Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/630/2014 z 22. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. apríla 2015, sp. zn. 14CoE/630/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7714208527.1 Krajský súd Košice | 14CoE/630/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7714208527.1 | 2015-04-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 EP, § 45 ZRK, § 53 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c27781b-3de1-429d-bf19-20ce0e5e0cd2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7714208527.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/630/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714208527
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714208527.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y., s.r.o., Y. XX, P., IČO: XX XXX XXX, zastúpený
spoločnosťou D. s.r.o., so sídlom v P., Y. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: J. Z., nar. X.XX.XXXX,
Q. XX, P., o vymoženie 238 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. I. Q., F. G. P.,
O. XX, P., pod EX XXXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
č.k. 16Er/363/2014-15 zo dňa 26.8.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu bola dňa 29.5.2014 predložená žiadosť o udelenie poverenia, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
pri Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Záväzok povinnej
vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200 eur. Oprávnený v rozhodcovskom
konaní uplatnil nárok proti povinnej ako dlžníkovi na základe predloženej zmenky. Súd prvého stupňa
posúdil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 3.12.2010 súčasne so zmluvou o úvere, z ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc rozhodnúť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje,
aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 30 ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. d/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že podľa citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo
dňa 3.12.2010 zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V predloženej rozhodcovskej zmluve sa
nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 OZ). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných
sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky
ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S poukazom na ustanovenie § 54 OZ posúdil rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa zistil,
že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok (dohoda o vyplnení zmenky, bod
13) a exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Poukázal, že súdny exekútor JUDr. I. Q.



bol zamestnancom účastníka exekučného konania, oprávneného, čo je okolnosťou vylučujúcou ho z
vykonávania exekúcie, pretože výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom
rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Svoj
právny záver založil na Náleze Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č. 322/2010. Na základe uvedeného
mal súd prvého stupňa za to, že ustanovenia zmluvy o úvere sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo má za následok ich absolútnu neplatnosť, preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s.
p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je
dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Ďalej oprávnený namietal
tvrdenia súdu, ktorý pri rozhodovaní o (ne) vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 a uviedol, že konanie o sťažnostiach
fyzických a právnických osôb upravuje zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, a to v § 49 až § 56. Poukázal
aj na čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného je oprávnený toho názoru, že nález Ústavného súdu SR
predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje
teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť
a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na početné uznesenia
okresných súdov SR (OS Martin, OS Trebišov, OS Trenčín, OS Žiar nad Hronom, OS Nové Zámky, OS
Nitra, OS Bratislava V., OS Dunajská Streda, OS Vranov nad Topľou), ktoré vo svojich rozhodnutiach
jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. I. Q. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie -
napr. uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 21.4.2010 22Er/29/2009-44, uznesenie Okresného
súdu Trebišov zo dňa 22.9.2010 15Er/2014/2009-43. Podľa názoru oprávneného skutočnosť, že súdny
exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama
osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho
nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo
iba o radového zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom
prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať



podnikateľskú činnosť spoločnosti Y., s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru
- rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 227/99 zo dňa 23. 9. 1999, rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, kde riešia otázku zaujatosti sudcu/
zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Tieto
rozhodnutia sú podľa názoru oprávneného aplikovateľné aj na súdneho exekútora. Zároveň v lehote
na podanie odvolania odstránil vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi
zamietnutá a oznámil súdu meno nového exekútora, ktorým je JUDr. S. V., so sídlom v P., X. XX/A.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 22.10.2014 a povinnej dňa 21.10.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len“O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 3.12.2010, zmluvné strany sa dohodli
v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa X.XX.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný



vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci
konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený v odvolaní oznámil meno nového súdneho exekútora, ktorým je JUDr. S. V. so sídlom v P.,
X. XX/A. Nakoľko odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa pre nespôsobilý exekučný titul,
považoval za nadbytočné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal týmto návrhom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.