{"guid": "2e3123cf-2bcf-46ee-86d4-4c59228abcb7:961a6943-088c-41aa-b551-7d422093fadf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6614200777.1", "spisova_znacka": "16CoP/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/5/2017 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. marca 2017, sp. zn. 16CoP/5/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6614200777.1", "identifikacne_cislo": "6614200777", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-75.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/961a6943-088c-41aa-b551-7d422093fadf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6614200777.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6614200777.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6614200777.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200777
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614200777.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú S.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov - matky D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. D. 1, W.,
právne zastúpenej JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. Gorkého
21, Lučenec a otca C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, W., právne zastúpeného JUDr.
Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, Zvolen, v konaní o
zaplatenie zročného výživného, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 7P/5/2014-288 zo dňa 28. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zaplatenie zročného výživného za
obdobie od 01. 09. 2014 do 29. 02. 2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v
uvedenom období  otec platil výživné takto: september 2014 - 55 €, 20 € a 25,73 €, v decembri 2014
- 120,- € a 10,- €. V roku 2015 otec zaplatil - 140 €, 80 €, 140 €, 50 €, 120 €, 50 €, 50 € a 50,- €, čo
spolu činí 1 036,46 €. Z uvedenej sumy došlo zo strany matky k odsúhlaseniu čiastky 985 €, pričom
matka žiadala do výživného nezapočítať platbu 2x po 25,73 €, spolu 51,46 €.  Po tom, ako okresný súd
doplnil dokazovanie, otec maloletej v ďalšom konaní preukázal zaplatenie ďalších súm z výpisu z účtu
matky za február 2015 - 100 €, za október 2015 - 50 € a za december 2015 - 50€, spolu 200,- €.  Na
základe uvedeného mal okresný súd za nesporne preukázané zaplatenie zročného výživného za vyššie
uvedené obdobie v sume 985 € + 200 €, teda spolu 1 185,- €. Nakoľko v zmysle rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 7P/5/2014-109 zo dňa 12. 09. 2014 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 10.
2016), mal otec za uvedené obdobie od 01.09.2014 do 29.02.2016 zaplatiť 1 080 € (18 mesiacov x 60
€), pričom preukázateľne po odsúhlasení matkou zaplatil titulom výživného 1 185 €, súd návrh matky na
zaplatenie zročného výživného ako nedôvodný zamietol.

2. V závere odôvodnenia okresný súd konštatoval, že v konaní ostali sporné dve platby otca, a to v sume
25,73 €, spolu 51,46 €, ktorými bolo platené výživné v rozhodnom období. Toto výživné totiž nebolo
zaplatené k rukám matky (fyzicky), ale ani na účet určený matkou, otec zaplatil dve poštové poukážky
titulom školného do gymnázia, kde študuje maloletá. Okresný súd v tejto súvislosti má za to, že aj túto
sumu je potrebné započítať do výživného, pretože bolo použité na základné potreby dieťaťa. Pokiaľ by
bola táto suma použitá maloletou na účel, ktorý nespĺňa základné potreby, napr. kozmetika, kadernícke
služby, zábava a podobne, bola by reálna námietka matky na nezapočítanie tejto sumy na výživné. Ide
totiž o skutočnosť, že osoba, ktorej sa výživné platí, v danom prípade matka, musí hospodáriť s výživným
a sama určiť, na ktoré účely sa použije. Pokiaľ výživné otca nestačí, musí na základné potreby dieťaťa



zaplatiť zo svojho. V prejednanej veci suma 51,46 € bola použitá podľa okresného súdu na základnú
potrebu dieťaťa, a to na školné, ktoré by matka bezosporu musela sama zaplatiť, či už z výživného
poskytnutého otcom alebo zo svojich prostriedkov. Na základe tohto právneho záveru okresný súd aj
uvedenú sumu započítal do zročného výživného, ktoré teda bolo zaplatené vo výške 1.185 € + 51,46
€, teda spolu až 1 236,46 €.  Keďže otec za obdobie od 01.09.2014 do 29.02.2016 si vyrovnal svoju
vyživovaciu povinnosť, a ak aj zaplatil viac, matka preplatok výživného nie je povinná vrátiť v zmysle
ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej v texte len „CMP“).

