{"guid": "2de5cd97-c6fd-4eba-b670-7a6fd4b614bc:8312e246-bd52-424c-86fc-13c04c14c8d5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115206356.1", "spisova_znacka": "21Co/159/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/159/2016 z 24. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. mája 2017, sp. zn. 21Co/159/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8115206356.1", "identifikacne_cislo": "8115206356", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k hnuteľným veciam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8312e246-bd52-424c-86fc-13c04c14c8d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115206356.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8115206356.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8115206356.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/159/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206356
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115206356.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: B. M. - Q., IČO: XX XXX
XXX, O. XX/XX, I. nad E., v konaní právne zastúpený JUDr.Matúšom Hribom advokátom so sídlom Na
hradbách 5, 085 01 Bardejov proti žalovanej: SEAK, a. s., IČO: 46 150 749, Odborárska 2, Prešov, v
konaní právne zastúpený JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou, Krátka 840, 093 02 Vranov
nad Topľou, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 25C/105/2015-124 zo dňa 29.02.2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca m á    voči žalovanému    n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k stavbe stavby - trafostanice, stožiarovej mrežovej,
ktorú tvorí transformátor typu 334/22, v. č. XXXXXX, postavenej na pozemku  C KN XXXX/X zapísaného
na liste vlastníctva XXXXX v katastrálnom území O.. Žalobca tvrdí, trafostanica patrí do jeho vlastníctva,
keďže ju  vystaval.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, tvrdiac, že  trafostanica nie je samostatnou stavbou a nie je zapísaná
na liste vlastníctva, pretože je súčasťou inej stavby a to    stavby Autosalón, súpisné číslo XXXX
postavenej na parcele č. XXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX k. ú. O. vo vlastníctve
žalovaného.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie  (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že  „Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby - trafostanice stožiarovej mrežovej, ktorú tvorí
transformátor typu XXX/XX, v. č. XXXXXX, postavenej na parcele registra C KN XXXX/X, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 771 m2, v katastrálnom území O., vedenej na LV XXXXX v kat.
úz. O.. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 99,50 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 366,26 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané,  že dňa 28.12.1992 bolo vydané
stavebné povolenie č. ŽP ŠSS 4201/92 pre stavebníka  Autoservis MT, Levočská 142, Prešov, stavba
mala okrem iného pozostávať aj z objektu SO - 08 - trafostanica. Konkurznou kúpou B. M. - AUTOMONT



vstúpil do postavenia Autoservis MT. Dňa 10.04.1996 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. ŽP ŠSS
761/96-Lg, a bolo  povolené užívanie stavby: Autosalón a servisné dielne Automont, Prešov, na pozemku
parcelné č. XXXX v kat úz. O.. Stavba pozostávala z týchto objektov: SO 01 - hlavný objekt, SO 04 - NN
prípojka, SO 07 - vzdušný rozvod VN, SO 08 - trafostanica, SO 06 - kábelový rozvod VN. Na základe
potvrdenia Mestského úradu v Prešove zo dňa 17.02.1999 bolo objektu na parcele č. XXXX určené
súpisné číslo XXXX.

