Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/17/2016 z 20. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. februára 2018, sp. zn. 6Sa/17/2016, ECLI:SK:KSKE:2018:7016201121.2 Krajský súd Košice | 6Sa/17/2016 | ECLI:SK:KSKE:2018:7016201121.2 | 2018-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 99 zákona č. 437/2004 Z. z., § 190 SSP, § 167 SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2284581-03ea-4777-afcb-e1745d81591e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7016201121.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201121
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201121.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: Z.. F. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Košice, zastúpená: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom
Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.
8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 07.10.2016 o preskúmanie rozhodnutia
žalovanej č. 37585-5/2016-BA zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
č. 45183-48/2016-KEM zo dňa 02.03.2016, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 37585-5/2016-BA zo dňa 03.08.2016
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45183-48/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 a vec v
r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 07.10.2016 domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovanej č. 37585-5/2016-BA zo dňa 03.08.2016 (odvolací správny orgán) a rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice č. 45183-48/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 (prvostupňový správny orgán).
V odôvodnení uviedla, že v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa XX.XX.XXXX si uplatnila na
pobočke Košice nárok na úrazovú dávku sociálneho poistenia - náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej „SSU“). Žalovaná, ako odvolací orgán, rozhodnutím zo dňa 03.08.2016 zamietla jej
odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.03.2016, ktorým táto v zmysle
§ 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“)
nepriznala žalobkyni nárok na náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Namietala, že predmetné rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a
g) Správneho súdneho poriadku a že zo strany žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu,
došlo k porušeniu ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom oba správne orgány dospeli k
nesprávnym skutkovým zisteniam a v rozpore s § 195 a nasl. ZoSP neúplne zistili skutočný stav veci.
Rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej, v zmysle
ktorého táto nepriznala náhradu za SSU, pričom žalovaná toto rozhodnutie potvrdila. Nesúhlasila s
týmto bodovým hodnotením a žiadala priznať bodové hodnotenie v počte bodov 4009,50 v zmysle
záverov znaleckého posudku znalca Z.. A. R., ktorého znalecký posudok prvostupňovému správnemu
orgánu predložila. Žalovaná sa priklonila k argumentácii pobočky E. a v podstate žiadnym spôsobom
nepreukázala opodstatnenosť svojho rozhodnutia, neodstránila rozpory v skutkovom stave tak, ako ho
zistila pobočka Košice, neobstarala ďalšie potrebné podklady za účelom presného a úplného zistenia
skutočného stavu veci a vydania rozhodnutia, aj keď v doposiaľ zistenom skutkovom stave boli zjavné
rozpory, ktoré navrhla odstrániť nariadením kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru



Neurochirurgia. Na ozrejmenie skutkového stavu uviedla, že dňa 13.07.2015 si uplatnila v príslušnej
pobočke nárok za náhradu za SSU, ktorý utrpela v súvislosti s pracovným úrazom dňa XX.XX.XXXX,
pričom súčasťou tejto žiadosti bol znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom Z.. A. R.,
znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, ktorý ohodnotil SSU
poškodenej počtom bodov 4009,50, pričom závery tohto posudku potvrdil aj Z.. S. K., úrazový chirurg
E. Ú. L. V. H. F.. S. N. E. (ďalej „ošetrujúci lekár zranení žalobkyne“, resp. „posudzujúci lekár“) vo
svojom lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý taktiež ohodnotil
bolesti žalobkyne rovnakým počtom bodov. Pobočka odstúpila predložený znalecký posudok na kontrolu
bodového ohodnotenia majúc za to, že sú v ňom rozpory a sporné položky a požiadala o vypracovanie
znaleckého posudku Z.. C. F., znalca pre základný odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia,
ktorý jej predložil posudok dňa 21.12.2015. Prvostupňový správny orgán v rámci rozhodovania o náhrade
za SSU vzal do úvahy znalecký posudok vypracovaný Z.. C. F., ktorý určil, že žalobkyňa má nárok na
náhradu za SSU v počte 0 bodov.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán,
nebrali do úvahy, nepreskúmali všetky lekárske správy ošetrujúcich lekárov/špecialistov v čase úrazu,
ako aj po úraze, po zhoršení zdravotného stavu (dodané Sociálnej poisťovni) za obdobie od úrazu, t. j.
XX.XX.XXXX až zhrňujúca správa neurológa zo dňa 05.04.2016, či posledná operácia driekovej chrbtice
zo dňa 19.01.2016. Sústredili sa na závery znalca Z.. C. F., ktorý rovnako opomenul podstatnú časť
lekárskych správ, čoho dôkazom je príloha tohto posudku, kde je uvedená len určitá časť lekárskych
správ, z ktorých tento vychádzal, pričom ostatné absentujú. Spornou otázkou, podľa názoru pobočky,
v danej veci bolo bodové hodnotenie za SSU - výška bodov, ako aj poukázanie na príčinnú súvislosť s
poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu, ktoré posudzujúci lekár Z.. A. R. dával do súvislosti
v celom rozsahu. Pobočka určila, že poškodená má nárok na náhradu za SSU v počte bodov 0.

4. Žalovaná opierala napadnuté rozhodnutie o skutočnosť, že vykonané znalecké dokazovanie znalcom
Z.. F. potvrdilo závery posudkových lekárov, ktorí nesúhlasili s bodovým hodnotením posudzujúceho
lekára, avšak v plnom rozsahu sa stotožnili so závermi Z.. F.H., ktorý neuznal existenciu príčinnej
súvislosti medzi zraneniami žalobkyne spôsobenými pádom na snowboarde pri pracovnom úraze a
poškodením zdravia podľa položiek ako ich uviedol znalec Z.. R. vo svojom znaleckom posudku.

5. Ďalej žalovaná poukazovala na lekársku správu U. H. K. S. A.. B.. Q. N. S., vyhotovenú bezprostredne
po pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa uvádza, že žalobkyňa bola hospitalizovaná odo
dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX pre poranenie hlavy a brucha. Napriek poraneniu hlavy ani
v jednom odbornom vyšetrení neboli popisované vážne mozgové a psychické poruchy ako sú strata
pamäti, poruchy reči, poúrazová demencia, depresia, panické poruchy, prípadne epilepsia. Poškodená
trpí psychickými poruchami od roku XXXX, z dôvodu odlúčenia od manžela (pracoval v zahraničí), neskôr
zhoršenie psychického stavu pre smrť otca.

6. Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalovanej uvedeného v napadnutom rozhodnutí, že pri kontrole
bodového hodnotenia dňa 17.02.2016 a 24.04.2016 za účasti právneho zástupcu žalobkyne, respektíve
aj žalobkyne, neboli vznesené žiadne námietky, čo bolo potvrdené ich podpisom, nakoľko právny
zástupca jasne a zrozumiteľne napadol stanovisko pobočky, ako aj závery Z.. F. práve pre tieto
skutočnosti. V závere žalovaná uviedla, že námietky žalobkyne smerujú proti záverom erudovaného
odborníka - lekára, znalca, ktoré podáva právny zástupca - lekár laik, aj keď boli čiastočne zdôvodnené
Z.. R., žalovaná mala za to, že v zmysle judikatúry slovenských súdov neprináleží spochybňovať závery
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom odstránenia diskrepancií medzi posudzujúcim
lekárom a posudkovou lekárkou pobočky na zistenie skutočného stavu veci. K danému uviedla, že
Z.. R. je znalec zapísaný v zozname znalcov od roku XXXX a je rovnako erudovaný odborník a
ešte vzhľadom na charakter zranení viac kompetentný posudzovať poškodenie zdravia žalobkyne ako
ortopéd. Hodnotenie znalcov, preferovanie znalcov na erudovanosti, ako to uvádza žalovaná, je v
príkrom rozpore so zákonom.

7. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe poukazovala na rozpory v znaleckých posudkoch. Na ozrejmenie
skutkového stavu ďalej uviedla, že v konaní boli vyhotovené celkom dva znalecké posudky podľa
zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch: 1. znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný Z.. A. R. na žiadosť žalobkyne (ďalej „ZP Z.. R.“) a 2. znalecký posudok č. XXX/XXXX
vypracovaný Z.. C. F. (konzultantmi pri vypracovaní ZP boli Z.. R. B., z odvetvia Neurochirurgia a Z.. T. E.,



z odvetvia Psychiatria) na žiadosť Sociálnej poisťovne, pobočka E. (ďalej „ZP Z.. F.“)a taktiež predložené
lekárske správy špecialistov, ošetrujúcich lekárov, ako aj hodnotenia zdravotného stavu pred úrazom
a po úraze lekármi špecialistami. Z.. R. stanovil počet bodov v súlade s metodikou výpočtu v zmysle
zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 4009,50
bodov (bodové hodnotenie SSU za psychiatrickú časť bolo určené posudzujúcim lekárom žalobkyne Z..
K. Ž.E.) a v zmysle rovnakého zákona stanovil Z.. F. bodové ohodnotenie SSU poškodenej v rozsahu 0
bodov. V rovnakej posudzovanej veci teda došlo k rozdielnemu bodovému hodnoteniu dvomi nezávislými
znalcami, avšak došlo nielen k stanoveniu rôznych počtov bodov, ale názory hodnotiacich znalcov sú
výrazne protichodné (čo sa týka jednotlivých položiek, ktoré obaja znalci akceptovali). Tieto posudky
sú rovnocennými znaleckými posudkami vypracovanými v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a v prípade znaleckého posudku Z.. R. ide o plnohodnotný dôkaz v konaní v zmysle § 196
ods. 1 ZoSP. Tento posudok bol vypracovaný tiež odborníkom - lekárom znalcom zapísaným v zozname
znalcov, čo žalovaná neakceptovala, neuznala tento posudok v konaní, s týmto sa nevysporiadala a v
rozpore s povinnosťou zistiť úplne skutočný stav ako jediný správny uznala znalecký posudok Z.. F..
Poukazujúc na rozsudok NS SR č. 1Sžd/4/2014 z 18.02.2016 doplnila, že tento znalecký posudok Z..
F. nespĺňa podmienky, ktoré sú kladené na obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej
odbornej činnosti. Závery tohto posudku boli spochybnené procesne relevantným dôkazom znaleckým
posudkom Z.. R., ako aj jeho vyjadrením, v ktorom znalec riadne zdôvodnil svoje postupy, pričom je
možné tento posudok náležite preskúmať. K záverom Z.. F. vydal Z.. R. stanovisko s odôvodnením
správnosti svojho znaleckého posudku a vecnými argumentami spochybňujúcimi správnosť záverov Z..
F.. Z.. R. vecnou argumentáciou poukázal na pochybenia znalca Z.. F., z čoho sa vyvodzuje zmätočnosť
postupu Z.. F. a nesprávnosť jeho záverov.

