Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoP/11/2015 z 20. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. januára 2016, sp. zn. 13CoP/11/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1 Krajský súd Prešov | 13CoP/11/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1 | 2016-01-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a37613f-9deb-4a03-8fd9-9029eac525db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoP/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214306 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti Q.Á. - Y., nar. X.X.XXXX, a R., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., Q. XXX/XX, T., deti rodičov - matky: K.. K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T., W. XXXX/XX, a otca: K.. H. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T., Y. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Bednárom, so sídlom Poprad, Štefánikova 873/9, o návrhu otca o zmenu výchovného prostredia, na odvolanie otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 15.5.2015 pod č. k. 15P/352/2014-24, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh otca na zmenu výchovného prostredia, ktorým žiadal zveriť mal. deti Y., nar. X.X.XXXX, a mal. R., nar. XX.X.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že matka je oprávnená stretávať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod., v čase letných prázdnin v trvaní jedného mesiaca po dohode s otcom, každý párny rok v čase jarných prázdnin a každý nepárny rok v čase zimných prázdnin tak, že deti si prevezme v mieste bydliska matky a tieto v mieste bydliska otca aj odovzdá. Otec je povinný deti na styk riadne pripraviť. Matka je povinná prispievať na výživu mal. Y. sumou 120,- eur mesačne a na výživu mal. R. sumou 120,- eur mesačne, vždy do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh otec maloletých zdôvodnil tým, že v súčasnosti sú bezdôvodne porušované jeho práva na stretávanie sa s nimi, pričom matka mu v styku zabraňuje. Momentálne prebieha styk len s mladším synom R. a starší syn Y. odmieta stretávanie sa s ním ako s otcom. Preto sa domnieva, že sa jedná o ovplyvňovanie maloletých zo strany matky, ktorá týmto spôsobom obmedzuje výkon jeho rodičovských práv. Poukázal na to, že má záujem na výchove maloletých, udržiavaní rodičovského vzťahu a uplatňovaní pozitívnej role v ich výchove. Matka nevytvára priaznivé podmienky na styk otca s deťmi a z týchto dôvodov žiada, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Matka maloletých žiadala návrh zamietnuť, dôvodiac, že nikdy nebránila v styku detí s otcom, nikdy pred nimi rolu otca neznevažovala, a keď sa takto deti v súčasnosti rozhodli, v tomto smere a vzhľadom k ich veku ich už nik nemôže ovplyvniť. Deťom riadne vysvetlila, že je tu rozsudok o úprave styku, čo môže mať aj ďalšie následky pre ňu s tým, že je potrebné, aby sa toto rozhodnutie rešpektovalo. Názor maloletých je však jednoznačný a ony nesúhlasia so zmenou výchovného prostredia. Čo sa týka úpravy styku, mal. Y. je vo veku 16 rokov, keď si sám určuje niektoré priority, a v tomto veku nie je v možnosti rodiča ovplyvniť jeho názory alebo prinútiť ho k niečomu, čo dieťa nechce. V tejto súvislosti poukázala aj na výpoveď maloletých detí. Taktiež mal. R. jej povedal, že so zmenou výchovného prostredia nesúhlasí, ale nemá problém chodiť k otcovi, avšak s tou podmienkou, že on si sám určí, kedy. Ďalej mal za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 11C/213/2008 zo dňa 17.3.2009 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 126,- eur na mal. Y. a sumou 126,- eur na mal. R.. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi na každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas letných prázdnin v trvaní jedného mesiaca, jarné prázdniny každý párny rok a v čase zimných prázdnin každý nepárny rok. