{"guid": "2decb3c8-672d-45e5-9ce8-90bb16f9c9b7:2a37613f-9deb-4a03-8fd9-9029eac525db", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1", "spisova_znacka": "13CoP/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoP/11/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. januára 2016, sp. zn. 13CoP/11/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1", "identifikacne_cislo": "8714214306", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a37613f-9deb-4a03-8fd9-9029eac525db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 13CoP/11/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8714214306\nDátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714214306.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra\nŠama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti Q.Á. - Y., nar. X.X.XXXX, a R.,\nnar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí\na rodiny T., Q. XXX/XX, T., deti rodičov - matky: K.. K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T., W. XXXX/XX, a otca:\nK.. H. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T., Y. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Bednárom, so sídlom\nPoprad, Štefánikova 873/9, o návrhu otca o zmenu výchovného prostredia, na odvolanie otca maloletých\nproti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 15.5.2015 pod č. k. 15P/352/2014-24, jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa.\n\nŽiaden z účastníkov    n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh otca na zmenu výchovného\nprostredia, ktorým žiadal zveriť mal. deti Y., nar. X.X.XXXX, a mal. R., nar. XX.X.XXXX, do jeho osobnej\nstarostlivosti, s tým, že matka je oprávnená stretávať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci v čase od\nsoboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod., v čase letných prázdnin v trvaní jedného mesiaca po\ndohode s otcom, každý párny rok v čase jarných prázdnin a každý nepárny rok v čase zimných prázdnin\ntak, že deti si prevezme v mieste bydliska matky  a tieto v mieste bydliska otca aj odovzdá. Otec je\npovinný deti na styk riadne pripraviť. Matka je povinná prispievať na výživu mal. Y. sumou 120,- eur\nmesačne a na výživu mal. R. sumou 120,- eur mesačne, vždy do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred\nk rukám otca. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n\nNávrh otec maloletých zdôvodnil tým, že v súčasnosti sú bezdôvodne porušované jeho práva na\nstretávanie sa s nimi, pričom matka mu v styku zabraňuje.  Momentálne prebieha styk len s mladším\nsynom R. a starší syn Y. odmieta stretávanie sa s ním ako s otcom. Preto sa domnieva, že sa\njedná o ovplyvňovanie maloletých zo strany matky, ktorá týmto spôsobom obmedzuje výkon jeho\nrodičovských práv. Poukázal na to, že má záujem na výchove maloletých, udržiavaní rodičovského\nvzťahu a uplatňovaní pozitívnej role v ich výchove. Matka nevytvára priaznivé podmienky na styk otca\ns deťmi a z týchto dôvodov žiada, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Matka\nmaloletých žiadala návrh zamietnuť, dôvodiac, že nikdy nebránila v styku detí s otcom, nikdy pred nimi\nrolu otca neznevažovala, a keď sa takto deti v súčasnosti rozhodli, v tomto smere a vzhľadom k ich veku\nich už nik nemôže ovplyvniť. Deťom riadne vysvetlila, že je tu rozsudok o úprave styku, čo môže mať aj\nďalšie následky pre ňu s tým, že je potrebné, aby sa toto rozhodnutie rešpektovalo. Názor maloletých je\nvšak jednoznačný a ony nesúhlasia so zmenou výchovného prostredia. Čo sa týka úpravy styku, mal. Y.\nje vo veku 16 rokov, keď si sám určuje niektoré priority, a v tomto veku nie je v možnosti rodiča ovplyvniť\njeho názory alebo prinútiť ho k niečomu, čo dieťa nechce. V tejto súvislosti poukázala aj na výpoveď\n\nmaloletých detí. Taktiež mal. R. jej povedal, že so zmenou výchovného prostredia nesúhlasí, ale nemá\nproblém chodiť k otcovi, avšak s tou podmienkou, že on si sám určí, kedy.\n\nĎalej mal za zistené,  že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 11C/213/2008 zo dňa 17.3.2009\nbolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol\nzaviazaný prispievať na výživu sumou 126,- eur na mal. Y. a sumou 126,- eur na mal. R.. Zároveň bol\nupravený styk otca s maloletými deťmi na každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod.\ndo nedele do 15.00 hod., počas letných prázdnin v trvaní jedného mesiaca, jarné prázdniny každý párny\nrok a v čase zimných prázdnin každý nepárny rok.