8. V prvom rade poukazovala žalobkyňa na skutočnosti, ktoré namietala už v odvolacom konaní a to, že
Z.. F. je znalcom v odbore Zdravotníctvo, farmácia, odvetvie Ortopédia a zdravotné ťažkosti poškodenej
spôsobené pracovným úrazom majú neurologický pôvod a teda Z.. F. ako odborník pre oblasť ortopédie
nie je spôsobilý presne a objektívne posúdiť daný prípad z chirurgického a neurologického hľadiska
stanoviť zodpovedajúce bodové hodnotenie. Tento nemá špecializáciu v potrebnom odbore pre správne
posúdenie prípadu žalobkyne. Rovnako za absurdné považovala konanie pobočky, ak na kontrolu znalca
Z.. R. zadala spracovanie znaleckého posudku lekárovi mimo odboru špecializácie, ktorý sa na daný
prípad aplikuje, pričom uvedená skutočnosť nebola odstránená ani v odvolacom konaní.

9. Doplnila, že v znaleckom posudku Z.. F. je uvedené, že neurologické ťažkosti žalobkyne popisované
v lekárskych správach boli konzultované so znalcom pred odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Neurochirurgia Z.. R. B., pričom túto skutočnosť žalobkyňa namietala, nakoľko v žiadnej časti posudku
nie sú uvedené závery tohto znalca Z.. B. a teda nie je zrejmé z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho
hľadiska, ktoré poškodenia zdravia žalobkyne tento znalec konzultoval so znalcom Z.. F. a takýto
posudok je teda nepreskúmateľný. Nie je možné určiť správnosť posudku ak konzultované závery
Z.. B. v danom posudku absentujú a nie je možné ich zistiť. Tento znalec úplne vylúčil zhoršenie
psychického stavu žalobkyne v dôsledku úrazu, ťažkých poškodení chrbtice, následnej imobility,
následne pretrvávajúcich problémov s mobilitou pred operáciou, ako aj po operácii a nezohľadnil a
vôbec nevenoval pozornosť neustálym neuropatickým bolestiam žalobkyne, ktoré nastali po úraze
(ignoroval neustále užívanie liekov tlmiacich bolesť či iné, ktoré boli uvedené v lekárskych správach).
Aj táto dlhotrvajúca chronická bolesť v dôsledku poškodenia chrbtice má priamy súvis so zhoršujúcimi
psychickými problémami žalobkyne. Rovnako je zarážajúce, že zdravotný stav bol dobre známy aj
posudkovej lekárke pobočky, ktorá dňa 22.04.2016 pri preverovaní zdravotného stavu bola svedkom,
ako sa vyskytli vážne zdravotné ťažkosti žalobkyne, kde po zdvihnutí dolných končatín posudkovou
lekárkou (čo je po operácii lumbálnej časti zakázané veľmi rizikové) dostala silné bolesti, až stratila
vedomie, a to za prítomnosti posudkovej lekárky spolu s dvoma advokátmi. Pobočka napriek aj týmto
skutočnostiam a zhoršujúcemu sa stavu žalobkyne zotrvala na záveroch znalca Z.. F.. Poukázala
na to, že pred úrazom nemala žiadne zdravotné problémy s chrbticou a po úraze to boli vážne
zdravotné ťažkosti s nevyhnutnosťou dvoch, či troch operácií chrbtice. V skutočnosti ide o súbeh jednak
degeneratívnych zmien a je otázne, či vôbec u žalobkyne vo veku 35 rokov boli, a ak áno v akom
rozsahu, keďže sa to prejavuje a nastupuje u každého jednotlivca individuálne. Tieto aj keď nemožno
spochybňovať, ale nemôžu byť jediným dôvodom tak zhoršeného zdravotného stavu bezprostredne po
nehode u ženy vo veku 35 rokov. Z.. F., ako lekár, musí mať vedomosť, že žena vo veku 35 rokov,
ktorá nemala žiadne ťažkosti s chrbticou pred úrazom v dôsledku staroby, veku, by sa jej ťažkosti mohli
vyskytnúť oveľa neskôr alebo možno vôbec.



10. Poukazovala na tvrdenia znalca Z.. R., ktoré vypracoval vo svojom stanovisku k znaleckému posudku
Z.. F., kde tento vychádzal z údajov z príjmu do ústavnej starostlivosti bezprostredne po úraze - páde
na snowboarde „sťažuje si na bolesti brucha“ a znalecký posudok spracoval bez osobného vyšetrenia
poškodenej a bez súdnoznaleckého šetrenia časového sledu úrazového mechanizmu, ako to vyplýva z
jeho znaleckého posudku. Úrazový mechanizmus pôsobiaci na oblasť driekovej chrbtice neakceptoval,
taktiež vo svojom ZP neakceptoval lekárske správy a nálezy poškodenej. Neprihliadol na laický popis
žalobkyne, na jej ťažkosti. Je práve na lekárovi, aby na základe laického popisu ťažkostí hľadal pôvod
týchto ťažkostí a správne ich diagnostikoval. V medicíne nie je neobvyklé, že dôjde k správnej diagnóze
časom, niekedy vôbec nedôjde. Upozornil, že žalobkyni neboli v čase bezprostredne po úraze vykonané
vyšetrenia, ktoré by s určitosťou poukázali na poškodenie chrbtice v dôsledku úrazu, t. j. magnetická
rezonancia. Dávala do pozornosti vyjadrenie Z.. R., ktorý poukazoval na to, že poškodená nie je lekár,
ani zdravotnícky pracovník, aby sa od nej očakávalo, že prvotne ošetrujúcemu odbornému lekárovi
pri príjme do ústavnej zdravotnej starostlivosti povie že ju nebolí brucho, ale drieková oblasť, najviac
vpravo v oblasti, kde je uložená ľavá oblička. Zdôraznila, že záver znalca Z.. F. o degeneratívnom
postihnutí medzistavcových platničiek nemá oporu v zdravotnej dokumentácii poškodenej. Žalobkyňa
argumentovala v odvolacom konaní, že ak by sa pripustili a použili závery Z.. F. a aplikovali na všetky
úrazy, znamenalo by to, že každý úraz u človeka nad 30 rokov, kde sú už zjavné degeneratívne zmeny
medzistavcových platničiek, nemôžu byť odškodňované ako pracovný úraz, t. j. neexistuje príčinná
súvislosť a vlastne automaticky nastupuje, ak sú zákonité znaky starnutia. Tento absurdný výklad, ktorý
spôsobil Z.. F., plne akceptovala pobočka Sociálnej poisťovne, ako aj žalovaná, bez analýzy a hlbšieho
zamyslenia sa nad absurditou jeho tvrdenia.

11. Rovnako poukázala na to, že pokiaľ Z.. F. uvádza, že opakovaným neurologickým vyšetrením nebolo
preukázané poškodenie platničky a že ak by bola platnička úrazom poškodená, poškodená by nebola
prepustená po dvoch dňoch domov, k tomu Z.. R. uviedol, že RTG vyšetrenia krčnej chrbtice, ktoré
zobrazí kostné štruktúry krčnej chrbtice, nemala poškodená pri príjme vykonané žiadne iné zobrazovacie
paraklinické vyšetrenie (CT vyšetrenie krčnej chrbtice alebo MR vyšetrenie), ktoré ako jediné by mohli
zobraziť stav väzivových štruktúr a platničiek krčnej chrbtice bezprostredne po predmetnom úraze.
Zdôraznila, že žalovaná, ani pobočka, nevyhodnotili závery lekárskych správ neurológa, ostatných
špecialistov, ošetrujúcich lekárov, ktoré boli dodané. Mala za to, že Z.. F.Á. vypracoval znalecký posudok
bez osobného vyšetrenia žalobkyne, bez jej akejkoľvek účasti, taktiež bez súdnoznaleckého šetrenia
časového sledu úrazového mechanizmu a nijako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa pred
predmetným úrazom netrpela žiadnymi somatickými bolesťami pohybového aparátu, ktoré by ju výrazne
obmedzovali v jej aktívnom živote tak, ako tomu bolo a je po predmetnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že Z.. R. vo svojom vyjadrení závery znalca Z.. F. jednoznačne vyvrátil,
nemožno považovať posudok Z.. F. za korektný a nezavádzajúci, avšak za v rozpore s postupmi
štandardne vykonanými v rámci znaleckého dokazovania za neobjektívny a nehodnoverný.

12. Ohľadne psychiatrických následkov v správnej žalobe uviedla, že ako vyplýva z nálezu zo dňa
09.02.2015 vznik recidivujúcej depresívnej poruchy, ťažkej epizódy bez psychotických príznakov bol
diagnostikovaný až po úraze zo dňa XX.XX.XXXX. Zhoršenie duševnej poruchy diagnostikovanej
po predmetnom úraze je stavom, ktorý vznikol v súvislosti s poškodením na zdraví - poškodením
medzistavcových platničiek v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela poškodená, tak ako to
predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.. Vzhľadom na existenciu príčinnej súvislosti medzi
úrazom a zhoršením duševnej poruchy žalobkyne, nemá vplyv skutočnosť, že trpí už od roku XXXX
duševnou poruchou s typickým kolísavým priebehom ako vyplýva zo ZP Z.. F., keďže v danom prípade
je SSU vymedzené ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, pričom v prípade žalobkyne došlo ku
zhoršeniu psychického stavu v súvislosti s poškodením zdravia úrazom a tým k vylúčeniu, či obmedzeniu
jej účasti na plnom osobnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. Aj z daného vyplýva
nesprávnosť ZP Z.. F., že jej neprináleží nárok na náhradu za SSU aj za psychiatrické následky.

13. V napadnutom rozhodnutí žalovanej nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa so znaleckým posudkom
Z.. R., ani s jeho vyjadrením k znaleckému posudku Z.. F. v odvolacom konaní, aj keď sa posudkový
lekár pobočky stotožnil so závermi Z.. F. a prijali ich v plnom rozsahu aj posudkoví lekári ústredia v
rámci kontroly, avšak nepožiadali znalca Z.. F., aby sa vyjadril k vyjadreniu Z.. R.. V odvolaní žalovaná
len uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať závery znalca a jeho znaleckým
posudkom je pri svojom rozhodovaní o priznávaní nárokov na úrazové dávky viazaná, čím sama