V roku 2005 a časť v roku 2007 prešla stavba Autosalón a servisné dielne Automont do vlastníctva
spoločnosti AUTOMONT J. M., s. r. o. AUTOMONT J. M., s. r. o. Dňa 05.12.2006 bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie P 2006/4529-Čj/279, na prístavbu dielne a rekonštrukciu autosalónu AUTOMONT J. M.,
s. r. o., umiestnenej na pozemku parcelné číslo XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X v kat úz. O.. Na
základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 12.12.2005, ktorej vklad bol povolený 25.01.2006, Ján M. s
manželkou ako predávajúci odpredali spoločnosti AUTOMONT J. M., s. r. o. nehnuteľnosti vedené na
LV XXXX v katastrálnom území O., a to pozemku C KN XXXX/X,  sklad náhradných dielov, kancelárske
a hygienické zariadenia súpisné číslo XXXXX, pozemok C KN XXXX/X stavbu - Autosalón, súpisné
číslo XXXX, pozemok C KN XXXX/X a na nej stavbu - servisné dielne, súpisné číslo XXXXX, pozemok
C KN XXXX/X. Na spoločnosť AUTOMONT J. M., s. r. o. bol dňa 07.09.2011 vyhlásený konkurz. Dňa
25.01.2013 bola uzavretá zmluva o predaji podniku medzi predávajúcim AUTOMONT J. M., s. r. o., v
konkurze a kupujúcim JVJ invest, s. r. o. Predmetom predaja bola aj stavba Autosalón, súpisné číslo
7165.Notárskou zápisnicou č. N 345/2012,  Nz 23550/2012, NCRIs 24073/12 zo dňa 28.06.2012 bolo
osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby, mimo iného aj na pozemok registra C KN XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 771 m2, zapísaný na LV XXXX, ktorého vlastníkmi boli B. M. a jeho manželka
v celosti.  Vydražiteľom bola spoločnosť JVJ invest, s. r. o.

5. Prijal právny záver, že žalobca má aktívnu legitimáciu, má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení .  Vychádzal z toho, že  trafostanica ako inžinierska stavba je vecou spôsobilou byť samostatným
predmetom občianskoprávnych vzťahov, netvorí stavebnú súčasť hlavnej veci a nejde  o súčasť veci.
Nejde  o príslušenstvo, tak ako to definuje § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka.   Tiež uviedol, že veci
tvoriace príslušenstvo hlavnej veci majú, na rozdiel od súčastí veci, povahu samostatnej veci v právnom
zmysle, a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom
hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom pre to, aby príslušenstvo
prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu vykonať prevod
aj tohto príslušenstva, a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný
dostatočne, určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne
to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia štátneho
orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením príklepu (sp. zn. 6Cdo 18/2011 zo dňa
28. augusta 2012). Keďže tak v zmluve o predaji podniku, ako ani v notárskej zápisnici o dobrovoľnej
dražbe nie je dostatočne, jasne a zrozumiteľne uvedené, že predmetom niektorého z týchto právnych
úkonov má byť prevod trafostanice stojacej na parcele C KN 8708/4, súd vychádzal z toho, že k prevodu
trafostanice, ako veci v právnom slova zmysle, na právneho predchodcu žalobcu nedošlo.

6. Poukázal na ustanovenia §  80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku( účinného v čase rozhodnutia
súdu, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, § 119 ods. 2, § 120 ods.1, 2,§ 121 od. 1, § 123, §124, § 126 Občianskeho
zákonníka, § 43a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), § 43a ods. 3 písm. i)  cit. Zákona, § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

7. O trovách konania rozhodol podľa  § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, a úspešnému žalobcovi ktorý mal
vo veci plný úspech,  priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
žalovanému. Priznal mu náhradu za zaplatený  súdny  poplatok za  vo výške 99,50 Eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 366,26 Eur.

Obsah odvolania  a obsah vyjadrení k odvolaniu

8. Odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenia súdu na základe vykonaných dôkazov a nesprávne
právne posúdenie veci.  Považuje rozsudok za nepreskúmateľný. V odvolaní ďalej uviedol, že súd
skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem, pričom sám uviedol,  že nehnuteľnosti predal kúpnou
zmluvou zo dňa 12. 12. 2005 B. M.  s manželkou a boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom



