Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/224/2012 z 10. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. decembra 2014, sp. zn. 6S/224/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7012200935.1 Krajský súd Košice | 6S/224/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7012200935.1 | 2014-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a68b7d0e-321c-4d2d-b6d3-fe56dcbccdad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7012200935.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/224/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200935
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200935.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Končeka, členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu D R E V O P R O F I T S
K s.r.o., Hlavná 600, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 36822124, zast. JUDr. Pavlom Gombosom,
advokátom, Moldavská cesta č. 21/A, 040 11 Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR
Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa
14.06.2012 č. 1020501/1/1016200/2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Kráľovský Chlmec zo dňa 19. 12. 2011, č. 738/230/33794/11/Var, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b)
bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o správe daní a poplatkov) žalobcovi
ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
august 2010 v sume 7.301,70 eur.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom obchodovania žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období august 2010 bolo 42,7 m3 euroforšní, ktoré podľa predloženej faktúry č. 050810/
V2 zo dňa 05.08.2010 žalobca nakúpil od dodávateľa - T. P. - P., 076 82 Malá Tŕňa č. 125. Fakturovaný
tovar - euroforšne mal dodávateľ - T. P. - P. vyrobiť, pričom ale v priebehu daňovej kontroly bolo
preukázané, že tento nemal ani materiálne ani presonálne podmienky na ich výrobu. T. P. - P. uviedol,
že drevené výrobky uskladňoval v Strede nad Bodrogom, Hlavná 600 - tento areál je vo vlastníctve
spoločnosti DREVO SK s.r.o.. Žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave, ktoré by preukázali
prepravu uvedeného tovaru, ani žiadnu zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Nákup a predaj
fakturovaného tovaru sa tak uskutočňoval v skladových priestoroch DREVO SK s.r.o.. Správca
dane pri preverovaní reálnosti samotného výkonu deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu zistil, že
podnikal bez akýchkoľvek režijných nákladov, čo vyplynulo nielen z jeho účtovníctva (žalobca neúčtoval
o žiadnych režijných nákladoch), ale aj z odpovedí tretích osôb - Slovenského plynárenského priemyslu,
a. s., Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca nie je jeho odberateľom, Východoslovenskej energetiky, a.s.,
Košice, ktorá uviedla, že na adrese žalobcu nie je k odberu prihlásený žiadny podnikateľský subjekt.
Okrem toho žalobca nezamestnával žiadnych zamestnancov.

Žalovaný napokon konštatoval, že žalobca ani na opakované výzvy nepreukázal realizáciu zdaniteľného
obchodu medzi ním a jeho dodávateľom a tým nepreukázal, že splnil podmienky vyplývajúce z



ust. § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pán T. P. konal aj za
dodávateľa aj za odberateľa a teda tovar predával sám sebe, ako aj kupoval sám pre seba. Platba za
fakturovaný tovar mala prebiehať v hotovosti. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nespolupracoval s
kontrolnou skupinou, nereagoval na jej výzvy, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by deklarované dodávky
tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení a o
realizovaní deklarovaných obchodov a preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik práva na
odpočítanie dane podľa zák. č. 222/2004 Z. z.

Žalovaný konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za vykonané v
súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s
ustanovením § 29 ods. 4 tohto zákona. Konštatoval, že správca dane vychádzal zo základných zásad
daňového konania, upravených v ust. § 2 cit. zákona, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Kontrolný orgán nezaťažoval žalobcu viac, ako bolo nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly,
cieľom ktorej bolo úplne zistiť skutkový stav a správnu výšku dane.

