{"guid": "2e24954b-52b2-4124-b94a-e9f981f1483c:3a9c165d-aed9-442d-b2b8-9001966a9353", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3812214273.1", "spisova_znacka": "13CoE/42/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/42/2014 z 13. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. mája 2014, sp. zn. 13CoE/42/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3812214273.1", "identifikacne_cislo": "3812214273", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Eva Vašková", "sudca_id": 1467, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-vaskova-1467", "datum_vydania": "2014-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a9c165d-aed9-442d-b2b8-9001966a9353", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812214273.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3812214273.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3812214273.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 13CoE/42/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3812214273\nDátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812214273.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom\nBratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Havel,\nHolásek & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti povinnej: I. J.,\nbytom Y., B. XXXX/XQ., o vymoženie 2.132,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. septembra 2012, č.k. 15Er/2719/2012-23, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora                 I.. I. T.,\nExekútorský úrad X., so sídlom K., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že oprávnený  sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30. júla 2012\ndomáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 2.132,21 eura s prísl., na\nzáklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej\nbankovej asociácie sp. zn. II/2011-6665 vydaný jediným rozhodcom C.. S. J. dňa  19. januára 2012.\nSúdny exekútor, I.. I. T., požiadal o udelenie poverenia                  na vykonanie exekúcie. Súd v zmysle ust.\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh\nna vykonanie exekúcie                           a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru,\nže exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť\npodklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského\nrozsudku a Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 18.\nnovembra 2005 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinnou\nuzavretá Zmluva o splátkovom úvere (ďalej len Zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné\nobchodné podmienky (ďalej len obchodné podmienky), na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo\nvýške 995,82 eur (30.000,- Sk), ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 27,05 eura (815,-\nSk). Povinná nedodržala podmienky zmluvy, a tak si oprávnený uplatnil svoje nároky                           na\nrozhodcovskom súde. Súd v prvom rade skúmal samotnú Zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu\nmedzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vťah je\npotrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.                   Na základe uvedeného\nsúd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,\nnakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná                     pri uzatváraní tejto zmluvy konal\nv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý\núver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane\nje nepochybné, že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu\nsvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z\ntoho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní\nje zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené, nakoľko\nsa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.                  Z obsahu zmluvy, s\nprihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnej poskytnutý\n\nako spotrebiteľovi. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel  k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu\na súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím                 na povahu účastníkov, obsah zmluvy a\nvopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným)\na dlžníkom (povinnou) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to\nvzhľadom                            ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie\nuvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej\nrozhodcovskej doložky v článku 18. obchodných podmienok. Preskúmaním obchodných podmienok,\nkonkrétne článku 18. vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu\nho viedli nasledovné dôvody. Tu sa súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej\nzmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 (predtým ods. 3) zákona\nč. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o\nprávach a povinnostiach vyplývajúcich    z tejto zmluvy rozhoduje súd. Na druhej strane vzhľadom ku\nskutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje\nčl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia\n§ 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je\nmožné                                 v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd\nČeskej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32 Cdo 2282/2008 uviedol, že rozhodovanie\nsporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ\núčastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach\na povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe\nspôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona\nč. 244/2002 Z.z.                                  o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných\nstrán vo forme osobitnej zmluvy, alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola\nrozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy ako rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle\nustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu\nresp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bol spôsob riešenia sporu, aj voľba\nrozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky\nna predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej\nsi finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinná vôbec\npristúpila. Jednostrannosť              a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým\nsubjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je Veriteľ (právny predchodca oprávneného),\npretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve,\nktorú v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu\na neurčitého počtu. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským\nsúdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť\nrozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným\ntitulom rozhodcovský rozsudok                         a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku\nje preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti určenia riešenia sporov aj\ns prihliadnutím                       na § 106 O.s.p. (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu\npred štátnym súdom), ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa\npred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského\nvzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Preto zmluvná podmienka v\nštandardnej formulárovej zmluve, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do\ntakejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby\nspory s dodávateľom riešil výlučne                        v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe\nnej vydaný rozhodcovský rozsudok                na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na\nudelenie poverenie pre exekútora.                 