Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/1379/2014 z 20. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. októbra 2015, sp. zn. 17Co/1379/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6213205700.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/1379/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6213205700.1 | 2015-10-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 160 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63afad51-52f6-456a-8d81-a9b6c4a47f45 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6213205700.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1379/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213205700
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213205700.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa B..
G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, R. - D., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom,
so sídlom Veľký Krtíš, ul., SNP 1/A, proti odporkyni B.. L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. L., M. XXX/
XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/124/2013-126 z 29. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 17 875,- Eur
ako náhradu za spoluvlastnícky podiel v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách
konania potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd na návrh navrhovateľa zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
zapísaným v katastrálnom území H. L. na LV č. XXX ako CKN parcela č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 556 m2, parcela č. XXXX záhrady o výmere 236 m2 a stavba súpisného čísla
XXX na parcele č. XXXX rodinný dom tak, že všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
odporkyne, ktorej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 17 875,- Eur ako náhradu za spoluvlastnícky
podiel v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1 a §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzajúc zo zistenia, že účastníci ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti sa na zrušení podielového spoluvlastníctva nedohodli. Keďže reálna deľba nehnuteľnosti
neprichádzala do úvahy, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne aplikujúc kritériá
veľkosti spoluvlastníckeho podielu a účelného využitia veci. Pri určení výšky primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podiel navrhovateľa vychádzal zo znaleckého posudku znalca B.. G. U., ktorý
nehnuteľnosti ohodnotil na 71 500,- Eur. Navrhovateľ bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v rozsahu 1 a tomu zodpovedá určená náhrada 17 875,- Eur. Lehotu na vyplatenie náhrady za
spoluvlastnícky podiel určil na 30 dní bez bližšieho odôvodnenia. O náhrade trov konania účastníkov
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) s
odôvodnením, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný. Navrhovateľovi síce súd vyhovel
v časti jeho návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale nie v časti o určení výšky
náhrady za spoluvlastnícky podiel, kde sa domáhal zaplatenia sumy 20 000,- Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ proti časti výroku, ktorým súd určil dlhšiu
lehotu splatnosti náhrady za spoluvlastnícky podiel v rozsahu 30 dní od právoplatnosti rozsudku než
ukladá Občiansky súdny poriadok v § 160 ods. 1 rozsudkom uloženú povinnosť splniť do troch dní.



