{"guid": "2e1b32a8-7881-4334-a5ca-b3329d63de4e:e3f44f19-e2a0-44f0-9d92-a42811491b9c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2", "spisova_znacka": "5To/77/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/77/2012 z 12. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. mája 2014, sp. zn. 5To/77/2012, ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2", "identifikacne_cislo": "6208010080", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ján Deák", "sudca_id": 1303, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-deak-1303", "datum_vydania": "2014-05-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-3223", "nazov": "§ 3223 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-3223", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-3223"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-3223"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3f44f19-e2a0-44f0-9d92-a42811491b9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/77/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208010080
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 13. mája 2014 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní
obžalovanej V. O. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/38/2008 zo dňa 23.03.2012,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 2 Tr. por.  z r u š u j e  napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Krajský súd rozhodujúc podľa § 322 ods.3 Tr.por.  o d s u d z u j e  obžalovanú V. O., nar. XX.XX.XXXX
podľa § 221 ods. 4, § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 7 (sedem) rokov a 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4) Tr. zák. sa obžalovaná pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 316 ods. 1) Tr. por. sa odvolanie splnomocnenca JUDr. Zděňka Veselého poškodenej
spoločnosti AGROFERT HOLDING, a.s. so sídlom Praha 4, Pyšelská 2327/2 ako oneskorene podané
z a m i e t a .

Ostatné výroky zostávajú zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná V. O. uznaná vinnou pod bodom 1) až 10) zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1.
- ako štatutárny zástupca odberateľskej spoločnosti Zlatý lúč s.r.o.  Veľký Krtíš, Banícka 33, IČO:
36635065 po predchádzajúcej telefonickej dohode s dodávateľskou spoločnosťou SMAIOL s.r.o.
Turčianska Štiavnička, Jána Kostru 92/76, v priebehu mája 2005 do júla 2005 odobrala od dodávateľa
surový sójový olej, i keď vedela, že za tento tovar nezaplatí vystavené faktúry

1/ fa č.: 1162005 zo dňa 12.05.2005 so splatnosťou 26.05.2005 na sumu 68591,50 Sk,
2/ fa č.: 1222005 zo dňa 18.05.2005 so splatnosťou 01.06.2005 na sumu 68591,50 Sk,
3/ fa č.: 1292005 zo dňa 25.05.2005 so splatnosťou 08.06.2005 na sumu 68591,50 Sk,
4/ fa č.: 1332005 zo dňa 30.05.2005 so splatnosťou 13.06.2005 na sumu 70686,-Sk,
5/ fa č.: 1422005 zo dňa 03.06.2005 so splatnosťou 17.06.2005 na sumu 68591,50 Sk,
6/ fa č.: 1472005 zo dňa 08.06.2005 so splatnosťou 22.06.2005 na sumu 90583,-Sk,
7/ fa č.: 1482005 zo dňa 08.06.2005 so splatnosťou 22.06.2005 na sumu 70686,-Sk,



8/ fa č.: 1462005 zo dňa 08.06.2005 so splatnosťou 22.06.2005 na sumu 186.401,50 Sk,
9/ fa č.: 1502005 zo dňa 09.06.2005 so splatnosťou 23.06.2005 na sumu 94248,-Sk,
10/ fa č.: 1532005 zo dňa 10.06.2005 so splatnosťou 24.06.2005 na sumu 72780,50 Sk,
11/ fa č.: 1582005 zo dňa 14.06.2005 so splatnosťou 28.06.2005 na sumu 50634,50 Sk,
12/ fa č.: 1612005 zo dňa 16.06.2005 so splatnosťou 30.06.2005 na sumu 73078,-Sk,
13/ fa č.: 1652005 zo dňa 22.06.2005 so splatnosťou 06.07.2005 na sumu 76088,50 Sk,
14/ fa č.: 1662005 zo dňa 27.06.2005 so splatnosťou 11.07.2005 na sumu 71709,50 Sk,
15/ fa č.: 1672005 zo dňa 28.06.2005 so splatnosťou 12.07.2005 na sumu 145.456,-Sk,
16/ fa č.: 1722005 zo dňa 30.06.2005 so splatnosťou 14.07.2005 na sumu 77731,-Sk,
17/ fa č.: 1762005 zo dňa 07.07.2005 so splatnosťou 21.07.2005 na sumu 71209,50 Sk,
18/ fa č.: 1862005 zo dňa 18.07.2005 so splatnosťou 01.08.2005 na sumu 73827,50 Sk,
19/ fa č.: 1922005 zo dňa 21.07.2005 so splatnosťou 04.08.2005 na sumu 71733,-Sk,
pričom len na urgencie uhradila dňa 20.01.2006 čiastku 19.023,50 Sk a dňa 17.03.2006 čiastku
34.999,50 Sk, spolu 54.023,-Sk, čím spôsobila spoločnosti SMAIOL s.r.o. Turčianska Štiavnička škodu
vo výške 1.517.195,50 Sk (50.361,66 Eur),

2.
- ako štatutárny orgán konateľka spoločnosti Zlatý lúč s.r.o. so sídlom Veľký Krtíš, Banícka 33 dňa
04.10.2005 prevzala v predajni Elektro Zolo, s.r.o. so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 8 celkove 2 ks
mraziace boxy zn. Elektrolux, typ ECN4058, kde jej bola pri preberaní uvedeného tovaru vystavená
faktúra č. 251029 so sumou na úhradu vo výške 27.980,-Sk  s dátumom splatnosti dňa 04.10.2005, avšak
zo strany spoločnosti Zlatý lúč s.r.o. Veľký Krtíš uvedená faktúra nebola v lehote splatnosti uhradená aj
napriek opakovaným výzvam, doteraz neuhradila a spôsobila tak spoločnosti Elektro Zolo s.r.o. Veľký
Krtíš, Nemocničná 8 celkovú škodu vo výške 27.980,-Sk  (928,77 Eur),

3.
- ako štatutárny orgán konateľka dodávateľskej spoločnosti Zlatý lúč s.r.o., Veľký Krtíš, Banícka 33 po
predchádzajúcej telefonickej dohode s dodávateľskou spoločnosťou DUGY, s.r.o. Košice, Suchodolinská
2 sa zaviazala dodať odberateľovi 500 ton kŕmnej kukurice v priebehu roku 2005 a do jarných
mesiacov roku 2006, dňa 24.10.2005 vystavila dodávateľskú faktúru č. 05VF0197 na dodávku 500
ton kŕmnej kukurice v celkovej hodnote 1.695.750,-Sk, na podklade ktorej faktúry jej odberateľská
spoločnosť dňa 24.10.2005 poukázala čiastku 500.000,-Sk, dňa 08.11.2005 čiastku 300.000,- Sk a
dňa 19.12.2005 čiastku 300.000,-Sk, avšak odberateľovi dodala dňa 08.12.2005 len 25,82 ton kŕmnej
kukurice v hodnote 87.557,82 Sk, ďalšie dodávky tovaru do súčasnej doby nevykonala, a zvyšné
prevzaté finančné prostriedky nepoužila v súvislosti so zabezpečením dodávky kŕmnej kukurice, ale na
úhradu iných záväzkov a pre vlastnú potrebu, čím spôsobila spoločnosti DUGY s.r.o. Košice škodu vo
výške 1.012.442,18 Sk (33.606,92 Eur),

