Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/265/2011 z 30. 1. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2012, sp. zn. 7CoP/265/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7210223530.1
Krajský súd Košice | 7CoP/265/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7210223530.1 | 2012-01-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/590483ec-6386-456a-8d9c-b9c88b07d646
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7210223530.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/265/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210223530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210223530.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
O.: 1. O. nar. P..X.P. 2. G. nar. X..X.P. bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: R.. V. O. nar. XX.X.P. bývajúcej v N. I. U.. V. Č..
P. zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na Mäsiarskej ul. č. 4 a R.. W. O. nar. X.X.P. bývajúcom v N. I. U.. V. Č.. XX o úpravu rodičovských
práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14.6.2011 č.k. 27P
356/2010-67 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. O. a mal. G. do osobnej starostlivosti matky a
otca zaviazal prispievať od 1.9.2010 na výživu mal. O. 150,- € mesačne a mal. G. 130,- € mesačne vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2011 pre mal. O.
450,- € a mal. G. 270,- € zaviazal otca uhrádzať pre obe maloleté deti spolu s bežným výživným po 30,-
€ mesačne pod stratou výhody splátok. Upravil styk otca s mal. O. a mal. G. neobmedzene na základe
dohody s matkou. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnuté výroky tak, že určí vyživovaciu povinnosť pre mal. O. 180,- € mesačne a mal. G. 150,-
€ mesačne. Uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že konajúci súd
príslušné právne predpisy nesprávne interpretoval, pretože matka v čase podávania návrhu nemala
vyčíslené náklady pre maloleté deti a od podania návrhu si začala ponechávať doklady o úhradách, či už
týkajúcich sa domácnosti alebo detí, ktorými sa výdavky maloletých detí, berúc do úvahy všetky životné
potreby potrebné pre ich všestranný telesný a duševný vývoj, ustálili. Do doby odchodu otca zo spoločnej
domácnosti mala rodina určitý životný štandard, ktorý je potrebné pre maloleté deti zachovať. Je zrejmé,
že zárobkové pomery rodičov sa nezmenili a jediná skutočnosť, ktorá spôsobila zmenu, je odchod otca
zo spoločnej domácnosti. Dôležitým hľadiskom pri posudzovaní schopností a možností rodičov je aj
osobný výkon starostlivosti o dieťa, čo sa vo všeobecnosti chápe ako hodnota, na ktorú sa má pri
určovaní výživného prihliadať, čím je osobná starostlivosť kladená na roveň finančnému zabezpečeniu
výživy. Matka takto minie svoju mzdu na výživu detí, ale stále nedosahuje rodina životnú úroveň, akú
mala pred odchodom otca zo spoločnej domácnosti. Otec vyhlásil pred súdom, že býva v byte, ktorý majú
v bezpodielovom spoluvlastníctve obaja manželia na ul. T. O. Ko, a teda jeho výdavky sa nezvýšili do
takej miery, že by to malo vplyv na pokles jeho životnej úrovne. Za tento byt platili obaja rodičia aj predtým,
než otec opustil spoločnú domácnosť. Doposiaľ sa otec nepodieľal žiadnym spôsobom na úhrade stravy



alebo ošatenia oboch detí a dvojhodinové výlety maloletých detí, ktoré s nimi otec absolvuje počas styku,
nie sú z hľadiska vyživovacej povinnosti významné, zvlášť ak sa vtedy neriešia ich základné potreby,
ako je strava, ošatenie, hygiena, školné a pod.

Výroky rozsudku o výchove a o styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, a preto
nemohli byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. vo vzťahu k výroku o určení výživného a dlžnom
výživnom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca pre maloleté deti,
vrátane začiatku jej plnenia, napokon správne určil aj dlžné výživné, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými
počas konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd posúdením
všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že
výživné určené súdom prvého stupňa vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce
zásady je primerané a rovnako korešpondujúce skutkovému stavu zistenému súdom prvého stupňa.
Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadňoval aj osobnú starostlivosť
matky o maloleté deti, ktorá je zo svojho príjmu rovnako povinná a schopná doplňovať zdroj výživy
maloletých detí na hranicu ich odôvodnených potrieb a poukazuje na to, že súd prvého stupňa vo veci
vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil finančné a majetkové pomery rodičov v
predmetnom období, ako aj skutočnosť, ako si otec v tomto období svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom plnil. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výrokoch
o výživnom a dlžnom výživnom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.