Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/125/2018 z 1. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. apríla 2019, sp. zn. 11Co/125/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2316205224.1 Krajský súd Trnava | 11Co/125/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2316205224.1 | 2019-04-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1848f29-7e24-4811-8c8e-fc369044bf87 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2316205224.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/125/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205224
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316205224.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom G.
XX/XX, Q., o zaplatenie 4.473,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 30C/135/2016-85 zo dňa 07. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty na plnenie
m e n í tak, že že sumu 4.348,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 15.01.2014 do
zaplatenia p o v o ľ u j e žalovanej zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 120 eur, splatných vždy
do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov prvoinštančného konania m e n í tak, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 82 % .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
p o t v r d z u j e .

IV. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.348,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.01.2014 do zaplatenia v splátkach po
60 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu
vo veci. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu uzavreli dňa 13.6.2013 úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.500 eur a žalovaná
sa zaviazala vrátiť úver spolu s príslušenstvom v celkovej výške 9.100,80 eura formou 120 mesačných
splátok po 75,84 eura so splatnosťou úveru dňa 15.06.2023. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej
len „RPMN“) bola dohodnutá na 17,38%, priemerná hodnota RPMN na 19,47% a úroková sadzba
predstavovala 15,9% ročne. Žalovaná splatila časť úveru v sume 151,68 eura. Súd prvej inštancie
vyhodnotil uzatvorenú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalovaná ako spotrebiteľ
nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy,
pričom sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu uvedenej zmluvy súd prvej inštancie
zistil, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. Ďalej zistil, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou vo výške



75,84 eura bez jasnej a určitej špecifikácie aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. V
uvedenej zmluve tak absentujú zákonné náležitosti predpokladané pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere .
Žalobca naviac nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou - nepredložil
žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať úver. Z uvedených dôvodov
je úver bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi tak vzniklo právo len na vrátenie rozdielu medzi
poskytnutými finančnými prostriedkami v sume 4.500 eur a splatenými finančnými prostriedkami v sume
151,68 eura. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy, ktorú žalovaná skutočne
vyčerpala a nevrátila (4.348,32 eura) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaná sa dostala do
omeškania so zaplatením peňažného dlhu, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o päť percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca má tak popri dlžnej istine i
nárok na zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu požadovanom v žalobe (keďže žiadal menej). Súd
prvej inštancie povolil žalovanej na zaplatenie dlhu mesačné splátky po 60 eur, prihliadajúc na výšku
peňažného plnenia a majetkové pomery žalovanej, keď povolením splátok nebude žalobca vo svojich
majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaná stráca výhodu
splátok a vznikne jej povinnosť uhradiť dlh jednorazovo.

2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 3
a 4, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a, b, a d), § 7 ods. 1,
§ 9 ods. 1, 2 písm. c) a k), § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania). O povolení splátok súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“). O nároku na náhradu trov konania rozhodol poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 1, 2 C.s.p..

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote v časti povolených splátok a
v zamietajúcej časti odvolaním žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 365
ods. 1 písm. h) a f) C.s.p. tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. V dôvodoch odvolania voči zamietajúcej časti poukázal na skutočnosť, že v záhlaví zmluvy
identifikačné údaje žalobcu uvedené sú, takže neabsentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V súvislosti s neuvedením počtu, termínu splátok istiny
a úrokov poukázal na obchodné podmienky banky (v ďalšom texte „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, pričom niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo
VOP. Žalobca súčasne poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého povinnou náležitosťou
úverovej zmluvy nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu
na istinu, úroky a iné poplatky, pričom štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto
presný rozpis v zmluve uvádzať. Nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalobca v odvolaní poukázal aj na aktuálnu
rozhodovaciu prax niektorých krajských súdov vo veciach spotrebiteľských úverov. Napadnutý rozsudok
v časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 60 eur mesačne, žalobca
nepovažuje za riadne odôvodnený, naviac žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali a
odôvodňovali možnosť pripustenia splátok. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svojvoľne rozhodol
bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovanej. Žalobca
má za to, že súd pri rozhodnutí v tejto veci postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa §
160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave však takéto
splnomocňovacie ustanovenie chýba. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p.: "Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu." Rozhodnutie súdu
musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej
sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola za porušenie zmluvy "odmenená"
priznaním splátok po 60 eur mesačne, keď opätovane získala možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého
porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že pri určení



mesačnej splátky vo výške 60 eur bude žalovaná splácať iba istinu viac než 6 rokov. Na podporu
svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudky niektorých krajských súdov, v rámci ktorých bola riešená
otázka lehoty na splnenie povinnosti (rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 zo
dňa 01.03.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/135/2017-86 zo dňa 25.05.2017, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/145/2017-85 zo dňa 31.07.2017, rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 9Co/83/2017-60 zo dňa 07.09.2017. K názoru súdu prvej inštancie, že súdna prax
zaujala záver, že veriteľovi patria po splatnosti celého dlhu iba sankčné úroky z omeškania s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 476/2012-14 žalobca uvádza, že ústavný súd sa v
danom prípade nevyjadril k meritu tohto odvolania, t.j. úrokom po zosplatnení. Žalobca vyslovil názor,
že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po
predčasnom zosplatnení. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 a
§ 506 Obchodného zákonníka. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovanú
zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov
konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti potvrdiť ako vecne správne
a v časti výšky povolených splátok a výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zaplatenie istiny v sume 4.473,36 eura, úroku
300,33 eura (nárok z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroku z omeškania
3,11 eura (z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroku 15,90 % ročne z
nezaplatenej istiny vo výške 4.473,36 eura od 15.01.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
5,00% ročne z nezaplatenej istiny 4.473,36 eura a z nezaplatených úrokov 300,33 eura od 15.01.2014
do zaplatenia. Súčasne sa žalobca domáhal aj náhrady trov konania vo výške súdneho poplatku 268 eur.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým povolil žalovanej zaplatiť priznanú sumu v splátkach po 60 eur mesačne a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol z dôvodu vyhodnotenia poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov
pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované citovanými ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne
ustálil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, riadiaca sa ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom bola dňa 13.06.2013 uzavretá úverová zmluva, ktorou bol poskytnutý žalovanej úver vo výške
4.500 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými anuitnými splátkami vždy k 15.
dňu v mesiaci po 75,84 eura počnúc 15.07.2013, počet anuitných splátok bol dohodnutý na 120. RPMN
je uvedená vo výške 17,38 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,47 %. V konaní
nebolo sporné, že žalovaná splatila celkovo sumu 151,68 eura.