4.
- ako štatutárny orgán konateľka spoločnosti Zlatý lúč s.r.o. Veľký Krtíš, Banícka 33 na základe
podpísanej kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2006 na dodávku celkom 1.500 ton pšenice prevzala na
svoj osobný účet v Raiffeisen Banke v Balašských Ďarmotách, Maďarská republika dňa 25.01.2006
zálohu na kúpnu cenu vo výške 2.132.140,-Sk za zmluvné dodanie 750 ton pšenice, pričom pšenicu v
zmluvnej lehote do 28.02.2006 odberateľovi do Maďarskej republiky nedodala a následne pri urgenciách
a vymáhaní dodala iba časť zmluvne dojednanej a kúpenej pšenice v množstve 450 ton, pričom zvyšnú
pšenicu ani nepoužité a prevzaté finančné prostriedky ako kúpnu cenu v sume 740.000,-Sk nevrátila a
použila v sídle spoločnosti Zlatý lúč s.r.o. Veľký Krtíš pre vlastnú potrebu, čím spôsobila spoločnosti B.S.
Agrár Kft., so sídlom Dabas, Bartóka B. 63, Maďarská republika škodu vo výške 740.000,-Sk
za nedodanú pšenicu a vo výške 60.000,-Sk za spôsobenú škodu na vopred uhradenom prepravnom,
teda celkom vo výške 800.000,-Sk (26.555,14 Eur),

5.
- ako štatutárny orgán konateľka spoločnosti Zlatý lúč s.r.o. Veľký Krtíš, Banícka 33 dňa 08.02.2006
prevzala vystavenú faktúru so sumou na úhradu vo výške 23.208,-Sk s dátumom splatnosti dňa
22.02.2006, za vykonanú nákladnú dopravu spoločnosti PEHA Autotransport, Svätoplukova l/B, Zlaté
Moravce, IČO: 33 398 062, ktorá doprava bola vykonaná v dňoch 03.02.2006 až 06.02.2006 z Vrábľov



do Topoľčian za účelom prepravy obilia, avšak zo strany spoločnosti Zlatý lúč uvedená faktúra nebola
v lehote splatnosti uhradená aj napriek opakovaným výzvam, doteraz neuhradila čím pre spoločnosti
PEHA Autotransport, Svätoplukova l/B, Zlaté Moravce spôsobila  škodu vo výške 23.208,-Sk (770,36
Eur),

6.
- ako štatutárny orgán konateľka spoločnosti Zlatý lúč s.r.o. Veľký Krtíš, Banícka 33 po predchádzajúcej
telefonickej dohode s dodávateľskou spoločnosťou AGROPOL TRADING, s.r.o. Praha l, Opletalova 4,
Česká republika odobrala od dodávateľa sójový extrahovaný šrot v priebehu roku 2006 a na základe
toho bola dňa 30.04.2006 vystavená dodávateľská faktúra č. 1601664 o dodávke 25,60 ton sójového
extrahovaného šrotu v celkovej hodnote 179.760,-Kč s dátumom splatnosti 06.05.2006, túto faktúru z
časti uhradila v sume 175.000,-Kč a doposiaľ dlhuje v sume 4.760,-Kč, dňa 29.05.2006 bola vystavená
dodávateľská faktúra č. 1602085 o dodávke 25,400 ton sójového extrahovaného šrotu v celkovej
hodnote 166.878,-Kč s dátumom splatnosti 31.05.2006, túto faktúru z časti uhradila v sume 164.468,-
Kč a doposiaľ dlhuje 2.410,-Kč, dňa 14.06.2006 bola vystavená dodávateľská faktúra č. 1602393 o
dodávke 50,500 ton sójového extrahovaného šrotu v celkovej hodnote 444.400,-Sk s dátumom splatnosti
23.06.2006, úhrady týchto dodávok tovaru v dátumoch splatnosti a ani do súčasnej doby nevykonala v
plnej výške, pretože finančné prostriedky získané predajom nepoužila na úhradu dodávateľských faktúr,
ale pre vlastnú potrebu, čím spôsobila spoločnosti AGROPOL TRADING s.r.o., Praha l, Opletalova 4,
Česká republika celkovú škodu vo výške 671.152,90 Sk ( 22.278,19 Eur),

7.
- ako súkromný podnikateľ samostatne podnikajúca fyzická osoba s obchodným menom V. O. - Zlatý
lúč s miestom podnikania Veľký Krtíš, Ľudovíta Štúra 13 dňa 25.05.2006 v meste Veľký Krtíš uzavrela s
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš Dohodu č. 073/54/2006/2 o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest
v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku v rámci projektu „Podpora vytvárania nových
pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“, na základe ktorej sa zaviazala zriadiť
do 3 kalendárnych mesiacov od poskytnutia príspevku chránenú dielňu alebo chránené pracovisko v
prevádzke so sídlom Želovce, okres Veľký Krtíš s celkovým počtom 3 pracovných miest pre občanov
so zdravotným postihnutím, predložiť úradu právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu zdravia
spolu so žiadosťou o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska najneskôr
do troch mesiacov odo dňa poskytnutia príspevku, prijať na zriadené pracovné miesta na ktoré bol
poskytnutý príspevok ako zamestnancov občanov so zdravotným postihnutím najneskôr do jedného
kalendárneho mesiaca od priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, udržať
obsadené každé pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré bol
poskytnutý príspevok po dobu najmenej troch rokov, použiť poskytnutý finančný príspevok len na
účel, ktorý priamo súvisí s vytvorením a zachovávaním pracovných miest v chránenej dielni alebo na
chránenom pracovisku, na základe tejto dohody Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš dňa
30.05.2006 na jej osobný účet poukázal jednorazový nenávratný paušálny finančný príspevok zo zdrojov
štátneho rozpočtu v sume 671.673,-Sk, V. O. však svoj záväzok z tejto dohody do súčasnej doby
nesplnila, poskytnutý finančný príspevok nepoužila na tvorbu pracovných miest v chránenej dielni alebo
na chránenom pracovisku, ale na úhradu iných záväzkov a pre vlastnú potrebu, čím spôsobila Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš škodu vo výške 671.673,-Sk (22.295,46 Eur),

