Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/219/2014 z 3. 2. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 3. februára 2015, sp. zn. 13S/219/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3114200318.1
Krajský súd Trenčín | 13S/219/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3114200318.1 | 2015-02-03 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. c) OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP, § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e39d3b57-65e3-4199-a51e-c183bc2cbf5f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3114200318.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/219/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200318
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114200318.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu A. Z., bytom J. J., K.
S. č. X proti žalovanému Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.11.2013, č. OU-TN-
OOP-2013/04456/9/2013/Ple, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP-2013/04456/9/2013/Ple zo dňa 11.
novembra 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c), d) O.s.p..

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-
TN-OOP-2013/04456/9/2013/Ple zo dňa 11.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2013.
Napadnutým rozhodnutím bolo podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a
súčasne žalovaný potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej kontroly
č. 266/2013-Ja zo dňa 25.7.2013, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého
sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním tak, že
dňa 25.4.2013 v čase o 14.00 hod. v chodbe obytného domu na ulici S.. X v J. J., na druhom poschodí
nadával Z. M., že je „ kurva, stará piča, kotná krava“ a podobne, čím sa voči nej hrubo správal. Správny
orgán uložil obvinenému sankciu - pokutu vo výške 20 eur a povinnosť nahradiť štátu trovy konania.

Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že v čase, keď malo dôjsť podľa skutkových záverov správneho orgánu
k spáchaniu priestupku, teda dňa 25.4.2013 o 14.00 hod. bol v práci, čo mu môže potvrdiť jeho kolega
X. I.. Upozornil tiež na to, že iný opis deja skutku podali svedkovia pri oznámení priestupku a podaní
vysvetlenia a iný zase na ústnom pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené prvostupňovým správnym
orgánom.  Napriek jeho upozorneniam sa žalovaný s  uvedenými nezrovnalosťami  nezaoberal a
nevysporiadal.

Predovšetkým však v podanej žalobe  namietal svedeckú výpoveď brata Z. M., W. G.. Poukázal na to, že
tento len potvrdil výpoveď svojej sestry                 a keby mal vypovedať sám a nezávisle, nevedel by čo má
vypovedať. Podľa jeho názoru, keďže tento svedok býva u svojej sestry, bojí sa vypovedať ináč ako ona.

Žalobca mal taktiež za to, že nebol preukázaný žiaden motív činu, ktorý sa mu pripisuje a ktorý by tu
podľa jeho názoru musel existovať. Naopak motív konania svedkyne Z. M. spočíva podľa neho v tom,
že jej vadí, že žalobca je iného vierovyznania. Súčasne podľa jeho tvrdení, táto svedkyňa proti nemu



organizuje petíciu kvôli mačkám, ktoré chová vo svojom byte. V minulosti vyvolala z tohto dôvodu u
žalobcu aj kontrolu podľa skutkových záverov správneho orgánu z veterinárnej správy, ktorá nezistila
žiadne pochybenia.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca ani na ústnom pojednávaní a ani v
podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu neuviedol, že by mal byť dňa 25.4.2013 o 14.00
hod. v práci a následne na nákupoch v meste. Žiadnym spôsobom nespomenul ani svedka, kolegu
X. I.. K námietke žalobcu voči svedkovi A.. W. G. uviedol, že správny orgán nemal dôvod neveriť
jeho svedeckej výpovedi, keďže tento bol poučený o následkoch podania krivej výpovede v zmysle
príslušných ustanovení správneho poriadku. Taktiež všetky ostatné žalobné námietky považoval za
nedôvodné, keď poukázal na to, že v danej veci správne orgány postupovali v súlade so zákonom, s
princípom legality, nezneužili správnu úvahu a až do rozhodnutia o vine žalobcu uplatňovali prezumpciu
neviny. Rozhodnutie bolo vydané až po dôkladnom zvážení všetkých okolností a po spoľahlivom zistení
skutkového stavu. „ Predstavy“ žalobcu, že mu svedkyňa ubližovala neboli relevantným spôsobom
preukázané. Žalobcovi sa taktiež nepodarilo spochybniť výpoveď svedkov Z. M. a A.. W. G. spôsobom,
ktorý by odôvodňoval zastavenie konania, keďže v konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ani dôkazy,
ktoré by spochybnili priebeh skutku, tak ako ho opísali menovaní svedkovia. Vzhľadom na uvedené,
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-
OOP-2013/04456/9/2013/Ple zo dňa 11.11.2013, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zamietnuté odvolanie žalobcu  a súčasne žalovaný  potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín,
odbor všeobecnej vnútornej kontroly č. 266/2013-Ja zo dňa 25.7.2013. Potvrdeným správnym
rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že
úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním tak, že dňa 25.4.2013 v čase o
14.00 hod. v chodbe obytného domu na ulici S. č. X v J. J., na druhom poschodí nadával Z. M., že
je „ kurva, stará piča, kotná krava“ a podobne, čím sa voči nej hrubo správal. Správny orgán uložil
obvinenému sankciu - pokutu vo výške 20 eur a povinnosť nahradiť štátu trovy konania.

