Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/293/2013 z 26. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2015, sp. zn. 4Co/293/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1109237515.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/293/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1109237515.1 | 2015-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 51 OZ, § 544 ods. 1 OZ, § 544 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b920d78-94d4-4f97-a645-4743eca6e688 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1109237515.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/293/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109237515
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109237515.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
Thorpe recovery, s.r.o., Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, zastúpený: JUDr. Peter
Psotka, Stráž 3/223, Zvolen, proti odporcovi: H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, W., t.č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava
III, o zaplatenie 1.263,81 EUR, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 6. februára 2013, č. k. 12C 40/2010-145, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.263,81 EUR vyplývajúcej zo zmluvy o prenájme
hnuteľnej veci a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej
stránke poukazom na ust. § 51 OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ a vecne tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že spoločnosť DRUKOS a.s. uzavrela s odporcom zmluvu o prenájme
s následnou kúpou prenajatej veci, pričom uzavretie tejto zmluvy posudzoval ako zmluvu nepomenovanú
v zmysle § 51 OZ. Zistil, že v zmysle uzatvorenej zmluvy vznikla spoločnosti DRUKOS a.s., ako
prenajímateľovi, povinnosť umožniť odporcovi za úhradu trvalé užívanie hnuteľných vecí uvedených v
predmete prenájmu v celkovej cene 47.933,- Sk, s tým, že po ukončení prenájmu prejdú hnuteľné veci
do vlastníctva odporcu a odporca sa zaviazal za prenájom zaplatiť zálohovú platbu 3.850,- Sk a zvyšok
splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 3.673,- Sk splatných vždy do 15. dňa v mesiaci zrážkami
zo mzdy. Ustálil, že odporca dňa 27.2.2001 uhradil prenajímateľovi sumu 3.850,- Sk a dňa 29.5.2002
sumu 22.782,- Sk. Zvyšok neuhradenej pohľadávky sa stal predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok.
Uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie oznámenia postúpenia pohľadávky zo žiadnej
zo 6 zmlúv o postúpení pohľadávok odporcovi, a preto podľa názoru súdu navrhovateľ v konaní v zmysle
§ 526 ods. 1 OZ nepreukázal povinnosť odporcu splniť dlh navrhovateľovi. Podľa názoru súdu prvého
stupňa, je zmluvná pokuta uzavretá odporcom so spoločnosťou DRUKOS a.s., ul. prof. Sáru 5, Banská
Bystrica, IČO: 36039187, dňa 27.2.2001, v zmluve o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č.
3092500010, podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože je v rozpore s § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetná zmluva bola uzatvorená na pripravenom formulári, bez
možnosti odporcu oboznámiť sa s jej ustanoveniami pred jej uzavretím a možnosti ovplyvniť jej obsah a
taktiež je v rozpore s 53 ods. 4, písm. b) a k), pretože dovoľuje prenajímateľovi previesť práva a povinnosti
z nej bez súhlasu odporcu a dohodnutá zmluva pokuta za nezaplatenie záväzku je neprimerane vysoká
(0,1% denne predstavuje 36,5% ročne). Ďalej mal za preukázané, že DRUKOS a.s., prenajímateľ



zo zmluvy č. 3092500010 zo dňa 27.2.2001, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.3.2006
dohodnutú zmluvnú pokutu postúpil na fyzickú osobu a tá sa následne po opakovaných celkovo šiestich
postúpeniach (na spoločnosti personálne prepojené) po 11 rokoch dostala k navrhovateľovi, čo je možné
považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a za konanie priečiace sa zásadám poctivého
obchodu (§ 265 Obchodného zákonníka), ktoré nemôže požívať právnu ochranu. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., pričom náhradu trov konania odporcovi nepriznal, nakoľko mu
žiadne nevznikli.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že vzhľadom na to, že dlžná suma nebola nikdy
odporcom uhradená, jedná sa o pohľadávku dostatočne určitú a existujúcu a pri uzatváraní zmlúv
o postúpení pohľadávok boli splnené všetky požiadavky kladené zo strany zákonodarcu na platné
uzatvorenie zmluvy o postúpení. Uviedol, že podľa informácii od postupcov boli všetkým dlžníkom,
ktorých záväzky boli predmetom uzatvorených zmlúv o postúpení, zasielané písomné oznámenia o
postúpení pohľadávky prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky. Podľa jeho názoru, skutočnosť, či
bola resp. nebola splnená notifikačná povinnosť o oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi, nemá
vplyv na účinnosť prevodu subjektívneho práva veriteľa na inú osobu a možnosť nadobúdateľa tohto
práva domáhať sa jeho uplatnenia v súdnom konaní a jediným zrejmým zákonným dôsledkom
prípadného nesplnenia notifikačnej povinnosti podľa § 526 ods. 1 OZ je možnosť dlžníka zbaviť sa
svojho záväzku plnením postupcovi. Mal za to, že platným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky
prešlo na neho spolu so subjektívnym právom na zaplatenie zmluvnej pokuty aj právo domáhať
sa uplatnenia tohto nároku súdnou cestou, t.j. spôsobilosť byť aktívne legitimovaný. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 9/2005. Mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne
odôvodnil zamietajúce rozhodnutie predovšetkým s prihliadnutím na konštatovanie skutočnosti, že návrh
zamietol z dôvodu nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky z každej jednej zmluvy
o postúpení v zmysle § 526 ods. 1 OZ odporcovi. Tým, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
dostatočne neodôvodnil, bolo porušené jeho právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré tvorí
súčasť obsahu základného ústavného práva na spravodlivé súdne konanie. Čo sa týka neprijateľnej
zmluvnej podmienky, odvolateľ mal za to, že odporca sa s podmienkami zmluvy pred jej podpisom mal
možnosť oboznámiť. Podľa jeho názoru dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň
omeškania je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas
a v tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí NS ČR, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici,
Nitre a Bratislave. Mal za to, že predmetná zmluvná pokuta nie je neprijateľne vysoká, preto neexistuje
žiadny dôvodný záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej pokuty v kontexte ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné, pričom ho postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval na vyjadrenie sa k možnému použitiu
ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na rozhodnutie v predmetnej veci, ktoré
ustanovenie účinné od 1.5. 2014 je v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 5.2.2015 nutné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania
začaté pred 1.5.2014, vzhľadom na procesný charakter daného ustanovenia napriek jeho zaradeniu do
hmotnoprávnej normy.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 27.4.2015
uviedol, že žalovaná zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy je samostatný
nárok, ktorý vzniká a premlčuje sa samostatne každý deň, z ktorého dôvodu je potrebné posudzovať
premlčanie žalovaného nároku samostatne za každý deň omeškania až do zaplatenia istiny.