8.
- ako štatutárny orgán konateľka spoločnosti Zlatý lúč s.r.o. Veľký Krtíš, Banícka 33 dňa 25.05.2006
v meste Veľký Krtíš uzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš Dohodu č.
074/54/2006/2 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej platby
na podporu vytvárania pracovných miest v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku v rámci
projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“,
na základe ktorej sa zaviazala zriadiť do 3 kalendárnych mesiacov od poskytnutia príspevku chránenú
dielňu alebo chránené pracovisko so sídlom v meste Veľký Krtíš s celkovým počtom 3 pracovných
miest pre občanov so zdravotným postihnutím, predložiť úradu právoplatný kladný posudok orgánu na
ochranu zdravia so žiadosťou o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
najneskôr do troch mesiacov odo dňa poskytnutia príspevku, prijať na zriadené pracovné miesta na
ktoré bol poskytnutý príspevok ako zamestnancov občanov so zdravotným postihnutím najneskôr do
jedného kalendárneho mesiaca od priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,



udržať obsadené každé pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré
bol poskytnutý príspevok po dobu najmenej troch rokov, použiť poskytnutý finančný príspevok len
na účel, ktorý priamo súvisí s vytvorením a zachovaním pracovných miest v chránenej dielni alebo
na chránenom pracovisku, na základe tejto dohody Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš
dňa 07.06.2006 na účet spoločnosti poukázal jednorazový nenávratný paušálny finančný príspevok zo
zdrojov štátneho rozpočtu v sume 671.673,-Sk, V. O. však svoj záväzok z tejto dohody do súčasnej doby
nesplnila, poskytnutý finančný príspevok nepoužila na tvorbu pracovných miest v chránenej dielni alebo
na chránenom pracovisku, ale na úhradu iných záväzkov a pre vlastnú potrebu, čím spôsobila Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš škodu vo výške 671.673,-Sk (22.295,46 Eur),

9.
- ako štatutárny orgán - konateľka spoločnosti Zlatý lúč s.r.o., Banícka 33, Veľký Krtíš uzatvorila dňa
04.11.2005 v meste Veľký Krtíš kúpnu zmluvu s družstvom Agrodružstvo Príbelce, Dolné Plachtince
č. 226 o dodávke celkom 500 ton kukurice mokrej, v celkovej hodnote 1.167.277,- Sk v období od
25.11.2005 do 25.12.2005, na základe tejto zmluvy odobrala od dodávateľa kukurice v celkovom
množstve 398,28 ton, i keď vedela, že za tento tovar nezaplatí a vystavené faktúry č. 0025614005 zo
dňa 05.12.2005 so splatnosťou 19.12.2005 na sumu 1.060.596,- Sk a faktúru č. 0025614007 zo dňa
19.12.2005 so splatnosťou 02.01.2006 na sumu 106.681,- Sk v plnej výške neuhradila, nakoľko v období
od
19.12.2005 do 13.06.2006 uhradila iba čiastku 1.098.499,- Sk, čím spôsobila družstvu Agrodružstvo
Príbelce, Dolné Plachtince 226 škodu vo výške 68.778,- Sk (2.283,01 Eur),

10.
- ako štatutárny orgán - konateľka spoločnosti Zlatý lúč s.r.o., Veľký Krtíš, Banícka 33, uzatvorila dňa
13.02.2006 v obci Veľké Kostoľany kúpnu zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom podielnikov Veľké
Kostoľany, Veľké Kostoľany, Družstevná 486 o dodávke 250 ton kŕmnej pšenice v celkovej hodnote
949.918,50 Sk v období od 17.02.2006 do 28.02.2006, na základe tejto zmluvy odobrala od dodávateľa
kŕmnu pšenicu v celkovom množstve 257,50 ton, i keď vedela, že za tento tovar nezaplatí vystavené
faktúry č. 34 zo dňa 20.02.2006 so splatnosťou 13.03.2006 na sumu 255.648,- Sk, číslo 35 zo dňa
21.02.2006 so splatnosťou 13.03.2006 na sumu 255.648,- Sk, číslo 35 zo dňa 21.02.2006 so splatnosťou
14.03.20069 na sumu 260.554,- Sk, číslo 37 zo dňa 22.02.2006 so splatnosťou 17.03.2006 na sumu
259.964,- Sk, číslo 49 zo dňa 01.03.2006 so splatnosťou 22.03.2006 na sumu 173.752,- Sk v plnej výške
v lehote splatnosti neuhradila, nakoľko dňa 28.02.2006 uhradila iba čiastku vo výške 300.000,- Sk, čím
spôsobila Poľnohospodárskemu družstvu podielnikov Veľké Kostoľany, Veľké Kostoľany, Družstevná
486 škodu vo výške 649.918,50 Sk (21.573,34 Eur),

Bola za to odsúdená podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 10 rokov  nepodmienečne. Podľa  § 48 ods. 4 Tr. zák. bola pre výkon uloženého
trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad na dobu 1
roka v rozsahu § 77 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. jej bol uložený trest zákazu činnosti - vykonávať podnikateľskú činnosť
na dobu 4 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným, a to:
- SMAIOL s.r.o., ul. J. Kostru 92/76, Turčianska Štiavnička, škodu vo výške 50.361,66 Eur,
- Elektro ZOLO, spol. s r.o., Nemocničná 8, Veľký Krtíš škodu vo výške 928,77 Eur,
- DUGY, spol. s r.o., Suchodolinská 2, Košice škodu vo výške 33.607,- Eur,
- B. K. - PE-HA Autotransport, Svätoplukova 2056/1B, Zlaté Moravce škodu vo výške 670,78 Eur,
- Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Madácha 2, Veľký Krtíš, škodu vo výške 44.590,90 Eur,
- Agrodružstvo Príbelce, Dolné Plachtince 226, škodu vo výške 2.283,- Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení:
- Spoločnosť B.S. AGRÁR, Kft, Bartók ut.63, Danas, Maďarsko,
- Agropol Trading s.r.o., Opletalova 4, Praha 1, Česká republika,
- Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Kostoľany, Družstevná 486, Veľké Kostoľany,



odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaná a
to do viny a trestu. Odvolaním poukázala na prípravné konanie, ktoré bolo podľa nej chaotické,
pričom boli zohľadňované najmä výpovede poškodených a nebolo prihliadané na obchodné podmienky,
ktoré zohrávali podstatnú úlohu. Pôvodne sa viedlo trestné stíhanie pre trestný čin podľa skoršieho
Trestného zákona, kde bola aj miernejšia trestná sadzba. Navyše niektoré čiastkové útoky boli spočiatku
kvalifikované ako sprenevera. Právna kvalifikácia sa potom javí ako nejednoznačná, keďže v časti ku
konaniu došlo za účinnosti skoršieho Trestného zákona. Za účinnosti súčasného trestného konania bola
spôsobená škoda, ktorá nedosahuje hranice škody veľkého rozsahu.

