Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/313/2017 z 2. 10. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. októbra 2017, sp. zn. 13Co/313/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6217201951.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/313/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6217201951.1 | 2017-10-02 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 337 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 336 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/064b6249-1fb4-429f-995c-2f508c0883f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6217201951.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/313/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217201951
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6217201951.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, ako členiek senátu, v právnej veci
žalobcu: P.. N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., N. XXX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Csp/85/2017-39 zo dňa
11. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. 8500112001 zo dňa 28. 04. 2015, ktorú uzatvoril so žalobcom. Zároveň okresný súd napadnutým
uznesením uložil zamestnávateľovi žalobcu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Veľký Krtíš,
Osloboditeľov 33, 990 01 Veľký Krtíš povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500112001 zo dňa 28. 04. 2015, ktorú žalovaný
uzatvoril so žalobcom. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Súd v uznesení poučil žalovaného, že môže podať proti žalobcovi žalobu o
zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112001
zo dňa 28. 04. 2015.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 15. 03. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovanému a
súčasnému zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov), zo dňa 28. 04. 2015, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným a aby žalovaného zaviazal k úhrade
trov. Alternatívne navrhol, aby súd, ak by dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia
nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, aby súd uložil žalobcovi povinnosť v primeranej lehote podať
žalobu vo veci samej.

3. Okresný súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh
je dôvodný. Z predložených listín vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28. 04.2015 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112001 (ďalej len „zmluva o úvere"), ktorú súd posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalobca v zmluve figuruje v postavení spotrebiteľa a žalovaný bol
v postavení dodávateľa. Predmetom zmluvy podľa bodu 6 Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úverového
limitu do výšky 1500 €, s veriteľom schválenou mesačnou splátku 53,38 € a počtom 36 splátok, s



tým, že žalobca mal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 2060,88 €. Veriteľom v obsahu zmluvy o úvere
bola potvrdená RPMN za úver vo výške 26,76 % a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu
vo výške 26,76 %. Žalovaný so žalobcom uzatvorili dňa 28. 04. 2015 súčasne Dohodu o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov). Súd mal za preukázané, že dňa 18. 11. 2015 žalovaný predložil predmetnú
dohodu zamestnávateľovi žalobcu a požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ nemal inú
možnosť ako tieto zrážky realizovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 28. 04. 2015 na č. l. 36 je
typom formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred naformulovaná a slabšia strana, t. z. spotrebiteľ nemal
možnosť nijakým spôsobom do obsahu dohody zasiahnuť resp. ho zmeniť, čo je zrejmé už zo samej
formálnej štruktúry dohody, v ktorej boli dopredu označené iba určité voľné rubriky, ktoré spotrebiteľ
mohol doplniť a tieto sa týkali napr. úpravy generálií zmluvných strán záväzku zabezpečovaného
dohodou, výšky poskytnutého revolvingového úveru (bod IV dohody), výšky realizovaných zrážok (bod
V dohody). Zákon pritom stanovil požiadavku, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedenú požiadavku dohoda nespĺňa. Obsah
dohody nasvedčuje, že veriteľ môže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky aj bez predchádzajúceho
schválenia súdom, alebo bez reálneho preverenia, či dlh žalobcu skutočne existuje. Nemožno však
preveriť skutočnú výšku tohto dlhu. Dlžník je tým vystavený len vôli veriteľa. Dlžník podľa názoru súdu
nemal možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy bez toho, aby sa vystavil riziku neposkytnutia
úveru. V obsahu dohody (bod I, II) žalobca síce formálne deklaroval vedomosť, že uzavretie dohody
nebola podmienka uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a tiež, že mal možnosť odmietnuť dohodu
ako prostriedok zabezpečenia. Vyhlásenie je však zakomponované neprehľadne do obsahu ostatného
textu dohody ako jeho bežná súčasť a s týmto splýva, pričom táto časť zmluvy nebola nijako odlíšená a
ani zvýraznená v dohode a nie je zrejmé, či žalobca skutočne mal možnosť toto postrehnúť a následne
slobodne a z vlastnej vôle sa rozhodnúť, že podmienky dohody akceptuje alebo ich odmieta. Žalobca
podľa názoru súdu vôbec nemohol ovplyvniť obsah dohody, pretože jej text bol dopredu pripravený
žalovaným v podobe štandardnej formulárovej zmluvy a to pre budúci neurčitý okruh spotrebiteľov.

4. Na základe uvedeného a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca v dostatočnej miere osvedčil svoje nároky, t.z. preukázal odôvodnenosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok zo mzdy, pričom existencia a výška dlhu boli žalobcom spochybnené. Nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z vyššie označenej dohody a platiteľovi
mzdy realizovať dohodu je opatrením proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko
napraviteľný stav a to v tom, že by sa žalovanému poukázali zo mzdy žalobcu finančné prostriedky
bezdôvodne, prípadne vo vyššom rozsahu ako to umožňuje zákon. Súdna prax dospela k záveru, že
neodkladným opatrením je možné uložiť aj platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy,
keď dôvodom je nezvyšovanie možného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok. Súd preto návrhu
vyhovel aj s poukazom na uvedené stanovisko.

5. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaný neutrpí
žiadny ujmu, pretože ten má možnosť obrátiť sa na súd so žalobou voči dlžníkovi o zaplatenie dlžnej
čiastky. V tomto konaní súd ex offo preskúma aj jednotlivé ustanovenia zmluvy a posúdi ich súlad s
príslušnými zákonmi o spotrebiteľských úveroch. Po takto vykonanom dokazovaní súd určí skutočnú
výšku dlhu žalobcu voči žalovanému. Súd preto v súlade § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia
neurčoval povinnosť žalobcu podať žalobu vo veci samej, pretože povinnosťou zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy sa dosiahne trvalá právna úprava medzi stranami. V súlade s ustanovením § 337
ods. 1 CSP však poskytol poučenie žalovanému o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať
uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu dlžné splátky úveru z predmetnej zmluvy o úvere.

6. Pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania okresný súd postupoval v súlade s
ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal
náhradu trov v plnom rozsahu.

7. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie napádal vo výroku o priznaní práva na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie,
podľa jeho názoru, vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi priznal právo na náhradu trov voči
žalovanému v plnom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o priznaní
náhrady trov konania zrušil.



8. Na odôvodnenie odvolania žalovaný uviedol, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému na základe uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia. Rozhodovanie o náhrade trov konania (vrátane platenia súdnych poplatkov)
je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením (rozhodovaním o jeho nariadení) závislé
od rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP). Zákonná úprava výslovne predpokladá konečné
rozhodnutie súdu v oblasti uloženia povinnosti náhrady trov konania. Žalovaný zastáva názor, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nenachádza oporu v platnej legislatíve a nejestvuje žiadny zákonný
dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil a priznal žalobcovi aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

10. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že súčasná platná právna úprava (§ 262 ods. 1 CSP) predpokladá,
že o nároku na náhradu trov konania sa rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci končí.
Žalobca sa v predmetnom konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého právna úprava
je sčasti totožná s úpravou predbežných opatrení v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
zároveň však vykazuje významné znaky posunu vpred oproti predošlej právnej úprave. Zvlášť poukázal
na rozdiely medzi neodkladným opatrením a jeho predchodcom predbežným opatrením v otázke,
kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a kedy mohol súd nariadiť predbežné opatrenie.
Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovania ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Súd súčasne
s nariadením neodkladného opatrenia uloží vo výroku uznesenia navrhovateľovi povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 CSP). V predmetnom prípade nebola zo strany
súdu ukladaná žalobcovi povinnosť podať aj žalobu vo veci samej, pretože súd v súlade s § 336
ods. 1 CSP neurčoval povinnosť žalobcu podať žalobu vo veci samej, nakoľko povinnosťou zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa dosiahne trvalá právna úprava medzi stranami. Zároveň
žalobca zdôraznil, že nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Z uvedených dôvodov žalobca považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za správne a plne súladné so súčasne platnou
právnou úpravou.

11. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Opäť
zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalovaný v podanom odvolaní namietal priznanie náhrady trov konania žalobcovi v rozhodnutí o
nariadení neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením



ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania
alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného
zabezpečenia a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Samotné neodkladné opatrenie nie je ex lege nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej.
Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu môže byť na strane navrhovateľa odôvodnené uplatnenie
subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia aj pred začatím
konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navyše nemusí byť v osobitných
prípadoch vôbec nasledovaný žalobou, vtedy má povahu podania vo veci samej. Za predpokladu,
že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje vec samú a možno prostredníctvom
jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby
navrhovateľovi neuloží. V takom prípade rozhodne v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia aj
o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP. To, že súd pri nariadení neodkladného
opatrenia neuloží žalobnú povinnosť, neznamená, že žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) sa
nemôže samotnou žalobou domáhať súdnej ochrany aj v rámci štandardného konania vo veci samej.
Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd žalobcovi (navrhovateľovi
neodkladného opatrenia) neuloží žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o
tom, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu vo veci samej.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku napadnutého
uznesenia o trovách konania nie je dôvodné.

20. Okresný súd v predmetnej veci nariadil neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 1 CSP. Zároveň súd
dospel k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,
preto v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuložil žalobcovi povinnosť v určenej lehote podať žalobu vo veci
samej. Naproti tomu súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia poučil žalovaného o možnosti
podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok aplikujúc § 337 ods. 1 CSP (štvrtý výrok
uznesenia). Rozhodnutie je rozhodnutím vo veci samej a teda ak súd prvej inštancie v tomto uznesení
zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, je rozhodnutie správne aj čo do výroku o náhrade
trov konania.

21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, tento odvolací dôvod neobstojí. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciou odvolacieho súdu o tom, že neodkladné opatrenie
môže mať aj charakter rozhodnutia vo veci samej.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CPS, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o
výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)



Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).