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR T.T.) vyplýva, že bez predvolania sa na príslušný úrad dostavili dňa 23.2.2015 mal. Y. a mal. R.. Mal. Y. uviedol, že nechce byť zverený do osobnej starostlivosti otca a v súčasnosti sa s ním nechce ani stretávať, hoci nevylučuje, že časom to bude iné. Mal. R. sa vyjadril, že nechce byť zverený do starostlivosti otca, pričom s otcom sa chce stretávať naďalej tak ako doteraz. S mamou si rozumie viac ako s otcom, mama je trpezlivejšia. U otca niekedy býva s malým bratom Y.. V domácnosti u matky majú s bratom Y. každý svoju izbu a aj s Y. sú na seba navzájom naviazaní, starší brat mu pomáha s matematikou. Z ďalšieho pohovoru zo dňa 19.11.2014, kedy maloletí boli predvolaní na úrad na základe podnetu otca ohľadom úpravy styku, obaja uviedli, že nie je pravdou, že by im mamka bránila v stretávaní sa s ním. Najlepšie by bolo, keby to otec nechal na ich rozhodnutí, kedy chcú byť s ním. Keď sú u neho, tak sa viac-menej nudia. Mladší R. ide k otcovi častejšie, dôvod je aj ten, že tam má v blízkosti niektorých spolužiakov a aj s nimi môže byť vonku. Obaja uviedli, že otca majú radi, ale boli by spokojní, keby ich názor rešpektoval a chápal ich priania. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou čl. III ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1, § 26, § 25 ods. 4 Zákona o rodine uzavrel, že matka maloletých detí nijakým spôsobom neznemožňuje styk otca s nimi, ani mu v tom bezdôvodne nebráni a ani neurobila nijaký iný krok, ktorý by zámerne neumožňoval druhému rodičovi styk s maloletými. Obaja maloletí vo svojom vyjadrení jednoznačne deklarovali svoj postoj k zmene výchovného prostredia, s tým, že nechcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca. Mal. Y. je už vo veku 16 rokov a v tomto veku je prirodzené, že dieťa si samo utvára svoje názory na určité veci, je pre neho prirodzené, že chce viac času tráviť so svojimi rovesníkmi a aj voči niektorým prirodzeným veciam v rodine zaujíma opozičný postoj. Mal. R. je vo veku 14 rokov. Aj z jeho výpovede bolo preukázané, že s otcom sa stretáva, aj keď nie presne podľa úpravy styku v zmysle rozvodového rozhodnutia, ale v rámci svojich možností styk s otcom nevylučuje. Navyše, z výpovedí maloletých detí vyplynulo, že u otca nemajú vytvorené také podmienky, ktoré by zodpovedali ich potrebám, u otca majú poschodovú posteľ, v jeho domácnosti sú ďalšie dve malé maloleté deti, ktoré pochádzajú z terajšieho manželstva otca, a teda nemali by vytvorené podmienky aj pre prípravu na vyučovanie ako aj pre svoje súkromie. Taktiež vzťah k matke zo strany oboch detí je úplne pozitívny, obaja chcú zostať v jej starostlivosti a túto rešpektujú. Keďže na základe vykonaného dokazovania nevzhliadol dôvody na zmenu výchovného prostredia, návrh otca zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal otec maloletých odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že matka maloletých bezdôvodne porušuje práva tak maloletých, ako aj jeho práva upravené Zákonom o rodine a súdnym rozhodnutím Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/213/2008. Zo strany matky mu nebolo umožnené stretávať sa so synmi Y. a R. dňa 13. a 14. septembra 2014, následne dňa 27.9.2014. Taktiež sa mu neumožnila stretnúť so synom R. dňa 25.10.2014. O uvedených skutočnostiach urobil opakované oznámenia na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T.. Taktiež matka neumožňuje opakovane styk otca s deťmi, ktorý bol určený rozhodnutím súdu, a tým obmedzuje výkon jeho rodičovských práv a porušuje i práva maloletých detí. On osobne má záujem na výchove maloletých a udržiavanie rodičovského vzťahu a uplatňovaní pozitívnej role v ich výchove. Matka úmyselne svojvoľne nevytvára priaznivé podmienky na jeho styk s deťmi, pretože nevedie ich k správnemu vzťahu k nemu. Preto je v záujme detí, aby tieto podmienky vytváral práve on, keď súdu preukázal, že je schopný zabezpečiť riadne plnenie zákonných