Podľa odvolateľky obžaloba jej dáva za vinu od počiatku, že predmetné obchodné transakcie realizovala
s podvodným úmyslom bez toho, aby boli predložené konkrétne dôkazy. Podľa jej názoru z dokazovania
vyplynulo, že prevažná časť týchto obchodných aktivít bola výsledkom nevhodného podnikania, rôznych
strát vyvolaných dodávateľmi, v dôsledku čoho sa jej spoločnosť dostala do veľmi zlej ekonomickej
situácie, k čomu v predchádzajúcich rokoch v jej činnosti nedochádzalo. Bez opory v dôkazoch sa tiež
uvádza, že použila zálohové platby pre vlastnú potrebu. Obžaloba však nedokázala, že žila hýrivým
spôsobom života a že by utrácala veľké finančné čiastky. Tvrdí, že žiadne finančné prostriedky nezískala
pre vlastnú potrebu, ale boli vložené na účet firmy. Znalecké dokazovanie bolo nedostatočné a vykonalo
sa v čase, keď už nebola činná v tejto firme ako konateľka. Spoločnosť síce nemala dostatok finančných
prostriedkov na uhradenie faktúr, ale zo žiadneho zákonného ustanovenia pritom nevyplýva, že by
poskytnuté zálohové finančné prostriedky, ktoré sa začleňujú do kolobehu podnikania boli použité
výlučne v prospech plátcu. Odvolateľka má za to, že nemohla vedieť, že objednaný tovar vôbec alebo
v celom rozsahu nedodá.

Čo sa týka dodávok sójového oleja, tento tovar ona neobjednávala, ani neodoberala, ale cez jej firmu
s týmto tovarom nakladal Poľnonákup, a.s. Slatina. Ak bol obchod v ďalšom štádiu stratový, nemôže
sa jednať o trestnoprávnu zodpovednosť. Vyhodnotenie sprenevery zo strany svedka U. je povrchné
a neobjektívne. Aj obchodní partneri si museli byť vedomí, že obchodujú so spoločnosťou s ručením
obmedzením a v prípade pochybností mali riadne sledovať svoje pohľadávky. Platí to najmä pri konaní
pod bodom 1, kde bolo 19 postupne vydaných a neuhradených faktúr.

Čo sa týka konania pod bodom 2 predmetný tovar neprebrala ona, ale jej účtovníčka, a preto nemožno
hovoriť o úmyselnom zavinení z jej strany. Nie je tiež v súlade so skutočnosťou, že vo vzťahu ku konaniu
pod bodom 3 by tovar mala dodať v jarných mesiacoch, ale tento mala možnosť dodať v priebehu celého
roku. Ani v tomto prípade nebolo preukázané, že by peniaze používala na vlastné potreby.

Vo vzťahu ku konaniu pod bodom 4 uvádza, že síce obdržala zálohovú platbu vo forintoch, ale súhlasila
so zámenou peňazí zo strany U., ktorý jej potom oznámil, že bol o ne okradnutý a v tomto prípade potom
absentuje úmysel uviesť niekoho do omylu. Neuhradenie faktúry za prepravu nemôže tiež zakladať
úmysel využiť niečí omyl a obohatiť sa o 770,- €. Pokiaľ odoberala od dodávateľa Agropol Trading
s.r.o. sójový extrakt v rámci finančných možností dávala príkazy na čiastkové úhrady, aj keď sa jej
nepodarilo uhradiť všetko. Nesúhlasí tiež s tvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že by nedošlo
k naplneniu zmluvy o poskytnutí podpory pri vytváraní nových pracovných miest formou nenávratných
finančných príspevkov. Chránené dielne zriadila, mala aj pracovníkov a nedostatky boli len formálneho
charakteru.

Obžalovaná v konaní o odvolaní vypovedala plnú moc pôvodnému obhajcovi a obstarala si obhajcu
nového. Novozvolený obhajca v mene obžalovanej doplnil odvolanie v tom smere, že nebol dodržaný
procesný postup, keďže nebol vypočutý svedok U. a svedok O.. Nesúhlasila tiež s čítaním znaleckého
posudku. Dôvodí, že nebola náležite preverená subjektívna stránka pokračovacieho konania. Poukazuje
tiež na to, že bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici od roku 2006. Psychické problémy mala aj
v priebehu trestného stíhania, súd sa s touto skutočnosťou nezaoberal a nedal vyšetriť jej duševný stav,
ktorý mohol mať vplyv na inkriminované skutky. Uviedla tiež, že uložený trest zo strany prvostupňového
súdu je absolútne neprimeraný vo vzťahu k danému konaniu. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.



Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je sčasti dôvodné, najmä čo sa týka výšky uloženého trestu.

Krajský súd preskúmaní spisového materiálu zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie,
dôkazy potom vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel následne k správnym skutkovým
záverom a potom i k záverom právnym. Krajský súd však zistil niektoré nepresnosti najmä v skutkovej
vete uvedenej pod bodom 6, čo však odvolateľka nenamietala a tento nedostatok môže napraviť
prvostupňový súd, keď bude mať k dispozícii spisový materiál.

Obžalovaná na svoju obhajobu uvádzala, že v septembri 2006 previedla obchodný podiel na inú osobu
a prestala vykonávať funkciu konateľa. Za škodu tak nenesie zodpovednosť a neručí ani za záväzky
spoločnosti. Vo svojom konaní  vidí len obchodnoprávne vzťahy.  Uvádzala tiež, že spoločnosť, v ktorej
bola konateľkou, už v lete 2005 začala mať výrazné ekonomické problémy, ktoré sa skomplikovali ešte
tým, že prišla začiatkom ďalšieho roku o značnú finančnú čiastku.

Ku skutku pod bodom 1 obžalovaná poukázala na to, že odberateľ jej nebol schopný platiť za
tovar peniazmi, ale len ďalším tovarom, z ktorého odbytom mala značné problémy a predávala ho v
nevýhodných cenách. Dodávateľom preto nebola schopná preplácať vystavené faktúry a preferovala
súrnejšie záväzky. S dodávateľom nebola v priamom kontakte a tovar objednávala prostredníctvom
spoločnosti Poľnonákup Slatina, a.s.

Obžalovanú usvedčoval svedok Y., ako konateľ dodávateľskej spoločnosti SMAIOL, s.r.o., ktorá
dodávala surový sójový olej spoločnosti obžalovanej a v priebehu mesiacov máj až jún 2005 dodala tovar
v hodnote 1.571.218,50 Sk. Na zabezpečenie pohľadávky poškodená spoločnosť vystavila obžalovanej
dve zmenky, jednu so splatnosťou do konca roka 2005 a druhú do konca roka 2006. Z prvej zmenky
uhradila obžalovaná 54.023,- Sk, z druhej neuhradila nič. Dlhuje spoločnosti 1.517.195,50 Sk. Svedok
R.. G. potvrdil, že spoločnosti Poľnonákup Slatina, a.s. dodávala spoločnosť obžalovanej rastlinný olej a
za väčšinu dodávok oleja odberateľ obžalovanej dodával mrazenú hydinu. Obžalovaná súhlasila s touto
úhradou. Tento spôsob obchodu trval dlhšie, pričom obžalovaná mohla kedykoľvek prestať s takýmto
obchodovaním. Aj svedok R.. N. potvrdil tento spôsob výmenného obchodu, ktorý označil ako nevýhodný
pre obžalovanú. V súlade s výpoveďami svedkov boli aj listinné dôkazy, a to dodacie listy, vážne lístky
a faktúry a zmenky, ktoré obžalovaná podpísala.

