila, ale ani napriek naliehaniu otca maloletého nemala záujem obnoviť s ním spolužitie. Z
uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda o
potencionalite príjmu povinného rodiča. Nakoľko u otca došlo k zmene pomerov od 15.7.2013, kedy
nastúpil do pracovného pomeru a dosahuje príjem v rozmedzí 400 až 430 € mesačne, súd prvého stupňa
správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca pre maloleté dieťa v rozsahu 100 € mesačne, ktoré
zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného. Ani po zmene zamestnávateľa otca od
11.9.2013 nedošlo k podstatnej zmene pomerov otca, ktorá by odôvodňovala určenie výživného v inom
rozsahu.

Odvolací súd sa stotožnil aj s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom a dodáva, že právo stretávania sa
s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo
určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto
času pôsobiť a právo na náhradu za čas strávenia, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v
osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku,
ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ustanovení § 25 ods. 3 Zákona o rodine.
Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,
kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Zásadne pri úprave styku je potrebné
vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Pokiaľ
sa rodičia na úprave styku nedohodnú, rozhodne o úprave styku autoritatívne súd, pričom prihliada
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňuje
vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk
rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne
realizovateľný. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa dostatočne zohľadnil existujúce
pomery rodičov ako je vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný kontakt s
rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi
udržiaval a prehlboval za situácie, že matka dieťaťa je nezamestnaná, teda poskytuje dieťaťu celodennú
starostlivosť, pričom otec dieťaťa je zamestnaný. Súd prvého stupňa pri úprave styku prihliadal aj na
záver znaleckého posudku PhDr. H. Q., ktorá psychologickým vyšetrením zistila, že vzájomný vzťah
medzi rodičmi a maloletým je pozitívny a maloletý má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom.



Napriek útlemu veku dieťaťa nezistila žiadne okolnosti, ktoré by bránili realizácii styku otca s dieťaťom
každý druhý víkend od piatku do nedele. Zároveň doporučila prvé styky otca s dieťaťom (dva až
štyri) realizovať za prítomnosti matky v prostredí otca, aby sa dieťa bezproblémovo adaptovalo na
prostredie u otca a následne aby sa kontakty realizovali u otca bez prítomnosti matky s frekvenciou
každý druhý víkend. Zo znaleckého posudku časti týkajúcej sa psychologického vyšetrenia účastníkov
konania vyplýva, že znalkyňa zistila u maloletého hyperaktivitu, instabilitu v neznámom prostredí, ťažkú
adaptáciu, nekoncentrovanosť, pohybový nekľud, preto sú námietky matky týkajúce sa nevhodnosti
styku otca s maloletým dieťaťom, tak ako rozhodol súd prvého stupňa, neopodstatnené. Záujem
maloletého dieťaťa a špecifiká osobnosti dieťaťa súd prvého stupňa správne zohľadnil tým, že za daného
stavu obmedzil styk otca s dieťaťom povinnosťou otca strpieť pri styku s dieťaťom prítomnosť matky
maloletého. Obavy matky o možnosti nerešpektovania uvedenej povinnosti otcom maloletého dieťaťa
sú hypotetické, ničím nepodložené a navyše z vykonaného dokazovania a ani zo znaleckého posudku
nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že otec nebude rešpektovať zdravotný stav
dieťaťa, priania dieťaťa týkajúce sa prostredia, v ktorom by sa mal styk realizovať alebo jeho povinnosť
strpieť prítomnosť matky počas celej doby styku s dieťaťom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že prvou a najdôležitejšou požiadavkou pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa a úprave styku
je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ
jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa,
potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Povinnosťou matky, ktorej
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je preto vytvárať všetky podmienky na realizáciu práva
dieťaťa na pravidelný a rovnocenný styk s otcom, pretože tým môže narušiť zdravý psychický vývoj
maloletého dieťaťa. Zdravotné problémy maloletého, na ktoré matka v odvolaní poukazuje, nie sú takého
charakteru, aby odôvodňovali ďalšie obmedzenie styku otca s dieťaťom a v tejto súvislosti je potrebné
tiež zdôrazniť povinnosť matky pravidelne informovať otca o všetkých veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa vrátane zdravotného stavu a potrebných opatreniach pre zabezpečenie prípadnej liečby počas
realizácie styku. Vo vzťahu k dodatočnému vyjadreniu matky doručenému odvolaciemu súdu 28.1.2014
odvolací súd dodáva, že matka v podstate potvrdzuje, že otec je schopný akceptovať styk s maloletým
aj v prostredí matky a jej subjektívne vnímanie údajného správania sa otca nemôže byť dôvodom na
ďalšie obmedzenie styku otca s dieťaťom, rovnako je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že úvodné
stretnutia otca s dieťaťom slúžia predovšetkým na vzájomné zbližovanie sa a obnovenie prerušeného
vzťahu. Vypočutie svedkov o správaní sa otca počas styku a to konkrétne rodinných príslušníkov matky,
nepovažoval odvolací súd za potrebné, nakoľko výsledky takéhoto dokazovania by zjavne vzhľadom
na blízky príbuzenský vzťah svedkov a matky maloletého dieťaťa neboli hodnoverné a nebolo by ich
možné preukázať ďalšími objektívnymi dôkazmi, predovšetkým pokiaľ ide o údajné požitie alkoholických
nápojov otcom maloletého.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.