{"guid": "2e1f6fd2-13fa-45ce-b36f-4c7336fb002f:ea699b8c-8c2a-4d56-99ba-e3601c7a2ca3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3809204648.1", "spisova_znacka": "6CoE/119/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/119/2012 z 28. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. mája 2012, sp. zn. 6CoE/119/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3809204648.1", "identifikacne_cislo": "3809204648", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2012-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea699b8c-8c2a-4d56-99ba-e3601c7a2ca3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3809204648.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3809204648.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3809204648.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/119/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809204648
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809204648.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Mamateyova 17, pobočka Prievidza, Včelárska 1, Prievidza, IČO: 35 937 874,
proti povinnému: CM-servis, spol. s r.o., so sídlom Čereňany, Potočná 296/1, IČO: 36 481 190, t.č.
vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 2.220,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho
exekútora JUDr. Milana Striešku proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. januára 2012, č.k.
9Er/635/2009 - 23, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov exekúcie  z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a súdnemu
exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Vráble, Ul. 1. mája č. 1053 náhradu trov exekúcie
nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odôvodnil
podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na § 19, § 104 ods.
1 a § 107 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných
podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou
spoločnosťou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2
Občianskeho zákonníka), čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť
účastníkom exekučného konania (§ 19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie
je možné ďalej pokračovať v exekúcii. Súd prvého stupňa preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil, nakoľko konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu. O náhrade trov
exekúcie rozhodol s poukazom na § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie
nároku, a tieto v princípe znáša povinný  (§  197 ods.  1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady vyplývajú
výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 ods. 1, 2
Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia
oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo
k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu
exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže
výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu
zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po roku od začatia exekučného konania k výmazu
povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri
náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Povinnosť oprávneného na náhradu
trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na
náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby. Súd
prvého stupňa preto dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné



priznať náhradu trov exekúcie.  Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom
konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie
materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora
musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich
zákonných nárokov ako účastník exekučného konania  (v časti trov).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote
odvolanie súdny exekútor JUDr. Milan Strieška, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, že činnosť súdneho exekútora má špecifickú povahu, účelom
exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti, určenej v exekučnom titule, za splnenia
zákonom stanovených podmienok a pod zákonnou kontrolou. Mal za to, že v prejednávanej veci došlo
k zastaveniu exekúcie pre zánik povinného, avšak oprávnený po procesnej stránke zavinil zastavenie
exekúcie. V prípade, ak by oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal, nezačalo by sa exekučné
konanie a súdnemu exekútorovi by nevznikli ani náklady v súvislosti s týmto exekučným konaním.
Je nelogické, aby súdny exekútor znášal náklady, ktoré vznikli za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného a ten by v prípade zániku povinného nebol zaviazaný uhradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli
na jeho podnet - na základe návrhu na vykonanie exekúcie.  Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky. Zastával názor, že právne predpisy výslovne neupravujú náhradu trov konania v
prípade výmazu spoločnosti z obchodného registra, no súd sa nemôže opierať o túto medzeru v právnej
úprave a nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pričom dal do pozornosti súdu aj na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004. Žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti nepriznania trov exekúcie zmenil a zaviazal oprávneného k
náhrade trov exekúcie vo výške 94,18 Eur v zmysle už predloženej špecifikácie trov exekúcie.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia  pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi dňa 24.04.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie 2.220,98 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým boli platobné výmery č. PV
301/07514/2008, č. PV 301/07515/2008 zo dňa 03.02.2009, vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou



starostlivosťou. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 27.02.2009 a vykonateľnosť dňa
16.03.2009.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného
súdu Trenčín č. k. 28CbR/142/2009-24 zo dňa 25. marca 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29.04.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť CM-servis, spol. s r. o., so sídlom Potočná 296/1,
Čereňany, IČO 36 481 190 (povinného) zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli
Sro vo vložke číslo 14105/R. Povinný bol následne dňa 15.05.2010 ex offo vymazaný z obchodného
registra.

Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci
zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť
má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na
rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v
§ 57 ods. l  písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

S poukazom na ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že zánik obchodnej
spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie
spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden
majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie
spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom
prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného
neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
28CbR/142/2009 - 24 zo dňa 25. marca 2010 zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie,
povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci preto prichádzalo do úvahy
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu
existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Na základe uvedeného odvolací súd
konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda
nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného
poriadku v príslušnom znení. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za
daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na právny názor
uvedený v tomto rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/635/2009", "guid": "3c623928-1e50-4ee4-9d44-bf1638f08594:719ecb5e-0f1e-4339-a49c-55bcbe247aa5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}], "citovane_v": []}