Obžalovaná k čiastkovému konaniu pod bodom 2 uvádzala, že mraziace boxy potrebovala práve na
uskladnenie mrazenej hydiny. Mraziace boxy neprebrala ona, ale účtovníčka a nemôže tak byť založená
jej trestná zodpovednosť. Navyše, faktúra nebola zaplatená len opomenutím. Je pravdou, že finančnú
čiastku za dodávku tovaru neuhradila. Svedkyňa Y. B., ako konateľka spoločnosti Elektro Zolo, s.r.o.
vypovedala ako svedkyňa, že zástupca spoločnosti Zlatý lúč, s.r.o. prevzal v predajni 2 kusy mraziacich
boxov. Nepamätá si, kto tovar preberal. Bola vystavená faktúra s dátumom splatnosti 04.10.2005, ktorá
doposiaľ nebola uhradená. Na rozdiel od obžalovanej svedkyňa K., ako účtovníčka firmy obžalovanej
uviedla, že síce nevie, kto tovar odobral, ale faktúru predložila obžalovanej a len táto rozhodovala, či
faktúra bude uhradená. V danom prípade takýto pokyn nedostala. Výpovediam svedkýň zodpovedali aj
faktúra a záznam v knihe záväzkov firmy Zlatý lúč, s.r.o.

Čo sa týka konania pod bodom 3 obžalovaná tvrdila, že dodávku kukurice dohodla s firmou Dugy
spol. s.r.o. Košice s tým, že dodá tovar v priebehu roku 2006. Platba bola zo strany odberateľa
uhradená ešte v roku 2005. Kukuricu dodala len sčasti, ale zálohové prostriedky použila na chod
firmy. Následne došlo k zvýšeniu cien a významne sa zhoršila ekonomická situácia firmy, preto zvyšok
záväzku nedokázala splniť. Svedok R.. X., ako majiteľ poškodenej firmy uviedol, že spočiatku bola
spolupráca s firmou obžalovanej bezproblémová. Pri poslednom obchode však obžalovaná tovar
bezmála v celom objeme nedodala. Spoločnosť, v ktorej bol svedok konateľom, si postupne objednala
od obžalovanej 1.000 ton kukurice a zaplatila zálohovú platbu vo výške 1.100.000,- Sk. Kukurica bola
dodaná len v nepatrnom množstve a spoločnosti vznikla škoda vo výške 1.012.442,18 Sk. Obžalovaná
pri telefonických urgenciách nehovorila o ekonomických problémoch, neskôr sa už s ňou nebolo možné
telefonicky spojiť. Podobne vypovedal aj svedok B. Y., ktorý navyše dodal, že obžalovaná ponúkla
náhradné plnenie formou mrazenej hydiny, ktorú však tiež nedodala.



Skutkový stav bol potvrdený aj faktúrami a výpismi z účtov spoločnosti Dugy spol. s.r.o. Z listinný dôkazov
je tiež zrejmé, že poškodená spoločnosť od zmluvy odstúpila, a žiadala vrátiť zálohu. K vráteniu zálohy
však nedošlo. Poškodená spoločnosť sa preto snažila vymôcť zaplatenú čiastku prostredníctvom ďalšej
spoločnosti. Zo správy Poľnonákupu Slatina a.s. vyplýva, že podľa zmluvy so spoločnosťou obžalovanej
je možnosť splatiť dlh zo strany Poľnonákupu i dodávkou kukurice. Jednalo sa však iba o menšie objemy
a väčšie objemy táto spoločnosť nebola schopná dodať.

K bodu 4 obžalovaná potvrdila, že na základe zmluvy so spoločnosťou B.S.Agrár Kft Dabas jej bola
poukázaná suma 14.925.000,- forintov, ona túto sumu odovzdala svedkovi U. na výmenu za slovenskú
menu, ten jej však potom následne oznámil, že bol o tieto peniaze okradnutý. Keďže sľuboval, že peniaze
obstará, až neskôr na neho podala trestné oznámenie. Jej firma potom logicky nemala dostatok financií.
Zmluvný objem tovaru mala zabezpečený, ale nemala finančné prostriedky na jeho odkúpenie.

Svedkovia V. M., ako konateľ poškodenej firmy a V. B., ako sprostredkovateľ potvrdili uzatvorenie zmluvy
s obžalovanou na dodávku 1500 ton pšenice, o ktorej obžalovaná tvrdila, že ju má k dispozícii. Za
týmto účelom poškodená firma na účet obžalovanej ako zálohu vložila 14.925.000,- forintov (2.132.140,-
Sk). Keď nedošlo k dodaniu tovaru, začali obžalovanú podozrievať z nečestného konania. Boli preveriť
miesto, kde bola obilnina zložená, kde im pracovník potvrdil, že obilninu vlastní obžalovaná. Následne
boli vyslané nákladné autá, ktoré však odišli naprázdno, lebo bolo oznámené, že obžalovaná pšenicu
nevyplatila. Neskôr obžalovaná uznala dlh a zaviazala sa dodať 750 ton obilniny v cene zloženej
zálohy. Poškodenému neskôr dodala 490,01 ton pšenice. Zvyšok nedodala, tak poškodenej firme
vznikla škoda 800.000,- Sk, vrátane vopred uhradeného prepravného. Táto čiastka bola vymáhaná
prostredníctvom Okresného súdu Veľký Krtíš a exekútora. JUDr. Július Goda ako svedok uviedol, že
bol správcom konkurznej podstaty Agro dvor s.r.o., ktorá mala pohľadávku voči ďalšej spoločnosti, s
ktorou sa dohodol, že dlh bude splatený pšenicou. Na základe zmluvy, pšenica mala byť odpredaná
spoločnosti obžalovanej. Tá spočiatku nezaplatila, preto pšenicu svedok odmietol vydať, hoci boli
pristavené nákladné autá. Obžalovaná následne realizovala platby a odobrala pšenicu v množstve 595,5
ton v hodnote 1.688.040,- Sk.
Reagujúc na odvolaciu pripomienku, že nebol vypočutý svedok E. U., je potrebné uviesť, že tento bol
vypočutý na hlavnom pojednávaní 20.01.2010 a jeho výpoveď bola zaznamenaná na priložené médium
(č.l. 1975). Tento svedok potvrdil, že sa podieľala na sprostredkovaní predaja pšenice, ktorú obžalovaná
ponúkala. Obrátil sa preto na V. B., s ktorým potom bol aj na sile, kde malo byť uskladnených 750 ton
pšenice. Svedok mal vedomosť o tom, že obžalovanej bolo vyplatené na jej účet viac ako 14.000.000,-
forintov. Svedok nevie, ako obžalovaná naložila so zloženými peniazmi, jemu žiadne peniaze na výmenu
nedala a o takéto peniaze teda ani nemohol byť okradnutý.