povinností a povinností vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí voči druhému rodičovi. Matka opakovane neumožňovaním otcovi styku so synmi spôsobuje, že je naplnené ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine. On ako otec má pritom vytvorené priaznivé podmienky pre výchovu a zabezpečenie životných potrieb detí vo svojej domácnosti. Taktiež namieta, že mu nebolo umožnené na ÚPSVaR v T. zúčastniť sa pohovoru s maloletými deťmi, a ani mu bezdôvodne nebol oznámený termín tohto pohovoru a takisto mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu. Preto tvrdí, že úkony kolízneho opatrovníka neboli vykonané objektívne, nezaujato voči nemu a v súlade s príslušným zákonom. Preto dôkazy, ktoré predložil kolízny opatrovník, nemožno považovať za objektívne, naopak, je ich potrebné považovať za účelové a poškodzujúce práva otca a detí. Okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní takmer úplne z nezákonným spôsobom zostaveného spisu. Preto napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka maloletých sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 22.7.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. V súvislosti s odvolacou námietkou otca uviedol, že je v kompetencii kolízneho opatrovníka vykonať pohovor s maloletými deťmi i bez prítomnosti rodičov. Obaja chlapci sa dostavili a súhlasili s vykonaním rozhovoru, v ktorom prezentovali svoju vôľu, ako aj to, že nechcú bývať u otca. Svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnili, pričom sú vo veku, kedy súd môže prihliadnuť na ich názor. Ďalej uviedol, že vzťah otca a mal. detí je narušený aj z dôvodu pretrvávajúcich problémov medzi rodičmi navzájom. Narušený vzťah otca s deťmi sa nenapraví nariadenou zmenou prostredia, tento vzťah musia budovať rodičia spôsobom, ktorý je individuálny a jedinečný vo vzťahu ku každému synovi a ktorý nie je vymožiteľný súdnym rozhodnutím. Naopak, nariadenou zmenou prostredia pre mal. Y. a mal. R. by mohlo dôjsť k ešte výraznejšiemu zhoršeniu vzťahov s otcom, prípadne k ich úplnému odcudzeniu, čo v žiadnom prípade nie je v prospech maloletých detí. Je dokázané, že rovnako matka ako aj otec má významnú a nezameniteľnú úlohu v zdravom vývoji maloletého dieťaťa a je právom každého dieťaťa mať oboch rodičov. Je úlohou matky a otca, aby toto právo maloletých detí naplnili. Odvolací súd prejednal odvolanie otca bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletých detí (správne mal znieť: o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti) zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom otca odvolací súd dopĺňa: Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Z návrhu otca vyplýva, že sa ním domáha zmeny pôvodného rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletých, a to podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Týmto ustanovením zákonodarca reagoval na prípady, ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, neumožňuje druhému rodičovi styk (resp. stretávanie) s dieťaťom. Zároveň výslovne upravuje, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Pod opakovaným neumožnením styku je potrebné rozumieť niečo, čo sa opakuje trikrát. Per analógiám možno takto vyložiť aj pojem obsiahnutý v tomto ustanovení. O bezdôvodné a zámerné bránenie styku s dieťaťom pôjde napr. vtedy, ak rodič príde v dobu stanovenú súdnym rozhodnutím pre dieťa a nikto nie je doma, alebo napr. situácia, ak dieťa je po dlhšej dobe a vonku je sychravo, matka odmietne dieťa vydať otcovi. Za normálnych okolností by rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mal túto skutočnosť oznámiť druhému rodičovi a dohodnúť sa s ním na náhradnom termíne. Z výkladu cit. ustanovenia vyplýva, že ak súd dôjde k záveru, že oprávnenému rodičovi bol opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožnený styk s dieťaťom, môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, t.j. o