S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tvrdil, že časť výroku rozhodnutia o
určení dlhšej lehoty na plnenie musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by
presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku a
osobným pomerom účastníka vhodné určiť k plneniu lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd určil inú lehotu, než vyplýva
z § 160 ods. 1 O. s. p.
Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o trovách konania. Súd mal podľa názoru navrhovateľa rozhodnúť o
trovách konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože výška
plnenia, na ktoré bola odporkyňa zaviazaná závisela od znaleckého posudku. Zdôraznil, že z výsledku
súdneho sporu má úžitok aj odporkyňa, ktorá nemusí znášať eventuálne trovy za zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, hoci sama chcela podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Pokiaľ by zostal výrok
rozsudku okresného súdu o trovách konania nezmenený, bola by odporkyňa neadekvátne zvýhodnená,
pretože sa žiadnymi trovami na výsledku sporu nepodieľa.
Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že odporkyni bude uložené zaplatiť navrhovateľovi 17
875,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov prvostupňového konania vo výške 4 180,55 Eur a tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške
218,81 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporkyňa navrhla potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Odvolanie navrhovateľa proti
časti výroku rozsudku o lehote splatnosti náhrady za spoluvlastnícky podiel označila za bezpredmetné
a rozhodnutie odvolacieho súdu o ňom iba za akademické, bez praktického významu pre pomery
účastníkov konania, pretože pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku dňa 10. 11. 2014 zaplatila
navrhovateľovi sumu 17 875,- Eur prevodom na jeho účet, čím splnila súdom uloženú povinnosť napriek
tomu, že neuplynula ani zákonná trojdňová lehota a už vôbec nie súdom určená 30 dňová lehota na
plnenie. Na získanie sumy na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľovi si musela
vybaviť hypotekárny úver. Okrem toho bola PN v období od 01. 07. 2013 do 29. 06. 2014 a jediným jej
príjmom boli nemocenské dávky. Dňa 30. 06. 2014 sa stala nezamestnanou z dôvodu § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce a poberala podporu v nezamestnanosti. Stará sa o dve plnoleté dcéry, ktoré študujú
na vysokej škole v Bratislave a jej manžel je invalidný dôchodca.
Súd rozhodol spravodlivo a zákonne aj o trovách konania. Odporkyňa mala záujem riešiť podielové
spoluvlastníctvo mimosúdnou dohodou. Po doručení návrhu a pred začatím prvého pojednávania
navrhla uzavretie súdneho zmieru a bola ochotná vyplatiť navrhovateľovi za jeho spoluvlastnícky podiel
náhradu vo výške 17 000,- Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu vo výške 17 875,- Eur, čo je
nepatrný rozdiel oproti odporkyňou navrhovanej sume. V prípade uzavretia súdneho zmieru by súd vrátil
navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 90 % a trovy právneho zastúpenia by nevznikli v takej výške ako
preukazuje navrhovateľ a neboli by vznikli ani trovy spojené so znaleckým posudkom. Pre prípad, že by
krajský súd dospel k názoru, že o náhrade trov konania je potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O. s.
p. žiadala, aby odvolací súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi náhradu trov
konania proti odporkyni nepriznal pre dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v predmete veci,
s prihliadnutím na správanie sa odporkyne počas konania, keď pri prvom úkone, ktorý jej patril, uviedla
všetky skutočnosti a označila dôkazy, že správanie odporkyne aj pred podaním návrhu bolo ústretové
a odporkyňa reagovala na každé podanie navrhovateľa a snažila sa o dohodu. S navrhovateľom sa
nedohodli len kvôli tomu, že požadoval neprimerane vysokú sumu ako náhradu za svoj spoluvlastnícky
podiel.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. iba v
rozsahu odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/124/2013 bolo zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam, ktoré v reále
tvoria rodinný dom a priľahlé parcely. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
podal navrhovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš 25. 06. 2013 a požadoval v ňom vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo po jeho zrušení prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne so
žiadosťou o priznanie náhrady na vyrovnanie podielu vo výške 20 000,- Eur aj s uložením povinnosti
odporkyne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. K návrhu pripojil navrhovateľovi odpoveď odporkyne
adresovanú právnemu zástupcovi navrhovateľa ešte pred začatím súdneho konania, v ktorom súhlasila
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale nie s výškou požadovanej náhrady za



spoluvlastnícky podiel. Rovnakým spôsobom sa vyjadrila odporkyňa aj k návrhu na začatie konania na
žiadosť Okresného súdu Veľký Krtíš. Účastníci aj v priebehu konania rokovali o možnom usporiadaní
sporu mimo súdne, o čom svedčí list právneho zástupcu navrhovateľa zo 16. októbra 2013 adresovaný
odporkyni, kde navrhol nehnuteľnosti po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázať do
výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá by sa mala zaviazať navrhovateľovi zaplatiť na vyrovnanie jeho
podielu 17 600,- Eur a súčasne na úhradu nákladov vzniknutých právnym zastupovaním navrhovateľa vo
výške 1 237,71 Eur. Odporkyňa na tento návrh navrhovateľa reagovala 28. októbra 2013, kde navrhla
uzavretie súdneho zmieru v znení, že sa zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam,
ktoré sa prikážu do výlučného vlastníctva odporkyne a odporkyňa sa zaviaže zaplatiť navrhovateľovi za
jeho spoluvlastnícky podiel 17 000,- Eur s tým, že každý z účastníkov si bude znášať trovy sám. Na výzvu
súdu navrhovateľ dňa 11. 12. 2013 oznámil, že odporkyňou navrhovaný zmier neprijíma, požiadavku
odporkyne, ktorú vyjadrila v písomnom podaní adresovanom súdu o navrhovanom zmieri neakceptuje a
trvá na svojich prednesoch. Následne okresný súd ustanovil v konaní znalca, ktorému uložil určiť trhovú
hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
po obdržaní znaleckého posudku vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29. septembra 2014.

