Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/228/2013 z 5. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. mája 2014, sp. zn. 24S/228/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201007.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/228/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201007.1 | 2014-05-05 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 14 zákona č. 211/2000 Z. z., zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/167c5074-e2bf-4431-a7f2-13c7f6fa9adb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201007.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/228/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201007
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201007.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobu: Centrum ekologických informácií, Suché mýto
19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., Búdkova
4, 811 04 Bratislava proti žalovanému: Obec Prestavlky, so sídlom Prestavlky č. 226, 966 01 Hliník
nad Hronom, IČO: 32 09 51 o preskúmanie zákonnosti odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného
doručeného žalobcovi 7.4.2013, ako aj prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného
žalobcovi 9.3.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 01.06.2013 domáhal, aby súd zrušil prvostupňové fiktívne
rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi 9.3.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám
požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa
7.4.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe opísal priebeh správneho konania, pričom podľa jeho opisu žalovaný je povinnou
osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej
tým, že žalovaný e-mailom zaslaným 22.2.2013 požiadal o sprístupnenie informácií a pre vylúčenie
pochybností bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.
Žalovaný v stanovenej lehote 8 pracovných dní, t.j. neskôr do 6.3.2013 požadované informácie
nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Podľa § 18 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu
prvostupňového rozhodnutia žalobcovi v zmysle zákona došlo 9.3.2013. Žalobca podal odvolanie a
to e-mailom zo dňa 21.3.2013, pričom aj toto bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Odvolací orgán v lehote 15 dní od doručenia odvolania nerozhodol, preto v zmysle § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z.z. má sa za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje deň 7.4.2013.
Žalovaný tým, že žalobcovi neposkytol prístup k informáciám bez toho, aby mal oporu v zákone porušil
práva žalobcu.

Ako dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil
a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesprávne právne posúdenie
spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie odmietlo prístup k informáciám v rozpore s § 3 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z.z., pretože požadované informácie sú také, ktorými žalovaný disponuje a neexistuje
žiadny zákonný dôvod pre nesprístupnenie týchto informácií. Ďalej v žalobe namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia ktorá spočívala v tom, že bolo vydané fiktívne zamietavé rozhodnutie a teda



nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, ktoré by umožnilo žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k
informáciám. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/3/2011, podľa
ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa §
250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Žalobu uzavrel tým, že žiada aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d)
O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie z
hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania. Z opatrnosti uplatnil aj dôvod nezákonnosti spočívajúci v
okolnosti, kedy skutkové zistenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú v rozpore s obsahom spisov.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu so žalobou nesúhlasí, pretože žalobca
nesprávne aplikuje § 19 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. na vzťahy upravené zákonom č. 211/2000 Z.z. v §
14 ods. 1. Uviedol, že údaje o počte obyvateľov obce a rozloha obce sú verejne dostupné na internete
a údaj o chránených územiach nie je taký, ktorého tvorcom je žalovaný. Uzavrel, že žalobca zámerne
použil v žiadosti formát dokumentu, ktorý sa z bežného balíka Windows nedá otvoriť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku so súhlasom účastníkov vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom z dôvodu, že nebolo vydané.

Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobode
informácií) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby")
sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon
zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 zákona o slobode informácií (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou
poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej
osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo



sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil.
Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť
nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. (4)
Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. (5) Na žiadosť
povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie
informácie.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).

Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28)

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. Tento zákon upravuje
vzťahy vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu, práva a povinnosti
fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu, hodnovernosť a ochranu
elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom.