\n\nZo šetrenia kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR T.T.) vyplýva, že bez predvolania sa na príslušný úrad\ndostavili dňa 23.2.2015 mal. Y. a mal. R.. Mal. Y. uviedol, že nechce byť zverený do osobnej starostlivosti\notca a v súčasnosti sa s ním nechce ani stretávať, hoci nevylučuje, že časom to bude iné. Mal. R. sa\nvyjadril, že nechce byť zverený do starostlivosti otca, pričom s otcom sa chce stretávať naďalej tak ako\ndoteraz. S mamou si rozumie viac ako s otcom, mama je trpezlivejšia. U otca niekedy býva s malým\nbratom Y.. V domácnosti u matky majú s bratom Y. každý svoju izbu a aj s Y. sú na seba navzájom\nnaviazaní, starší brat mu pomáha s matematikou. Z ďalšieho pohovoru zo dňa 19.11.2014, kedy maloletí\nboli predvolaní na úrad na základe podnetu otca ohľadom úpravy styku, obaja uviedli, že nie je pravdou,\nže by im mamka bránila v stretávaní sa s ním. Najlepšie by bolo, keby to otec nechal na ich rozhodnutí,\nkedy chcú byť s ním. Keď sú u neho, tak sa viac-menej nudia. Mladší R. ide k otcovi častejšie, dôvod je\naj ten, že tam má v blízkosti niektorých spolužiakov a aj s nimi môže byť vonku. Obaja uviedli, že otca\nmajú radi, ale boli by spokojní, keby ich názor rešpektoval a chápal ich priania.\n\nNa základe vykonaného dokazovania a aplikáciou čl. III ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1,\n§ 26, § 25 ods. 4 Zákona o rodine uzavrel, že matka maloletých detí nijakým spôsobom neznemožňuje\nstyk otca s nimi, ani mu v tom bezdôvodne nebráni a ani neurobila nijaký iný krok, ktorý by zámerne\nneumožňoval druhému rodičovi styk s maloletými. Obaja maloletí vo svojom vyjadrení jednoznačne\ndeklarovali svoj postoj k zmene výchovného prostredia, s tým, že nechcú byť zverené do osobnej\nstarostlivosti otca. Mal. Y. je už vo veku 16 rokov a v tomto veku je prirodzené, že dieťa si samo utvára\nsvoje názory na určité veci, je pre neho prirodzené, že chce viac času tráviť so svojimi rovesníkmi a\naj voči niektorým prirodzeným veciam v rodine zaujíma opozičný postoj. Mal.  R. je vo veku 14 rokov.\nAj z jeho výpovede bolo preukázané, že s otcom sa stretáva, aj keď nie presne podľa úpravy styku\nv zmysle rozvodového rozhodnutia, ale v rámci svojich možností styk s otcom nevylučuje. Navyše, z\nvýpovedí maloletých detí vyplynulo, že u otca nemajú vytvorené také podmienky, ktoré by zodpovedali\nich potrebám, u otca majú poschodovú posteľ, v jeho domácnosti sú ďalšie dve malé maloleté deti,\nktoré pochádzajú z terajšieho manželstva otca, a teda nemali by vytvorené podmienky aj pre prípravu\nna vyučovanie ako aj pre svoje súkromie. Taktiež vzťah k matke zo strany oboch detí je úplne pozitívny,\nobaja chcú zostať v jej starostlivosti a túto rešpektujú. Keďže na základe vykonaného dokazovania\nnevzhliadol dôvody na zmenu výchovného prostredia, návrh otca zamietol.\n\nO trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože ide o konanie\nstarostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal otec maloletých odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že matka maloletých bezdôvodne porušuje práva\ntak maloletých, ako aj jeho práva upravené Zákonom o rodine a súdnym rozhodnutím Okresného súdu\nPoprad sp. zn. 11C/213/2008. Zo strany matky mu nebolo umožnené stretávať sa so synmi Y. a R. dňa\n13. a 14. septembra 2014, následne dňa 27.9.2014. Taktiež sa mu neumožnila stretnúť so synom R. dňa\n25.10.2014. O uvedených skutočnostiach urobil opakované oznámenia na Úrad práce, sociálnych vecí a\nrodiny v T.. Taktiež matka neumožňuje opakovane styk otca s deťmi, ktorý bol určený rozhodnutím súdu,\na tým obmedzuje výkon jeho rodičovských práv a porušuje i práva maloletých detí. On osobne má záujem\nna výchove maloletých a udržiavanie rodičovského vzťahu a uplatňovaní pozitívnej role v ich výchove.