Obaja účastníci akceptovali rozhodnutie súdu vo veci samej. Okresný súd rozhodol v súlade s § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k
označeným nehnuteľnostiam, tieto prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne a uložil jej povinnosť
vyplatiť navrhovateľovi primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Aplikujúc ustanovenie § 160
ods. 1 O. s. p. uložil súd odporkyni vykonať peňažné plnenie v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa, že pre určenie dlhšej lehoty na splnenie súdom uloženej
povinnosti v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. je potrebné mať zistené všetky rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce takéto rozhodnutie, ku ktorému by mal súd pristúpiť len v prípadoch, keď možnosť
splniť peňažné plnenie v dlhšej ako trojdňovej zákonnej lehote nepoškodí účastníka, ktorého návrhu
bolo vyhovené. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu tvrdila, že navrhovateľovi náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel zaplatila už 10. 11. 2014, o čom predložila aj kópiu dokladu o pohybe na
jej účte. Navrhovateľ napriek tomu zotrval na podanom odvolaní aj proti výroku o lehote splatnosti
priznanej náhrady. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa už splnila súdom uloženú povinnosť a to pred
uplynutím lehoty určenej súdom, odvolací súd už len na potvrdenie správnosti rozhodnutia okresného
súdu uvádza, že vzhľadom na osobné pomery odporkyne, ktorá bola dlhodobo práceneschopná, má dve
deti študujúce na vysokej škole a jej manžel je invalidným dôchodcom, ako aj s prihliadnutím na výšku
náhrady, ktorú bola povinná vyplatiť navrhovateľovi bolo odôvodnené určiť dlhšiu lehotu na splnenie
povinnosti uloženej v rozsudku okresného súdu.

Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách konania v
rozsudku okresného súdu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním,
ktoré mohlo byť začaté aj na návrh odporkyne. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva majú všetci účastníci postavenie navrhovateľa aj odporcu (iudicium duplex), pretože
podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké
právo odporcu. Práve z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o úspechu navrhovateľa v konaní, aj keď súd
jeho návrhu vyhovie. O priznaní náhrady trov konania medzi účastníkmi v takomto konaní je dôvodné
uvažovať iba vtedy, ak by niektorý zo spoluvlastníkov odmietal zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, nie však vtedy, ak sa zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou
účastníkov nezrealizovali len pre odlišné predstavy účastníkov o výške náhrady za spoluvlastnícky
podiel. Odporkyňa už pred začatím súdneho konania oznámila navrhovateľovi, že súhlasí so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a navrhla uskutočniť spôsob vyporiadania rovnako, ako to
navrhoval navrhovateľ (prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a vyplatením primeranej
náhrady navrhovateľovi), nedošlo ale k dohode o výške primeranej náhrady. Svoj návrh zopakovala
odporkyňa aj v priebehu súdneho konania, kedy navrhla uzavretie súdneho zmieru v podaní z 28. 10.
2013, ktoré doručila aj Okresnému súdu Veľký Krtíš. K uzavretiu zmieru nedošlo z dôvodov na strane
navrhovateľa, ktorý nesúhlasil s tým, aby sa zrušilo a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo prikázaním
nehnuteľností do vlastníctva odporkyne za náhradu vo výške 17 000,- Eur v prospech navrhovateľa s
tým, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám. Odvolací súd súhlasí s tvrdením odporkyne
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, že vysoké trovy tohto súdneho konania vznikli pre správanie sa
navrhovateľa, ktorý na tento zmier nepristúpil, v dôsledku čoho súd pokračoval v konaní, nariadil vo veci
znalecké dokazovanie a sám vo veci autoritatívne rozhodol a to len o málo odlišnou sumou primeranej



náhrady, než navrhovala odporkyňa v ňou sformulovanom zmieri. Za tohto skutkového stavu okresný
súd správne rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Odporkyňa v odvolacom konaní, ktoré vyvolal navrhovateľ sa považuje za úspešnú účastníčku konania.
Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo odôvodnené rozhodnúť o trovách odvolacieho
konania medzi účastníkmi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa návrh na priznanie náhrady trov
odvolacieho konania nepodala, len z tohto dôvodu jej náhrada trov odvolacieho konania krajským súdom
priznaná nebola.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.