Podľa § 2 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. Na účely tohto zákona sa
rozumie a) dokumentom ľubovoľná konečná neprázdna postupnosť znakov, b) digitálnym dokumentom
číselne kódovaný dokument, c) elektronickým dokumentom digitálny dokument uchovávaný na fyzickom
nosiči, prenášaný alebo spracúvaný pomocou technických prostriedkov v elektrickej, magnetickej,
optickej alebo inej forme, d) podpísaným elektronickým dokumentom elektronický dokument, pre
ktorý bol vyhotovený elektronický podpis, ak je tento elektronický dokument dostupný spolu s
elektronickým podpisom daného dokumentu, e) súkromným kľúčom tajná informácia, ktorá slúži
na vyhotovenie elektronického podpisu elektronického dokumentu, f) verejným kľúčom informácia
dostupná overovateľovi, ktorá slúži na overenie správnosti elektronického podpisu vyhotoveného
pomocou súkromného kľúča patriaceho k danému verejnému kľúču, g) prostriedkom na vyhotovenie
elektronického podpisu technické zariadenie alebo programové vybavenie, alebo algoritmy, alebo
ich kombinácia, ktorých prostredníctvom môže podpisovateľ vyhotoviť na základe elektronického
dokumentu a súkromného kľúča podpisovateľa elektronický podpis elektronického dokumentu,
h) bezpečným zariadením na vyhotovenie elektronického podpisu prostriedok na vyhotovenie
elektronického podpisu, ktorý spĺňa požiadavky tohto zákona a ktorý slúži na vyhotovovanie zaručených
elektronických podpisov, i) prostriedkom na overenie elektronického podpisu technické zariadenie
alebo programové vybavenie, alebo algoritmy, alebo ich kombinácia, ktorých prostredníctvom môže
overovateľ na základe podpísaného elektronického dokumentu a verejného kľúča patriaceho k
súkromnému kľúču, ktorý bol použitý na vyhotovenie elektronického podpisu, overiť správnosť
elektronického podpisu, j) uzavretým systémom systém slúžiaci výlučne pre vlastné potreby jeho
účastníkov, ktorý vznikol na základe dohody účastníkov systému a ku ktorému majú prístup len
účastníci systému, uzavretým systémom nie je informačný systém verejnej správy, 1) k) certifikačnou
službou najmä vydávanie certifikátov, zrušovanie platnosti certifikátov, poskytovanie zoznamu zrušených
certifikátov, potvrdzovanie existencie a platnosti certifikátov, vyhľadávanie a poskytovanie vydaných
certifikátov, l) akreditovanou certifikačnou službou 1. vydávanie kvalifikovaných certifikátov, zrušovanie
platnosti kvalifikovaných certifikátov, poskytovanie zoznamu zrušených kvalifikovaných certifikátov,
potvrdzovanie existencie a platnosti kvalifikovaných certifikátov, vyhľadávanie a poskytovanie vydaných
kvalifikovaných certifikátov (ďalej len "správa kvalifikovaných certifikátov"), 2. dlhodobé uchovávanie
elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, 3. vydávanie časových
pečiatok, m) certifikačnou činnosťou poskytovanie certifikačných služieb, prijímanie žiadostí o vydanie
certifikátu, vedenie evidencie, prevádzka potrebných technických zariadení a iná činnosť potrebná
na zabezpečenie poskytovania certifikačných služieb, n) správou certifikátov vydávanie, overovanie
platnosti, zrušovanie, archivovanie certifikátov a certifikačné činnosti s tým spojené, o) produktmi pre