Opatrovníčka odporcu sa k písomnej výzve odvolacieho súdu na možnosť použitia ust. § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. nevyjadrila.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej...... Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe dikcie citovaných právnych ustanovení a na základe obsahu stanoviska občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.2.2015 bolo povinnosťou odvolacieho súdu ex offo, t.j.
z úradnej povinnosti aj bez návrhu odporcu v postavení spotrebiteľa v danom spotrebiteľskom vzťahu
založenom medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa prihliadať na prípadné premlčanie
nároku navrhovateľa uplatneného predmetnou žalobou a pre prípad jeho premlčania ho navrhovateľovi
nepriznať.

Predmetom posudzovaného konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie
za omeškanie s plnením peňažného dlhu odporcom, a to vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania, keď navrhovateľ predmetným návrhom na začatie konania si vyčíslil zmluvnú pokutu z dlžnej
sumy 706,83 Eur za obdobie od 16.2.2002 do 8.1.2007, t.j. za 1.788 dní. S prihliadnutím na ust. §
101 Občianskeho zákonníka odvolací súd teda ex offo posúdil jeho nárok za obdobie od 16.2.2002 do
9.10.2006 ako premlčaný a z uvedeného dôvodu v tejto časti napadnutý rozsudok vyhodnotil ako vo
výroku vecne správny, keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 9.10.2009.

Vo zvyšnej časti , t.j. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 10.9.2006 do 8.1.2007, kedy
odporca ako dlžník zo zmluvy o prenájme hnuteľnej veci s následným predajom hnuteľnej veci svoj
dlh z predmetnej zmluvy uhradil, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodný, stotožniac sa s právnymi
argumentmi vyslovenými súdom prvého stupňa o neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty,
o nepreukázanosti navrhovateľom o individuálne dohodnutých zmluvných podmienkach s odporcom
ohľadom výšky a podmienkach splatnosti zmluvnej pokuty a o postúpeniach pohľadávky v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a so zásadou poctivého obchodu (§ 265 Obchodného
zákonníka), keď v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže
súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody. Využitie tejto zákonnej možnosti pre moderáciu výšky zmluvnej
pokuty umožňuje súdu zmluvnú pokutu aj nepriznať, ktorú zákonnú možnosť súd prvého stupňa využil
a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Neobstojí tak
odvolacia námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nakoľko tento obsahuje
všetky zákonné náležitosti a súd prvého stupňa venoval jeho odôvodneniu náležitú pozornosť. Stručne
a jasne v ňom opísal priebeh konania, vysvetlil stanovisko a argumentáciu navrhovateľa a uviedol
na vec sa vzťahujúce právne normy a spôsob ich aplikácie. Svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom
korešpondujúcim s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Úvaha o prípadnej nezákonnosti jeho rozhodnutia je
vylúčená. Do práva na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnym názorom, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), neznamená
to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem ani právo účastníka, aby
sa všeobecný súd riadil výkladom všeobecných právnych predpisov predloženým účastníkom (II. ÚS
3/97). Z tohto aspektu i s poukazom na citovanú judikatúru, od ktorej ani súd odvolací nevzhliadol dôvod



sa odchýliť, bolo v danej veci plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý súdny proces.
Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné tak s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. S dôvodmi pre moderáciu výšky zmluvnej pokuty a jej
nepriznanie sa stotožňuje aj súd odvolací, konštatuje ich správnosť a v podrobnostiach na ne poukazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.), navyše majúc za to, že pri moderácii uplatnenej zmluvnej pokuty je treba mať na
zreteli i premlčanie podstatnej časti navrhovateľom uplatneného nároku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi však žiadne odvolacie trovy nevznikli, preto mu
odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.