10. K napadnutej zamietajúcej časti odvolací súd uvádza nasledovné:
Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný spotrebiteľský úver ako úver bezúročný a bez poplatkov na
základe aplikácie:
1. ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <., r) <. a y) <.); v preskúmavanej veci súd prvej inštancie konštatoval
porušenie § 9 ods. 2 písm. k) - absenciu rozdelenia splátky na istinu a úroky;



- k aplikácii uvedeného ustanovenia odvolací súd konštatuje, že tu je potrebné dať za pravdu žalobcovi
a poukázať na skutočnosť, že najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, priniesol ustálenie súdnej praxe v tom zmysle,
že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky. Neuvedenie takéhoto rozpisu mesačnej
splátky tak nemá za následok bezúročnosť úveru.
2. ustanovenia § 11 ods. 2 druhá a tretia veta zákona o spotrebiteľských úveroch (v prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <. sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.).
- tu odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, keď hrubé porušenie povinnosti
žalobcu ako veriteľa vyvodil z toho, že nemal preukázané, že žalobca posudzoval schopnosť žalovanej
ako dlžníka splácať úver. Z obsahu spisu nevyplýva žiaden úkon žalobcu ako veriteľa, z ktorého by
bolo možné ustáliť, že posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver. Odvolací súd sa tak stotožňuje
s vyhodnotením úveru ako bezúročného a bez poplatkov a konštatuje, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť rozdiel medzi skutočne poskytnutými úverovými
prostriedkami a splatenou sumou a vo zvyšku žalobu zamietol.

11. K výške splátok povolenej súdom prvej inštancie vo výške 60 eur odvolací súd uvádza nasledovné:
Ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. <. upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Táto lehota na plnenie je trojdňová a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava lehoty na plnenie pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,
čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p. <.). Povolenie splátok povinnému subjektu
(žalovanej) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného
plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných
podmienok. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp. majetkové
pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného, teda, či
zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté jeho záujmy.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
preskúmal pomery žalovanej a pri svojom rozhodovaní tieto vzal do úvahy - žalovaná v rámci výsluchu
uviedla, že dosahuje príjem okolo 460 eur mesačne v čistom, má maloletého syna, jej manžel dosahuje
čistý príjem okolo 500 eur, pričom spláca pôžičku mesačne po 85 eur. Bývajú v podnájme, nájomné platia
vo výške 350 eur mesačne vrátane energií. Majú bežné výdavky na stravu, hygienu, školské pomôcky
pre syna, hygienu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca sa ani na jednom z ústnych
pojednávaní, napriek riadnemu predvolaniu, nezúčastnil a k tvrdeniam žalovanej sa nevyjadril, teda pred
súdom prvej inštancie výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej. Poukazuje tak na ustanovenie
§ 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. Pokiaľ teda žalobca nespochybnil tvrdenia žalovanej, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď tvrdenia žalovanej uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre
osvedčenie jej príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o povolení splátok. Odvolací súd však dospel
k záveru, že výšku povolených splátok je potrebné zmeniť tak, aby priznaná suma bola splatená v
lehote troch rokov, ktorú odvolací súd považuje za primeranú vzhľadom k osvedčeným príjmom a
výdavkom žalovanej, pričom splatenie úveru v takejto lehote nebudú mať neprimeraný negatívny dopad
na oprávnené záujmy žalobcu. Výšku splátok preto zmenil na 120 eur mesačne.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti povolenia splátok podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil, pričom zmenil len výšku povolených splátok.

13. O náhrade trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie správne rozhodol podľa ustanovenia §
255 ods. 2 C.s.p., pretože žalobca bol vo veci úspešný čiastočne. Vo výroku rozhodnutia je však potrebné
pomer úspechu vyjadriť percentuálne, odvolací súd preto zmenil výrok súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania o uvedenie percentuálneho vyjadrenia. V preskúmavanej veci je
z obsahu spisu zrejmé, že žalobca sa voči žalovanej domáhal spolu sumy 4.776,80 eura, priznaná mu
bola suma 4.348,32 eura = 91%; pomerný úspech žalobcu je teda 82 % (91% úspech - 9% neúspech).



14. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Napriek skutočnosti, že odvolací súd zmenil výšku povolenej splátky, jedná sa len o
zmenu lehoty na plnenie, pričom žalobca sa svojím odvolacím návrhom domáhal vyhovenia žalobe v
celom rozsahu a uloženia povinnosti zaplatiť dlh v lehote troch dní, úspešný teda v odvolacom konaní
nebol. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).