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Namietala, že okresný súd
nezohľadnil jej námietku, ktorá spočíva v posúdení plnenia otca uskutočnenom od 01. 09. 2014 do 17.
04. 2015, ktoré má byť posúdené ako plnenie riadneho výživného, a nie zročného výživného. Zdôraznila,
že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/5/2014-109 zo dňa 12. 09. 2014, súd zaviazal otca na
platenie výživného na maloletú S. vo výške 120 € mesačne, a to od 01.09. 2014. V zmysle § 162 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016, bolo preto výživné vo výške 120
€ mesačne určené otcovi predbežne vykonateľné a otec mal teda povinnosť plniť výživné v tejto výške.
Uvedený stav trval až do 17. 04. 2015, kedy nadobudlo právoplatnosť zrušujúce uznesenie odvolacieho
súdu (Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15CoP/69/2014-130 zo dňa 13. 01. 2015). Z uvedeného
vyvodila, že všetky plnenia otca poskytnuté od 01. 09. 2014 do 17. 04. 2015 je nutné považovať za
plnenie riadneho výživného a nie zročného výživného tak, ako to urobil nesprávne súd v napadnutom
rozhodnutí.

10. Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že súd započítal na zročné výživné plnenie v sume
25,73 €, a to za mesiac september 2014 a november 2014 (dvakrát), pričom otec predložil doklady iba
o plnení v sume 25,73 € ako školné za mesiac september 2014 a doklad o zaplatení sumy 20,57 € za
mesiac november 2014, čo súd mylne započítal ako sumu 25,73 €. Na záver namietala, že rozhodnutie
okresného súdu je nepreskúmateľné, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

11. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia matky maloletej
považuje za nenáležité a zavádzajúce, nekorešpondujúce so skutkovým a právnym stavom veci.
Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a súd zrozumiteľným a preskúmateľným
spôsobom rozviedol predmet návrhu, stručne a výstižne ozrejmil skutkový a právny základ veci vrátane
na vec vzťahujúcej sa aplikovanej právnej úpravy, opísal vyjadrenia a postoje účastníkov vo veci a
uviedol, z akých dôkazov, úvah a právnych záverov pri rozhodnutí vychádzal. Matka dieťaťa nesprávne
interpretuje a vykladá výšku vyživovacej povinnosti stanovenú v období od 01. 09. 2014 do 17. 04. 2015,
nakoľko pre účely správneho stanovenia výšky zročného výživného na maloletú Dianu za rozhodujúce
obdobie je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu veci známeho ku dňu rozhodovania
súdu. Nemožno vychádzať a prihliadať na rozhodnutia zrušené z dôvodu ich vecnej nesprávnosti.
Poznamenal, že sa nedomáha vrátenia výživného poskytnutého nad rámec právoplatne stanovenej
vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky dieťaťa uviedol, že každé konanie ohľadom zročného
výživného je v záujme maloletého dieťaťa, preto navrhol rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.

13. V dôsledku odvolania matky krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku - ďalej v texte „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 CMP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario), rozsudok okresného súdu
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 CMP ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



16. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudli
účinnosť nové procesné predpisy, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie vo veciach vyživovacej povinnosti. V
zmysle intertemporálneho ustanovenia § 395 ods. 1 CMP sa nová procesná právna úprava vzťahuje aj
na konania vo veciach vyživovacej povinnosti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

17. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a aplikujúc ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úprav, na základe ktorých súd prvej
inštancie rozhodol, a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie v bodoch 4 a 5.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého otcovi maloletej
za obdobie od 01. 09. 2014 do 29. 02. 2016 nevznikla povinnosť zaplatiť zameškané výživné, ak z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť, ktorá mu naďalej trvá voči
maloletej dcére v uvedenom období od 01. 09. 2014 do 29. 02. 2016 bola uhradená v súdom ustálenej
výške, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/5/2014 - 109 zo dňa 12. 09. 2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/30/2016-245 zo dňa 08. 09. 2016,
ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu 60 € mesačne
od 01. 09. 2014. Bez ohľadu na tú skutočnosť, že k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia
došlo až rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 09. 2016, bolo ustálené, že otec
mal povinnosť prispievať na maloletú XX. výživným od 01. 09. 2014 sumou 60 € mesačne. Ak teda
plnil svoju vyživovaciu povinnosť od 01. 09. 2014 mesačne v sume vyššej ako 60 €, plnil nad rámec
toho, ako mu vyživovaciu povinnosť ustálil právoplatný rozsudok. Na uvedenom právnom závere nič
nemení ani právna úprava v zmysle § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného
do 30. 06. 2016, na ktorú poukazoval právny zástupca matky. Výroky súdu ohľadom výživného majú
osobitný právny režim, nakoľko pre tieto výroky platí tzv. predbežná vykonateľnosť. V tomto prípade
sa však vykonateľnosť chápe ako vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá
spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynutiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ide však o
vykonateľnosť tohto rozhodnutia a nie o ustálenie výšky výživného. Vykonateľnosť rozsudku znamená
len to, že ním uloženú povinnosť možno vynútiť aj proti vôli povinného účastníka. Nemožno mať za
to, že plnenie výživného otcom v období od 01.09.2014 do 17. 04. 2015 nad sumu 60 € mesačne
bolo plnením v súlade s právoplatným rozhodnutím, ak bolo rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti
na sumu 120 € mesačne od 01.09.2014 odvolacím súdom zrušené. Súd následne, bez ohľadu na
predbežnú vykonateľnosť rozsudku, výživné ustálil na sumu 60 € mesačne, ktorá bola stanovená aj
spätne, teda už od 01.09.2014. Námietka matky maloletej preto neobstojí bez ohľadu na to, že poukazuje
na neúčinnú právnu úpravu v čase podania odvolania. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne
vyplýva a odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 4. a 5., že otec
maloletej za rozhodné obdobie od 01. 09. 2015 do 29. 03. 2016, zaplatil viac, ako mu ukladal povinnosť
právoplatný rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu, potom nie je možné
konštatovať, že otcovi dieťaťa vznikla povinnosť zaplatiť zameškané výživné.

19. Odvolací súd nemohol prihliadať ani na ďalší argument matky uvedený v odvolaní spočívajúci v
tom, že okresný súd nesprávne započítal školné za mesiac september 2014 vo výške 25,73 €, ak mal
uvedené školné zaplatiť vo výške 20,57 €. Aj  v prípade, ak by odvolací súd odpočítal sumu 5,16 €,
otec by za rozhodné obdobie mal uhradiť na výživnom sumu 1.231,30 €, pričom tak, ako bolo uvedené
vyššie v zmysle právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/5/2014-109 zo dňa 12.
09. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/30/2016 - 245 zo dňa 08.
09. 2016, mal povinnosť zaplatiť 1.080 € (a to 18 mesiacov x 60 €, t.j. 1080 €). Ak by teda aj okresný súd
nezapočítal sporné dve platby otca v sume 25,73 €, spolu 51,46 €, zročné výživné otcovi maloletého
nevzniklo.

20.     Na záver odvolací súd konštatuje, že nebola dôvodná ani posledná odvolacia námietka matky
maloletej spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, naopak, okresný súd
sa podrobne s každou jednotlivou námietkou podstatnou pre rozhodnutie vo veci vysporiadal. Súd
zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom rozviedol predmet návrhu, stručne a výstižne ozrejmil
skutkový a právny základ veci vrátane na vec vzťahujúcej sa aplikovanej právnej úpravy, opísal
vyjadrenia a postoje účastníkov vo veci a uviedol, z akých dôkazov, úvah a právnych záverov pri
rozhodnutí vychádzal.



21. Pokiaľ ide o náhradu trov konania okresný súd aj v tomto rozsahu rozhodol vecne správne. Uvedené
odvolací súd konštatuje napriek tomu, že výrok o náhrade trov konania nebol odvolaním napadnutý,
avšak ide o výrok závislý.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 57 CMP , podľa ktorého o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Žiaden
z účastníkov konania nepodal návrh na náhradu trov konania, v dôsledku čoho odvolací súd o nich
nerozhodoval.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/5/2014", "guid": "f50718ae-ba4a-4d3e-bbc2-e8771784fdbf:4c045929-b270-41ba-a686-e7e948c547a4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}