Z predloženého administratívneho spisu, výpovede žalobcu a zástupkyne žalovaného na pojednávaní
súd zistil tento skutkový stav:

Z predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 26.4.2013 podala Z. M. na Mestskej polícii
Trenčianske Teplice do zápisnice oznámenie o priestupku. Konkrétne uviedla, že býva so svojim bratom
W. G., ktorý je bývalým kňazom na 2. poschodí obytného domu na ul. S. č. X v J. J.. Od roku 2012 má
problémy so susedom - žalobcom, ktorý býva o poschodie vyššie. Samotný skutok opísala tak, že dňa
25.4.2013 v čase okolo 14.00 hod. išla do skrine na chodbe obytného domu vybrať bandasku. V tom
čase išiel žalobca s bicyklom na ramene po chodbe domov. Keď ju uvidel povedal „ boha ti..“ začal jej
nadávať. Toto mal počuť aj jej brat, ktorý bol v predsieni bytu a čakal na bandasku.

Dňa 29.4.2013 podal k veci vysvetlenie aj žalobca, ktorý len stručne uviedol, že dňa 25.4.2013 sa
skutočne stretol s Z. M., pričom jej mal  povedať, že sa jej nebojí tak, ako sa jej za života bála jeho
matka. Potom mal počuť ako mu p. M. nadáva,             že ho dostane do basy. V tejto fáze konania
podal vysvetlenie aj brat Z. M., A.. W. G., ktorý vo svojej výpovedi sám neuviedol slová, ktoré mal na
adresu jeho sestry povedať žalobca. Skutok opísal tak, že sestra bola na chodbe pri skrini. Počul z bytu,
že niekto ide s bicyklom. On mal žalobcu vidieť a aj počuť ako sestre nadáva. Žalobca ho podľa jeho
vyjadrenia nevidel.



Následne bol vo veci vydaný dňa 4.6.2013 Rozkaz č.j. 266/2013-Ja, ktorým bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku. Proti tomuto rozkazu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom okrem
iného namietal, že o 14.00 hod. kedy sa skutok mal stať bol                  v práci. Následne bolo na
25.7.2013 nariadené bývalým Obvodným úradom Trenčín, odborom všeobecnej vnútornej správa ústne
pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca, Z. M. a jej brat A.. W. G..

Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že sa v daný deň asi okolo 11.00 alebo 12.00 hod. sa na chodbe
obytného domu stretol s Z. M., ktorá ho videla vchádzať  do domu a následne keď išiel s bicyklom po
schodisku sa mu postavila do cesty. Podľa jeho výpovede pri tomto stretnutí uviedol len : „ Do boha toto
je život.“ a išiel do svojho bytu.            Vo dverách bytu stál A.. G..