Žalovaný zdôraznil, že v prvom rade malo byť v záujme žalobcu a v nadväznosti na to povinnosťou
aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Správca dane poskytol
žalobcovi dostatok príležitostí nielen na predkladanie dôkazov, ale aj na podávanie vyjadrení a vysvetlení
k zisteniam správcu dane. Na základe týchto skutočností preto žalovaný napadnutý dodatočný platobný
výmer potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu žalobu a žiadal, aby súd rozhodnutie
žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer zo 19. 12. 2011 č. 738/230/33794/11/Var zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Uviedol, že časť napadnutého rozhodnutia formálne označeného ako „ Odôvodnenie“
obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane
postupoval v danom prípade v súlade so zákonom a to aj tým, že žalovaný bez výhrad prijal úvahy
správcu dane. Žalovaný sa neriadil ustanoveniami § 30 ods. 1 a 3 a § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov a napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené a nepreskúmateľné.
Jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby, ako
spoločníka resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia.
Nestačí, ak správca dane skonštatuje, že personálne prepojenie samo o sebe spochybňuje reálne
uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku, ale to že k nemu podľa názoru
správcu dane nedošlo, musí byť preukázané. Z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a
nemal zamestnancov, prípadne že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné teda automaticky
vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne. Šikanóznym postupom daňových orgánov
sa žalobca dostal do stavu, že nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach reagovať v stanovených
lehotách na výzvy správcu dane a využiť svoje zákonné právo predkladať dôkazy a vysvetlenia na
podporu svojich tvrdení. Žalobca má za to, že záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný a
podľa ktorého prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva v rámci svojich
spoločností vytvoril T. P. podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech pričom predstieral
ekonomickú podstatu podnikania, nie je riadne odôvodnený ani preukázaný. Veď aj strata spoločnosti
neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, ide len o účtovnú stratu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný a správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca predložil správcovi dane
daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom konaní zvyčajne posudzuje
splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na to, že podľa správcu dane
existujú dôvodné pochybnosti o tom, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť, vyzval žalobcu na
predloženie dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov a z dôvodu
ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený záver.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe z 12. 11. 2012 opätovne uviedol
to, čo už vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a to, že žalobca neuniesol dôkaznú
povinnosť nakoľko nijakým spôsobom nereagoval na výzvy správcu dane, nepredložil doklady a nepodal
vysvetlenia týkajúce sa možnosti žalobcu odpočítať daň z dodávateľskej faktúry. Správca dane skúmal



reálnosť dodania tovaru bez súčinnosti žalobcu a zistil, že tento nemal v účtovníctve zaevidované žiadne
režijné náklady súvisiace s podnikaním a preto sa so žiadosťami o súčinnosť obrátil na dodávateľov
vody, plynu, elektriny, mobilných operátorov a z ich odpovedí vyplynulo, že žalobcovi žiadne náklady ani
nevznikli. Preverovaný tovar sa pohyboval v spoločnostiach prepojených osobou T. P., či už na strane
dodávateľa alebo odberateľa. Vyhodnotenie dôkazných prostriedkov je obsahom protokolu o kontrole,
dodatočného platobného výmeru a tiež žalobou napadnutého rozhodnutia. Obchodné operácie v reťazci
vzájomne prepojených firiem sa javia ako účelové a neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale
výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania DPH. Vzatie T. P. do väzby nie je dôvodom,
aby nemohol reagovať na výzvy kontrolnej skupiny a podávať požadované vyjadrenia a vysvetlenia
týkajúce sa deklarovaného obchodu. Okrem toho kontrola bola začatá dňa 24.11.2010 a ukončená
09.12.2011 a T. P. bol vzatý do väzby dňa 01.03.2011. Z obsahu rozhodnutia správcu dane, ako aj
žalovaného je zrejmé z akých skutočností vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní
riadili. Zámerom správcu dane nebolo zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené osobou
T. P. vyžadovaním veľkého počtu dokladov, ale zámerom správcu dane, ako aj jeho povinnosťou bolo
dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.
Do situácie kedy bol žalobca, ako on uvádza maximálne zaťažený sa dostal sám, založením väčšieho
množstva spoločností, v ktorých v každej z nich bol konateľom, a teda na seba prevzal povinnosť
predkladania dôkazných prostriedkov za jednotlivé spoločnosti. V rámci kontroly vykonala kontrolná
skupina rozsiahle dokazovanie a žalobca bol ten, kto neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné prostriedky
predložené žalobcom neboli spôsobilé preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo a teda, že
žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca,
ako aj jeho obchodní partneri v kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj ostatných rokoch v daňových
priznaniach k dani z pridanej hodnoty vykazovali len nadmerné odpočty a na dani z príjmu právnickej
osoby straty, hoci tržby rástli.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec, oboznámil sa s pripojeným
administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Daňové riaditeľstvo SR vykonalo u žalobcu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
I/332/18487-120931/2011/Chy zo dňa 18. 11. 2011 a dodatok k protokolu zo dňa 07. 12. 2011.
Prerokovania protokolu vrátane jeho dodatku sa zástupca žalobcu nezúčastnil. Žalobca v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie august 2010 vykázal nadmerný odpočet vo výške 7.301,70 eur. Táto
suma sa skladala z jednej dodávateľskej faktúry č. 050810/V2 zo dňa 05.08.2010 od dodávateľa T. P.
- P.. za predaj 42,7 m3 euroforšní. Kontrolou správca dane preveril oprávnenosť nároku na odpočítanie
DPH z tejto faktúry a vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na odpočítanie
dane. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer Daňovým úradom
Kráľovský Chlmec, ktorý žalobca napadol odvolaním a žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.06.2012 č.
1020501/1/1016200/2012 napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané
(§ 49 ods. 2 písm. a) zák. 222/2004 Z. z. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovane práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.



Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovedí na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f) cit. zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 30 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 6 cit. zákona rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom
nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní.

V preskúmavanom prípade ide o nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august
2010 v sume 7.301,70 eur z faktúry č. 050810/V2 zo dňa 05. 08. 2010, ktorou dodávateľ - T. P.
- P. fakturoval žalobcovi predaj 42,7 m3 euroforšní. Pretože žalobca okrem faktúry nepredložil
žiadne iné dokumenty, ktorými by preukazoval reálne uskutočnenie dodávky, kontrolná skupina vykonala
dokazovanie za účelom preverenia, či deklarované obchody boli aj reálne uskutočnené. Takými dôkazmi
boli miestne zisťovania, nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov prepojených T. P., a to T.
P. - P., STAVIVÁ KLASIK - L s.r.o., GLOBAL-MIX s.r.o., DREVO SK, JOMADO s.r.o.. Výsledky
dokazovania, ktoré sú podrobne uvedené v oboch rozhodnutiach daňových orgánov a aj v prvej
časti odôvodnenia tohto rozsudku ukázali, že obchody s komoditou euroforšne sa týkali iba subjektov



personálne prepojených osobou T.Š. P.. Tovar bez toho, aby opustil skladovací priestor menil vlastníka
tak, aby v zdaňovacom období mu z obchodu vznikol nadmerný odpočet. Závery kontrolnej skupiny
boli tie, že dodávateľ žalobcu nepreukázal výrobu fakturovanej komodity teda pôvod euroforšní, pričom
tieto ani nemal z čoho vyrobiť, nakoľko guľatinu - smrek potrebnú na ich výrobu nemal na sklade
už v mesiaci júl 2010 a takisto bolo preukázané, že nemá vytvorené podmienky na uskutočnenie
reálnych zdaniteľných obchodov. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady preukazujúce prepravu
fakturovaného tovaru zo strany dodávateľa ani odberateľa a nebola preukázaná ani manipulácia ani
skladovanie s týmto tovarom. To znamená, že tovar neopustil sklady spoločnosti ale zmenil iba vlastníka.
Keďže T. P. bol konateľom tak dodávateľa, ako aj odberateľa znamená to, že tento predával tovar sám
sebe. T. P. si prostredníctvom dodávok tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva v rámci svojich
spoločností, vytváral podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech, keď prostredníctvom
odpočítania dane z faktúr za nákup tovarov ako platiteľ odčerpával nadmerné odpočty zo štátneho
rozpočtu, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Tieto zistenia potom aj podľa názoru súdu
opodstatnene spochybnili reálne dodanie tovaru dodávateľom T.Š. P. - P. žalobcovi a tým aj neuznanie
uplatneného práva na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z.

Námietka žalobcu, že pri hodnotení skutkového stavu nepostupoval správca dane a žalovaný podľa
ust. § 2 a 29 nie je dôvodná, pretože správca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal
rozsiahle dokazovanie na objasnenie uskutočňovania obchodu s fakturovanými komoditami. Dôkazy
získané z iných daňových kontrol boli použité v súlade so zákonom a vzhľadom na tok, že sa obchody
uskutočňovali výlučne v reťazci týchto spoločností, ich použitie bolo aj nevyhnutné na objektívne zistenie
skutkového stavu.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a žalovaný sa s každou odvolacou námietkou
vo svojom rozhodnutí podrobne vysporiadal. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je
odôvodnené a že sa nezaoberal so všetkými odvolacími námietkami nie je dôvodná.

Ani tvrdenie žalobcu, že neúčtovanie režijných výdavkov žalobcom je iba porušením predpisov v
účtovníctve a nie je dôkazom, že nebola vykonávaná ekonomická činnosť, nepovažuje súd za právne
významné, pretože záver, ku ktorému dospel žalovaný a správca dane, je správny a logický a
nevychádzal iba z týchto zistení, ale z vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Žalobca pochybnosť správcu dane nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Počas
celej daňovej kontroly bol prakticky pasívny, nereagoval na výzvy správcu dane, ani sa nezúčastňoval
miestnych zisťovaní, nepredložil žiadne písomnosti, ktoré od neho správca dane pri daňovej kontrole
žiadal, preto správne konštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný rozhodli v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznali
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2010, na základe už vyššie uvedených skutočností a
z týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za



následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
posúdenia veci.