vlastníkmi draženého pozemku boli obaja manželia. Podľa jeho názoru sa súd len teoreticky zaoberal
pohľadom členenia veci, ako sa stavby členia a ako  zapisujú  do katastra,  pričom  sa však mal z
vykonaných dôkazov zaoberať konkrétnou situáciou. Súd sa nevyrovnal s jeho tvrdením, že predmetná
trafostanica je súčasťou stavby súpisné číslo 7165 orientačné číslo 109 postavenej na parcele číslo
XXXX,  toho času 8709/3 v katastrálnom území O.. Nejedná sa o samostatnú stavbu nezapísanú   na
liste vlastníctva,  ale o súčasť inej stavby,  o čom svedčia samotné právne zápisy v katastri nehnuteľnosti,
ako aj dokumenty. Súd opomenul  dostatočne vyrovnať s verejnou listinou,  ktorou je kolaudačné
rozhodnutie. Súčasťou stavby je všetko to,  čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie
patrí. Súčasťou stavby podľa § 120 Občianskeho zákonníka je aj vykonané technické zhodnotenie.
Základom pre posudzovanie stavby  je kolaudačné rozhodnutie zo dňa 10. 04. 1996, ktorým bolo
povolené užívanie stavby Autosalónu a to  vrátane stavebného objektu trafostanice.  Žiadnym iným
právne akceptovateľným aktom nedošlo k zmene tohto stavu.

Ďalej uviedol, že súd sa nevyrovnal a neakceptoval znalecký posudok ani vyjadrenie znalca. Podľa
súdu mal v konkrétnom konaní žalobca nepochybne preukázať, že bol vlastníkom tejto stavby spolu s
vedľajšími stavbami.  Iný dôkaz okrem  revíznej správy  na preukázanie svojich  tvrdení nepredložil. V
rámci konkurzného konania  došlo k predaju podniku zmluvou o predaji podniku. Žalobca  predaj podniku
ani dobrovoľnú dražbu pozemku nenapadol, nežiadal vylúčenie z podstaty dokonca nenamietal predaj
veci a neuplatnil si nárok na trafostanicu.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil žalobu zamietol alebo ho zrušil prípadne a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok , ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §  379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje(§ 387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza následovne.
12. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie tiež považuje za nepreskúmateľné (§ 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p. účinného v čase  v čase
podania odvolania).

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení  odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než



ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho  interpretoval na daný
prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

14. Podľa názoru žalovaného  súd nesprávne právne vec posúdil, ak považoval trafostanicu za
samostatnú vec a nie za súčasť  stavby Autosalónu súpisné číslo 7165 zapísanej na liste vlastníctva
č.13262, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Základom v prejednávanej veci bolo posúdenie, či
trafostanica, postavená na pozemku  CKN XXXX/X je alebo nie je samostatnou vecou v právnom slova
zmysle, prípadne či je súčasťou inej stavby Súd zaujal stanovisko, že je  stavbou a teda samostatnou
vecou v zmysle občianskoprávnom. Neakceptoval tak tvrdenia a argumenty žalovaného, že  je súčasťou
stavby súp. XXXX. Žalovaný svoje vlastníctvo odvodzuje z listín a to zo stavebného povolenia zo
dňa 28.12. 1992, kolaudačného rozhodnutia zo dňa 10.04.1996, podľa ktorých trafostanica je len
súčasťou stavby Autosalónu  s tým, že nikdy nebolo pre ňu vydané stavebné povolenie, či kolaudačné
rozhodnutie samostatne. Súd mal tak akceptovať tieto  verejné listiny. Odvolací súd považuje závery
súdu za správne. Trafostanica je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti (vytvorená za účelom plnenia
hospodárskej funkcie), v takomto ponímaní nemôže  byt' súčasťou inej stavby (ani pozemku), pretože
je jednoznačne technicky oddelená od ostatných vecí, žiadna z jej častí sa nezmiešava s inou vecou.
Okamihom, odkedy sa  stáva vecou v právnom slova zmysle je okamih vybudovania.   Nadzemné
stavby, sa stávajú vecou v právnom slova zmysle v okamihu, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne
do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už len k dokončeniu
takto druhovo a individuálne určenej veci. Vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto
stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mat' ju pre seba.  Z listín, na ktoré poukazuje žalovaný
(stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) vyplýva, že táto stavba pozostáva z viacerých objektov
aj predmetnej trafostanice.  Nie je samo osebe rozhodujúce, že sa stavba Autosalónu ma pozostávať
z viacerých objektov, z čoho žalovaný odvodzuje svoje vlastníctvo  trafostanice ako súčasť stavby.
Stavebné povolenie je možné vydať na viacero stavieb, neznamená to však automaticky, že sú súčasťou
inej stavby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