\nMatka úmyselne svojvoľne nevytvára priaznivé podmienky na jeho styk s deťmi, pretože nevedie ich k\nsprávnemu vzťahu k nemu. Preto je v záujme detí, aby tieto podmienky vytváral práve on, keď súdu\npreukázal, že je schopný zabezpečiť riadne plnenie zákonných povinností a povinností vyplývajúcich zo\nsúdnych rozhodnutí voči druhému rodičovi. Matka opakovane neumožňovaním otcovi styku so synmi\nspôsobuje, že je naplnené ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine. On ako otec má pritom vytvorené\npriaznivé podmienky pre výchovu a zabezpečenie životných potrieb detí vo svojej domácnosti. Taktiež\n\nnamieta, že mu nebolo umožnené na ÚPSVaR v T. zúčastniť sa pohovoru s maloletými deťmi, a ani\nmu bezdôvodne nebol oznámený termín tohto pohovoru a takisto mu nebolo umožnené oboznámiť sa s\nobsahom spisového materiálu. Preto tvrdí, že úkony kolízneho opatrovníka neboli vykonané objektívne,\nnezaujato voči nemu a v súlade s príslušným zákonom. Preto dôkazy, ktoré predložil kolízny opatrovník,\nnemožno považovať za objektívne, naopak, je ich potrebné považovať za účelové a poškodzujúce práva\notca a detí. Okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní takmer úplne z nezákonným spôsobom\nzostaveného spisu. Preto napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nsúd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n\nMatka maloletých sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.\n\nKolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 22.7.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu\nprvého stupňa ako vecne správny. V súvislosti s odvolacou námietkou otca uviedol, že je v kompetencii\nkolízneho opatrovníka vykonať pohovor s maloletými deťmi i bez prítomnosti rodičov. Obaja chlapci sa\ndostavili a súhlasili s vykonaním rozhovoru, v ktorom prezentovali svoju vôľu, ako aj to, že nechcú bývať\nu otca. Svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnili, pričom sú vo veku, kedy súd môže prihliadnuť na\nich názor. Ďalej uviedol, že vzťah otca a mal. detí je narušený aj z dôvodu pretrvávajúcich problémov\nmedzi rodičmi navzájom. Narušený vzťah otca s deťmi sa nenapraví nariadenou zmenou prostredia,\ntento vzťah musia budovať rodičia spôsobom, ktorý je individuálny a jedinečný vo vzťahu ku každému\nsynovi a ktorý nie je vymožiteľný súdnym rozhodnutím. Naopak, nariadenou zmenou prostredia pre mal.\nY. a mal. R. by mohlo dôjsť k ešte výraznejšiemu zhoršeniu vzťahov s otcom, prípadne k ich úplnému\nodcudzeniu, čo v žiadnom prípade nie je v prospech maloletých detí. Je dokázané, že rovnako matka ako\naj otec má významnú a nezameniteľnú úlohu v zdravom vývoji maloletého dieťaťa a je právom každého\ndieťaťa mať oboch rodičov. Je úlohou matky a otca, aby toto právo maloletých detí naplnili.\n\nOdvolací súd prejednal odvolanie otca bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156\nods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh otca\nna zmenu výchovného prostredia maloletých detí (správne mal znieť: o zmenu rozhodnutia o osobnej\nstarostlivosti) zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil.\nPreto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom otca odvolací súd dopĺňa:\n\nPodľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje\ndruhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu\nzmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.\n\nPodľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú\nvyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré\nsa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má\nmaloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť\nzodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.\n\nZ návrhu otca vyplýva, že sa ním domáha zmeny pôvodného rozhodnutia o osobnej starostlivosti o\nmaloletých, a to podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Týmto ustanovením zákonodarca reagoval na\nprípady,  ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, neumožňuje druhému rodičovi styk (resp.\nstretávanie) s dieťaťom. Zároveň výslovne upravuje, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a\nzámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť\nrozhodnutie o osobnej starostlivosti. Pod opakovaným neumožnením styku je potrebné rozumieť niečo,\nčo sa opakuje trikrát. Per analógiám možno takto vyložiť aj pojem obsiahnutý v tomto ustanovení. O\nbezdôvodné a zámerné bránenie styku s dieťaťom pôjde napr. vtedy, ak rodič príde v dobu stanovenú\nsúdnym rozhodnutím pre dieťa  a nikto nie je doma, alebo napr. situácia, ak dieťa je po dlhšej dobe\na vonku je sychravo, matka odmietne dieťa vydať otcovi. Za normálnych okolností by rodič, ktorému\nje dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mal túto skutočnosť oznámiť druhému rodičovi a dohodnúť\nsa  s ním na náhradnom termíne. Z výkladu cit. ustanovenia vyplýva, že ak súd dôjde k záveru, že\noprávnenému rodičovi bol opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožnený styk s dieťaťom, môže\naj bez návrhu zmeniť rozhodnutie  o osobnej starostlivosti, t.j. o zverení dieťaťa do výchovy toho\nrodiča, ktorému bolo v styku bránené. Samozrejme, že paušálna aplikácia tohto ustanovenia by nebola\n\nsprávna, pretože súd sa v každom prípade musí zaoberať otázkou záujmu dieťaťa, stabilitou výchovného\nprostredia, ako aj otázkou jeho citových väzieb. V opačnom prípade by mechanickou aplikáciou tohto\nustanovenia mohlo dôjsť k nenapraviteľnému narušeniu psychiky dieťaťa.