Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/43/2016 z 20. 4. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. apríla 2017, sp. zn. 1Sa/43/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201321.1
Krajský súd Košice | 1Sa/43/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016201321.1 | 2017-04-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29f4e215-ffc6-4801-a3ff-58a812c3c1ce
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201321.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201321
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201321.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej
veci žalobcu: C. Č., K. XX, D.U., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29.
augusta 8-10, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 11.10.2016
č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa
10.06.2016, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietla
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 09.05.2016 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia
určená na 30 %. Žalovaný v rozhodnutí argumentoval nasledovne: „Proti predmetnému rozhodnutiu
podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni,
ústredie dňa 8. júla 2016, v ktorom uvádza, že posúdenie jej žiadosti o invalidný dôchodok nebolo
prerokované v riadnom termíne. Účastníčka konania ďalej uviedla, že posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice sa podrobnejšie a dostatočne nezaoberal jej zdravotným
stavom na základe predložených lekárskych správ. Účastníčka konania namietala, že zámerne a
účelovo sú zo správ vypísané posudky a závery, ktoré nesprávne vyhodnocujú jej terajší zdravotný
stav a súčasne poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe
vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a
záverov odborných lekárov.“ Ďalej žalovaný citujúc ust. § 71 ods. 1 - 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o



sociálnom poistení dôvodil, že „na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
dňa 19. júla 2016, ktorým zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený správne a predložil
kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v
Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 12. septembra 2016 s nasledovným záverom:
V staršej anamnéze účastníčky konania bolo zistené ochorenie štítnej žľazy - recidivujúca struma
na substitučnej liečbe dobre kompenzovaná, chronické recidivujúce bolesti krčnej oblasti chrbtice.
Účastníčka konania bola od 16. februára 2015 do 1. januára 2016 uznaná dočasne práceneschopná pre
histologický verifikovaný zhubný nádor ľavého prsníka, po operačnom odstránení je bez onkologickej
liečby, vzhľadom na prvé začiatočné štádium onkologického ochorenia. Účastníčka konania je od
decembra roku 2015 v liečbe rehabilitačnej ambulancie pre opuch ľavej hornej končatiny mierneho
stupňa. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor ľavého prsníka po chirurgickom odstránení
bez onkologickej liečby v začiatočnom štádiu ochorenia zaradil posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie naďalej do kapitoly XIII, položka 2, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 30 %. Ostatné zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné, neodôvodňujú navýšenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%. Pre posudzovanie zdravotného stavu
účastníčky konania na účely vzniku invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy: onkologické vyšetrenie
- F.-A., S..X..F.. D. zo dňa 15. marca 2016, mamárne chirurgické vyšetrenie - E. D. - Š. - zo dňa
28. decembra 2015, interné vyšetrenie - S. S..X..F.. D.Š. zo dňa 25. januára 2016, endokrinologické
vyšetrenie - Z. S..X..F.. D. zo dňa 9. októbra 2015, neurologické vyšetrenie - P. K. E. D.U. zo dňa 21.
marca 2016, MRI C chrbtice - Z. A. S..X..F.. D. zo dňa 18. mája 2016, kontrolné neurologické vyšetrenie
- P. K. E. D. zo dňa 15. júna 2016, neurochirurgické vyšetrenie - Q. D. zo dňa 19. augusta 2016,
hematologické vyšetrenie - G. A. S..X..F.. D. zo dňa 27. júla 2016. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach určil choroby
ženských pohlavných orgánov, kapitola XIII, položka 2, písmeno 4) (číslovku 4 súd považoval za
zrejmý omyl vzniknutý pri písaní a správne má byť písmeno a) - 30% (z rozmedzia 30-40%) prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V odvolacom konaní, po opätovnom
posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických
záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Námietky
účastníčky konania, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice sa
podrobnejšie a dostatočne nezaoberal jej zdravotným stavom na základe predložených lekárskych
správ a zo správ sú zámerne a účelovo vypísané posudky a závery, ktoré nesprávne vyhodnocujú
jej terajší zdravotný stav sú nedôvodné z nasledovných dôvodov. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje
odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti účastníčky konania o tom, že jej zdravotný stav
nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo
nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové
okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníčky konania boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a
vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet
rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Vzhľadom k tomu,
že účastníčka konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a
teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako
odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného



bolo doručené žalobcovi najneskôr dňa 17.10.2016, kedy bolo vrátené poštou odosielateľovi a opätovne
toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 14.12.2016.