15. Vymedzenie pojmu stavba obsahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku /stavebný zákon/ v znení neskorších predpisov. Pre oblasť občianskeho práva nemožno
použiť vymedzenie stavby v § 139b ods. 1  stavebného zákona, podľa ktorého za stavbu sa považujú
všetky stavebné diela bez ohľadu na ich stavebno-technické prevedenie, účel a dobu trvania, a to
nielen preto, že toto vymedzenie je dané len pre stavebno-právne účely, ale tiež preto, že niektoré
stavby, ku ktorých uskutočneniu je potrebné stavebné povolenie, resp. ohlásenie stavebnému úradu,
netvoria veci v občianskoprávnom zmysle. Stavebné predpisy chápu pojem „stavba“ dynamicky, teda
ako činnosť, prípadne súbor činností, smerujúcich k uskutočneniu diela (niekedy však aj ako toto dielo
samotné). Naopak, pre účely občianskeho práva je pojem „stavba“ nutné vykladať staticky ako vec
v právnom zmysle, teda ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilý byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. augusta 2003, sp. zn. 22
Cdo 1221/2002).

16. Stavba trafostanice je samostatnou vecou,  môže byť samostatným predmetom práv a povinností.
Stavba svojim charakterom spĺňa podmienky nehnuteľnej veci podľa § 119 ods. 2 O.z. Bola vystavaná
na objednávku objednávateľa Automont-B. M.  IČO:10806130  (č.l. 109). Predmetom zmluvy bola stavba
stožiarovej trafostanice 22 kW ,VN prípojky, NN prípojky pre Autosalón, vnútorné silnoprúdové rozvody
objektu, prvá etapa vypracovania projektovej dokumentácie.  Podľa tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal
pre objednávateľa (žalobcu) vyhotoviť dielo  za dohodnutú cenu.

17. Pri veciach rozlišujeme  veci hlavné, súčasti veci a príslušenstvo veci. Hlavnými vecami sú všetky
veci, ktoré môžu byť samostatnými predmetmi právneho vzťahu bez toho, že by boli v určitej relácií k
iným veciam.  /nie len fakticky/ prevádzať vlastnícke právo na inú osobu.  Súčasťou veci je všetko, čo k
nej podľa povahy  patrí  a nemôže byť oddelené bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila.

18. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), súčasťou vecí je všetko, čo k nej
podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Zákon v
tomto ustanovení definuje pojem súčasť  vecí a to tak, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa
jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez  z toho, že by sa tým vec  znehodnotila.  Zákon stavia
samostatnosť veci vo vzťahu k inej veci na dvoch kritériách: a) na vzájomnej spolupatričnosti a b) na
miere ich oddeliteľnosti. Prvé kritérium má subjektívnu povahu, lebo „to, čo k veci podľa jej povahy



patrí“, sa určuje podľa ľudských zvyklostí, skúseností a noriem vzťahujúcich sa na konkrétnu vec. Miera
spolupatričnosti sa potom posudzuje prostredníctvom povahy tej veci, ktorá sa považuje za podstatnejšiu
vec, a teda vo vzťahu viacerých vecí za tzv. hlavnú vec. Zákonný text touto všeobecnou úpravou dáva
priestor na individuálne posúdenie, aké vlastnosti vykazuje hlavná vec, aby z toho bolo možné vyvodiť,
či iná, relatívne samostatná vec k nej   „patrí“ natoľko neodmysliteľne, že sa už nemôže považovať za
samostatnú vec. Druhé kritérium je viac objektívne a sleduje spojenie vecí predovšetkým vo fyzickom
zmysle. Formulácia „nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“ avšak nevylučuje
možnosť faktického oddelenia vecí. Oddelenie zahŕňa najrôznejšie spôsoby separácie; ako sú tie, s
ktorými je spojený zásah do hmotnej podstaty veci, tak aj tie, ktoré do podstaty veci nezasahujú,
resp. ktorými sú dotknuté len niektoré jej vedľajšie kvality. Vždy však predstavuje pre hlavnú vec (nie
však pre oddeľovanú „súčasť“) „znehodnotenie“ v hodnotovom (cenovo vyjadriteľnom), kvalitatívnom,
funkčnom, estetickom, príp. aj inom zmysle. Faktickým oddelením predchádzajúcej súčasti sa táto stáva
samostatnou vecou a môže byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov (porovnaj komentár k
Občianskemu zákonníku Fekete www.epi.sk). Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej
spojitosti s hlavnou vecou musia byť splnené kumulatívne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu  ČR z
19. 07. 2004, sp. zn. 28Cdo/288/2004).