elektronický podpis technické zariadenia a programové vybavenie alebo ich relevantné časti, ktoré
sú určené pre poskytovateľov certifikačných služieb na vykonávanie certifikačných činností alebo
sú určené na vyhotovovanie a overovanie elektronických podpisov, p) poskytovateľom certifikačných
služieb fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva certifikačné služby, q)
certifikačnou autoritou poskytovateľ certifikačných služieb, ktorý spravuje certifikáty podľa písmena n),
r) akreditovanou certifikačnou autoritou certifikačná autorita, ktorá poskytuje akreditované certifikačné
služby podľa tohto zákona a ktorá má na poskytovanie týchto služieb akreditáciu Národného
bezpečnostného úradu 2) (ďalej len "úrad"), s) registračnou autoritou poskytovateľ certifikačných
služieb, ktorý v mene certifikačnej autority vykonáva vybrané certifikačné činnosti a sprostredkúva
služby certifikačnej autority držiteľom certifikátov a žiadateľom o vydanie certifikátu, t) podpisovateľom
fyzická osoba, ktorá je držiteľom súkromného kľúča a je schopná pomocou tohto kľúča vyhotoviť
elektronický podpis elektronického dokumentu, u) vydavateľom certifikátu certifikačná autorita alebo
úrad, v) držiteľom certifikátu 1. fyzická osoba, ktorej bol certifikačnou autoritou na základe tohto zákona
vydaný certifikát, 2. certifikačná autorita, 3. úrad, w) overovateľom elektronického podpisu fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá pomocou prostriedku na overenie elektronického podpisu, verejného
kľúča, podpísaného elektronického dokumentu a elektronického podpisu tohto dokumentu môže overiť
platnosť daného elektronického podpisu, x) bezpečným zariadením na vyhotovovanie časovej pečiatky
technické zariadenie a programové vybavenie, ktoré spĺňa požiadavky tohto zákona a prostredníctvom
ktorého možno na základe časového údaja, elektronického dokumentu a na tento účel určeného
súkromného kľúča vyhotoviť časovú pečiatku daného elektronického dokumentu, y) elektronickou
podateľňou technické zariadenie slúžiace najmä na prijímanie, odosielanie a potvrdzovanie prijatia
elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom a
elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. Elektronický podpis
je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať
tieto požiadavky: a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického
dokumentu, b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču
použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo
s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie, c)
obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. Podpisovateľ vyhotoví
elektronický podpis elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a
elektronického dokumentu vyhotoví nový údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1.

Podľa § 4 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. (1) Zaručený elektronický podpis
je elektronický podpis, ktorý musí spĺňať podmienky podľa § 3: a) je vyhotovený pomocou súkromného
kľúča, ktorý je určený na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu, b) možno ho vyhotoviť len
s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu podľa § 2 písm. h), c)
spôsob jeho vyhotovovania umožňuje spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba zaručený elektronický podpis
vyhotovila, d) na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču použitému na vyhotovenie zaručeného
elektronického podpisu je vydaný kvalifikovaný certifikát. (2) Zaručený elektronický podpis je platný,
ak a) existuje kvalifikovaný certifikát verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému
pri vyhotovení daného elektronického podpisu, b) je preukázateľné, že kvalifikovaný certifikát podľa
písmena a) bol platný v čase vyhotovenia daného elektronického podpisu, c) elektronický dokument,
ku ktorému je zaručený elektronický podpis pripojený alebo s ním inak logicky spojený, je zhodný
s dokumentom použitým na jeho vyhotovenie, čo sa overilo použitím verejného kľúča uvedeného v
kvalifikovanom certifikáte podľa písmena a). (3) Podpisovateľ vyhotoví zaručený elektronický podpis
elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a daného elektronického
dokumentu vyhotoví pomocou bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu nový
údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1. (4) Formát a spôsob vyhotovovania zaručeného
elektronického podpisu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. (5) Verejný
kľúč patriaci k súkromnému kľúču určenému na vyhotovovanie zaručeného elektronického podpisu
úradu je zverejnený spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(6) Zaručený elektronický podpis úradu je platný, ak elektronický dokument, ku ktorému je zaručený