Vo vzťahu ku konaniu pod bodom 5 obžalovaná nepoprela, že nebola uhradená preprava obilnín, pričom
na úhradu zrejme pozabudla. Nemožno však akceptovať toto tvrdenie obžalovanej, keď svedok B. K.,
majiteľ prepravnej spoločnosti potvrdil, že vykonal prepravu obilnín pre obžalovanú, za tým účelom
vystavil a doručil faktúru znejúcu na čiastku viac ako 23.000,- Sk. Faktúra doposiaľ nebola preplatená.
Aj svedkyňa K., ako účtovníčka vo firme obžalovanej, potvrdila prevzatie faktúry, avšak od obžalovanej
nedostala pokyn na jej preplatenie. V súlade s týmito dôkazmi boli i faktúra s dodacím listom.

Obžalovaná k bodu 6 rozsudku uviedla, že sójový extrakt odobrala od českého dodávateľa a v rámci
finančných možností dávala príkazy na čiastkové úhrady, i keď všetko neuhradila. Svedkyňa S. O.
potvrdila dodávky sójového šrotu, pričom vystavila  a doručila firme obžalovanej faktúry, ktoré boli
uhradené len sčasti. Svedok V.. E. O. vo svojej výpovedi potvrdil jednotlivé faktúry, avšak v skutkovej
vete došlo k omylu a počtárskej chybe práve čo sa týka posledných dvoch faktúr. Z výpovede svedka
V.. O. vo vzťahu k prvým dvom faktúram vyplývajú rovnaké údaje, ako sú uvedené v skutkovej vete.
Podľa tohto svedka ďalšia faktúra bola vystavená dňa 14.06.2006 č. 1602352 o dodávke 25,1 ton
sójového extrahovaného šrotu v hodnote 222.312,- Sk s lehotou splatnosti 21.06.2006. Dňa 16.06.2006
bola vystavená dodávateľská faktúra č. 1602393  o dodávke 50,5 tony sójového extrahovaného šrotu
v celkovej hodnote 444.400,- Sk so splatnosťou 23.06.2006. Úhrady týchto faktúr do súčasnosti neboli
realizované, čiže pri týchto dvoch faktúrach, z ktorých jedna chýba a je uvedený nesprávny dátum,
došlo k omylu a následnej pisárskej chybe. Toto bude musieť okresný súd po vrátení spisového
materiálu napraviť opravným uznesením. Poškodený si uplatnil škodu vo výške 666.712,- Sk, čo je
súčet posledných dvoch faktúr a škodu ako nedoplatok z prvých dvoch faktúr 7.170,- Kč. Svedok tiež
poukázal na to, že tovar bol dodávaný do Poľnonákupu Slatina a.s., pričom ho obžalovaná nefakturovala



cez svoju spoločnosť, ale zaistila fakturáciu cez iný subjekt. Z výpovedí svedkov B. a R.. N. vyplynulo,
že obžalovaná nezaplatený sójový šrot sčasti použila na splatenie dlhu a sčasti vyfakturovala ďalšej
spoločnosti.

Vo vzťahu k bodom 7 a 8 sa obžalovaná bránila, že zamestnala síce dvoch ľudí, avšak chránenú dielňu
nestačila zriadiť, chcela tiež podnikať v agroturistike, je si však vedomá, že nesplnila žiadnu z podmienok
dohody o poskytnutí finančných prostriedkov.

Obžalovaná bola usvedčovaná z trestnej činnosti svedkyňou X. F., ktorá potvrdila, že obžalovanej bol
v dvoch prípadoch, jednak ako samostatne podnikajúcej fyzickej osobe a jednak ako právnickej osobe
dvakrát poskytnutý príspevok po 671.673,- Sk. Obžalovaná mala zriadiť chránené dielne či pracoviská
do troch mesiacov od poskytnutia príspevku, predložiť predpísané podklady, neskôr mala prijať po troch
pracovníkoch na pracovné miesta uvedené v dohode, predložiť kópie pracovných zmlúv a prihlášky do
sociálnej a zdravotnej poisťovne. Obžalovaná tak neurobila, zmenila sídlo, pričom to úradu neoznámila.
Svedkovia V.. O. W., Y. G. a R.. F. G. potvrdili, že pri kontrolách zistili, že obžalovaná nesplnila
žiadnu z podmienok pre poskytnutie finančného príspevku. Obžalovaná zamestnala formálne len dvoch
pracovníkov, predpísané odvody však za nich neplatila. Pri kontrolách bolo tiež zistené, že na mieste, kde
mala obžalovaná vykonávať činnosť podľa dohody boli pracovníci inej spoločnosti. Ani krajský súd nemal
pochybnosti, že obžalovaná nesplnila podmienky na čerpanie finančných prostriedkov, zamestnala síce
dvoch pracovníkov, ale len formálne, keďže títo nevedeli ani popísať náplň svojej práce.

Ku konaniu pod bodom 9  obžalovaná uvádzala, že odobrala od dodávateľa kukuricu, nespochybňovala
ani množstvo a za ňu zaplatila buď v hotovosti alebo dodávkou extrahovaného oleja. Skutočnosť, že
obžalovaná nezaplatila za dodaný tovar v plnej výške vyplynula z výpovede svedka W. B., ako predsedu
Agrodružstva Príbelce, ktorý potvrdil, že obžalovaná odobrala zmluvný objem kukurice, boli jej vystavené
dve faktúry, ktoré z väčšej časti uhradila, avšak doposiaľ dlhuje 68.778,- Sk. Tieto skutočnosti vyplývajú
aj z kúpnej zmluvy, faktúr a účtovného prehľadu neuhradených položiek.

Čo sa týka konania pod bodom 10 obžalovaná potvrdila, že odobrala tovar, ktorý potrebovala pre
maďarskú firmu. Z výpovede svedkyne R.. N. vyplynulo, že obžalovaná odobrala na základe zmluvy 250
ton kukurice, z kúpnej ceny zaplatila len časť a neuhradila doposiaľ 649.918,50 Sk. Výpoveď svedkyne
potvrdzujú aj faktúry, výdajky a výpisy z účtu. Bolo tiež potvrdené, že poškodená strana uplatnila svoje
právo na Okresnom súde Veľký Krtíš, ktorý platobným rozkazom 7Rob 178/06 zaviazal spoločnosť Zlatý
lúč s.r.o. Veľký Krtíš nahradiť poškodenému dlžnú čiastku 649.918,50 Sk.

Sčítaním jednotlivých dlžných položiek bolo potom preukázané, že obžalovaná spôsobila celkovú škodu
vo výške 202.948,31 € (6.114.020,- Sk).

Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok z oblasti účtovníctva. Obžalovaná nebola prítomná na
hlavnom pojednávaní, keďže požiadala, aby sa konalo v jej neprítomnosti, pričom s čítaním tohto
znaleckého posudku nesúhlasil ani obhajca obžalovanej. Okresný súd napriek tomu znalecký posudok
prečítal podľa § 252 ods. 5) Tr. por. Toto vo svojom odvolaní okresnému súdu vytýkala aj obžalovaná
prostredníctvom obhajcu. Podľa tohto ustanovenia, však za predpísaných okolností možno čítať ale len
výpoveď znalca, nie však znalecký posudok. Krajský súd potom k takému dôkazu neprihliadal s tým, že
je dostatok dôkazov, z ktorých možno urobiť konečný záver.