O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak by spotrebiteľ\npodľa neho mal možnosť vybrať               si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa\ntakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa\nrozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému\nkonaniu. Podľa názoru súdu je dojednanie takejto rozhodcovskej doložky               v spotrebiteľskej zmluve\nneprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor\nopiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ\nide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky\nvopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, čo\nv ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť\npodstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné\npodmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp.\n\nodmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom\npre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku\naj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré\nsú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok  práva\nEU                  na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného\nvýkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame\ndosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho\nsúdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a\núčelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom  minimálne\ntakú úroveň ochrany, aká je stanovená  smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný\nvykladať predmetné ustanovenia smernice  a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok\nstanovený predmetnou smernicou. Svoj názor                      o neprimeranej povahe predmetnej\nrozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa\n04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40. V rozhodovanej veci na základe\ndodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný\nsúd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť,\nže zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský subjekt\n- obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka  za účelom\npodnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda\nzrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za\nprejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.\nPre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa\nvychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa\nustanovenia §  53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale\ntiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú\nnerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnému ku dňu\nuzatvorenia zmluvy). Výpočet neprijateľných podmienok môže a má dopĺňať judikatúra. Tento výpočet\nje zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje\nna nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou                     od 1. januára\n2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej\nrozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne                        v rozhodcovskom\nkonaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase\nuzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej\nrozhodcovskej doložky, aby spory                          s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom\nkonaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy\nspotrebiteľského práva                v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako\nčlenskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Rozhodcovská\ndoložka obsiahnutá v obchodných podmienkach zmluvy podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky\ntak                         z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu\nuzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení\nspotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská\ndoložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z\ntakto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto\nrozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom\nby bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2\npísm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu\nv danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za\nspôsobilý exekučný titul.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodne o udelení poverenia pre súdneho\nexekútora, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa                   na ďalšie konanie.\nNamietal, že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom\na že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc\nna viaceré  rozhodnutia  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že  právoplatný rozhodcovský\n\nrozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, v dôsledku čoho je exekučný súd povinný\nnakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade\nby porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak\noprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný\nprístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom\nkonaní. Dôvodil, že v zmysle  ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je možné posúdiť\nrozhodcovskú doložku v konkrétnom prípade ako neprijateľnú zmluvnú podmienku len v zmysle tzv.\ngenerálnej klauzuly - § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že Slovenská sporiteľňa, a.s.\nako banka mala v zmysle § 93b                  ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách v znení účinnom pri\nuzatváraní zmluvy povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Nestotožnil sa\npreto s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku\nuž len preto, že takéto dojednanie znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu\na ponecháva  ho výlučne na vôli dodávateľa. Ďalej uviedol, že slovenská právna úprava výslovne\nnevylučuje dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.                                       S\npoukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a § 45 ods. 2 ZoRK argumentoval, že  tento zákon      za\nurčitých okolností pripúšťa kontrolu rozhodcovských rozsudkov všeobecnými súdmi, a to inštitútom\nžaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40, § 41, § 42 a § 43, čiže vnútroštátna úprava\numožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, z dôvodov a po splnení podmienok\nuvedených v ZoRK. V prípade, ak vnútroštátne exekučné súdy môžu vecne preskúmať právoplatný\na vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nstráca zmysel. Dôvodil, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku\nrozhodcovského súdu, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na\njeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Mal za to, že podpisom\nhlavnej zmluvy, ktorá odkazuje na VOP, je v danom prípade rozhodcovská doložka platne dojednaná a\nje dodržaná jej písomná forma.  V závere odvolania  navrhol, aby odvolací súd v prípade, že napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdí, pripustil  dovolacie otázky v nasledujúcom znení: 1/ či je možné\nposudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31. decembra 2007\nna základe ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť\ndňom 01.01.2008 a v zmysle ust. § 879j Občianskeho zákonníka sa na právne vzťahy, ich vznik a\nnároky vzťahuje doterajšia právna úprava; 2/ či je možné pod ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho\nzákonníka rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho\nrozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK; 3/ či je dodržaná písomná\nforma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné\npodmienky, ktoré neboli osobitne podpísané.