elektronický podpis pripojený alebo s ním inak logicky spojený, je zhodný s dokumentom použitým na
jeho vyhotovenie, čo sa overilo použitím verejného kľúča úradu zverejneného spôsobom podľa odseku 5.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. Ústredným orgánom štátnej
správy pre elektronický podpis je úrad.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2013. Úrad plní tieto úlohy:
a) vykonáva kontrolu dodržiavania tohto zákona (§ 11), b) posudzuje žiadosti certifikačných autorít
pôsobiacich na území Slovenskej republiky o akreditáciu, udeľuje a odníma certifikačným autoritám
akreditáciu a vydáva osvedčenia o akreditácii, c) vydáva certifikáty verejných kľúčov podľa § 6 ods.
7 ním akreditovaným certifikačným autoritám, d) zverejňuje vlastný verejný kľúč podľa § 4 ods. 5 a
vydáva certifikát svojho vlastného verejného kľúča podľa § 6 ods. 9, e) vydáva certifikáty verejných
kľúčov zahraničným certifikačným autoritám podľa § 17 ods. 1 písm. a) a c), f) eviduje certifikačné
autority pôsobiace v Slovenskej republike, g) vedie zoznam akreditovaných certifikačných autorít
pôsobiacich na území Slovenskej republiky a zoznam certifikačných autorít, ktorým odňal akreditáciu;
tento zoznam úrad zverejňuje na svojom webovom sídle, h) zrušuje certifikát, ktorý vydal akreditovanej
certifikačnej autorite, ak akreditovanej certifikačnej autorite odníme akreditáciu alebo ak táto ukončí
svoju činnosť, i) vedie register zahraničných certifikačných autorít, ktorých certifikáty boli úradom uznané
na použitie v Slovenskej republike, j) certifikuje produkty pre elektronický podpis, najmä bezpečné
zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu a bezpečné zariadenia na vyhotovovanie časových
pečiatok, vydáva odporúčania, štandardy a smernice z oblasti elektronického podpisu, k) plní ďalšie
úlohy, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona; na plnenie svojich úloh môže požiadať o spoluprácu aj iné
štátne orgány a ďalšie fyzické osoby a právnické osoby, l) poskytuje akreditované certifikačné služby
príslušníkom a zamestnancom úradu a na požiadanie príslušníkom Policajného zboru a zamestnancom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre plnenie úloh ustanovených osobitným predpisom, 2e)
príslušníkom ozbrojených síl a zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre plnenie
úloh ustanovených osobitným predpisom, 2f) príslušníkom a zamestnancom Slovenskej informačnej
služby, zamestnancom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom Slovenskej republiky
a prokuratúre pre plnenie úloh ustanovených osobitnými predpismi, 2g) m) vedie zoznam všetkých
vydaných kvalifikovaných certifikátov spolu s informáciami o ich platnosti zaslaných podľa § 14 ods. 3
písm. e) a poskytuje z neho informácie, n) vydáva certifikáty ním akreditovaným certifikačným autoritám
pre službu časovej pečiatky podľa § 2 písm. l) tretieho bodu, o) poskytuje Európskej komisii a členským
štátom Európskej únie zoznamy akreditovaných certifikačných autorít pôsobiacich na území Slovenskej
republiky, zoznamy certifikačných autorít, ktorým odňal akreditáciu, údaje z registra zahraničných
certifikačných autorít, ktorých certifikáty boli úradom uznané na použitie v Slovenskej republike a
bezodkladne im oznamuje každú zmenu a doplnenie poskytovaných informácií, p) vedie zoznam
elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na
svojom webovom sídle.

Podľa § 25a zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise orgány verejnej moci sú povinné
bezodkladne oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne, na ktorej
prijímajú podania vo forme elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo
elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a každú zmenu jej
umiestnenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z. za vytváranie, správu a rozvoj informačného systému verejnej
správy zodpovedá povinná osoba, ktorá je správcom, zabezpečujúca výkon verejnej správy na určenom
úseku verejnej správy podľa osobitného predpisu. 1)

Podľa § 3 ods. 6 písm. e) zákona č. 275/2006 Z.z. povinné osoby sú ďalej povinné zverejniť adresu
elektronickej podateľne na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené a ak využívajú elektronickú
podateľňu.