žalovaná týmto konštatovaním spochybnila zákonnosť postupu v konaní, ako aj zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. O skutočnosti, že pred predmetným úrazom netrpela žiadnymi somatickými bolesťami
pohybového aparátu, ktoré by jej bránili inak viesť aktívny plnohodnotný život, keďže pracovala ako
V.E. R., aktívne sa venovala športovej činnosti, sprevádzala žiakov na lyžiarskych výcvikoch, kde
pôsobila ako inštruktorka snowboardu a netrpela žiadnymi somatickými bolesťami pohybového aparátu,
ktoré boli potvrdené aj čestným vyhlásením všeobecnej lekárky Z.. G. K., pričom po pracovnom úraze
došlo k radikálnej zmene jej života a nemožnosti nastúpiť do zamestnania, plnohodnotne sa starať o
rodinu a vykonávať bežné činnosti voľnočasové, či už v domácnosti. Pokiaľ žalovaná na preukázanie
existencie príčinnej súvislosti medzi poškodením pohybového aparátu žalobkyne (krčného a driekového
segmentu chrbtice) uviedla, že poškodená naďalej vykonáva svoje pôvodné zamestnanie - V. R. N.
a nebola preradená na inú prácu, nezmenila sa jej pracovná náplň, ani pracovné prostredie a teda
považuje jej námietku za bezpredmetnú. V správnej žalobe poukázala na to, že dňa 24.06.2016 pri
kontrole bodového hodnotenia predložila posudkovej lekárke ústredia potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti od XX.XX.XXXX, pričom pracovná neschopnosť súvisiaca s jej pracovným úrazom
bola niekoľkokrát riešená úradom a vyplácaná ako náhrada príjmu pracovnej neschopnosti a bola
práceneschopná v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom príčinnú súvislosť dlhotrvajúcej pracovnej neschopnosti
žalobkyne s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX v súvislosti s nárokom na úrazový príplatok
potvrdila aj posudková lekárka pobočky, a to listom zo dňa 25.06.2014, zo dňa 17.10.2014 a 02.02.2015
a ako dôkaz označovala stanovisko Z.. A. F., posudkovej lekárky pobočky Sociálnej poisťovne. Teda
žalovaná vôbec nezohľadnila tú skutočnosť a ani jej posudkoví lekári, že bezprostredne po pracovnom
úraze bola dlhšie časové obdobie, a to aj opakovane, práceneschopná, t. j. nemohla vykonávať terajšie
zamestnanie. Teda argumentácia žalovanej je nevhodná, pokiaľ uvádza, že žalobkyňa aj po predmetnom
úraze vykonáva svoje pôvodné zamestnanie, z čoho vyvodila záver, že nedošlo u nej k žiadnej zmene
vplyvom pracovného úrazu k spôsobilosti vykonávať doterajšie zamestnanie, čím nie je daná príčinná
súvislosť s medzipracovným úrazom a poškodením zdravia. Teda prvotne aj posudkový lekár pobočky
potvrdil existenciu príčinnej súvislosti medzi zraneniami žalobkyne, utrpenými pri pracovnom úraze a
poškodením zdravia (listy zo dňa 25.06.2014, 17.10.2014 a zo dňa 02.02.2015), následky ktorého
žalobkyňa odstraňovala v období odo dňa 13.02.2014 do dňa 10.02.2015, kedy jej vznikol nárok
na úrazový príplatok. Vzhľadom k tomu možno dôjsť k záveru, že existuje rozpor medzi záverom
posudkového lekára pobočky z týchto dní a znaleckým posudkom Z.. F., pričom tieto rozpory rovnako
neboli odstránené v odvolacom konaní a posudkový lekár pobočky, ako aj ústredia, sa len priklonili k
záverom znaleckého posudku Z.. F., ktorý bol vypracovaný až dňa 25.11.2015 s odôvodnením, že týmto
sú viazaní.

14. Za účelom preukázania pochybností správnosti znaleckého posudku Z.. F. ešte uviedla, že žalobkyňa
si uplatnila nárok na trvalé následky po úraze zo dňa XX.XX.XXXX aj v Allianz - Slovenskej poisťovni,
kde jej predložila zdravotnú dokumentáciu a taktiež sa podrobila osobnému vyšetreniu u lekára Z.. Q. C.,
znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, pričom táto poisťovňa za
účelom priznania nároku taktiež požiadala o odborné posúdenie trvalých následkov žalobkyne. Teda vo
veci bol vypracovaný posudok nezávislým posudkovým lekárom od žalobkyne Z.. Q. C., ktorý ohľadne
priznávania položiek uviedol, že „obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa“, ktoré znížil
o 20 % vzhľadom na to, že „na rozsahu trvalých následkov sa podieľajú aj degeneratívne zmeny
krčnej chrbtice“. Zdôraznila, že lekár, znalec, požiadaný o posúdenie trvalých následkov nezávislým
subjektom teda uznal príčinnú súvislosť medzi zraneniami žalobkyne utrpenými pri pracovnom úraze dňa
XX.XX.XXXX a následným poškodením zdravia, zraneniami medzistavcových platničiek krčnej chrbtice,
respektíve stavom súvisiacim s poškodením zdravia - obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, pričom len
v minimálnom rozsahu pripísal týmto následkom - obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, degeneratívne
zmeny krčnej chrbtice. Teda závery Z.. C. tiež spochybňujú správnosť záverov posudku Z.. F.. Doplnila,
že Allianz - Slovenská poisťovňa odmietla písomné odborné posúdenie Z.. C. žalobkyni sprístupniť.

15. Záverom ešte uviedla, že v predmetnom konaní o nároku na úrazovú dávku SSU bol zo strany
správnych orgánov neúplne zistený skutkový stav veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné,
napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov preukazujúcich skutočnosti tvrdené v rozhodnutí,
na základe čoho boli v konaní zistené také vady, ktoré majú výrazný vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vychádza len z jediného dôkazu znaleckého posudku Z.. C. F.,
ktorý je účelový, bez náležitého odborného zdôvodnenia, bez znaleckého skúmania priebehu úrazového
mechanizmu pôsobiaceho na žalobkyňu, bez vyšetrenia a citujúc len z odbornej literatúry pojednávajúcej



o degeneratívnych poškodeniach chrbtice, nekorektné konštatovanie, neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi poškodením krčnej a driekovej časti chrbtice žalobkyne a pádom na snowboarde. Žalovaná vydala
napadnuté rozhodnutie o nároku na úrazovú dávku bez dôkladného prešetrenia a zadováženia si ďalších
dôkazov, ktoré by jej pomohli dôkladne objasniť skutkový stav veci, v danom prípade vypracovaním
kontrolného znaleckého posudku, ktorého vypracovanie, vzhľadom na existenciu iného znaleckého
posudku s rozdielnymi závermi, bolo viac ako nevyhnutné. Sociálna poisťovňa, ústredie vo veci
bolestného rozhodla len na základe záverov znaleckého posudku Z.. F., ktorý je závažným spôsobom
spochybnený Z.. R. v jeho odbornom stanovisku, s ktorým sa žalovaná dostatočne nevysporiadala a
ani sa dostatočne nevysporiadala s dôkazom predloženým žalobkyňou, znaleckým posudkom Z.. R.
a jeho stanoviskom k znaleckému posudku. Neakceptovala znalecký posudok Z.. R. ako hodnoverný
dôkaz v konaní a v rozpore s § 195 ods. 1 ZoSP nedala vypracovať kontrolný znalecký posudok,
aby presne a úplne zistila skutočný stav veci. Zdôraznila, že v predmetnej veci boli vypracované dva
znalecké posudky, pričom oba vypracované znalecké posudky sú rovnocennými znaleckými posudkami
vypracovanými v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom
ide o rovnocenné dôkazy v zmysle § 196 ods. 1 ZoSP. S návrhom žalobkyne na vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania sa žalovaná vysporiadala tak, že žalobkyňu v prípade, ak má pochybnosti,
odkázala v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. na možnosť požiadať o vydanie kontrolného
znaleckého posudku. K danému uviedla, že v prvom rade je dôkazné bremeno v danej veci na strane
správneho orgánu žalovanej, ktorá mala podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť v
prvom rade náležite zistiť a posúdiť skutkový stav veci, čo sa v predmetnej veci evidentne nestalo a má
na základe zistených skutočností aj vyvodiť dôsledky. Za účelom vylúčenia pochybností o objektívnosti
znalca žalobkyňa v odvolacom konaní navrhla vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorým by
nezávislý subjekt na prvostupňovom správnom orgáne, ako aj žalovanej a žalobkyni, odstránil rozpor
záveru znaleckého posudku ustanoveného žalovanou, respektíve pobočkou a znaleckého posudku,
ktorý si dala vypracovať žalobkyňa na vlastné náklady napriek značnej finančnej náročnosti zabezpečila
vypracovanie znaleckého posudku Z.. R., ako aj lekárskeho posudku Z.. K. a stanovisko Z.. R.Č. k
znaleckému posudku Z.. F.. Tvrdenie žalovanej, že v prípade žalobkyne sa jedná o degeneratívne
postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice a teda o neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi zraneniami utrpenými pri pracovnom úraze a poškodením driekovej krčnej časti chrbtice, resp.
poúrazovému obmedzeniu, sú bez opory v skutkovom stave veci, ako i samotný princíp, na ktorý
sa snaží ústredie poukázať, nemá reálne oporu v zákone, ani v ustálenej súdnej praxi a táto jej
argumentácia je účelová a bezpredmetná. Žalovaná, ako správny orgán, svojimi vyjadreniami prenáša
dôkaznú povinnosť na žalobkyňu, ktorá však v konaní predložila množstvo dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení, predovšetkým znalecký posudok Z.. R., ako aj jeho stanovisko k znaleckému posudku
Z.. F.. Poukazujúc na rozhodovaciu prax správnych súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
15S/72/2013, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/63/2009) uviedla, že za účelom,
aby boli odstránené pochybnosti vyplývajúce zo značných rozporov medzi znaleckými posudkami Z..
R. a Z.. F. za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, bolo nevyhnutné vypracovať kontrolný
znalecký posudok, za účelom ktorého navrhla ustanoviť znalca z odboru Neurochirurgie a z pohľadu
nestrannosti a objektívnosti mimo E. regiónu. Správne orgány, ktoré rozhodnutie vydali, dospeli na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň neúplne zistili skutkový stav
veci, čím je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, v rozpore so
zákonom.

16. Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím č. 37585-5/2016-BA zo dňa 03.08.2016 odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45183-48/2016-KEM zo dňa
02.03.2016 vo veci nepriznania nároku na náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
XX.XX.XXXX zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Uviedla, že napadnutým
rozhodnutím pobočky táto podľa § 99 zákona nepriznala poškodenej nárok na náhradu za SSU.

17. Okrem iného žalovaná uviedla, že poškodená poukazuje na svoje pracovné zaradenie pred
pracovným úrazom, pričom Z.. F. sa s daným nevysporiadal s tým, že z dôvodu pracovného úrazu
nemôže nastúpiť do zamestnania a plnohodnotne sa starať o rodinu, či vykonávať bežné činnosti, ako
aj to, že z jej strany bolo z jej strany priložené písomné vyjadrenie Z.. A. R. zo dňa 23.02.2016 na
otázky položené právnym zástupcom v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom Z.. C. F., z
ktorého stanoviska vyplýva, že znalecký posudok Z.. C. F.H. nemá oporu v zdravotnej dokumentácii a
zastáva názor, že toto jeho stanovisko vyvrátilo znalecký posudok Z.. C. F.Á., ktorý je nezrozumiteľný,



nepresvedčivý a nejednoznačný. Rovnako aj navrhuje, aby v odvolacom konaní bol vypracovaný
kontrolný znalecký posudok znalcom z odboru Neurochirurgia, ktorý by nemal byť z E. regiónu.