Keďže sa obžalovaná bránila nečakane vzniknutou, pre ňu nepriaznivou finančnou situáciou s tým, že
svedok U. jej mal spreneveriť značný obnos peňazí, bol vypočutý zákonným spôsobom aj tento svedok
na hlavnom pojednávaní tak, ako je aj vyššie uvedené, pričom svedok U. takéto konanie jednoznačne
poprel. Verziu obžalovanej potvrdzoval aj jej druh F. W. O. J. s tým, že s obžalovanou sa zoznámil v
Egypte, neskôr sa mu obžalovaná sťažovala na U., že jej spreneveril peniaze a mal byť pri tom, keď U.
nechcel, aby vec oznámila na polícii. Ďalší svedkovia E. J., V. N. a S. N. mali vedomosť od obžalovanej,
že mala odovzdať peniaze svedkovi U., ktorý jej potom povedal, že bol okradnutý.
Aj z vyšetrovacieho spisu OR PZ Lučenec ČVS: ORP849/OEK-LC-06 vyplýva, že obžalovaná na
svedka U. s odstupom 10 mesiacov od času, kedy malo k udalosti dôjsť, podala trestné oznámenie
pre podozrenie zo sprenevery bez mála 15 miliónov forintov. Podľa trestného oznámenia zo strany
obžalovanej, peniaze svedkovi U. mala odovzdať v druhom alebo treťom týždni mesiaca január 2006.



Bolo to v piatok, pričom v nedeľu jej tento svedok mal oznámiť v prítomnosti svojej manželky, že peniaze
mu boli odcudzené. Trestné stíhanie voči U. bolo zastavené s tým, že sa nestal skutok.

Pretože sa obžalovaná obhajovala aj tým, že nezodpovedá za záväzky firmy Zlatý lúč s.r.o., keďže
previedla svoj obchodný podiel na B. O., ktorý sa stal aj novým konateľom, bol k tomu vypočutý v
prípravnom konaní aj tento svedok. Jeho výpoveď bola na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom
prečítaná, pretože sa nepodarilo zistiť, kde sa tento svedok zdržiava. Nemožno tak akceptovať odvolaciu
námietku, že výpoveď tohto svedka nebolo možné prečítať. Svedok B. O. potvrdil vo svojej výpovedi z
prípravného konania, že v lete roku 2006 bol v Nových Zámkoch oslovený neznámym mužom, ktorý mu
prisľúbil 4.000,- Sk, ak podpíše doklady týkajúce sa nejakej firmy. Keďže bol nezamestnaný, pristúpil
na tento návrh, pri ďalšom stretnutí bol odvezený do Veľkého Krtíša, kde v reštaurácii najprv popíjal
alkohol a potom bol odvezený na notársky úrad, kde ho už čakala nejaká žena, opis ktorej sa hodil
na obžalovanú a svedok podpísal pripravené doklady. Sľúbená čiastka mu bola vyplatená. Tieto údaje
vyplývajú aj z výpisu z Obchodného registra. Ako svedok vypovedal, žiadne účtovné doklady neprevzal,
ani nič iné v súvislosti s firmou, neskôr mu domov začali chodiť poštou rôzne účtovné doklady. Svedok
tiež uviedol, že podnikaniu nerozumie, všetko robil len kvôli peniazom a nevie, čo podpisoval. V súlade
s výpoveďou tohto svedka bola aj výpoveď O. M..

Spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbR 39/2008 bolo potvrdené, že uznesením z 18.12.2009
bolo na návrh Daňového úradu Levice rozhodnuté o zrušení bez likvidácie spoločnosti Zlatý lúč s.r.o.
so sídlom v Kozárovciach. Daňový úrad Levice podal návrh na zrušenie tejto spoločnosti, keďže táto
nevykazovala žiadnu podnikateľskú činnosť, daňové priznanie podala naposledy v roku 2005 a so
správcom dane nekomunikuje. Daňovému úradu vznikol zo strany tejto firmy nedoplatok 744.334,- Sk.

Na základe vykonaných dôkazov potom okresný súd uznal obžalovanú vinnou z obzvlášť závažného
zločinu (vo výroku nesprávne uvedený ako zločin) podvodu podľa        § 221 ods. 1, 3 písm. c),
ods. 4 písm. a) Tr. zák., pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho
do omylu, spáchala takýto čin závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách) a spôsobila
takýmto činom škodu veľkého rozsahu, teda presahujúcu hranicu 133.000,- €. Neobstoja odvolacie
námietky obžalovanej, že časť konania spáchala za účinnosti skoršieho Trestného zákona č. 140/1961
Zb., kde je miernejšia trestná sadzba a za účinnosti súčasného Trestného zákona spáchala škodu, ktorá
nedosahuje hranice škody veľkého rozsahu, pretože ide o pokračovacie konanie a skutok ukončila a
dokonala za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., a preto skutok je potrebné kvalifikovať tak,
ako to urobil aj okresný súd teda v zmysle súčasného Trestného zákona.

Pokiaľ je obžalovanou namietaná subjektívna stránka tohto trestného činu vo forme úmyslu uviesť
niekoho do omylu, keďže obžalovaná vo svojom konaní vidí len konanie v rámci obchodnoprávnych
vzťahov, tak tu je potrebné uviesť, že o tomto podvodnom úmysle nemal ani krajský súd pochybnosti.
Obžalovaná totiž vstupovala do obchodných vzťahov v inkriminovanom období s tým, že nebude
schopná uhrádzať faktúry, resp. nebude môcť uhrádzať svoje záväzky v plnom rozsahu. Čo sa týka
dodávok tovaru, už v danom čase vedela, že objednaný tovar nedodá v dohodnutom objeme alebo
ho nedodá vôbec, keďže tovar pri uzatváraní zmlúv nemala zabezpečený alebo úmyselne uvádzala
nepravdivé údaje o množstve a vlastníctve k tomuto tovaru. Obžalovaná pri odobratí tovaru zaplatením
časti fakturovaných súm, chcela dosiahnuť dodávky ďalšieho tovaru, ktorý ďalej odpredávala a tak
získavala finančné prostriedky, ktoré nepoužila na splatenie dlžných súm, ale na iné účely.