Na nariadenom ústnom pojednávaní pred správnym orgánom I. stupňa, svedkyňa Z. M. skutok opísala
tak, že umývala chodbu, ledva sa uhla žalobcovi, ktorý niesol bicykel, pričom jej mal vulgárne nadávať.
Mal použiť výrazy, ktoré boli uvedené                  vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu. A.. G. ako svedok odmietol vo svojej výpovedi uviesť konkrétne hanlivé slová, ktoré mal použiť
žalobca                   na adresu jeho sestry. Keď mu však boli tieto výrazy prečítané v znení ako ich uviedla
Z. M., potvrdil, že išlo práve o tieto prečítané vulgárne výrazy. Žalobca odmietol konfrontáciu.

Na tomto nariadenom ústnom pojednávaní žalovaný rozhodol o veci a to tak,                        že
žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu
svedeckých výpovedí Z. M. a A.. W. G..

Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom poukazoval na nadávanie, šikanovanie a
ohováranie jeho osoby zo strany svedkyne Z. M.. Problém                       je podľa neho aj v tom, že je
iného vierovyznania ako svedkyňa, čo mu táto neustále pripomína. Poukázal na nezrovnalosť v čase,
kedy sa podľa záverov správneho orgánu udalosť mala stať. Uviedol, že v daný deň o 14.00 hod. bol
v práci. Taktiež mal za to, že ju rozpor vo výpovediach svedkyne Z. M., ktorá priebeh skutku opísala
vždy rozdielne.

Na základe podaného odvolania žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
a dospel k záveru, že je vecne správne. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu v podstate
vyporiadal tak, že nemal dôvod neveriť výpovediam Z. M. a A.. G., keď títo boli riadne poučení o
povinnosti vypovedať pravdu, tak Mestskou políciou pri podaní oznámenia a vysvetlenia a súčasne
aj Obvodným úradom, ktorý vo veci konal ako orgán prvého stupňa. Tvrdenia žalobcu, že správanie
svedkyne Z. M.  mu spôsobilo počas roka niekoľko vážnych ochorení  neboli preukázané. Rovnako ako
nebola preukázané údajná starecká demencia svedkyne. Žalovaný taktiež vylúčil akúkoľvek „snahu“
správnych orgánov uznať žalobcu vinného zo spáchania priestupku. Konštatoval, že rozhodnutie
prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade so zákonom                a na základe riadne zisteného
skutkového stavu.

Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že správne orgány dospeli k záveru, že žalobca
spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním tak, že dňa 25.4.2013 v čase o 14.00 hod. v chodbe obytného domu na ulici S.. X v J.
J.,                      na druhom poschodí nadával Z. M., že je „ kurva, stará piča, kotná krava“ a podobne, čím
sa voči nej hrubo správal. Takto bol skutok vymedzený aj vo výroku prvostupňového správneho orgánu,
ktorý bol napadnutým rozhodnutím ako vecne správny potvrdený.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s
označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh                 a výmeru sankcie, pričom



uvedené musí byť vo výroku špecifikované tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zamenené s
iným konaním.

V danej veci však pri určení časového údaju spáchania skutku, tak ako bol vymedzený vo výroku
správneho rozhodnutia, správne orgány bez racionálneho dôvodu vychádzali výlučne z výpovede Z. M.,
ktorú učinila ešte pri podávaní oznámenia                    pred Mestskou políciou Trenčianske Teplice.
Bolo zistené, že pri následnom vypočutí tejto svedkyne na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým
orgánom sa už k tomuto časovému údaju žiadnym spôsobom nevyjadrila. Nebola na neho dotazovaná
ani samotným správnym orgánom, a to napriek tomu, že tu existovali rozpory medzi jej tvrdením a
tvrdením žalobcu, že sa spolu na chodbe obytného domu mali stretnúť niekedy medzi 11.00 hod a 12.
00. hod.. Ďalší svedok W. G., ktorý mal byť pri incidente prítomný, sa vo svojich výpovediach nikdy k
presnému času skutku nevyjadril. Za tejto situácie žalovaný, rovnako ako prvostupňový správny orgán,
bez ďalšieho skutkovo ustálili a skutok definovali tak, že sa mal stať o 14.00 hod.. Takýto záver však nie
je, vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, dôvodný a javí sa ako predčasný.

Súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal
s odvolacou námietkou žalobcu, že v čase, kedy ku skutku malo dôjsť, bol v práci. Z tohto hľadiska v
rozhodnutí absentujú akékoľvek dôvod a nie je zrejmé ako žalovaný túto závažnú odvolaciu námietku
posúdil.

Rovnako sa správny orgán žiadny spôsobom nevysporiadal s namietanou  skutočnosťou, že svedkyňa
Z. M., na ktorej výpovedi je predovšetkým uznanie viny žalobcu postavené, samotný skutok opisovala
inak pri oznamovaní skutku                          pred Mestskou políciou a inak s odstupom času pred
prvostupňovým správnym orgánom. Zatiaľ čo prvýkrát uviedla, že išla do skrine na chodbe pre bandasku,
tak neskôr uvádzala,              že pred stretnutím so žalobcom umývala schody. Svedok W. G. zase pri
svojej výpovedi pred prvostupňovým orgánom neuviedol žiadny bližší popis incidentu, avšak                   na
rozdiel od svojej predchádzajúcej výpovede neuviedol, že stál predsieni bytu, ale že bol                na
chodbe, 3 metre od svojej sestry. Správne orgány sa opäť žiadnym spôsobom s uvedenou skutočnosťou
vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali, nijak ju nevyhodnotili, neuviedli,               či uvedené má alebo
nemá  dopad  na vierohodnosť svedkov a podobne. V tejto súvislosti           sa nevenovali ani tomu,
či má príbuzenský pomer svedkov a samotná skutočnosť, že W. G. je na svedkyni M. pravdepodobne
závislý v otázke bývania, nejaký dopad              na vierohodnosť výpovede tohto svedka.

Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že žalobca odmietol konfrontáciu              so svedkami,
keď správny orgán je povinný vždy zistiť skutkový stav v takom  rozsahu, aby si mohol vo veci urobiť
skutkové závery, ktoré môžu byť podkladom pre právne posúdenie veci a meritórne rozhodnutie. Ako už
bolo uvedené vyššie v danej veci z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, kedy
konkrétne malo dôjsť k stretnutiu žalobcu                    so svedkyňou M., resp. či sa mohli na chodbe bytového
domu stretnúť o 14.00 hod., keď žalobca opakovane tvrdil, že bol v danej dobe v práci. Pravdivosť tohto
tvrdenia žalobcu nebola správnym orgánom žiadnym spôsobom vzatá do úvahy, pričom jeho pravdivosť
je možné overiť výsluchom svedka X. I., ktorého žalobca žiada vypočuť. Vzhľadom na vyššie uvedené,
súd dospel k záveru, že v konaní pred správnymi orgánmi nebol skutkový stav dostatočne zistený a
nevytváral podklad pre rozhodnutie správnych orgánov.

Súčasne má súd za to, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje riadne odôvodnenie, keď sa žalovaný
nevyporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a naviac v ňom absentuje riadne hodnotenie
vykonaných dôkazov. Súd poukazuje predovšetkým na to,                   že žalovaný sa riadne nevysporiadal
s odlišným opisom skutkového deja u svedkyne Z. M., s namietanom vierohodnosťou svedka W. G.,
ktorý žije v spoločnej domácnosti so svedkyňou a jej bratom.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a súčasne vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia vo
vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu je aj nepreskúmateľné.



Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce              na posúdenie veci.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné                            pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Z vyššie popísaných dôvodov nemohol súd rozhodnúť inak ako napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) a d/ O.s.p.. Úlohou
žalovaného bude vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstrániť.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto by mu v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. patrila náhrada
trov konania. Vzhľadom na to, že takúto náhradu nežiadal súd o trovách konania rozhodol tak ako je
uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní                  od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu                       na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné.                       Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.