18. Žalovaná v odôvodnení na to uviedla, že zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa
XX.XX.XXXX a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodenej sa stal
pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol zamestnávateľom uznaný za pracovný. Táto si podala
žiadosť, pričom súčasťou jej žiadosti bol znalecký posudok Z.. A. R. a lekársky posudok o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.06.2015, ktorý vyhotovil Z.. S. K., úrazový chirurg, E. Ú.Q.
L., V. H. F.. S. (ďalej „posudzujúci lekár“), v ktorom sa stotožnil so závermi súdneho znalca Z.. R., ktorý
stanovil bodové ohodnotenie SSU na 4009,50 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil
nasledovne: pol. č. 252 Postkomočný syndróm podľa rozsahu a závažnosti príznakov 100 bodov, pol.
č. 255 Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov v tiesnivých situáciách 1000 bodov, pol. č. 432a Rozsiahle plošné jazvy po
poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie od 5 do 30 cm2
povrchu tela 30 bodov, pol. č. 304f Poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200% ťažké s koreňovými
príznakmi 1300 bodov. Následne základné bodové ohodnotenie 2430 bodov zvýšil o 65% (§10 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z.z..)

19. Podotkla, že posudková lekárka pobočky po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou
poškodenej, rozdielnym bodovým hodnotením SSU dospela k záveru, že je potrebné nariadiť vo
veci znalecké dokazovanie z dôvodu existujúcich rozporov v bodovom hodnotení a požiadala o
vypracovanie súdnoznaleckého posudku Z.. F. (konzultantmi pri vypracovaní ZP boli Z.. R. B., z odvetvia
Neurochirurgia a Z.. T. E., z odvetvia Psychiatria), ktorý stanovil celkový počet bodov na 0 bodov. Tento
neohodnotil SSU poškodenej v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že psychické
problémy poškodenej nesúvisia s predmetným pracovným úrazom.

20. Rovnako tento uviedol, že u poškodenej sa jedná o degeneratívne postihnutie medzistavcových
platničiek v dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, pričom ani v
jednom z traumatologických, neurologických a neurochirurgických vyšetrení do decembra 2014 sa
poškodená nesťažovala na bolesti v driekovej chrbtici a nemá objektívne príznaky kompresie nervových
koreňov driekovej chrbtice, ani žiadne príznaky postkomočného syndrómu. Doplnil, že v zdravotnej
dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený
ako ľahká distorzia (podvrtnutie) a ani pri opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo zdokumentované
poškodenie krčnej miechy, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by samozrejme boli pre
neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené. Zastával názor, že pri
tak vážnom zranení krčnej chrbtice by poškodená s určitosťou nebola prepustená do ambulantnej liečby
po dvojdňovej hospitalizácii a z odborného medicínskeho hľadiska je absurdná predstava, že zranenie
medzistavcovej platničky (čo ako raritné bez zlomeniny stavca chrbtice) by sa prejavilo až odstupom
viacerých týždňov a v dobe tesne po úraze by nebolo na špecializovanom traumatologickom pracovisko
rozpoznané a adekvátne diagnostikované a liečené.

21. Doplnila, že posudková lekárka pobočky sa stotožnila so závermi ZP Z.. F. a dňa 17.02.2016 vykonala
kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účel náhrady za SSU, pričom uviedla, že možno
konštatovať, že aktuálny zdravotný stav poškodenej nie je priamym príčinným následkom zranení, ktoré
utrpela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX a preto poškodená nemá nárok na náhradu
SSU.

22. V časti „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o SSU“ uviedla, že
položka 252 a 255 sú neodôvodnené, nakoľko u poškodenej sa nejedná o postkomočný syndróm a
ani nejde o vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, položka 432a a položka 304f sú neodôvodnené, nakoľko
poškodenie krčnej medzistavcovej platničky a následná operácia nesúvisela s pracovným úrazom
zo dňa XX.XX.XXXX (išlo o degeneratívne zmeny) a tak nemožno hodnotiť položku - plošné jazvy
po poraneniach a operačných zákrokoch od 5 do 30 cm2 povrchu tela. V zdravotnej dokumentácii
poškodenej nie je dokumentované poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ťažkého stupňa s príznakmi
koreňového dráždenia.



23. Na základe týchto odborných záverov uvedených v ZP Z.. F., ako aj v zápisnici zo 17.02.2016 vydala
pobočka rozhodnutie, ktorým nepriznala nárok na náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
XX.XX.XXXX. Doplnila, že ústrediu boli doručené zo strany poškodenej Doplnenie nových skutočností k
odvolaniu o príčinnej súvislosti pracovného úrazu a zhoršenia jej zdravotného stavu, čestné vyhlásenia
Z.. G. K., všeobecný ošetrujúci lekár, čestné vyhlásenie Z.. Q.C. K., riaditeľa školy a čestné vyhlásenie
kolegýň o tom, že pred utrpením pracovného úrazu nemala a nebola liečená na bolesti chrbtice. Zároveň
predložila vyjadrenie Z.. E. N. zo dňa 05.04.2016, odborný lekár - stomatológ.

24. Následne po zotrvaní posudkovej lekárky pobočky na jej záveroch bola vykonaná kontrola bodového
ohodnotenia posudkovou lekárkou ústredia, ktorá rovnako uviedla, že v súlade so ZP Z.. F. možno
konštatovať, že aktuálny zdravotný stav poškodenej nie je priamym príčinným následkom zranení, ktoré
utrpela poškodená v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX a preto nemá nárok na náhradu
za SSU. Posudková lekárka ústredie v bode s názvom „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, ústredie s lekárskym posudkom o SSU“ uviedla, že súhlasí so ZP Z.. F., pričom
poškodená od roku XXXX trpí duševnou poruchou s typickým kolísavým priebehom a sama poškodená
udáva ako príčinu svojich ťažkostí rodinné, pracovné a spoločenské dôvody. Poznamenala, že operáciou
krčnej chrbtice síce došlo k relapsu a k zhoršeniu psychického stavu, ale samotná operácia a tým
následná alterácia psychického stavu nebola v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale
následkom degeneratívneho postihnutia medzistavcovej platničky. Depresia u poškodenej má kolísavý
priebeh. Poškodená tak, ako pred úrazom, ani po úraze nebola hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení. Ani pri jednom z traumatologických, neurologických a neurochirurgických vyšetrení do
decembra 2014 sa nesťažovala na bolesti driekovej chrbtice, nemá objektívne príznaky kompresie
nervových koreňov driekovej chrbtice, ani žiadne príznaky postkomočného syndrómu. Konštatovala, že
vzhľadom na zdokumentované zranenia, poškodenej nevzniká nárok na náhradu za SSU v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX. Aktuálny zdravotný stav poškodenej nie je priamym príčinným
následkom zranení, ktoré utrpela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX.

25. Spornou zostalo bodové hodnotenie za SSU v posudku zo dňa 24.06.2015 v prepojení na závery
znaleckého posudku Z.. A. R., ktoré posudzujúci lekár dával do priamej súvislosti s poškodením zdravia
ako následok pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX. Preto na vyriešenie tejto spornej otázky za účelom
zistenia presného a úplného skutkového stavu veci požiadala pobočka o vypracovanie znaleckého
posudku Z.. F.. Vykonané znalecké dokazovanie potvrdilo závery posudkových lekárov, ktorí nesúhlasili
s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára. Ústredie zároveň poukazovalo na lekársku správu U. H.
K. S. A.. Q. N. S., ktorá bola vyhotovená bezprostredne po pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX, v
ktorej sa uvádza, že poškodená bola hospitalizovaná odo dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX pre
poranenie hlavy a brucha. Napriek poraneniu hlavy ani v jednom odbornom vyšetrení neboli popisované
vážne mozgové a psychické poruchy ako sú strata pamäti, poruchy reči, poúrazová demencia, depresia,
panické poruchy, prípadne epilepsia. Poškodená trpí psychickými problémami od roku XXXX z dôvodu
odlúčenia od manžela (pracoval v zahraničí), neskôr zhoršenie psychického stavu pre smrť otca.

26. K námietke, že sa Z.. F., ako znalec z odvetvia Ortopédia vyjadroval k záverom neurochirurga
poukazovala na to, že tento pri vypracovaná konzultoval zdravotný stav, ako aj zdravotnú dokumentáciu
s Z.. R. B., odborníkom z odvetvia Neurochirurgia a Z.. T. E. - psychiatričkou. V tomto smere k námietke
poškodenej, že závery Z.. B. a Z.. E. nie sú obsiahnuté v znaleckom posudku Z.. F. uviedla, že
o vypracovanie znaleckého posudku bol požiadaný Z.. F. a nie menovaní odborníci a preto prepis
ich vyjadrení nemusí byť obsiahnutý v znaleckom posudku Z.. C. F.. Tento konzultoval vypracovanie
znaleckého posudku s týmito odborníkmi za účelom presného a úplného posúdenia zdravotného stavu
poškodenej, čo zakladá vysokú hodnovernosť a odbornosť tohto ZP.

27. K požiadavke poškodenej vykonať nové znalecké dokazovanie uviedla, že ak má poškodená
dôvodné pochybnosti, má v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. možnosť požiadať o vydanie
kontrolného znaleckého posudku. Kontrola bodového hodnotenia posudkového lekára je v zmysle §
196 ods. 1 zákona považovaná za plnohodnotný dôkaz v konaní, ktorého popretie by znamenalo aj
popretie činností posudkových lekárov sociálneho poistenia, čo by bolo v príkrom rozpore so zámerom
zákonodarcu. K námietke poškodenej, týkajúcej sa absencie v pracovnom procese z dôvodu pracovného
úrazu, ako aj starostlivosti o rodinu, či vykonávania bežných činností poznamenala, že poškodená aj po
vzniku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX naďalej vykonávala svoje pôvodné zamestnanie - V. R.



N., nebola preradená na inú prácu, nezmenila sa jej pracovná náplň, ani pracovné prostredie a teda túto
námietku považuje ústredie za bezpredmetnú.

28. Pokiaľ ide o poranenie medzistavcovej platničky bez súčasnej zlomeniny tela stavca poškodenej
Z.. F. po konzultácii s Z.. B. konštatoval, že túto nie je možné uznať, nakoľko u poškodenej ide o
degeneratívne postihnutie dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, v
zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici
bol hodnotený ako ľahká distorzia (podvrtnutie). Ani po opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo
zdokumentované poškodenie krčnej miechy, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by
samozrejme boli pre neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené.
Z odborného medicínskeho hľadiska je absurdná predstava, že zranenie medzistavcovej platničky by
sa prejavilo až s odstupom viacerých týždňov a v dobe tesne po úraze by nebolo na špecializovanom
traumatologickom pracovisku rozpoznané a adekvátne diagnostikované a samozrejme liečené. Navyše
predmetné poškodenie spadá pod položku č. 180b z prílohy č. I k zákonu č. 437/2004 Z.z., ktorý v tejto
časti upravuje zásady pre hodnotenie bolesti.

29. Záverom ústredie konštatovalo, že nespochybňuje fakt, že u poškodenej existujú určité psychické
prejavy, ktoré však nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. V neprospech svedčí
aj skutočnosť, že poškodená naďalej vykonáva svoje pôvodné zamestnanie, ktoré by nedokázala
vykonávať, ak by trpela takými vážnymi duševnými poruchami, či postkomočným syndrómom ako sa
uvádza v ZP Z.. R., ktorý nie je odborníkom z odvetvia Psychiatria. Takisto nespochybňuje pracovný
charakter utrpeného úrazu poškodenej tak, ako to uviedol Z.. R. vo svojom stanovisku zo dňa
23.06.2015, avšak poškodenie zdravia poškodenej je podľa Z.. F. a posudkových lekárov sociálneho
poistenia následkov degeneratívnych zmien, prípadne následkom liečby zahájenej v čase už pred
utrpením predmetného pracovného úrazu (psychické ťažkosti).