Súd zo žalobcom predložených dôkazov zistil, že E. V. z adresy a@b.c 22. februára
2013 elektronicky zaslal žalovanému elektronickú poštu s textom: Dobry den, v prilohe Vám posielam
ziadost o informacie, podpisanú zarucenym elektronickym podpisom. S pozdravom. E. V.. Pocet priloh:
2 N._BB_priloha.zep 150K a N._BB_ziadost.zep 49K. Ďalej poštu z adresy a@b.c s
predmetom odvolanie (BR) zo dňa 21. marca 2013 bez textu s prílohou N._BB_odvolanie.zep 48K.
Žalobca k žalobe, ktorú podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom pripojil aj súbory, ktoré
mali tvoriť uvedené prílohy k žiadosti a to žiadosť o sprístupnenie informácií spolu s rozdeľovníkom, v
ktorej žiada informácie a údaje o počte obyvateľov k 31. decembru 2011 a k 31. decembru 2012, rozlohe
obce, počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne
chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation.
Žiadal ich sprístupniť v elektronickej podobe na e-mailovú adresu žiadateľa: a@b.c .
Ďalej pripojil aj text odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu spolu s rozdeľovníkom, komu bolo takéto
odvolanie zo dňa 21. marca 2013 elektronickou poštou odosielané.

Žalovaný namietol, že odosielateľovi v e-maili 22.3.2013 zaslal žiadosť o to, aby žiadosť podal v inom
formáte, nakoľko jeho súbory nevie otvoriť. Tento nereagoval. Tým len potvrdil to, že mu bolo od E. V.
doručené oznámenie elektronickou poštou s prílohou podpísanou zaručeným elektronickým podpisom.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca podal žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií tak, ako
to tvrdí v žalobe a či jeho žiadosť bola podaná tak, ako to upravuje § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z..
Podľa žalobcom predložených dôkazov bola elektronická správa odoslaná žalovanému 22. februára
2013 p. E. V. z jeho e-mailovej adresy. Táto obsahovala dve prílohy podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. Prvá z nich mala obsahovať plnú moc, ktorú žalobca udelil kancelárii Bardač s.r.o. 19.
februára 2013 a druhá mala byť žiadosť, ktorú v mene žalobcu podala advokátska kancelária Bardač
s.r.o. a v ktorej žalobca žiadal poskytnúť informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z..

Žalovaný nepotvrdil, že mu žalobca oznámil žiadosť o sprístupnenie konkrétnych informácií. Pokiaľ
žalovaný nepotvrdil, že mu bola oznámená žalobcova žiadosť o poskytnutie informácií, nie je možné so
žalobcom navrhnutých a predložených dôkazných prostriedkov dokázať, že sa tak stalo. To znamená
stotožniť obsah príloh e-mailu p. V. žalovanému len podľa názvu príloh s obsahom príloh žaloby, medzi
ktorými bola aj žiadosť o poskytnutie informácií podpísaná zaručeným elektronickým podpisom žalobcu
a plná moc podpísaná zaručeným elektronickým podpisom žalobcom. Je tomu tak práve z dôvodu, že
ako dôkaz oznámenia žiadosti žalovanému žalobca predkladá e-mail p. V. týmto osobám s označením
názvov príloh. Žalobca v zmysle § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií musí preukázať, že žiadosť
bola povinnej osobe oznámená, nakoľko až od oznámenia žiadosti začnú povinnej osobe plynúť lehoty
na vydanie rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vydal
zamietavé fiktívne rozhodnutie, nakoľko nebolo preukázané, že mu bola oznámená žiadosť žalobcu o
poskytnutie konkrétnych informácií podľa zákona o slobode informácií.

Z vyššie citovaných ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám vyplývajú
podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, pričom oprávnená osoba v zmysle
§ 3 ods. 1 cit. zákona - žiadateľ o poskytnutie informácie môže požiadať o sprístupnenie informácií
povinnú osobu spôsobom upraveným v § 14 a nasl. zák. č. 211/2000 Z.z.. Toto ustanovenie upravuje
spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, pričom z ods. 1 cit. ustanovenia vyplýva, že
žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom. Náležitosti žiadosti sú upravené v § 14 ods. 2 cit. zákona, pričom podľa § 14 ods. 4 cit.
zákona je žiadosť podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepodal povinnej osobe svoju žiadosť spôsobom, ktorý je
upravený v citovanom § 14 zákona o slobode informácií. Je nepochybné, že toto ustanovenie zákona
obsahuje úpravu žiadosti o sprístupnenie informácií a preto sa na toto podanie podľa citovaného § 22
ods. 1 zákona o slobode informácií nevzťahuje správny poriadok. Ten sa vzťahuje len na postup, ktorý
nie je osobitne upravený v zákone o slobode informácií. Postup pri podávaní žiadosti o poskytnutie
informácií, spôsob jej podania, ako aj náležitosti sú predmetom špeciálnej úpravy obsiahnutej vo vyššie