\n\nAko súd prvostupňový, tak aj súd odvolací je toho názoru, že o takýto prípad (predpokladaný v § 25 ods.\n4 Zákona o rodine) v tomto konaní nejde. Je pravdou, že naposledy bol styk otca s maloletými synmi\nupravený rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 17.3.2009, sp. zn. 11C/213/2008.\nTeda v súvislosti s týmto rozsudkom je styk otca s maloletými deťmi, pokiaľ by mu bránila v styku matka,\nvymožiteľný i prípadným výkonom rozhodnutia.\n\nV prejednávanom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, rozsudkom upravený styk otca s maloletými\ndeťmi ustupuje aj názoru oboch maloletých synov, a to vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť. Toto\nprávo maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine. S týmto právom dieťaťa\nkorešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku\na rozumovej vyspelosti. To znamená, že rodič nie je povinný len si vypočuť názory dieťaťa, ale ho aj\nrešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech\nalebo nie.\n\nV tejto súvislosti súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal nielen z vyjadrení rodičov, ale aj z\nvýsledkov šetrenia kolízneho opatrovníka. ÚPSVaR T. vykonal výsluch obidvoch maloletých, pričom mal.\nY. sa vyjadril, že nechce byť zverený do osobnej starostlivosti otca, momentálne sa s ním nechce ani\nstretávať, nevylučuje však, že časom to bude iné. Mal. R. sa vyjadril, že otcovi nechce byť zverený\ndo osobnej starostlivosti, avšak s otcom sa chce aj naďalej stretávať tak ako doteraz. Táto výpoveď\nmaloletých vyplýva aj z úradného záznamu kolízneho opatrovníka zo dňa 23.2.2015 (č. l. 8). V podstate\nto isté vyplýva aj z vyjadrení maloletých na pohovore s kolíznym opatrovníkom dňa 19.11.2014 (č. l. 9).\nNaviac, kolízny opatrovník bol v tomto smere vypočutý aj na pojednávaní dňa 15.5.2015, keď potvrdil,\nže návrh otca na úpravu styku s maloletými nie je spôsob, ktorým by si otec vybudoval vzťah medzi ním\na synmi, naopak, v prípade vyhovenia návrhu by sa tento vzťah mohol iba zhoršiť.\n\nPokiaľ otec maloletých v odvolaní namieta, že kolízny opatrovník (ÚPSVaR T.) vykonal pohovor s\nmaloletými deťmi i v jeho neprítomnosti, táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Ustanovenie § 100\nods. 3 O.s.p. totiž vymenúva spôsoby, ktorými je možné názor maloletých zisťovať (prostredníctvom\nzástupcu dieťaťa, prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, výsluchom\nmaloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého\ndieťaťa). Súd je pritom povinný prihliadnuť na názor dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté\ndieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor.\n\nV čase rozhodovania súdom prvého stupňa (takisto v čase rozhodovania odvolacím súdom) mal. Y.\ndosiahol 16 rokov a mal. R. 14 rokov veku života. Preto v ničom nepochybil súd prvého stupňa, ak ich\nnevypočul priamo na pojednávaní a považoval za dostatočný ich výsluch pred kolíznym opatrovníkom,\na to i keď v neprítomnosti oboch rodičov. Práve neprítomnosť rodičov pri ich výsluchu dáva záruku\nobjektívnosti ich výpovede vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť v súvislosti s vyjadrením svojho\nsamostatného názoru na styk s rodičmi. Keďže obaja maloletí v podstate odmietli návrh otca na zmenu\npôvodného rozhodnutia o osobnej starostlivosti o nich, v ničom nepochybil okresný súd, ak návrh otca\nv celom rozsahu zamietol. Z toho istého dôvodu odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na jednu z\nodvolacích námietok otca maloletých.\n\nKeďže na skutkových zisteniach zistených prvostupňovým súdom sa nič nezmenilo ani počas\nodvolacieho konania, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods.\n1 O.s.p.).\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.\na/, pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/352/2014", "guid": "7d254ecf-b1e7-423c-9cb1-4e09e91206c0:7bb320b8-8b52-47f9-97a3-0e26816b2d1b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}