30. K námietkam uvedeným v odvolaní uviedla, že tieto smerujú proti záverom erudovaného odborníka
lekára, znalca, ktoré podáva právny zástupca - lekár laik. Aj keď boli čiastočne zdôvodnené Z.. R.,
opakovane uviedli, že ústrediu v zmysle judikatúry slovenských súdov neprináleží spochybňovať závery
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom odstránenia diskrepancií medzi posudzujúcim
lekárom a posudkovou lekárkou pobočky a na zistenie skutočného stavu veci.

31. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice svojim rozhodnutím č. 45183-48/2016-KEM zo dňa 02.03.2016
v zmysle § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok
na náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázala na to, že pri
posudzovaní nároku na náhradu za SSU poškodenej vychádzala z týchto dokladov:
1. Oznámenie poistnej udalosti spísanej dňa XX.XX.XXXX,
2. Záznam o registrovanom úraze spísaný XX.XX.XXXX,
3. Vyšetrenia pracovného úrazu a zápisu z rokovania odškodňovacej komisie,
4. Znaleckého posudku č. XX/XXXX vo veci pre konanie o náhrade škody vystavený dňa 23.06.2015
posudzujúcim lekárom Z.. A. R.,
5. Oznámenie o predĺžení konania zo dňa 04.09.2015,
6. Rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 21.10.2015,
7. Plnomocenstva zo dňa 04.12.2015,
8. Kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu posudkovým lekárom sociálneho poistenia
vykonajúcim lekársku posudkovú činnosť pobočky zo dňa 17.02.2016.

32. Doplnila, že žiadosťou, doručenou dňa 13.07.2015, si poškodená uplatnila nárok na náhradu za SSU,
pričom súčasťou žiadosti bol znalecký posudok o bolestnom, v ktorom znalec Z.. A. R. ohodnotil SSU
podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. v celkovom počte 4009,50 bodov, pričom jednotlivo rozpísala
dané položky. V súlade s § 153 ods. 4 písm. c) zákona odstúpila daný posudok na kontrolu bodového
hodnotenia posudkovému lekárovi pobočky, ktorý po zistení rozporov a sporných položiek požiadal
o vypracovanie znaleckého posudku Z.. C. F., znalca pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Ortopédia, ktorý vypracoval posudok č. XXX/XXXX, ktorý konzultoval duševnú poruchu poškodenej
so znalkyňou z odvetvia Psychiatrie Z.. T. E.. Znalec ďalej uviedol, že poškodená trpí minimálne
niekoľko rokov pokročilým chronickým degeneratívnym ochorením krčného a driekového segmentu
chrbtice. V posudzovanom prípade je zdokumentované degeneratívne postihnutie medzistavcových
platničiek dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, viď závery MRI



vyšetrení zo dňa 07.04.2014 a 15.12.2014. Navyše ani pri jednom z traumatologických, neurologických
a neurochirurgických vyšetrení do decembra 2014 sa poškodená nesťažuje na bolesti driekovej chrbtice,
nemá objektívne príznaky kompresie nervových koreňov, driekovej chrbtice, ani žiadnej príznaky
postkomočného syndrómu.

33. Ohľadne psychické stavu poškodenej citoval nález z 09.02.2015, F. N. H. B..K.. E., psychiatrická
ambulancia - pacientka je evidovaná na psychiatrickej ambulancii od roku XXXX na našej v F. od
07.12.2010 pre stavy úzkosti, zhoršený spánok, nechutenstvo, stav bol dlhodobo nepriaznivý vzhľadom
na dlhé odlúčenie od manžela (pracoval v zahraničí), neskôr dochádza k akútnemu zhoršeniu stavu
v zmysle výraznej depresívnej symptomatiky po náhlej smrti otca, pacientka je apatická, lacrimózna,
odmieta sociálne kontakty, stravu, dlhodobo zhoršený spánok aj napriek psychofarmakologickej liečbe,
stav kolíše, striedanie nálad, dysforické rozlady, poruchy spánku.

34. Doplnila, že poškodená bola uznaná invalidnou s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 50% pre duševné choroby a poruchy správania.

35. Ďalej dodala, že znalec po konzultácii so znalkyňou pre odbor Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Psychiatria MUDr. Krajňákovou ďalej konštatoval, že navrhovateľka od roku 2009 trpí
duševnou poruchou s typickým kolísavým priebehom, sama udáva ako príčinu svojich ťažkostí
rodinné, pracovné a spoločenské dôvody, samozrejme operáciou krčnej chrbtice, došlo k relapsu
a zhoršeniu psychického stavu, ale samotná operácia a tým aj následná alterácia psychického
stavu navrhovateľky nebola v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale následkom
degeneratívneho postihnutia medzistavcovej platničky, depresia má typický kolísavý priebeh tak ako
pred úrazom, nebola hospitalizovaná na psychiatrickom pracovisku. Vzhľadom na dokumentované
zranenia nárok na náhradu za SSU uplatnenia následkom zranení, ktoré utrpela pri pracovnom úraze
dňa 12.02.2014 pri lyžiarskom výcviku žiakov u poškodenej nevznikol, nakoľko aktuálny zdravotný stav
navrhovateľky nie je priamym príčinným následkom zranení, ktoré utrpela pri pracovnom úraze dňa
12.02.2014.

36. Spornou otázkou v danej veci bolo bodové hodnotenie na náhradu za SSU, ktoré posudzujúci lekár-
znalec Z.. R. označil ako priamu súvislosť s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
XX.XX.XXXX. Znalecké dokazovanie potvrdilo záver posudkového lekára, ktorý nesúhlasil s bodovým
hodnotením posudzujúceho lekára - znalca Z.. R., pričom pobočka zotrvala na tom, že znalecké
dokazovanie znalca Z.. F. a znalcove odborné závery, preukázali, že v časti SSU absentuje príčinná
súvislosť s pracovným úrazom v celom rozsahu. Znalecké dokazovanie bolo vykonané objektívne, s
odbornou starostlivosťou, čo dokazuje samotný znalecký posudok, pričom poškodená absolvovala aj
ambulantné vyšetrenie znalcom za účelom zistenia objektívnej pravdy. Výsledky odborných záverov sú
popísané podrobne v znaleckom posudku. Závery tohto znaleckého posudku podľa názoru žalovanej sú
zrozumiteľné, jednoznačné, bez akýchkoľvek pochybností o jeho správnosti a objektívnosti a maximálne
presvedčivé, a to všetko je podložené lekárskymi závermi súdneho znalca.

37. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2017 navrhla správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú
a nepriznať žalobkyni náhradu trov. K námietkam žalovanej uviedla, že konanie o náhrade za SSU
je upravené zákonom č. 437/2004 Z. z., pričom v predmetnej veci je spornou medicínska otázka a
to, akému bodovému ohodnoteniu zodpovedá SSU žalobkyne v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré bolo v posudku zo dňa 24.06.2015 hodnotené počtom bodov 4009,50 a v znaleckom
posudku Z.. F. počtom bodov 0. Poukazovala na znenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorého
vyplýva, že diskrepancia sa musí týkať údajov obsiahnutých v lekárskom posudku a nie v znaleckom
posudku Z.. A. R., ktorý bol žalovanej predložený ako prvotný a ktorý právny zástupca žalobkyne
dáva do pozornosti v rámci námietok uvedených v žalobe. Postup navrhovaný právnym zástupcom
by bol v rozpore s § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Uviedla, že posudková lekárka pobočky
po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, rozdielnym bodovým hodnotením SSU v
posudku zo dňa 24.06.2015 dospela k záveru, že je potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie z
dôvodu odstránenia existujúcich rozporov v bodovom hodnotení, pričom o posudok bol požiadaný Z.. F..
V súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR vyjadrenou v judikáte R 99/2011 a s ustanovením
§ 153 zákona a § 196 ods. 7 zákona vykonala posudková lekárka pobočky kontrolu znaleckého posudku
Z.. C. F., kde konštatovala svoj súhlas so znaleckým posudkom s tým, že žalobkyňa nemá nárok na
náhradu za SSU.



38. Žalovaná konštatovala, že námietky uvedené v žalobe smerujú proti záverom erudovaného
odborníka lekára znalca. Aj keď boli čiastočne zdôvodnené Z.. R. v stanovisku zo dňa 23.03.2016,
opakovane uviedla, že žalovanej v zmysle judikatúry slovenských súdov neprináleží spochybňovať
závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom odstránenia diskrepancií medzi
posudzujúcim lekárom a posudkovou lekárkou pobočky a na zistenie skutočného stavu veci. Tvrdenie
o nezrozumiteľnosti a nepresvedčivosti a nejednoznačnosti znaleckého posudku Z.. C. F. sú založené
iba na tom, že Z.. R. svojou vecnou argumentáciou poukázal na pochybenia znalca, čo je nemiestne,
nakoľko znalecký posudok Z.. A. R. bol vypracovaný na žiadosť žalobkyne. Uvedeným sa právny
zástupca dopúšťa konania, ktoré vyčíta žalovanej a síce, že zakladá nárok žalobkyne na náhradu za
SSU len na jednom znaleckom posudku a absolútne popiera iný znalecký posudok vypracovaný vo veci.

39. Ohľadne uznania položiek 103b, položiek 103c a položiek 108b priznanú v posudku Z.. R., na základe
zistení Z.. F. a Z.. B. nie je možné, nakoľko u žalobkyne ide o degeneratívne postihnutie dolnej časti
krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, pričom poukazuje znova na ich závery,
ktoré sú obsiahnuté už v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Prizvukovala, že právny zástupca
nepredložil žiadne nové dôkazy a dokonca v samotnej žalobe len cituje odôvodnenie rozhodnutia bez
akejkoľvek vecnej argumentácie na vyvrátenie skutočností tvrdených žalovanou podložených lekárskymi
závermi. Preto túto námietku považuje za bezpredmetnú, priam zmätočnú.

40. K poukazovaniu na úrazový príplatok doplnila, že znaleckým posudkom č. XX/XXXX Z.. F., za
účelom stanovenia doby liečenia a práceneschopnosti žalobkyne v súvislosti s pracovným úrazom zo
dňa XX.XX.XXXX dospel k záveru, že žalobkyňa utrpela ľahké zranenia, ktorých liečba a prípadná
dočasná pracovná neschopnosť trvala súhrnne 42 dní. Vzhľadom k tomu, že nastal rozpor aj v dobe
stanovenia konečnej dĺžky trvania dočasnej práceneschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom,
posudková lekárka pobočky nariadila vo veci znalecké dokazovanie z dôvodu odstránenia existujúcich
rozporov v trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bezprostredne súvisela s pracovným úrazom
zo dňa XX.XX.XXXX.