citovanom § 14 zákona o slobode informácií. Na takúto žiadosť sa preto nevzťahuje § 19 správneho
poriadku, z ktorého žalobca odvodzuje svoje právo urobiť podanie voči povinnej osobe aj elektronicky
so zaručeným elektronickým podpisom. Treba uviesť, že ak účastník správneho konania má v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní právo obrátiť sa na správny orgán s podaním
urobeným elektronicky s elektronicky zaručeným podpisom, potom tomuto právu na strane správneho
orgánu zodpovedá povinnosť takéto elektronické podanie prijať (viď napr. nález Ústavného súdu SR
II. ÚS 150/08 z 24.6.2008). To sa však nevzťahuje na tento prípad, nakoľko žalovaný v tomto konaní
vystupuje ako povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií, pričom na žiadosť sa vzťahuje
výlučne ustanovenie § 14 zákona o slobode informácií. V zmysle tohto zákona žiadateľ nie je oprávnený
podávať žiadosti podpísané elektronicky zaručeným podpisom, a preto povinné osoby nie sú povinné
zriadiť elektronickú podateľňu za účelom, aby mohli čítať žiadosti podané takýmto spôsobom. Žiadosť
je v zmysle § 14 ods. 4 podaná vtedy, keď bola oznámená povinnej osobe. Podľa § 14 ods. 2
žiadateľ tak môže urobiť rôznymi spôsobmi, pričom pre prípad elektronickej komunikácie s povinnou
osobou zákon zvolil ten najjednoduchší spôsob elektronickej komunikácie tým, že nevyžaduje, aby
boli žiadosti podpísané elektronickým podpisom a ani aby boli podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. Zákon pritom medzi náležitosťami žiadosti nevyžaduje, aby bola podpísaná žiadateľom.
Stačí, ak má tie náležitosti, ktoré uvádza ods. 2 citovaného § 14 zákona o slobode informácií. Zákon
totiž nekladie zbytočné prekážky vyžadovaním zložitých postupov pri uplatňovaní práva na informácie,
ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky práve z dôvodu, že ide o právo, ktoré patrí každému.
Žalobca tvrdí, že žiadosť podal v elektronickej forme podpísanej zaručeným elektronickým podpisom pre
vylúčenie pochybností. V konaní podľa zákona o slobode informácií však nemôžu vzniknúť pochybnosti
o tom, kto je žiadateľom práve z toho dôvodu, že stačí, aby bol žiadateľ v žiadosti identifikovaný svojimi
identifikačnými údajmi. Nevyžaduje sa jeho podpis na žiadosti a ani len to, aby v prípade podávania
žiadostí elektronickou formou túto žiadateľ podal zo svojej vlastnej e-mailovej adresy. Samozrejme,
v prípade sporu či žiadosť podal, musí byť spôsobilý preukázať, že žiadosť bola povinnej osobe
oznámená. Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických
podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zák. č. 215/2002 Z.z. bolo možné zistiť,
že žalovaná obec je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a zákon
č. 211/2000 Z.z. mu ako povinnej osobe v súvislosti s plnením povinností v zmysle tohto zákona
neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ bolo žalovanému
odoslané elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom na inú e-mailovú adresu
ako adresu elektronickej podateľne, nie je možné takúto žiadosť považovať za žiadosť podanú v
súlade s § 14 zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, alebo
technicky vykonateľným spôsobom, preto nemohlo mať za následok doručenie obsahu takéhoto podania
žalovanému, keďže žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. podaná až
dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná
osoba dozvedela o podaní takejto žiadosti, pretože z ust. § 14 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že žalovanému
by musela byť takáto žiadosť oznámená, čo predpokladá, že povinná osoba musela poznať obsah takejto
žiadosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal, že žiadosť o sprístupnenie
informácií oznámil žalovanému a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal,
že žalovanému doručil žiadosť o sprístupnenie informácií a že tak urobil spôsobom stanoveným v
zákone o slobode informácií. Preto žalovanému nevznikla povinnosť postupovať podľa zákona o slobode
informácií a teda neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode
informácie. Nemohla nastúpiť fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla sprístupniť
informácie. Z citovaného § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že zákon ako alternatívu k
spôsobu podania žiadostí, medzi ktoré menovite stanovil: 1. podanie žiadosti prostredníctvom faxu a 2.
elektronickou poštou, stanovil každý iný spôsob, ktorý je technicky vykonateľný. Vzhľadom na stanovenú
formu podania, ktorá môže byť tak ústna ako aj písomná, potom iný technicky vykonateľný spôsob môže
byť napr. podanie žiadosti prostredníctvom poštových služieb, t.j. listom, služieb mobilných operátorov,
t.j. SMS správou, telefonicky. Zákon z možností elektronickej komunikácie vybral ako spôsob podania
žiadosti jednoduchú elektronickú komunikáciu a teda nie zabezpečenú elektronickú komunikáciu. Preto
komunikácia zabezpečená elektronickým podpisom alebo elektronickým zaručeným podpisom nie je
alternatívou k elektronickej komunikácii len z dôvodu, že ide o technicky vykonateľný spôsob.