19.  Zákonná podmienka, že súčasťou veci je to, čo od nej nemožno oddeliť neznamená fyzickú
neoddeliteľnosť súčasti, ale to, že súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec neznehodnotila.

20. Vychádzajúc  zo skutkového stavu  posudzovanej  veci   pri aplikácii  uvedených     výkladových kritérií,
pre   definičné znaky súčasti veci a jej funkčnej a fyzickej spojitosti s vecou hlavnou a tiež nemožnosť
oddelenia a  aby sa tým vec hlavná znehodnotila u posudzovanej  trafostanice však možno skonštatovať,
že o funkčnej spojitosti so stavbou AUTOSALÓNU ako to tvrdí žalovaný  nemožno hovoriť.   Takéto
tvrdenie žalovaného neobstojí. Trafostanica je vybavená vyhradeným technickým zariadením a slúži
ako bod napojenia. Prípadné odpojenie nemení funkčnosť stavby Autosalónu, žalovaný má možnosť
zriadiť novú trafostanicu.

21. Odvolací súd považuje závery súdu, za správne vo vzťahu k prijatému záveru o tom, že predmet
určenia vlastníckeho práva je samostatnou vecou.

22. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu odvolací súd
udáva. Zo skutkových zistení vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou podnikateľom s prideleným IČO.
Nespochybniteľné bola stavba vykonaná pre žalobcu a žalobca sa stal jej vlastníkom.

23. Pokiaľ poukazuje žalobca na závery znalca  prijaté v znaleckom posudku č. 3/2012 Ing. Y. C. a
jeho písomnom vyjadrení, že oceňoval aj stavbu Trafostanice je potrebné uviesť, že súd sa vyrovnal
náležitým spôsobom s tými tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalovaným v konaní. Predmetný
znalecký posudok nie je relevantným dôkazom pre posúdenie predmetu sporu ako posúdenia veci z
hľadiska jej samostatnosti podľa občianského zákonníka. Navyše vychádzajúc z obsahu znaleckého
posudku nevyplýva, aby táto stavba bola oceňovaná znalcom.

24. Vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu je potrebné uviesť, že právny záujem je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase
rozhodnutia súdu,  musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny



vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie). (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012,
sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

25. Záver súdu o preukázaní naliehavého záujmu vyžadovaného v čase podania žaloby a rozhodnutia
súdu podľa § 80 CSP obstojí. Žalovaný popiera vlastnícke právo žalobcu, sám sa považuje za vlastníka
predmetu sporu, na strane žalobcu vyvstala potreba určiť vlastníctvo, ktoré sa stalo medzi stranami
sporu sporným. Vhodným prostriedkom je zvolená žaloba o určenie vlastníckeho práva.

26. Odvolateľ tiež namieta nesprávne skutkové zistenia súdu bez ďalšej konkretizácie tohto odvolacieho
dôvodu. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania bol v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust.§ 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.§ 133 až § 135 O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno
vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.§ 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

27. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd
uvádza, že odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným
v odvolaní a  odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom,
z akého skutkového stavu pri svojom  rozhodnutí, vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.

28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia §  387 ods. 1 a ods.
2 CSP  rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, §  262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalobca  ma nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný voči žalovanému, ktorý nemal
úspech v odvolacom konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/105/2015", "guid": "7381e975-79a1-4341-b510-713837f7184a:0786076a-f55c-41ea-afc7-afc299b95907", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}