41. Právny zástupca žalobkyne dával do pozornosti vyjadrenie poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., ktoré sa týka trvalých následkov po pracovnom úraze zo dňa 12.02.2014 u žalobkyne, z ktorého
však vyplýva, že na rozsahu trvalých následkov sa podieľajú okrem iného aj degeneratívne zmeny krčnej
chrbtice. V hodnotení trvalých následkov však nebolo zohľadnené obmedzenie pohyblivosti driekovej
chrbtice z dôvodu, že dané obmedzenie nesúviselo s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná
je toho názoru, že poisťovňa sa v predloženom stanovisku práveže stotožnila s názorom uvedeným
v znaleckom posudku Z.. C. F. a nie ako sa domnieva právny zástupca, že tento znalecký posudok
spochybnila. Konštatovala, že samotná žaloba pôsobí zmätočne, keď právny zástupca na jednej strane
spochybňuje závery Z.. F. a na druhej strane sám upozorňuje, že „žalobkyni neboli v čase bezprostredne
po úraze vykonané vyšetrenia, ktoré by s určitosťou poukázali na poškodenie chrbtice v dôsledku úrazu,
t.j. magnetická rezonancia“. Vyšetrením pred znalcom sa u poškodených môžu v prípade pracovných
úrazov chrbtovej oblasti preukázať zmeny na chrbtici, ktoré však môžu byť následkom degeneratívnych
alebo iných nie pracovným úrazom podmienených zmien. Preto sú dôležité práve tie vyšetrenia, ktoré sa
uskutočnia v čase bezprostredne nasledujúcom po utrpení pracovného úrazu. V niektorých prípadoch
sa môžu takéto poškodenia zdravia ustáliť až určitý čas po pracovnom úraze, čo však nevylučuje tú
skutočnosť, že prvotné zmeny by mali byť zachytené bez zbytočného odkladu po utrpení pracovného
úrazu, čo však nebol prípad žalobkyne a znalec Z.. F., nemal dôkazy, ktoré by „s určitosťou“ potvrdili
zmeny krčného a driekového segmentu následkom pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX. Záverom
ešte doplnila, že žalobkyňa vykonáva pôvodné zamestnanie - V. R. N., ktoré by so zdravotným stavom,
ktoré popisuje v žalobe (imobilita, pomoc blízkych pri základnej hygiene), nemohla vykonávať, čo
opätovne potvrdzuje zmätočnosť žaloby. Navyše bolo preukázané, že žalobkyňa bola dočasne pracovne
neschopná v období od 11.01.2016 v súvislosti s chorobou, nie s pracovným úrazom.

42. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej, urobenú podaním zo dňa 26.05.2017 k
argumentom žalovanej uvádzaných v jej vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že v súvislosti s pracovným
úrazom si uplatnila nárok na náhradu za SSU, pričom predložila pobočke žalovanej lekársky posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný Z.. S. K. zo dňa 24.06.2015 a zároveň
predložila aj znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Z.. A. R.. V lekárskom posudku Z.. K. vo veci
určenia bodového ohodnotenia SSU žalobkyne odkázal na znalecký posudok Z.. R., pričom určil bodové



ohodnotenie žalobkyne. Poukazoval na znenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a § 195 ods. 1
zákona o sociálnom poistení a zdôraznil, že vzhľadom však na nepreskúmateľnosť a nepresnosť záverov
znalca Z.. F. v znaleckom posudku žalovaná nepostupovala podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.
z. a podľa § 195 ods. 1 ZoSP a nezistila presne a úplne skutočný stav veci, pretože nezabezpečila
relevantný dôkaz, ktorý by odstránil rozpory medzi závermi iného erudovaného odborníka tiež znalca
(Z.. R.) a posudkovej lekárky pobočky. Pokiaľ sa týka námietok žalovanej k znaleckému posudku Z..
R., ktorého o vypracovanie požiadala žalobkyňa uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje
právo účastníka konania obstarať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom takýto dôkaz
bola žalovaná povinná rešpektovať a v súlade s § 196 ods. 7 ZoSP riadne vyhodnotiť. Mala za to,
že posudkom Z.. F. sa nepodarilo odstrániť diskrepancie medzi hodnotením posudzujúceho lekára a
hodnotením posudkovej lekárky pobočky a v súlade s § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zistiť
skutočný stav veci. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť a nepresnosť záverov znaleckého posudku Z.. F.
nemožno tento dôkaz zabezpečený žalovanou považovať za relevantný kontrolný znalecký posudok a
žalovaná si vzhľadom k uvedenému nesplnila povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pretože
na tento účel neobstarala potrebné podklady na rozhodnutie.

43. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovanej s nesúhlasom stanovenia doby liečenia a práceneschopnosti
žalobkyne, že bol vo veci vypracovaný posudok Z.. Z. F., navrhla súdu, aby zavial žalovanú tento
posudok predložiť v jednom vyhotovení pre žalobkyňu. Poukazovala na paradox v tvrdení, že žalovaná
v ďalšej časti vyjadrenia k žalobe sama uviedla, že za účelom odstránenia existujúcich rozporov vo veci
stanovenia doby liečenia a práceneschopnosti žalobkyne medzi závermi posudkovej lekárky pobočky,
ktorá konštatovala, že pracovná neschopnosť žalobkyne v súvislosti s pracovným úrazom trvala od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a záverom Z.. F., ktorý v znaleckom posudku XX/XXXX stanovil dobu
liečenia práceneschopnosti žalobkyne len na 42 dní, nariadil vo veci znalecké dokazovanie iným
znalcom, Z.. F., pričom pobočka zaslala žalobkyni rozhodnutie, ktorým prerušila konanie o nároku na
náhradu nákladov spojených s liečením z dôvodu, že sama uviedla, že v lehote ustanovenej zákonnom
nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci a vo veci nariadila znalecké dokazovanie. Uviedla,
že v inej veci posudkový lekár pobočky už nebol povinný rešpektovať závery znalca Z.. F. „v súlade
s judikatúrou slovenských súdov“ a preto nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie, paradoxne tak
však žalovaná neurobila pri rôznom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne dvoma
erudovanými znalcami Z.. F. a Z.. R.. Doplnila, že nikdy netvrdila, že výlučne len ňou predložený
posudok Z.. R. je správny, avšak vzhľadom na diametrálne odlišné závery Z.. R.Č. a Z.. F. a zároveň
tiež na posúdenie jej trvalých následkov posudkovým lekárom nezávislého subjektu Allianz - Slovenská
poisťovňa, nemožno sa stotožniť so skutočnosťou, že by základom rozhodnutia o jej nároku na náhradu
za SSU mal byť výlučne znalecký Z.. F. zabezpečený žalovanou a tomto smere, že si žalovaná splnila
povinnosť podľa § 195 ods. 1 ZoSP.

44. Rovnako ako Z.. F., aj Z.. R. je považovaný za erudovaného odborníka, navyše znalca, ktorý sa
špecializuje v potrebnej oblasti a preto nie je na mieste spochybňovať jeho záver len preto, že ho o
spracovanie posudku požiadala sama žalobkyňa. Pokiaľ sa týka posudku Z.. C., ktorý bol vypracovaný
pre účely Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zo dňa 11.11.2015 uviedla, že z jeho záverov vyplýva, že bol
priznaný žalobkyni nárok podľa položky „Obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa“, pričom
toto hodnotenie znížil o 20 stupňov vzhľadom k tomu, že na rozsahu trvalých následkov sa podieľajú
aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice a teda iný lekár, znalec, požiadaný o posúdenie trvalých
následkov nezávislým subjektom uznal príčinnú súvislosť medzi zraneniami žalobkyne, utrpenými pri
pracovnom úraze dňa XX.XX.XXXX a následným poškodením zdravia, zraneniami medzistavcových
platničiek krčnej chrbtice, respektíve stavom súvisiacim s poškodením zdravia, pričom len v minimálnom
rozsahu (20 %) pripísal týmto následkom degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, ktoré logicky nastupujú
od 35. veku života ako prirodzený akt starnutia. Táto poisťovňa uznala príčinnú súvislosť medzi
pracovným úrazom žalobkyne a obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice, ktoré vyplývajú z poranenia
medzistavcových platničiek krčnej chrbtice v dôsledku pracovného úrazu, ktorý uznal vo svojom posudku
aj Z.. R.. Pripomenula, že v znaleckom posudku žalovanej Z.. F. neuznal príčinnú súvislosť medzi
pracovným úrazom a následkami poškodenia zdravia žalobkyne a určil rozsah trvalých následkov, resp.
SSU v počte bodov 0.

45. Zároveň poukazovala na lekársku správu neurochirurga Z.. S. M. zo dňa 21.03.2017, týkajúcu sa
aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne, ktorá poukazuje na trvalé zdravotné problémy s driekovou
časťou chrbtice žalobkyne kde je uvedené, že žalobkyňa trpí bolesťami, obmedzením rotácií flexií a



podobne. Takisto navrhla prerušiť konanie do rozhodnutia konania vedenom na Okresnom súde Košice
I, ktoré prebieha v súvislosti medzi žalobcom Z.. F. S. a žalovaným Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., kde bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru medicíny na zodpovedanie otázok
medicínskeho charakteru, a to za účelom odstránenia rozporov znaleckých posudkov vypracovaných
Z.. A. R. a posudkovým lekárom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Určenie príčinnej súvislosti medzi
pracovným úrazom a trvalými následkami teda vychádza z existencie určenia príčinnej súvislosti medzi
pracovným úrazom a utrpenými zraneniami žalobkyne (bolesťami). Tieto skutočnosti majú význam aj
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Zároveň navrhla vykonanie dôkazu oboznámenie sa so znaleckým
posudkom Z.. Z. F..

46. Žalobkyňa podaním zo dňa 07.02.2018 zotrvala na podanej správnej žalobe. Urobila prehľad
doterajších odborných vyšetrení k zdravotnému stavu žalobkyne s poukazom na to, že v súvislosti s
úrazom, ktorý utrpela, boli doposiaľ vypracované štyri posudky odborných lekárov: 1. znalecký posudok
Z.. A. R., znalca pre základný odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, 2.
znalecký posudok Z.. C. F., znalca pre základný odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia,
3. stanovisko Z.. Q. C., U. H. F.. S. v Košiciach, znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Chirurgia a traumatológia, 4. stanovisko Z.. N. Š., S.., Z., lekára z odboru Neurológie. Zdôraznila,
že všetci traja lekári (okrem Z.. F.) prijali svoje závery na základe osobného vyšetrenia žalobkyne,
pričom akceptovali príčinnú súvislosť medzi úrazom a poranením krčnej chrbtice žalobkyne, následným
obmedzením jej hybnosti. Znalec Z.. R. a neurológ Z.. Š. akceptovali aj príčinnú súvislosť medzi úrazom
a poraneniami driekovej časti chrbtice žalobkyne a obmedzením jej hybnosti. Navyše Z.. R. vo svojom
stanovisko zo dňa 23.03.2016 vecnou argumentáciou spochybnil ZP Z.. F..

47. Za účelom odstránenia pochybností vyplývajúcich zo značných rozporov medzi znaleckými
posudkami a odbornými závermi ďalších lekárov, ktorí hodnotili zdravotný stav žalobkyne a príčinnú
súvislosť s pracovným úrazom je nevyhnutné za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu
vypracovať kontrolný znalecký posudok na určenie bodového hodnotenia SSU v súvislosti s utrpeným
pracovným úrazom.

48. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe a
žiadala, aby správny súd predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v plnom rozsahu zrušil a vrátil
jej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutia považovala
za nezákonné z dôvodu, že žalovaná v rozpore so zákonom nezistila dostatočne skutkový stav,
keďže existujú dva diametrálne odlišné znalecké posudky, znalecký posudok Z.. R.Č. a znalecký
posudok Z.. F., ktoré v podstate priznali úplne rozdielny počet bodov, respektíve náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Poukazovala na
obsah podanej správnej žaloby a doterajšie vyjadrenia a výhrady z akých dôvodov považuje znalecký
posudok Z.. F. za vecne nesprávny a nezákonný. Doplnila, že ku dnešnému dňu existujú závery
štyroch odborníkov, z ktorých traja uznali príčinnú súvislosť s pracovným úrazom žalobkyne a sťažením
spoločenského uplatnenia, respektíve s poškodením zdravia v dôsledku toho úrazu. Mala zato, že
žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav aj vzhľadom na ďalšie dôkazy, ktoré boli predložené v
konaní. Zotrvala na tom, aby po vrátení veci žalovanej bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok,
ale nielen vo vzťahu k neurologickým ťažkostiam žalobkyne, teda k poškodeniu chrbtice, ale aj k
psychiatrickým následkom. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že u nej došlo v dôsledku
úrazu, aj keď v predchádzajúcom období pred úrazom už trpela depresívnou poruchou, ale práve v
dôsledku toho úrazu jej bola diagnostikovaná recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda,
čím je potvrdená príčinná súvislosť medzi tým úrazom a psychickým stavom žalobkyne po úraze.

49. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 zotrvala na preskúmavaných rozhodnutiach, ako
aj na obsahu vyjadrenia z 07.02.2017, v ktorom sa podrobne vyjadrili ku všetkým vzneseným námietkam.

50. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

51. Podľa článku 142 ods. 1, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.



52. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

55. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

56. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

57. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny
súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s
platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými
princípmi tohto zákona. Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci
viazané (§ 5 ods. 2, 3, 4, 10 SSP).

58. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

59. V konaní podľa zákona o sociálnom poistení je správny orgán povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1
ZoSP). Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav
veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výpovede účastníkov konania a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, pričom je
povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 ZoSP). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 ZoSP).

60. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 209 ods. 4 ZoSP) a pri posudzovaní veci objasňuje rovnako
dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech
účastníka konania (§ 195 ods. 3 ZoSP).

61. Právne požiadavky na obsah odôvodnenia administratívneho rozhodnutia ako jeho podstatnej časti
vychádzajú zo zdôraznenia zmyslu a účelu odôvodnenia rozhodnutia, ktorými je nevyhnutná potreba
zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny
orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Aj vo vzťahu k
účastníkom konania navrhovaným dôkazom musí teda správny orgán v odôvodnení administratívneho
rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom uviesť skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa na danú
právnu vec, ktorou objasní, na základe akých východiskových zistených skutočností a právnych úvah
dospel k záveru, že dôkazné návrhy účastníkov konania presahovali dôkazný rámec zvolený správnym
orgánom pre spoľahlivé zistenie veci.



62. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

63. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

64. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení, Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a)

65. K Poznámke 60a) je uvedené - Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia“).

66. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných vo veci náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnia žalobkyne, správny súd právne uzatvára:

67. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovanej -
pobočka Košice č. 45183-48/2016-KEM zo dňa 02.03.2016, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 99 zákona
o sociálnom poistení, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo
dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho - druhostupňového správneho orgánu
č. 37585-5/2016-BA zo dňa 03.08.2016, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a prvostupňové
rozhodnutie potvrdila.

68. Žalobkyňa si nárok na náhradu za SSU, ktorú utrpela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
XX.XX.XXXX uplatnila u pobočky Košice, pričom ho opierala o lekársky posudok vypracovaný Z.. S. K.
- úrazový chirurg E. Ú. L. V. H. F.. S. N. E. (ďalej „posudzujúci lekár“), ktorý ohodnotil SSU žalobkyne
počtom bodov 4009,50. Dané bodové ohodnotenie opieral o znalecký posudok vypracovaný znalcom
Z.. A. R., znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia č. 57/2015 z
23.06.2015 (ZP Z.. R.), ktorý rovnako ohodnotil SSU žalobkyne rovnakým počtom bodov, pričom bodové
hodnotenie SSU za psychiatrickú časť bolo určené MUDr. K. Ž..

69. Znalci v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vykonávajú svoju
činnosť nezaujato a nestranne, pričom v zmysle zákona o sociálnom poistení § 196 ods. 3 má žalovaná
oprávnenie ustanoviť znalca na odborného posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie, ktorým
vlastne vo veci sledovania náležité zistenie skutočného stavu.

70. Následne v priebehu konania na prvom stupni posudková lekárka pobočky na základe rozporov a
sporných položiek, ktoré zistila, požiadala o vypracovanie nového znaleckého posudku znalca Z.. C.
F., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia, ktorý vypracoval znalecký posudok
č. XXX/XXXX z 25.11.2015, (ZP Z.. F.), v ktorom bolo SSU žalobkyne ohodnotené celkovým počtom
0 bodov. Konzultantmi pri vypracovaní ZP boli znalci Z.. R. B., z odvetvia Neurochirurgia a Z.. T. E., z
odvetvia Psychiatria.

71. V súlade so ZP Z.. F. prvostupňový správny orgán určil, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za
SSU. V posudku ďalej uviedol, že u poškodenej sa jedná o degeneratívne postihnutie medzistavcových
platničiek v dolnej časti krčného a driekového segmentu chrbtice v typickej lokalite, pričom ani v
jednom z traumatologických, neurologických a neurochirurgických vyšetrení do decembra 2014 sa
poškodená nesťažovala na bolesti v driekovej chrbtici a nemá objektívne príznaky kompresie nervových
koreňov driekovej chrbtice, ani žiadne príznaky postkomočného syndrómu. Doplnil, že v zdravotnej
dokumentácii nie je žiaden záznam o zranení driekovej chrbtice, nález na krčnej chrbtici bol hodnotený
ako ľahká distorzia (podvrtnutie) a ani pri opakovanom neurologickom vyšetrení nebolo zdokumentované
poškodenie krčnej miechy, respektíve miechových nervových koreňov, ktoré by samozrejme boli pre



neprehliadnuteľné príznaky s určitosťou diagnostikované a ďalej urgentne riešené. Pokiaľ sa týka
psychiatrických problémov žalobkyne neohodnotil SSU z dôvodu, že tieto psychické problémy nesúvisia
s predmetným pracovným úrazom, pričom poškodená je od roku XXXX v liečbe psychiatrickej ambulancii
pre depresívne stavy so zhoršením pri rodinných a zdravotných problémoch, pričom trpí duševnou
poruchou s typickým priebehom a sama poškodená udáva ako príčinu svojich ťažkostí rodinné, pracovné
a spoločenské dôvody.

72. So závermi ZP Z.. F. sa stotožnila posudková lekárka pobočky, ktorá v časti „Zdôvodnenie
nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o SSU“ uviedla, že položka 252 a 255 sú
neodôvodnené, nakoľko u poškodenej sa nejedná o postkomočný syndróm a ani nejde o vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
a tiesnivých situácií, položka 432a a položka 304f sú neodôvodnené, nakoľko poškodenie krčnej
medzistavcovej platničky a následná operácia nesúvisela s pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX (išlo
o degeneratívne zmeny) a tak nemožno hodnotiť položku - plošné jazvy po poraneniach a operačných
zákrokoch od 5 do 30 cm2 povrchu tela. V zdravotnej dokumentácii poškodenej nie je dokumentované
poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia.

73. Takisto posudková lekárka ústredie pri hodnotení odvolania žalobkyne voči prvostupňovému
rozhodnutiu uviedla, že v súlade so ZP Z.. F. možno konštatovať, že aktuálny zdravotný stav poškodenej
nie je priamym príčinným následkom zranení, ktoré utrpela poškodená v dôsledku pracovného úrazu zo
dňa XX.XX.XXXX a preto nemá nárok na náhradu za SSU. Posudková lekárka ústredie v bode s názvom
„Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie s lekárskym posudkom o
SSU“ uviedla, že súhlasí so ZP Z.. F., pričom poškodená od roku XXXX trpí duševnou poruchou
s typickým kolísavým priebehom a sama poškodená udáva ako príčinu svojich ťažkostí rodinné,
pracovné a spoločenské dôvody. Poznamenala, že operáciou krčnej chrbtice síce došlo k relapsu a
k zhoršeniu psychického stavu, ale samotná operácia a tým následná alterácia psychického stavu
nebola v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom ale následkom degeneratívneho postihnutia
medzistavcovej platničky. Depresia u poškodenej má kolísavý priebeh. Poškodená tak, ako pred úrazom,
ani po úraze nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Ani pri jednom z traumatologických,
neurologických a neurochirurgických vyšetrení do decembra 2014 sa nesťažovala na bolesti driekovej
chrbtice, nemá objektívne príznaky kompresie nervových koreňov driekovej chrbtice, ani žiadne príznaky
postkomočného syndrómu. Konštatovala, že vzhľadom na zdokumentované zranenia poškodenej
nevzniká nárok na náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX.

74. Na podporu svojich tvrdení, ako aj z predloženého ZP Z.. R. predložila žalobkyňa vo veci odborné
stanovisko Z.. R. zo dňa 23.03.2016, ktorý ozrejmil, že vychádzal z údajov z príjmu do ústavnej
starostlivosti bezprostredne po úraze - páde na snowboarde „sťažuje si na bolesti brucha“, pričom ZP
Z.. F. je vypracovaný bez súdnoznaleckého šetrenia časového sledu úrazového mechanizmu. Úrazový
mechanizmus pôsobiaci na oblasť driekovej chrbtice neakceptoval a neakceptoval lekárske správy a
nálezy poškodenej. Neprihliadol na laický popis žalobkyne, na jej ťažkosti, pričom Z.. R. poukazoval
nato, že poškodená nie je lekár, ani zdravotnícky pracovník, aby sa od nej očakávalo, že prvotne
ošetrujúcemu odbornému lekárovi pri príjme do ústavnej zdravotnej starostlivosti povie že ju nebolí
brucho, ale drieková oblasť, najviac vpravo v oblasti, kde je uložená ľavá oblička. Rovnako aj že
záver znalca Z.. F. o degeneratívnom postihnutí medzistavcových platničiek nemá oporu v zdravotnej
dokumentácii poškodenej. Pokiaľ sa týka psychiatrických následkov tento poukazoval v ZP na existenciu
príčinnej súvislosti medzi úrazom a zhoršením duševnej poruchy u žalobkyne, aj keď táto už trpela
od roku XXXX duševnou poruchou s typickým kolísavým priebehom, pričom uzavrel, že ku zhoršeniu
psychického stavu došlo v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Možno uzavrieť, že znalec Z.. R.
dával aktuálny zdravotný stav žalobkyne do priamej príčinnej súvislosti s následkami zranení utrpených
pri pracovnom úrazu zo dňa XX.XX.XXXX.