2. Včas podanou žalobou zo dňa 15.12.2016, podanou v ten istý deň osobne na podateľni Krajského
súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom v žalobe uviedol,
že: „S vydaným rozhodnutím nesúhlasím, nakoľko v odôvodnení sa opätovne neobjektívne a neodborne
uvádza, že moje ochorenie-zhubný nádor prsníka po operačnom odstránení je bez onkologickej
liečby v začiatočnom štádiu. Som po radikálnej mastektómii ľavého prsníka /LCIS/ s odstránením 13
lymfatických uzlín z podpazušia. Mám nasadenú hormonálnu liečbu /tamoxifén/ v trvaní 5 rokov. Liečba
je onkologická, zaťažujúca so sprievodnými nežiaducimi účinkami na moje zdravie. Som pod kontrolou
onkológa, hematológa a gynekológa. Mám diagnostikovaný sekundárny lymfedém ĽHK. Toto ochorenie
patrí medzi závažné chronické a celoživotné ochorenie lymfatického systému následkom operácie
prsníka a vybratia lymfatických uzlín. V posudku sa to uvádza len ako liečba rehabilitačnej ambulancie
pre opuch ĽHK mierneho stupňa. Pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v Tab. č. 4 - pri onkologických ochoreniach sa uvádza a má brať do úvahy posudkové hľadisko, ktoré
pri ťažkostiach zdravotného stavu ako je v mojom prípade lymfedém a opuch v ramennom kĺbe a
podpazuší, prislúcha miera poklesu nie na najnižšej hranici ale sa má prihliadať v zmysle zákona a
rozmedzia 30 - 40 % ku hornej hranici percentuálneho posudzovania. Najnižšie ohodnotenie - teda
bez prihliadania na moje uvádzané ťažkosti - na hranici 30 % nie je v súlade s dodržiavaním tohto
zákona a nariadenia. Pri posudzovaní ďalších závažných ochorení v zmysle zákona možno zvýšiť mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zámerne v posudku sú opomenuté a
len okrajovo spomínané nálezy neurológa na ochorenie krčnej chrbtice. Nedostatočne sa preskúmali
nálezy a správy z neurologickej ambulancie, kde sa uvádza poškodenie krčných stavcov /aj správa
MR/, cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, degeneratívne zmeny stavcov so stredne ťažkou
poruchou dynamiky. Opäť sa len toto ochorenie konštatuje ako chronické, recidivujúce bolesti krčnej
oblasti chrbtice. Aj trvanie PN je nesprávne vyhodnotené, PN som bola od 16.2.2015 do 9.03.2016.
Na základe horeuvedených skutočností podávam návrh na zrušenie rozhodnutia vydaného Sociálnou
poisťovňou č. XXX XXX XXXX X dňa 11.10.2016 a žiadam vrátenie veci na posúdenie a preskúmanie.“

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.02.2017, pričom k žalobe uviedol,
že: „Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi
sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 19. júla 2016 a dňa 12. septembra 2016. V
odvolanom konaní bolo preukázané, že v staršej anamnéze žalobkyne bolo zistené ochorenie štítnej
žľazy - recidivujúca struma na substitučnej liečbe dobre kompenzovaná, chronické recidivujúce bolesti
krčnej oblasti chrbtice. Žalobkyňa bola od 16. februára 2015 do 9. marca 2016 uznaná dočasne
práceneschopná pre histologicky verifikovaný zhubný nádor ľavého prsníka, po operačnom odstránení
je bez onkologickej liečby, vzhľadom na prvé začiatočné štádium onkologického ochorenia. Žalobkyňa
je od decembra roku 2015 v liečbe rehabilitačnej ambulancie pre opuch ľavej hornej končatiny mierneho
stupňa. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor ľavého prsníka po chirurgickom odstránení
bez onkologickej liečby v začiatočnom štádiu ochorenia zaradil posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie naďalej do kapitoly XIII, položka 2, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 30 %. Ostatné zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné, neodôvodňujú navýšenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 310/2016 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach určil choroby ženských pohlavných orgánov podľa kapitoly
XIII, položka 2, písmeno 4) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z rozmedzia 30-40%). V odvolacom
konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ
a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. K námietke žalobkyne, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2016 jej
bolo doručené až na základe jej urgencie dňa 14. decembra 2016 uvádzame, že rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2016 bolo žalobkyni expedované 12. októbra 2016 doporučene