zverení dieťaťa do výchovy toho rodiča, ktorému bolo v styku bránené. Samozrejme, že paušálna aplikácia tohto ustanovenia by nebola správna, pretože súd sa v každom prípade musí zaoberať otázkou záujmu dieťaťa, stabilitou výchovného prostredia, ako aj otázkou jeho citových väzieb. V opačnom prípade by mechanickou aplikáciou tohto ustanovenia mohlo dôjsť k nenapraviteľnému narušeniu psychiky dieťaťa. Ako súd prvostupňový, tak aj súd odvolací je toho názoru, že o takýto prípad (predpokladaný v § 25 ods. 4 Zákona o rodine) v tomto konaní nejde. Je pravdou, že naposledy bol styk otca s maloletými synmi upravený rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 17.3.2009, sp. zn. 11C/213/2008. Teda v súvislosti s týmto rozsudkom je styk otca s maloletými deťmi, pokiaľ by mu bránila v styku matka, vymožiteľný i prípadným výkonom rozhodnutia. V prejednávanom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, rozsudkom upravený styk otca s maloletými deťmi ustupuje aj názoru oboch maloletých synov, a to vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť. Toto právo maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine. S týmto právom dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. To znamená, že rodič nie je povinný len si vypočuť názory dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. V tejto súvislosti súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal nielen z vyjadrení rodičov, ale aj z výsledkov šetrenia kolízneho opatrovníka. ÚPSVaR T. vykonal výsluch obidvoch maloletých, pričom mal. Y. sa vyjadril, že nechce byť zverený do osobnej starostlivosti otca, momentálne sa s ním nechce ani stretávať, nevylučuje však, že časom to bude iné. Mal. R. sa vyjadril, že otcovi nechce byť zverený do osobnej starostlivosti, avšak s otcom sa chce aj naďalej stretávať tak ako doteraz. Táto výpoveď maloletých vyplýva aj z úradného záznamu kolízneho opatrovníka zo dňa 23.2.2015 (č. l. 8). V podstate to isté vyplýva aj z vyjadrení maloletých na pohovore s kolíznym opatrovníkom dňa 19.11.2014 (č. l. 9). Naviac, kolízny opatrovník bol v tomto smere vypočutý aj na pojednávaní dňa 15.5.2015, keď potvrdil, že návrh otca na úpravu styku s maloletými nie je spôsob, ktorým by si otec vybudoval vzťah medzi ním a synmi, naopak, v prípade vyhovenia návrhu by sa tento vzťah mohol iba zhoršiť. Pokiaľ otec maloletých v odvolaní namieta, že kolízny opatrovník (ÚPSVaR T.) vykonal pohovor s maloletými deťmi i v jeho neprítomnosti, táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Ustanovenie § 100 ods. 3 O.s.p. totiž vymenúva spôsoby, ktorými je možné názor maloletých zisťovať (prostredníctvom zástupcu dieťaťa, prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa). Súd je pritom povinný prihliadnuť na názor dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. V čase rozhodovania súdom prvého stupňa (takisto v čase rozhodovania odvolacím súdom) mal. Y. dosiahol 16 rokov a mal. R. 14 rokov veku života. Preto v ničom nepochybil súd prvého stupňa, ak ich nevypočul priamo na pojednávaní a považoval za dostatočný ich výsluch pred kolíznym opatrovníkom, a to i keď v neprítomnosti oboch rodičov. Práve neprítomnosť rodičov pri ich výsluchu dáva záruku objektívnosti ich výpovede vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť v súvislosti s vyjadrením svojho samostatného názoru na styk s rodičmi. Keďže obaja maloletí v podstate odmietli návrh otca na zmenu pôvodného rozhodnutia o osobnej starostlivosti o nich, v ničom nepochybil okresný súd, ak návrh otca v celom rozsahu zamietol. Z toho istého dôvodu odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na jednu z odvolacích námietok otca maloletých. Keďže na skutkových zisteniach zistených prvostupňovým súdom sa nič nezmenilo ani počas odvolacieho konania, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/, pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.