75. Z ustálenej Judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ pri kontrole
bodového ohodnotenia nároku poškodeného na bodové ohodnotenie bolestné, resp. sťaženia
spoločenského uplatnenia, posudkoví lekári poisťovne dospeli k inému názoru než aký bol obsiahnutý
v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, má žalovaná, t. j. Sociálna poisťovňa, ako poskytovateľka
náhrady, postupovať podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.. Znamená to, že ak poškodený, ktorý je tiež
oprávnenou osobou, nepožiada o znalecký posudok, tým sa tejto povinnosti nezbavuje žalovaná. Táto



povinnosť žalovanej vyplýva priamo zo zákona, ak posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia
dospeli k inému záveru ako posudzujúci lekár. Žalovaná v posudzovanej veci vykonala dokazovanie
formou znaleckého posudku, ktorý bol vo veci na jej žiadosť predložený zo strany Z.. F..

76. Z konania je nepochybné, že na posúdenie nároku žalobkyne na náhradu na SSU existujú vo
veci vypracované dva znalecké posudky. Jeden, ktorý bol predložený žalobkyňou a vypracovaný
na jej náklady - ZP Z.. R. a druhý, ktorý v rámci správneho konania nariadila vypracovať pobočka
žalovanej - ZP Z.. F.. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v týchto znaleckých posudkoch
existujú nezrovnalosti nielen v samotnom bodovom ohodnotení SSU u žalobkyne, ktoré je posudzované
rozdielne vzhľadom na počet bodov 4009,50 v ZP Z.. R., až po absolútne zamietnutie nároku žalobkyne
na SSU v bodovom vyčíslení 0 bodov v ZP Z.. F.. Z medicínskeho pohľadu ide najmä o nezohľadnenie a
neakceptovanie priznaných položiek (pol. 252, pol. č. 255, pol. č. 432a a pol. 304f), ktoré boli zohľadnené
v ZP Z.. R. a ich absolútnym odmietnutím zo strany ZP Z.. F.. Teda až po absolútne odmietnutie toho, že
aktuálny zdravotný stav žalobkyne nie je priamym príčinným následkom zranení, ktoré utrpela v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré Z.. R. v ňom vypracovanom ZP dával do priamej súvislosti.

77. K pertraktovanej erudovanosti znalcov, o ktorých posudky v konaní a na ktorých odbornosť a
erudovanosť poukazovala či jedna alebo druhá strana konania, správny súd zdôrazňuje, že znalec v
zmysle zákon č. 382/2004 Z.z. je osoba, ktorá získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej
žiadosti o zápis, vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti v trvaní najmenej sedem rokov
a zložil skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazuje
svoju odbornú spôsobilosť. Súd nemôže a ani nemá dôvod sa vyjadrovať k ich odbornosti, resp. túto
spochybňovať alebo uprednostňovať závery jedného na úkor druhého. K odbornej spôsobilosti znalca
správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/67/2015 zo dňa 30.03.2017,
z ktorého vyplýva, že „už samotný zápis osoby do zoznamu znalcov ministerstvom predpokladá, že
v odbore, v ktorom je osoba zapísaná, spĺňa prísne kritériá jej odbornosti, ktorá sa okrem iného
overuje, pričom nevyhovenie overeniu má za následok vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Namietanie
nedostatočnej odbornosti znalca, či požadovanie ustanovenia znalca s vyššou odbornou erudíciou, než
akú mal vyhotoviteľ lekárskeho posudku, ktorý tvorí predmet znaleckého dokazovania, odvolací súd
vzhľadom na vyššie uvedené považoval za nedôvodné.“

78. Preto možno uzavrieť, že ohľadne nároku žalobkyne na náhradu za SSU, ktorú utrpela v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX existujú dva znalecké posudky, ktoré však nevykazujú aj napriek
rovnakému stupňu erudovanosti ich vyhotoviteľov rovnaké výsledky, či už stanoveného počtu bodov,
resp. záverov, ktoré z hodnotenia následkov SSU v prípade žalobkyne vyplývajú. Naopak, medzi týmito
dvoma znaleckými posudkami možno konštatovať vzájomné rozpory.

79. Povinnosťou žalovanej v rámci správneho konania a najmä v priebehu odvolacieho konania,
pričom jej bolo už v čase jej rozhodovania (03.08.2016) známe stanovisko Z.. R. z 23.03.2016 k ZP
Z.. F. sa s týmto vyporiadala tak, že naďalej zotrvala na záveroch znalca Z.. F.. So skutočnosťami
tvrdenými znalcom Z.. R., či už v jeho znaleckom posudku, resp. v jeho stanovisku sa nevyporiadala
tak, aby bolo možné uzavrieť odstránenie vzájomných rozporov medzi týmito tvrdeniami dvoch
nezávislých a nestranných znalcov. Žalovaná sa teda dostatočne a presvedčivo nevyrovnala s odlišnými
skutočnosťami vyplývajúcimi z týchto znaleckých posudkov.

80. Pokiaľ sa týka zistenia skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie vo veci samej súd má zato,
že správny orgán v súlade s § 195 ods. 1 ZoSP má presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel
obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pričom pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka
konania (§ 195 ods. 3 ZoSP). Jedným z podkladov pre jeho rozhodnutie je aj znalecký posudok. V
danom prípade ZP Z.. R. predložený žalobkyňou a ZP Z.. F. zabezpečený prvostupňovým správnym
orgánom v súlade s § 196 ods. 3 ZoSP. Následne tieto dôkazy boli zo strany posudkových lekárov jednak
prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, podrobené kontrole v zmysle § 153 ods.
4 ZoSP, ktorú v zmysle zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 ZoSP vykonáva práve posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

81. Možno konštatovať, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán, vykonali úsilie za účelom
zistenia skutočného stavu veci potrebného na rozhodnutie. Avšak v rámci odvolacieho konania sa



nedostatočne podľa názoru správneho súdu vyporiadali s dvoma protichodnými znaleckými posudkami,
a to nielen z bodového hľadiska posudzovania nároku žalobkyne na náhradu SSU, ale najmä žalovaná
v rámci odvolacieho konania neodstránila vzájomný rozpor medzi týmito znaleckými posudkami v
otázke, či aktuálny zdravotný stav žalobkyne je priamym príčinným následkom zranení, ktoré utrpela pri
pracovnom úraze dňa XX.XX.XXXX.

82. Žalovaná na odstránenie týchto diskrepancií medzi nimi nevykonala žiadne dokazovanie, ktoré by
rozpory medzi nimi odstránili, resp. vysvetlili a určili závery ktorého znalca majú byť pri posudzovaní
nároku žalobkyne zohľadnené. Teda prečo závery jedného znalca nemožno považovať z pohľadu
hodnotenia druhého znalca za vierohodné a prijateľné. Žalovaná však naďalej zotrvávala na tom, že
znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na podnet pobočky je správny, pričom doplnila, že žalovanej
v zmysle judikatúry neprináleží spochybňovať závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za
účelom odstránenia diskrepancii medzi posudzujúcim lekárom a posudkovou lekárkou pobočky a na
zistenie skutočného stavu veci.

83. Tým, že žalovaná neodstránila rozpory, ktoré vyplývajú zo ZP Z.. R. a ZP Z.. F. došlo zo strany
žalovanej k nedostatočnému zisteniu skutočného stavu veci potrebného na rozhodnutie o nároku
žalobkyne na náhradu SSU vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku
čoho konanie pred žalovanou trpí vadou, ktorá sa premietla do zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.
Bude povinnosťou žalovanej v novom konaní odstrániť diskrepancie a nezrovnalosti a protichodné
názory prezentované vo vyššie uvedených znaleckých posudkoch nariadením nového znaleckého
dokazovania, ktoré by komplexne vyhodnotilo následky zranení, ktoré utrpela žalobkyňa pri predmetnom
pracovnom úraze, na jej nárok na náhradu SSU, už aj s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a
zaujatím postoja k už vyhotoveným znaleckým posudkom. Správny súd má zato, že vzhľadom na rozpory
medzi znaleckými posudkami nebude postačovať na odstránenie vzájomných rozdielnosti vypočutie
toho ktorého znalca, resp. návrh na nariadenie doplneného znaleckého dokazovania už ustanovenému
znalcovi Z.. F., ale bude potrebné vo veci úplne nariadiť nové znalecké dokazovania s predmetom
dokazovania rozvedeným vyššie, ktorým by dané nové, nezávislé a nestranné znalecké dokazovanie
komplexne vyriešilo otázku týkajúcu sa nároku žalobkyne na náhradu SSU a jednoznačne zodpovedalo
otázku, či aktuálny zdravotný stav žalobkyne má priamu príčinnú súvislosť s následkami zranení, ktoré
utrpela pri pracovnom úraze dňa XX.XX.XXXX.

84. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu (rozsudok NS SR č. k. 1Szd/2/2013),
ktorý aj keď sa týkal inej právnej veci, jeho závery sú aplikovateľné aj pre daný posudzovaný prípad.
NS SR pritom vychádzal z toho, že „Je nepochybné, že v tomto konaní proti sebe stoja dva odborné
názory, t.j. prezentované skupinou odborníkov - konzultantov a nemenej renomovaných odborníkov
pôsobiacich v oblasti praxe....Potom v samotnom spore sa od správneho súdnictva požaduje, aby s
vysokou pravdepodobnosťou, ktorá takmer hraničí s istotou vyslovil, kto má pri obhajovaní svojich
medicínskych postupov pravdu. Takto sformulovaný úkon je pre Najvyšší súd nesplniteľný, lebo z jeho
strany ide o poskytnutie prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. vrátane samotného procesu
zisťovania skutkového stavu a jeho výsledku....Je nepochybné, že tento výsledok, t.j. presné a úplné
zistenie skutkového stavu je medzi účastníkmi súdneho konania po odbornej stránke sporné a jeho
spornosť mal najneskôr žalovaný odstrániť mu dostupnými právnymi prostriedkami.“.

85. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu tieto
nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením
žalovanej a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve
absentujúce argumenty žalovanej nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť
žalovaná, ktorej postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jej rozhodnutia, pretože takáto aktivita
presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho
orgánu v agende vymedzenej zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa
06.02.2015).

86. Podľa ustálenej judikatúry NS SR a ÚS SR nie je úlohou súdu v rozhodovacom procese pri výkone
správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich
postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (napr. nález



Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 a rozsudky NS SR č. k. 6 Sžo/84/2007, 6 Sžo/98/2008, 1
Sžo/33/2008 atď.).

87. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených
v § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovanej Sociálna
poisťovňa, ústredie č. 37585-5/2016-BA zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice č. 45183-48/2016-KEM zo dňa 02.03.2016 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
bude povinnosťou správneho orgánu odstrániť pochybenia, na ktoré súd poukázal v odôvodnení svojho
rozhodnutia a najmä doplniť dokazovanie smerom naznačeným správnym súdom a z takto zisteného
skutočného stavu veci vyvodiť správne úvahy, ktoré je povinná aj náležite odôvodniť.

88. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich
náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom



spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.