Vykonaným dokazovaním, ktoré súd vykonal na zistenie existencie podmienok tohto konania súd zistil,
že žalobca nepreukázal, že žalovanému oznámil obsah žiadosti o poskytnutie informácií, nakoľko
žiadosť nepodal žiadnym zo spôsobov stanovených v § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií. V



tomto konaní sa teda nepreukázalo, že bolo vydané rozhodnutie, ktorého zrušenia sa žalobca v žalobe
domáhal. Rozhodnutie, o ktorom v konaní nebolo preukázané, že bolo vydané nemôže byť predmetom
preskúmania, čím je naplnený dôvod na zastavenie konania uvedený v § 250d ods. 3 O.s.p..

Neexistencia rozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nemožno odstrániť a preto súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. zastavil.

Na záver súd uvádza, že na rozdiel od rozhodnutí vydaných v konaniach o obdobných žalobách žalobcu
sp. zn. 24S/71/2013 a 24S/79/2013, v ktorých bolo na základe vyššie uvedenej argumentácie rozhodnuté
meritórnym rozhodnutím (žaloby boli zamietnuté) práve z dôvodu, že medzi účastníkmi bolo sporné, či
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, súd akceptoval právny názor vyslovený v obdobnej veci Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v konaní č. 7Sži/7/2013, podľa ktorého neexistencia rozhodnutia, ktoré má
byť predmetom preskúmania podľa piatej časti O.s.p. je neodstrániteľnou prekážkou konania.

Žalobca podal žalobu podľa piatej časti O.s.p., preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.
1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia v konaní
podľa piatej časti O.s.p. pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov má žalobca právo na náhradu
trov konania len v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. Osobitná úprava náhrady trov konania
obsiahnutá v piatej časti O.s.p. pre konania pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov
nepriznáva právo na náhradu trov konania správnemu orgánu v žiadnom prípade, teda ani v prípade,
kedy žalobca nie je úspešný. Takáto úprava potom neodrádza žalobcov od uplatňovania svojich práv
pokiaľ sa domnievajú, že boli porušené ich práva nezákonnosťou postupov a rozhodnutí správnych
orgánov, že v prípade že nebudú úspešní, budú musieť hradiť správnemu orgánu jeho trovy. Výnimku
z tohto pravidla tvorí úprava náhrady trov obsiahnutá v § 250h ods. 2 O.s.p. a to v prípade, že žalobca
zoberie svoju žalobu späť pred rozhodnutím súdu a žalovanému správnemu orgánu medzitým vzniknú
trovy konania. V takom prípade súd rozhodne o ich náhrade.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.