Už pri odbere dodávok sójového oleja, teda pri čiastkovom konaní uvedenom pod bodom 1 obžalovaná
uvádzala, že finančná situácia firmy sa výrazne zhoršila a nebola schopná uhrádzať záväzky, napriek
tomu tovar ďalej objednávala. Navyše za niektoré dodávky si nechala platiť len  ďalším tovarom, napriek
nevýhodnosti a už v bode 1 jej vznikol dlh viac ako 1.500.000,- Sk. Obžalovaná za dodaný tovar neplatila
alebo odberateľom zmluvný tovar nedodala, pričom finančné prostriedky si nechávala pre vlastnú
potrebu. Snahou obžalovanej bolo teda získať finančné prostriedky za cenu ďalších aktivít, pričom
záväzky z nich nebola schopná splniť. Tak tomu bolo aj v prípade dohody o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku z dohôd uzavretým s úradom práce sociálnych vecí a rodiny, kde vôbec nesplnila
základné podmienky a čisto formálne uzavrela pracovnú zmluvu s dvoma pracovníkmi, hoci mala vytvoriť
6 pracovných miest pri splnení ďalších podmienok.



O úmysle obžalovanej získať podvodne finančné prostriedky a potom sa vyhnúť trestnej zodpovednosti
svedčí i to, že svoj obchodný podiel spolu s manželom previedla za vopred sľúbenú odmenu na ďalšiu
fyzickú osobu B. O., ktorý nemal žiadny príjem a podnikaniu vôbec nerozumel (tzv. biely kôň). Na
B. O. síce formálne previedla podiely, avšak bez odovzdania účtovných a ďalších dokladov, prípadne
materiálnych náležitostí. Bola vyvrátená obhajoba obžalovanej, že peniaze jej spreneveril začiatkom
kritického obdobia svedok U., na ktorého podala aj trestné oznámenie, avšak s odstupom desiatich
mesiacov v čase, keď už na ňu bolo podané poškodeným trestné oznámenie. Napokon trestné stíhanie
E. U. bolo právoplatne zastavené so záverom, že skutok sa nestal.

Nemožno akceptovať ani odvolacie námietky obžalovanej, že v čase páchania trestnej činnosti bola
psychiatricky liečená, a teda malo byť nariadené znalecké skúmanie, či nie je vylúčená jej trestná
zodpovednosť pre nepríčetnosť. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že obžalovaná začala mať psychické
problémy až v čase trestného stíhania a pri výsluchu ako obvinená (č.l. 96) uvádzala sama, že sa cíti
byť po fyzickej i duševnej stránke zdravá.

Na druhej strane možno prisvedčiť názoru odvolateľky, že uložený trest, aj keď na spodnej hranici
zákonom určenej trestnej sadzby, je neprimerane prísny, a to najmä pre neadekvátnu dĺžku trestného
konania v dôsledku prieťahov zo strany orgánov činných v trestnom konaní a napokon aj súdov. Za
trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. je určená trestná sadzba vo výmere 10 až 15 rokov.

V tejto súvislosti je treba poukázať na to, že obžalovaná ukončila páchanie trestnej činnosti v máji 2006,
obžaloba bola na okresný súd podaná začiatkom roku 2008 a krajskému súdu bol predložený spis k
rozhodnutiu o odvolaní 18.07.2012. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté v máji 2014. Z tohto prehľadu
vyplýva, že od spáchania trestného činu uplynulo 8 rokov.

Primeranosť dĺžky konania nemožno jednoznačne vyjadriť číselne v zmysle určenia lehoty jeho trvania,
ale je potrebné skúmať a preverovať pri konkrétnom prípade jednotlivo vo svetle okolností prípadu.
Kritériami, podľa ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania, je charakter prejednávanej
veci, najmä jej zložitosť, závažnosť, rozsah, či obtiažnosť dokazovania a napokon spôsob správania
účastníkov v priebehu konania alebo iné zvláštne okolnosti, ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní.
Vychádzajúc z týchto kritérií má krajský súd za to, že napriek rozsiahlosti a závažnosti veci, vec
obžalovanej v primeranej lehote nebola prerokovaná.

Obžalovaná sama výraznejšie neprispela k predĺženiu konania, ale príčina spočívala najmä v konaní
pred prvostupňovým súdom, kde sa nedarilo zaistiť účasť niektorých svedkov, či preverovanie, kde
sa niektorí zdržiavajú a napokon i zistenie okolností, že ich vlastne ani nemožno predvolať. Je potom
možné zhrnúť, že predĺženie trestného konania zapríčinili niektoré okolnosti, ktoré obžalovaná nemohla
ovplyvniť. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov došlo k neprimeraným prieťahov v
konaní, čím bolo porušené právo obžalovanej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
článku 48 odsek 2 Ústavy SR a článku 38 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd.

Z tohto pohľadu krajský súd považoval za potrebné kompenzovať porušenie práva na primeranú dĺžku
konania zmierneným trestu obžalovanej. Prvostupňový súd sa touto otázkou nezaoberal, aj keď ide o
otázku, ktorej vyriešenie je spôsobilé ovplyvniť ukladaný trest a jeho výšku.

Podľa článku 48 odsek 2 Ústavy SR, každý má právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Krajský súd následne pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej
pod pojem okolnosti prípadu, treba zahrnúť nielen okolnosti činu, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré nemajú



priamy súvis so samotným skutkom a jeho právnym posúdením, ale aj s jeho prerokovaním v zmysle
zákona.

Preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste odňatia slobody a s prihliadnutím
na ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej uložil trest odňatia slobody na 7 a pol roka, pre výkon
ktorého ju zaradil podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, aj keď sa obžalovaná dopustila obzvlášť závažného zločinu, pretože so zreteľom na
závažnosť trestného činu a najmä mieru narušenia páchateľky má za to, že tento spôsob výkonu trestu
lepšie zabezpečí jej prevýchovu.

Zákonne si počínal okresný súd, keď obžalovanej uložil ochranný dohľad na dobu jedného roka a
tiež zákaz činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorej dĺžku aj krajský súd
považoval za adekvátnu. Krajský súd nezistil pochybenie ani pri výrokoch o náhrade škody.

Proti rozhodnutiu okresného súdu o náhrade škody podal síce odvolanie splnomocnenec bývalej
spoločnosti Agrofert Trading s.r.o. Praha (v súčasnosti nástupnická spoločnosť Agrofert Holding a.s.
Praha 4), JUDr. Zdeněk Veselý, pričom rozsudok bol doručený splnomocnencovi dňa 11.06.2012.
Keďže splnomocnenec poškodeného nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku, posledným dňom lehoty na
podanie odvolania bol deň 25.06.2012. Splnomocnenec podal odvolanie až 11.07.2012, teda po uplynutí
lehoty na podanie odvolania, pričom súčasne podal žiadosť o navrátenie lehoty na podanie odvolania,
ktorá mu však bola zamietnutá z dôvodov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
(č.l. 2165). Krajský súd preto odvolanie splnomocnenca, ako odvolanie podané oneskorene zamietol
podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok
nepripúšťa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8T/38/2008", "guid": "fce00967-b3d5-49f0-81e5-e57702e689e7:e2975a9a-623a-4545-9edb-6d9ce4c9baeb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "2e1b32a8-7881-4334-a5ca-b3329d63de4e:52838265-d3aa-4987-93c9-3cd5a0762626", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2", "spisova_znacka": "5To/77/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/77/2012 z 12. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6208010080.2"}], "citovane_v": []}