na doručenku. Doručenka o prevzatí uvedeného rozhodnutia s podpisom žalobkyne bola Sociálnej
poisťovni, ústredie vrátená dňa 21. októbra 2016. Na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 1. decembra
2016, ktorá bola Sociálnej poisťovni, ústredie doručená 5. decembra 2016, v ktorej uviedla, že
neobdržala žiadne rozhodnutie o jej odvolaní zo dňa 6. júla 2016, bol žalobkyni opätovne v prílohe listu
zo dňa 9. decembra 2016 zaslaný odpis rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2016
ako aj fotokópia doručenky o prevzatí uvedeného rozhodnutia. Prevzatie uvedeného listu zo dňa 9.
decembra 2016 spolu s prílohami žalobkyňa potvrdila svojím podpisom na doručenke dňa 14. decembra
2016. K námietke žalobkyne, že jej práceneschopnosť trvala v období od 16. februára 2015 do 9. marca
2016 uvádzame, že v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia
Sociálnej poisťovne zo dňa 12. septembra 2016 a následne v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa
11. októbra 2016 bolo nesprávne uvedené obdobie práceneschopnosti žalobkyne od 16. februára 2015
do 1. januára 2016. Nakoľko však žalobkyňa nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a teda nie je invalidná, uvedený údaj nemá
vplyv pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok. Námietky účastníčky týkajúce sa miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici stanoveného rozpätia, ako aj skutočnosť, že
ostatné zdravotné postihnutia sú v odbornom lekárskom posudku zo dňa 12. septembra 2016 zámerne
opomenuté a len okrajovo sú spomínané nálezy neurológa na ochorenie krčnej chrbtice sú nedôvodné
z nasledovných dôvodov. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené,
vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových
zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z
hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Podľa §
70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, nie je invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada
správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.“

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.03.2017, v ktorom vyslovil nesúhlas
s vyjadrením žalovaného a žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie s tým, že na pojednávaní v
predmetnej právnej veci budú doložené lekárske správy a nálezy potvrdzujúce nepriaznivý zdravotný
stav vyžadujúci liečenie.

5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 199 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, po vypočutí
účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej
uvedených dôvodov.

6. Na pojednávaní súdu žalobca uviedol: „Ja by som len chcela dodať, že nesúhlasím s ohodnotením
30 %, nakoľko v rozhodujúcej diagnóze - karcinóm prsníka nebol zohľadnený lymfedém, ktorý sa vo
vyjadrení odporkyne len nazýva ako opuch hornej končatiny. Opuch hornej končatiny nie je diagnóza,
diagnóza je lymfedém hornej končatiny, ktorý sa mi rozvinul následkom operácie ľavého prsníka a
vybratia 13-ich lymfatických uzlín. 30 %-né ohodnotenie sa udáva len pokiaľ nie sú komplikácie. U mňa
tie komplikácie sú, pretože sa 28.12.2015 potvrdil lymfedém ľavej hornej končatiny a pri dodržiavaní
zákona a používaní alebo prihliadaní na tabuľku č. 4 sa má prihliadať na posudkové hľadisko, ktoré
hovorí o tom, že keď sú pri mojej diagnóze ťažkosti - opuch ramena, pohyblivosť je znížená v ramene,
tak sa ma prihliadať k vyššej percentuálnej hranici ohodnotenia ako 30 %. Najnižšia hranica 30 % sa
ohodnocuje vtedy, ak nie sú žiadne ťažkosti a ja tie ťažkosti mám, pretože mi bol diagnostikovaný



lymfedém. Čo sa týka ostatných zdravotných postihnutí, takisto mám za to, že nebolo prihliadnuté na
najzávažnejšie zdravotné komplikácie, ktoré sa u mňa vyskytli, a to neurologické, nebol dostatočne
preskúmaný neurologický nález a správa od neurológa, pretože v tejto zdravotnej komplikácii sa takisto
neuvádza diagnóza, iba sa uvádza recidivujúce ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice, čo takisto nesvedčí o
tom, že boli moje správy preskúmané dôkladne, pretože moje diagnózy majú názov a takisto v tabuľke
č. 4 sa posudzujú mierou poklesu v rozsahu 20 až 30 %, a nie 0 %, ako to uvádza Sociálna poisťovňa
alebo žalovaný. Aj diagnózy z neurologického hľadiska sú závažné natoľko, že každodenné problémy
mi spôsobujú vytrpnutie ruky, bolesti hlavy, svalovú únavu pravej hornej končatiny a takisto navyše ľavá
horná končatina je postihnutá lymfedémom, ale tým pádom, že mi vlastne tie krčné stavce tlačia na
nervy, tak mám postihnuté obe ruky a mám zdravotné problémy, ktoré neboli dostatočne ohodnotené
v posudku a vo vyjadrení. Ja by som len toľko chcela povedať k tomu.“ Žalobca žiadne dôkazy (bod 4
tohto rozsudku) na pojednávaní súdu nepredložil.

7. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu zotrvala na obsahu podaného vyjadrenia k
žalobe z 22.02.2017 (bod 3 tohto rozsudku).

8. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. určenú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie
možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

9. Z obsahu administratívneho dávkového spisu žalovaného a zdravotnej dokumentácie žalovaného
vyplynulo, že v staršej anamnéze žalobcu bolo evidované ochorenie štítnej žľazy - recidivujúca struma na
substitučnej liečbe dobre kompenzovaná, chronické recidivujúce bolesti krčnej oblasti chrbtice. Žalobca
bol od 16.02.2015 do 09.03.2016 uznaný dočasne práceneschopný pre histologicky verifikovaný zhubný



nádor ľavého prsníka, po operačnom odstránení je bez onkologickej liečby, vzhľadom na prvé začiatočné
štádium onkologického ochorenia. Žalobca je od decembra roku 2015 v liečbe rehabilitačnej ambulancie
pre opuch ľavej hornej končatiny mierneho stupňa. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor
ľavého prsníka po chirurgickom odstránení bez onkologickej liečby v začiatočnom štádiu ochorenia
zaradil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia naďalej do kapitoly XIII,
položka 2, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Ostatné zdravotné postihnutia sú posudkovo
nevýznamné, neodôvodňujú navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa § 71 ods. 8
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2016 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach určil choroby
ženských pohlavných orgánov podľa kapitoly XIII, položka 2, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
30 % (z rozmedzia 30-40 %). V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu,
podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného
vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vyhodnotil zdravotný
stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K námietke žalobcu, že rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 11.10.2016 mu bolo doručené až na základe jeho urgencie dňa 14.12.2016, súd
uvádza, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2016 bolo žalobcovi expedované 12.10.2016
doporučene na doručenku. Doručenka o prevzatí uvedeného rozhodnutia s podpisom žalobcu bola
Sociálnej poisťovni, ústrediu vrátená dňa 17.10.2016. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 01.12.2016,
ktorá bola Sociálnej poisťovni, ústrediu doručená 05.12.2016, v ktorej uviedol, že neobdržal žiadne
rozhodnutie o jeho odvolaní zo dňa 06.07.2016, bol žalobcovi opätovne v prílohe listu zo dňa 09.12.2016
zaslaný odpis rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2016, ako aj fotokópia doručenky o
prevzatí uvedeného rozhodnutia. Prevzatie uvedeného listu zo dňa 09.12.2016 spolu s prílohami žalobca
potvrdil svojím podpisom na doručenke dňa 14.12.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal
žalobu dňa 15.12.2016 a rozhodnutia mu boli doručené najneskôr 17.10.2016 a dňa 14.12.2016, žaloba
bola podaná včas, preto táto námietka žalobcu nie je právne významná. K námietke žalobcu, že
jeho práceneschopnosť trvala v období od 16.02.2015 do 09.03.2016, súd uvádza, že v odbornom
lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa
12.09.2016 a následne v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2016 bolo nesprávne uvedené
obdobie práceneschopnosti žalobcu od 16.02.2015 do 01.01.2016. Pretože žalobca nespĺňa podmienky
stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda nie
je invalidný, uvedený údaj nemá vplyv pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok. Námietky žalobcu
týkajúce sa miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici stanoveného
rozpätia, ako aj skutočnosť, že ostatné zdravotné postihnutia sú v odbornom lekárskom posudku zo dňa
12.09.2016 zámerne opomenuté a len okrajovo sú spomínané nálezy neurológa na ochorenie krčnej
chrbtice, sú nedôvodné z nasledovných dôvodov. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske
znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia, ako to vyplýva z v bode 8 citovaného ust. § 153 ods. 5 a § 71 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Preto pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol
v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo
nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní a skutkové
okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými
posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Pretože žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, nie je invalidný, preto nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

10. Preto z vyššie uvedených dôvodov, na základe vykonaného dokazovania v správnom konaní, po
podaní opravného prostriedku žalobcom, aplikujúc na zistený skutkový stav žalobcu vyššie v bode
8 tohto rozsudku citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu ku dňu 11.10.2016 boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne



z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u žalobcu pre rozhodujúce zdravotné postihnutie
nedosahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, keďže vo veci
podanými posudkami posudkových lekárov prvého a druhého stupňa bola miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu zhodne stanovená v rozsahu 30 %.

11. Pretože v súdnom preskúmacom konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu v tom smere, že jeho
zdravotný stav je horší, ako to odborné posudky o invalidite deklarujú, ale naopak, výsledky odborných
lekárskych vyšetrení zhodne konštatovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
žalobcu v rozsahu 30 % a opačné tvrdenie žalobcu o invalidite nebolo preukázané, súd uzavrel, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, a preto jeho žalobu podľa ust. § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

12. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania neprináleží a
žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vyriekol, že účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznáva (§ 167 ods. 1, § 168 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.



Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.