\n\nPovinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.\n\nOdvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.                  o rozhodcovskom\nkonaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm.\nd/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný  v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa zmluvy, ktorá má\ncharakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku\na § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne             v danej veci posudzoval\nrozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý\nje potrebné úplne, alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia                  na vykonanie\nexekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku\nv zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený                          aj bez návrhu (ex offo)\n\nskúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí,\nže právomoc rozhodcovského súdu bola založená                   na základe neplatnej rozhodcovskej\nzmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby\nzmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 10. októbra 2012,                    sp. zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nRozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,\nak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),\nna ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá\nneplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti\nrozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)\nrozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012\nsp. zn. 6 Cdo 1/2012).\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo\n230/2011).\n\nZa správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že Zmluva o splátkovom\núvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. novembra 2005 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi\noprávneným, resp. jeho právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľnou, a.s. a povinnou bol založený\nna jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetná zmluva vykazuje\nznaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného\nv čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s\npoukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti\nochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka                   o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd\nuvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy\nlen podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi\nneexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2\nObchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o\nochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Preto súd\nprvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy, chrániace\nspotrebiteľa.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona                     č.\n244/2002 Z.z. súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 53 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka\na smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,\nneobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri\nskúmaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky,\nkeďže spôsobuje v právach                         a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu\nv neprospech spotrebiteľa, teda povinnej. Rozhodcovskú doložku, upravenú v článku 18 Všeobecných\nobchodných podmienok opodstatnene považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou\nabsolútnej neplatnosti.\n\nSmernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach                    v\nspotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale\nexistuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom.\nSmernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov                 zo spotrebiteľských zmlúv\nv rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať\ntak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie\npostavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových\nzmluvných podmienok,              a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom finančnej\ntiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy\n\nnezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu,\nv konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.\n\nV danej veci rozhodcovská doložka, ktorú predkladal oprávnený povinnej na vopred pripravenom\nformulári, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na\nzáklade predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť                    na prejednanie a rozhodnutie\nrozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto\nrozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči\ntakýmto nárokom veriteľa                          na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber\nosoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil\nznenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných\nobchodných podmienkach. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy,\nak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale\nak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ\nby bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc                   z komplexnej\núpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za\nneprijateľnú podmienku, a to aj v nadväznosti                          na judikatúru Súdneho dvora EÚ/ES\n(C-240/98 až  C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a\nrovnako              aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej\npodmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je\ntakouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v\ntakomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\n\nPokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.\no bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinnou\nosobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné\npoučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravených všeobecných obchodných\npodmienok právneho predchodcu oprávneného. Povinná ako spotrebiteľ bola v postavení, že buď\nzmluvu                    aj s príslušnými obchodnými podmienkami pre úver príjme ako celok a úver\ndostane, alebo zmluvu ako celok odmietne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že\nstanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená,\nže veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú\nnerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak ako tomu\nbolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj\npríslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.\n\nOdvolací súd uzatvára, že v danom prípade je potrebné posúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný,\nvydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie                      a rozhodnutie na základe\nneplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/\nExekučného poriadku, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §\n219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nNakoľko vyššie uvedené rozhodnutie vychádza z ustálenej súdnej judikatúry, odvolací súd  nepovažoval\nza potrebné pripustiť dovolanie v danej veci, keďže sa nejednalo o otázky zásadného právneho\nvýznamu.\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/2719/2012", "guid": "26fe89b6-62f9-498d-bd92-d5ce66ab18a2:3895e072-96a9-442b-83f6-6d93626e3875", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}], "citovane_v": []}